{"guid": "ussr:9e9669d7-dc8f-44f8-bcbe-067468517c05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 328/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/2020 z 24. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 328/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e9669d7-dc8f-44f8-bcbe-067468517c05", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 328/2020-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nPetra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, právne zastúpeného\n\nADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, v mene\nktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Adriana Hrdinová, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cbi 11/2004 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 Cbi 11/2004 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)\nna účet jeho právneho zástupcu ‒ ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., Vojtecha\nSpanyola 1726/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 328/2020-17 z 19. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o.,\nVojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, v mene ktorej koná advokátka a konateľka\nJUDr. Adriana Hrdinová, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cbi 11/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti konštatuje, že v napadnutom konaní vedenom\nna krajskom súde vystupuje v pozícii žalobcu ako právny nástupca svojich rodičov od roku\n2013. Právni predchodcovia (rodičia) sťažovateľa sa spolu s ostatnými žalobcami žalobou\n2\n\nz 9. marca 1999 domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k bytovému domu. Sťažovateľ\nuvádza:\n„Touto kúpnou zmluvou správca konkurznej podstaty (žalovaný 1/) previedol\nna kupujúcich (žalovaný 2/ a žalovaný 3/) obytný dom súpisné číslo\nna parcele\nna\n\na\nv katastrálnom\n\npozemok\núzemí\n\no\n\nvýmere\n\nŽilina, ktorej\n\n893\n\nm 2,\n\nvklad\n\ndo\n\nnehnuteľnosti\n\npostavený\nzapísané\n\nkatastra nehnuteľností\n\nbol povolený dňa 22.7.1998 pod č.\nV doterajšom konaní boli preukázané skutočnosti rozhodujúce pre určenie\nneplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, okrem iného k speňaženiu nehnuteľnosti nebol daný\nriadny a zákonný súhlas konkurzného súdu v zmysle § 66b a §27 ZKV v znení platnom\nk 13.3.1998. Správca konkurznej podstaty previedol nehnuteľnosť patriacu do konkurznej\npodstaty úpadcu spoločníkom úpadcu v rozpore s uznesením konkurzného súdu – Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 38K/111/1995 zo dňa 18.2.1997 a Uznesením Krajského súdu\nv Bratislave 38K/111/1995-1804 zo dňa 21.1.1998, ktorými súd uložil správcovi povinnosť\nvyvinúť maximálne úsilie tak, aby bytové domy ako celok boli predané nájomníkom\ns možnosťou znížiť kúpnu cenu až o 50%, v prípade, že to nebude možné, predať bytový dom\ntomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá však nesmie byť nižšia\nako 75% hodnoty znaleckého posudku. Správca mal vedomosť o tom, že žalobcovia\nako nájomcovia bytov majú záujem o kúpu nehnuteľnosti, napriek tomu bola nehnuteľnosť\npredaná pod cenu určenú v znaleckom posudku žalovanému 2/ a žalovanému 3/, ktorí boli\ndokonca spoločníkmi úpadcu. Správca konkurznej podstaty neoboznámil žalobcov\nako nájomníkov bytov s podmienkami speňaženia obytného domu a to napriek tomu,\nže sa opakovane domáhali prevodu vlastníctva najprv k jednotlivým bytom a neskôr,\npo oboznámení s rozhodnutím konkurzného súdu (30.10.1997) sa domáhali podmienok,\nza ktorých by mohli kúpiť bytový dom.“\nKrajský súd ako prvoinštančný súd naposledy rozhodoval o žalobe v roku 2014,\na to rozsudkom č. k. 10 Cbi 11/2004-679 z 1. júla 2014. Posledným rozhodnutím vo veci\nbolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cbo 48/2014 z 29. februára\n2016, ktorým bol prvoinštančný rozsudok zrušený a vec bola krajskému súdu vrátená\nna ďalšie konanie. Od uvedeného rozhodnutia krajský súd nevykonal žiadny úkon smerujúci\nk rozhodnutiu veci okrem opakovaného nariadenia a zrušenia pojednávaní a procesných\n3\n\núkonov týkajúcich sa procesných podmienok konania. Právni nástupcovia žalovaného\nv 3. rade aktuálne robia kroky, ktoré sťažovateľa šikanujú a psychicky ho deptajú.\nSťažovateľ od narodenia býval v byte so svojimi rodičmi a rovnako užíval byt aj po smrti\nrodičov až do dňa, keď bol z bytu násilne vysťahovaný\na spol. Za obdobie od podania žaloby v roku 1999 už prešlo takmer 21 rokov a v dôsledku\nkonania právnych nástupcov žalovaného v 3. rade sťažovateľ dnes nemá možnosť byt\nv bytovom dome užívať a bývať v ňom, hoci neexistuje jediné rozhodnutie súdu,\nktoré by vylúčilo sťažovateľa z užívania bytu po jeho rodičoch. Sťažovateľ až do násilného\nvysťahovania riadne platil náklady spojené s užívaním tohto bytu. Nedovolenú svojpomoc\nvoči sťažovateľovi orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili\nako legitímnu, a to len na základe subjektívneho názoru\n\n.\n\nSťažovateľ ďalej argumentuje: „Nebohý\n\n,\n\na\n\npodali dňa 17.4.2014 žalobu na Okresný súd v Žiline, ktorou sa domáhali,\naby súd určil, že k prechodu nájmu bytu v bytovom dome na sťažovateľa nedošlo,\nže sťažovateľ nie je nájomcom bytu a žiadali, aby súd rozhodol o povinnosti sťažovateľa\nvypratať tento byt. Toto konanie Okresný súd Žilina uznesením 14C/117/2014-54 zo dňa\n27.2.2015 prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy zo dňa 16.3.1998, ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave vo veci\n10Cbi/11/2004. Napriek uvedenému,\n\na jeho ďalší súrodenci (žalovaní 3/)\n\nako právni nástupcovia zomretého žalovaného 3/ neustále vyvíjajú neprimeraný nátlak\nna sťažovateľa a aj na ostatných žalobcov ako nájomcov bytov v bytovom dome,\nktorý bol prevedený na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ neplatne. Vynucujú si podpísanie\nnájomných zmlúv na dobu určitú a za trhové nájomné, samozrejme, že sťažovateľ\nako aj ostatní obyvatelia bytového domu (nájomcovia bytov) takéto zmluvy odmietli\npodpísať. Podaním zo dňa 10.2.2020 sa\nna\n\nOkresnom\n\nsúde\n\n,\n\nŽilina\n\ndomáhajú\n\na\n\nvydania\n\nplatobného\n\nrozkazu\n\nvoči sťažovateľovi a to na zaplatenie sumy 17 397,84 eur z dôvodu údajného bezdôvodného\nobohatenia\n\nna\n\nstrane\n\nsťažovateľa.\n\nToto\n\nkonanie\n\nnie\n\nje\n\nskončené,\n\nsťažovateľ\n\naj v tomto konaní poukázal na prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave\no neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.1998.“\n\n4\n\nSťažovateľ popisuje chronológiu úkonov súdov v napadnutom konaní. Poukazuje\nna skutočnosť, že z jeho strany k prieťahom nedošlo. Konanie o určenie neplatnosti zmluvy\npredstavuje štandardnú agendu všeobecných súdov. Ďalej uvádza, že písomným podaním\nz 21. júna 2018 žalobcovia (okrem sťažovateľa) podali na ústavnom súde sťažnosť\nna prieťahy v napadnutom konaní. Ústavný súd o sťažnosti žalobcov rozhodol\n22. januára 2020 nálezom č. k. II. ÚS 17/2019-74, ktorým vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní, krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov\na každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ako aj trovy\nprávneho zastúpenia. Sťažovateľ uvádza, že od predmetného rozhodnutia ústavného súdu\nkrajský súd opäť nekoná, okrem nariadenia a zrušenia pojednávania.\n3. Z už uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie označených práv postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal\nkrajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov konania.\n4. Vec napadla ústavnému súdu 8. júla 2020 a v zmysle Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 bola náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.\nV zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020\nna konanie v čase predbežného prejednania sťažnosti (19. augusta 2020) bol príslušný tretí\nsenát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan\na Peter Straka. Dodatkom č. 2 (z 1. októbra 2020, ktorý nadobudol účinnosť\n5. októbra 2020) k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 došlo k zmene v zložení tretieho senátu\ntak, že tretí senát pracuje v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter\nStraka a Robert Šorl.\n\n5\n\nII.\nVyjadrenia účastníkov\n5.\n\nNa výzvu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsa\n\npodaním sp.\n\nzn.\n\n1\n\nSprV\n\n507/2020\n\nzo 14. októbra 2020 (ďalej len „vyjadrenie krajského súdu“) vyjadril k ústavnej sťažnosti\npredseda krajského súdu, v ktorom chronologicky uviedol úkony krajského súdu\nuskutočnené v napadnutom konaní, zároveň poukázal na tvrdenia zákonnej sudkyne\n, pričom.\n«\n\nnespochybňuje tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľa,\n\nže konania o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmlúv spadajúce pod okruh žalôb\nprípustných a prejednávaných podľa § 80 písm. c) OSP, ako je tomu aj v prejednávanej\nveci, síce tvorili štandardnú agendu všeobecných súdov, avšak nemožno prijať\nargumentáciu sťažovateľa, že nejde o vec právne zložitú a na kritérium právnej a faktickej\nzložitosti nie je možné v tomto konaní prihliadať.\nVzhľadom na osobitosti kauzy majúcej pôvod v predaji nehnuteľností správcom\nkonkurznej podstaty v rámci speňažovania konkurznej podstaty, nemožno vec považovať\nza skutkovo a právne jednoduchú. Túto skutočnosť potvrdzujú aj viaceré doposiaľ vydané\nmeritórne rozhodnutia súdov, ktoré boli následne zrušené Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“), ako súdom odvolacím, a vrátené tunajšiemu súdu\nna ďalšie konanie. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci sa\nv plnom rozsahu stotožňuje a zotrvá na vyjadrení predsedu krajského súdu\nk I. ústavnej sťažnosti, kde je podrobne opísaná chronológia vo veci doposiaľ vydaných\nrozhodnutí (bod 9 a 10 Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 17/2019-74\nzo dňa 22.01.2020).\nV doposiaľ vydaných štyroch meritórnych rozhodnutiach súd prvej inštancie žalobe\nv dvoch prípadoch vyhovel a v dvoch prípadoch ju zamietol. Rozsudky súdu prvej inštancie\n(s výnimkou prvého rozhodnutia OS Žilina, ktoré bolo zrušené KS Žilina pre vecnú\nnepríslušnosť súdu) NS SR, ako súd odvolací, všetky zostávajúce rozhodnutia zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie, čo potvrdzuje tvrdenie, že nejde o vec skutkovo ani právne\njednoduchú, ale naopak o vec skutkovo i právne zložitú. Z hľadiska histórie sporu\nje dôvodné poukázať i na to, že bytový dom súvisiaci s predmetom sporu,\n6\n\nbol pred jeho vstupom do majetku úpadcu (nepeňažným vkladom do ZI) predmetom\nprivatizácie štátneho majetku (bývalého\n\nzákonom č. 9/1991\n\nZb.), s prechodom záväzkov z uzavretých zmlúv. Skutkové okolnosti oprávnenosti\nnásledného prechodu tohto majetku z úpadcu na pôvodných žalovaných, právny pôvod\nbytového domu a právny pôvod (právny charakter) žalobcami užívaných bytov\nsú ťažiskovými a medzi stranami podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami\na ich zodpovedanie, vychádzajúc z doterajších rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho\nsúdu, nemožno označiť za skutkovo ani právne jednoduché.\nS poukazom na skutočnosti a chronológiu úkonov uvedené v bode II, je konajúci\nKrajský súd v Bratislave toho presvedčenia, že procesné prekážky pre prejednanie veci\nexistovali v čase ukončenia právneho zastúpenia žalobcov JUDr. Wertlenovou (pôvodnou\nPZ) do zvolenia si nového PZ AK IVANOVIČLEGAL, t. j. v čase od 03.12.2019\n(od doručenia oznámenia o zániku plnej moci čl. 896-898) do 26.02.2019 (č. 1. 915-920).\nZa procesné prekážky v konaní, brániace v meritórnom prejednaní a rozhodnutí veci\nsúd považuje aj okolnosti spojené s úmrtím pôvodnej žalobkyne v 2./rade\na pôvodného žalovaného v 3./rade\n\n, kedy bolo možné\n\nvykonávať len procesné úkony spojené so zistením okruhu právnych nástupcov (dedičov),\nčo súd aj vykonával šetreniami v čase odo dňa 06.02.2019 do 15.04.2019 a následne\nuznesením č. k. 10Cbi/11/2004 - 831 zo dňa 10.04.2019 rozhodol o zmene lebo okruhu\nžalovaných (vstup dedičov po žalovanom v 3./rade) a zastavil konanie voči žalobkyni 2/\nrade. Za účelom ustálenia okruhu strán sporu bolo ďalej v čase od 15.04.2019\ndo 20.12.2019 nutné vyčkať na rozhodnutie NS SR - odvolacieho súdu, nakoľko sa žalobca\nv 1./rade odvolal voči predmetnému uzneseniu v časti 2. výroku. V tomto čase nebolo možné\nvo veci meritórne konať.\nHoci ďalej popísaná situácia má mimoriadnu povahu, súd za procesné prekážky\nv konaní považuje i mimoriadnu situáciu vyvolanú COVID - 19 a s tým spojené prerušenie\nplynutia procesných lehôt v zmysle zákona NR SR Č. 62/2020 Z. z., ako aj a obmedzenie\npojednávaní v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020. ktoré sa v čase vyhlásenej mimoriadnej\nsituácie a núdzového stavu sa mali konať len v nevyhnutných prípadoch. Táto skutočnosť\nbola dôvodom pre zrušenie ostatného vo veci nariadeného termínu pojednávania\n(vytýčeného na deň 25.03.2020).\n7\n\nProcesné prekážky pre meritórne pojednávanie a rozhodnutie vo veci sú dané\npo doručení návrhu žalobcov na pripustenie vstupu ďalšieho žalovaného a na zmenu\nžalobného petitu - rozšírenie žaloby v skutkových tvrdeniach a v uplatňovanom práve.\nDo rozhodnutia o tomto návrhu nie je účelné ani hospodárne stanoviť termín pojednávania,\nje opätovne otvorený a tým nie je tak ustálený okruh strán sporu ani premet sporu. Súd\nv súčasnosti vykonáva procesné úkony spojené s rozhodnutím o tomto návrhu\na s odstraňovaním jeho vád.\nSťažovateľ (PZ pôvodných žalobcov v 5./a 4./rade\npodľa názoru\n\n)\n\nnespôsobil prieťahy v konaní. Sťažovateľ\n\nv priebehu konania realizuje svoje procesné práva a povinnosti.\nV súčasnosti (ako je uvedené v bode II.), súd vykonáva úkony smerujúce\nk rozhodnutiu o návrhu PZ žalobcov (vrátane sťažovateľa) o pripustení vstupu ďalšieho\nžalovaného a zmeny žaloby. Podanie uvedeného procesného návrhu je legitímnym výkonom\npráv strany sporu, preto ho nemožno hodnotiť ako okolnosť spôsobujúcu prieťah v konaní,\navšak vzhľadom na doterajší stav veci a žaloby nesporne predstavuje okolnosť majúcu\npriamy vplyv na dĺžku konania a možnosť (čas) vydania meritórneho rozhodnutia vo veci.\nS poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch vyjadrila\npresvedčenie, že Krajský súd v Bratislave v čase od 22.01.2020,\nt. j. od vydania prvého Nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 17/2019-74,\ndoposiaľ nespôsobil vo veci prieťahy v konaní.\nBez snahy akokoľvek spochybňovať žalobcami tvrdenú dĺžku sporu\npoukazuje na to, že vec jej bola pridelená ako v poradí šiestemu zákonnému\nsudcovi, popri inej rozsiahlej odvolacej agende vecí súvisiacich s konkurzným,\nreštrukturalizačným konaním, ktoré sú vo viacerých prípadoch limitované zákonnými\nlehotami, exekučnej agende, vrátane výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých, ktoré majú\npovahu veci prednostnej. Súčasne\n\nvybavuje aj odvolaciu agendu\n\nincidenčných sporov, agendu abstraktnej kontroly a tiež agendu justičnej pokladnice\na prerozdelené veci zostatkov nevybavenej pôvodnej prvoinštančnej agendy Krajského súdu\nv Bratislave.\nďalej poukázala na to, že v zmysle Dodatku č. 5 k Rozvrhu\npráce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020, dňa 15.04.2020 senát 3CoKR prevzal\n8\n\nnevybavené veci zrušených súdnych oddelení 1CoKR, 15C podľa stavu k 31.03.2020\na dňa 16.04.2020 prevzal nevybavené veci zrušeného súdneho oddelenia 21CoE (z dôvodu\npozastavenia výkonu funkcie\n\n, povereného vedením týchto\n\nsenátov).\nZ hľadiska schopnosti vybavovania celkovo pridelenej agendy nemožno neuviesť fakt,\nže od 1.5.2020, po odchode jednej členky senátu do starobného dôchodku, zostali senáty,\nv ktorých pôsobí\n\nako predsedníčka poverená vedením senátu,\n\ndvojčlenné, a jeden z členov senátu, okrem výkonu svojej sudcovskej činnosti, vykonáva\nfunkciu predsedu Krajského súdu v Bratislave. Napriek veľmi vysokej časovej\nako i odbornej náročnosti výkonu funkcie predsedu Krajského súdu v Bratislave\nsa však takmer v plnom rozsahu aj naďalej podieľa na rozhodovacej činnosti a výkone\nsudcovských povinností (bez pozastavenia nápadu), čím môžu senáty\n, v zmysle rozvrhu práce, s pomocou zastupujúcich senátov, plniť svoje poslanie.\nHoci v doterajšej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázke posúdenia\nexistencie prieťahov v konaní nie sú zohľadňované skutočnosti týkajúce sa zaťaženosti\nsudcov ani organizácie práce,\n\npovažuje za podstatné a potrebné\n\nuviesť a poukázať na to, že majú nesporný a významný podiel na celkovej dĺžke konania\na prípadných prieťahoch vzniknutých z objektívnych príčin. Úlohou a poslaním sudcu\nnesporne je včasným a čo najúčinnejším spôsobom poskytnúť ochranu stranám v súdnom\nkonaní, avšak túto úlohu sudca nemôže zabezpečiť bez reálnej možnosti splniť toto poslanie.\nZaťaženosť sudcov a skutočné podmienky výkonu súdnictva na exponovaných súdoch,\nakým nesporne je aj Krajský súd v Bratislave, nemôžu byt' zľahčované ani kladené za vinu\nsudcovi, pretože základná povinnosťou zabezpečiť objektívnu schopnosť justície plniť\nsvoju úlohu v reálnom čase zaťažuje štát.\nVo veci podľa názoru\n\nnevznikli žiadne zbytočné\n\nprieťahy.»\nPredseda krajského súdu sa s uvedeným vyjadrením\npredsedníčky senátu, v celom rozsahu stotožnil.\n\n9\n\n,\n\n6. Predseda krajského súdu zároveň uviedol, že v zmysle § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) netrvá\nna ústnom pojednávaní vo veci.\n7. K vyjadreniu krajského súdu zaujal sťažovateľ stanovisko 12. novembra 2020,\nv ktorom zotrval na argumentácii vyjadrenej v ústavnej sťažnosti. Uviedol, že „21 rokov\ntrvajúci spor nie je možné ospravedlniť žiadnymi okolnosťami, ktoré krajský súd uvádza\nvo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2020“.\n8. Sťažovateľ zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\nku všetkým vykonávaným\n\na\n\nv\n\ndôkazom.\n\njeho\n\nprítomnosti\n\nVerejnosť\n\nmožno\n\na\n\naby\nvylúčiť\n\nsa\n\nmohol\nlen\n\nv\n\nvyjadriť\nprípadoch\n\nustanovených zákonom.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)\n11\n\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa.\n19. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych\nprieťahov (prieťahy, ktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú\nvýznam, pretože ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu,\nktorá už predstavuje podstatnú časť ľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil,\nže „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (m. m. I. ÚS 57/2016,\nI. ÚS 582/2015, I. ÚS 113/2018, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 161/2018 atď.) a že dĺžka konania\npočítaná v desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama\nosebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého\nkonania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(napr. I. ÚS 52/01, I. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017).\n20. Ústavný súd poznamenáva, že právny nástupca vstupujúci do konania\npred všeobecnými súdmi v dôsledku univerzálnej sukcesie (dedič) môže pri tvrdení\no porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\n12\n\nods. 1 dohovoru uplatňovať celú dĺžku konania, teda aj dobu, počas ktorej sa konania\nzúčastňoval jeho predchodca. Uvedený názor vychádza z judikatúry ESĽP k čl. 6 dohovoru\n(napr. rozsudok Sadik Amet a ďalší proti Grécku z 3. 2. 2005, č. 64756/01,\n§ 18; rozhodnutie Kišška proti Slovensku z 24. 3. 2009, č. 45123/06 atď.), ktorý má rovnaký\nobsah ako čl. 48 ods. 2 ústavy (porovnaj II. ÚS 55/98).\n21. Z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 10 Cbi 11/2004 vyplýva, že žalobu,\nktorou bolo iniciované napadnuté konanie, podali právni predchodcovia – rodičia\nsťažovateľa (pôvodne žalobcovia v 3. a vo 4. rade –\n\na\n\n) spolu s ďalšími žalobcami. K procesnoprávnemu nástupníctvu sťažovateľa\ndošlo v dôsledku úmrtia\n\n(26. január 2013) a\n\n(19. január 2014), na základe čoho sťažovateľ figuruje v napadnutom konaní\nv postavení žalobcu v 3. rade od marca 2013 ako právny nástupca\na od júla 2014 aj ako právny nástupca\n\n. S ohľadom na uvedené\n\nústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie\nbez zbytočných prieťahov aj pre štádium, ktoré predchádzalo uvedenej zmene.\n22. Ústavný súd konštatuje, že žalobcovia\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n,\n\n(teda s výnimkou sťažovateľa) sa domáhali vyslovenia\n\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva\nna prerokovanie\n\nsvojej\n\nveci\n\nv primeranej\n\nlehote\n\nv napadnutom konaní\n\nústavnou\n\nsťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2018, vedenou na ústavnom súde\npod sp. zn. Rvp 1303/2018. Ústavný súd o danej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom\nsp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. januára 2020, ktorým vyslovil porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n13\n\n,\npriznal primerané\n\nfinančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 eur a náhradu trov konania. Konanie\no ústavnej sťažnosti\n\nzastavil.\n\n23. S ohľadom na skutočnosť, že podaniu ústavnej sťažnosti sťažovateľa,\nktorá je aktuálne predmetom prerokovania pred ústavným súdom, nepredchádzala skoršia\nústavná sťažnosť sťažovateľa či jeho právnych predchodcov, ktorou by namietali prieťahy\nv napadnutom konaní, na účel posúdenia jej dôvodnosti ústavný súd bral zreteľ na postup\nkrajského súdu v napadnutom konaní aj počas obdobia predchádzajúceho vydaniu nálezu\nsp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. januára 2020, t. j. na celú dobu konania pred krajským súdom.\n24. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. januára 2020 okrem\niného konštatoval:\n„Ústavný súd mal v danom prípade za úlohu zhodnotiť primeranosť dĺžky konania,\nktoré začalo v septembri 1999, na krajskom súde je vedené od postúpenia veci v januári\nroku 2004 a do dnešného dňa nebolo ukončené ani na prvom stupni. Viac než 20 rokov\ntrvajúce konanie je možné považovať už prima facie za extrémne dlhé a samo osebe\nje dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (porovnaj napr. I. ÚS 582/2015, bod 11). Európsky súd pre ľudské práva\nv obdobných prípadoch konštatoval, že vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé\ntrvanie súdneho konania považované za zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená\nabsencia konečného rozhodnutia počas obzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať\naž odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku\nz 21.12.2010, č. 50973/08, § 52).\nK argumentom krajského súdu ospravedlňujúcim dĺžku konania ústavný súd\nlen v stručnosti konštatuje, že predmetom napadnutého konania je spor o platnosť kúpnej\nzmluvy, ktorú uzavrel správca konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku podstaty.\nKrajský súd síce vo vyjadrení uvádza, že vec je podľa jeho názoru právne zložitá,\navšak neuvádza dôvody, pre ktoré ju za takú možno považovať. Pokiaľ ide o tvrdenie\nkrajského súdu, že o zložitosti veci svedčí opakované rušenie jeho rozhodnutí najvyšším\nsúdom, to podľa názoru ústavného súdu svedčí skôr o neefektívnosti postupu vo veci. Súdy\nsú povinné po zrušení rozhodnutia v inštančnom konaní postupovať tak, aby v čo najkratšej\n14\n\ndobe vyhoveli požiadavkám kasačného rozhodnutia a odstránili vady v ňom vytýkané.\nPokiaľ krajský súd argumentuje množstvom rozhodnutí týkajúcich sa procesného\nnástupníctva vo veci, treba uviesť, že tento stav je práve dôsledkom prieťahov v konaní,\nkeďže niektorí z pôvodných účastníkov konania v priebehu konania zomreli. Ústavný súd\nnapokon konštatuje, že prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť ani všeobecne známou\npreťaženosťou sudcov, zmenou v zložení senátov, ani množstvom procesných úkonov sudcu;\nje totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené\nv ústave i v dohovore boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere\nnemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv\nv primeranej dobe (IV. ÚS 21/2018).\nNa základe už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajšia celková dĺžka\nkonania je z ústavného hľadiska celkom zjavne neakceptovateľná.“\n25. Vo vzťahu k posúdeniu dĺžky napadnutého konania, zložitosti veci ústavný súd\npoukazuje na závery vyslovené v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 17/2019\nz 22. januára 2020 a na týchto zotrváva, keďže v predmetnej veci sťažovateľa nezistil dôvod\nopodstatňujúci odkloniť sa od nich. Ústavný súd tiež opakovane uvádza, že ani právne\nči skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, ktorá už predstavuje\npodstatnú časť ľudského života (pozri bod 19).\n26. Pokiaľ ide o kritérium správania sťažovateľa, resp. jeho právnych predchodcov\nv napadnutom konaní, ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Na žiadnu takúto okolnosť nepoukazuje\nani krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti.\n27. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto vyslovil, že označené práva\nsťažovateľa porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).\n15\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n29. Hoci ústavný súd dospel k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\na označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nprávoplatne skončená, ústavný súd neprikázal krajskému súdu, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov, a to vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom\nnáleze č. k. II. ÚS 17/2019-74 z 22. januára 2020.\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n16\n\n34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 15 000 €, čo odôvodnil tým, že „... je už unavený z takmer 21 rokov\ntrvajúceho súdneho sporu a tiež zo šikanózneho a nátlakového konania právnych nástupcov\nžalovaného 3/ voči jeho osobe. Týmto všetkým je bohužiaľ zaťažená aj celá rodina\nsťažovateľa, čo ovplyvňuje jeho celkovú rodinnú situáciu, táto situácia mu výrazne zasahuje\ndo jeho súkromia, ovplyvňuje ho v práci a stojí ho množstvo času, energie a tiež peňazí.\nJe pre neho neskutočne psychicky náročné vysporiadať sa so skutočnosťou, že jeho obaja\nrodičia\n\na\n\ndo konca svojho života prežívali\n\npsychickú traumu z pretrvávajúcej nespravodlivosti a tiež strach a úzkosť zo straty bývania\na istoty pokojnej staroby. On od svojich 27 rokoch dennodenne prežíval tento stres spolu\nso svojimi rodičmi a po ich smrti, kedy vstúpil do konania ako žalobca, sa dennodenne musí\nzoberať týmto sporom a čeliť útokom žalovaných a súdnym sporom, ktoré žalovaní\nvyvolávajú voči nemu. Sťažovateľ stratil akúkoľvek dôveru k justícii, ktorú reprezentujú\nvšeobecné súdy podieľajúce sa doteraz na rozhodovacom procese, vrátane nečinnosti\na neefektívnosti konania Krajského súdu v Bratislave.“.\n35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n37. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia bral ústavný súd\ndo úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä doterajšiu dĺžku konania (konanie začaté v roku\n1999 na Okresnom súde Žilina, na krajskom súde je vedené od postúpenia veci v januári\nroku 2004 a do dnešného dňa nebolo ukončené), zložitosť veci, správanie sťažovateľa a jeho\nprávnych predchodcov v priebehu konania, ako aj okolnosť, že predmetom sporu sú práva\n17\n\nk nehnuteľnosti,\n\nktorá slúžila právnym predchodcom sťažovateľa\n\na sťažovateľovi\n\nna bývanie, pričom nehnuteľnosť sťažovateľ užíval aj po smrti svojich právnych\npredchodcov a v priebehu konania mu bolo zo strany žalovaných užívanie nehnuteľnosti\nznemožnené. Po zohľadnení týchto okolností považoval ústavný súd priznanie sumy\n10 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).\n38. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,\nktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n40. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)\nv hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy\nsa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa\nje platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu\nkrajského súdu doručené ústavnému súdu 12. novembra 2020, ústavný súd sťažovateľovi\nnepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel\nk bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n18\n\n42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. novembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní", "zmluva-neplatnosť", "byt", "zmluva-neplatnosť", "prieťahy v konaní-extrémne", "prevod (práv a povinností)", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "nástupníctvo-procesné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cbi/11/2004", "guid": "34881d9d-6cd4-4eee-a39d-f92eb5535a2e:ea2fd856-93b3-4bef-8597-335fee46bdcd", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:9d31ff73-a9eb-4b85-9ac5-6c2aa0f10936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.113.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 113/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.113.2018.1"}, {"guid": "ussr:047ecaa0-ca70-41fd-8eea-7f02bad2200d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2"}, {"guid": "ussr:bbafe588-ebb2-4dd9-97cd-b459711ddd53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5f1aa7f4-c8fa-418f-8fd4-b80e9837c134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "34881d9d-6cd4-4eee-a39d-f92eb5535a2e:ea2fd856-93b3-4bef-8597-335fee46bdcd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1004110235.14", "spisova_znacka": "10Cbi/11/2004", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Cbi/11/2004 z 9. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1004110235.14"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d767e7be-265a-4400-8ec5-73298be78349", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d767e7be-265a-4400-8ec5-73298be78349"}]}