{"guid": "ussr:746199e1-f440-496f-b1d5-72ab88c9d398", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 32/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/746199e1-f440-496f-b1d5-72ab88c9d398", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 32/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou Mgr. Romanou\n\nMravíkovou, Štefánikova trieda 2/3, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 24 Em 7/2018-84 z 5. júna 2019 a takto\nr o z h o d o l:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 24 Em 7/2018-84 z 5. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľke bola napadnutým uznesením uložená poriadková pokuta v sume\n200 € za sťaženie postupu okresného súdu za nereagovanie na výzvu, aby sa vyjadrila\nk podaniu otca na výkon rozhodnutia. Následne neprevzala v odbernej lehote ani opakovanú\nvýzvu okresného súdu na splnenie tejto povinnosti. Napadnuté uznesenie okresného súdu\npovažuje sťažovateľka za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, pretože z jeho\nodôvodnenia nie je zrejmé, v čom malo spočívať sťaženie postupu súdu. Okresný súd má\npodľa nej vedomosť vyplývajúcu z iných súdnych konaní vo veci úpravy práv a povinností\nk maloletým deťom\n\nvo veci sp. zn. 11 P 52/2017 o jej bydlisku\n\na nie je jej jasné, prečo okresný súd zasielal výzvu a písomnosti na adresu jej pobytu\n, keď má vedomosť o tom, že poštu preberá riadne na adrese trvalého\nbydliska.\n3. Uloženie poriadkovej pokuty považuje sťažovateľka za krajný prostriedok nápravy\na vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie je vykonateľné, domáha sa aj odloženia jeho\nvykonateľnosti podľa § 129 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\na tiež navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označených práv, zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu. Rovnako navrhuje, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\nRelevantná právna úprava\n4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n2\n\n5. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta napadnuté uznesenie okresného súdu,\npričom porušenie svojich označených práv vidí v jeho nedostatočnom odôvodnení,\nv bezpredmetnosti jej vyjadrovania sa k podaniu oprávneného, a to s ohľadom na obsah\nsúvisiacej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 11 P 52/2017, a napokon aj v postupe\nokresného súdu pri doručovaní výzvy „na adresu môjho pobytu – na adresu\n“, hoci okresný súd „má vedomosť o tom, že poštu preberám riadne\nna adrese trvalého bydliska“.\nII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n8. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa zásadne obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\núčinkov\n\ntakejto\n\n3\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. US 27/04, I. US 74/05).\n9. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktorých prioritnou\núlohou je chrániť zákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne názory všeobecného\nsúdu iba v prípade, ak by bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu svojvoľné, zjavne\nneodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nteda môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n10. Okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľke poriadkovú pokutu\nvo výške 200 € z dôvodu, že sťažovateľka ako povinná bola výzvou z 22. februára 2019\nvyzvaná okresným súdom, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k návrhu oprávneného na výkon\nrozhodnutia a k doplneniu tohto návrhu. Písomnú výzvu si prevzala 16. marca 2019,\npričom súdom uloženú povinnosť si nesplnila. Sťažovateľka bola zo strany okresného súdu\naj urgovaná zásielkou doručovanou na adresu svojho súčasného pobytu, avšak túto zásielku\nsi v odbernej lehote neprevzala.\n11. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd môže uložiť\nporiadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť\nuloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.\n12. Podľa § 102 ods. 2 Civilného sporového poriadku výšku poriadkovej pokuty\nurčuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, poriadkovú pokutu možno\nuložiť do 500 €.\n\n4\n\n13. Okresný súd v napadnutom uznesení stručne poukázal na povinnosť, ktorú uložil\nsťažovateľke a ona svoju povinnosť objektívne nesplnila (pozri bližšie bod 10), teda je\nzrejmé, že za nesplnenie súdom stanovenej povinnosti jej uložil poriadkovú pokutu\nv zákonom ustanovenom rozsahu. Na uloženie poriadkovej pokuty okresným súdom tak\nboli splnené všetky náležitosti relevantného procesnoprávneho predpisu a ústavný súd\ns odvolaním sa na § 102 Civilného sporového poriadku konštatuje, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu nemá znaky, ktoré by popierali zmysel práva na súdnu ochranu, či znaky\nsvojvôle alebo arbitrárnosti.\n14. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť\n\nporušenia\n\noznačeného\n\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n15. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n16. Na prvý pohľad sa rozhodnutie o poriadkovej pokute vzhľadom na majetkové\nzameranie a absenciu prieskumu javí ako spôsobilé zasiahnuť do základných práv subjektu,\nproti ktorému je namierené. Za načrtnutých okolností je preto nevyhnutné vychádzať\nz podstaty (charakteru) rozhodnutia o poriadkovej pokute a výšky jej možného uloženia.\nPokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou,\nktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu,\nže došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie\ntakéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím môže dôjsť k sťaženiu postupu\nkonania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť\nnerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov\n\n5\n\nv prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom,\nktorý zákon upravuje. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou\nprocesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného\nsporového konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania a nejde tak o rozhodnutie\nvo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom\n(III. ÚS 152/2017). Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím\nna povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri určení sumy každej pokuty disponuje\nsúd voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená\nmaximálnou možnou hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej výške\n(IV. ÚS 208/2018).\n17. Ústavný súd však už in abstracto judikoval, že zmyslom a účelom sankčného\nopatrenia v podobe poriadkovej pokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho\nna vynútenie a upevnenie autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený\npriebeh pojednávania vedúci k rýchlej a účinnej ochrane práv. Takýto výklad akcentuje\naj základné princípy Civilného sporového poriadku, konkrétne čl. 10 Civilného sporového\nporiadku, ktorý organizáciu priebehu konania zveruje do rúk súdu, ako aj čl. 17 Civilného\nsporového poriadku, ktorý zaväzuje súdy na urýchlenosť a hospodárnosť konania. V súlade\ns princípom primeranosti treba poriadkovú pokutu vnímať ako krajný prostriedok,\nktorého využitie je prípustné až po tom, keď miernejšie opatrenia umožňujúce dosiahnutie\nsledovaného cieľa zlyhali (III. ÚS 67/2018).\n18. In concreto, v posudzovanej veci ústavný súd nehodnotí ako ústavne\nspochybniteľné, keď okresný súd uprednostnil rýchlosť a hospodárnosť konania na úkor\nhľadania miernejších opatrení spôsobilých dosiahnuť sledovaný cieľ. Formulovaný záver\ndiktuje skutočnosť, že výzva na vyjadrenie sa k meritórnemu návrhu otca bola sťažovateľke\nriadne doručená. Sťažovateľka tak bola s požiadavkou okresného súdu oboznámená,\nno napriek tomu jej nevyhovela, a to v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci\nstarostlivosti o maloletých, ktoré patrí do skupiny rozhodovacích procesov, ktoré sa\naj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987)\nštandardne vnímajú ako konania dotýkajúce sa ochrany záujmov maloletých detí a ich\nosobného statusu, kvôli čomu si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou\n6\n\nstarostlivosťou (m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02). Povinnosť venovať náležitú povinnosť\ntakémuto typu rozhodovania sa nutne musí prejaviť aj v miere prísnosti konajúceho súdu\npri vyžadovaní nevyhnutnej súčinnosti od účastníkov konania.\n19. V nadväznosti na to ústavný súd nepovažuje za dôvodnú námietku sťažovateľky,\nže jej vyjadrenie už tvorí obsah spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 11 P 52/2017.\nOznačené konanie podľa jeho spisovej značky bolo konaním základným, teda konaním\ns predmetom odlišným od predmetu konania o výkone rozhodnutia, v ktorom bola\nsťažovateľke uložená poriadková pokuta. Požiadavku okresného súdu na vyjadrenie sa\nk návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia preto nemožno v reakcii\nna sťažovateľkinu námietku hodnotiť ako neopodstatnenú či nadmerne zaťažujúcu.\n20. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v súlade\ns § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keďže\nnezistil žiadne skutočnosti, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie boli spôsobilé\nviesť k vyhovujúcemu rozhodnutiu vo veci samej.\n21. Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, a tak už bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v ústavnej sťažnosti,\na to predovšetkým žiadosťou sťažovateľky o odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon rozhodnutia", "maloletý-zvláštna ochrana", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp proporcionality (primeranosti)", "pokuta-poriadková", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c89ac3bb-5f1f-479d-a63d-d073c1e0b6a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1"}, {"guid": "ussr:eabf9866-c459-449b-8e7d-654680e2817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.67.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.67.2018.1"}, {"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/02 z 23. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}