{"guid": "ussr:f0573257-40d6-4908-b959-18e34c97d62f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.352.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 352/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.352.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0573257-40d6-4908-b959-18e34c97d62f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.352.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.352.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.352.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 352/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra\nStraku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou Consilior Iuris s. r. o. , Radlinského 51, Bratislava, za ktorú koná jej konateľ –\nadvokát JUDr. Michal Kemka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 78/2019 zo 14. januára\n2020, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť (z 27. marca 2020)\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 78/2019\nzo 14. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nV zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020\n(ďalej len „nový rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát\nústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,\nod 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich\nčlenom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je\nsudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu\npracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter\nStraka (sudca spravodajca).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 81/2017 z 25. júna 2018 (ďalej len\n„prvostupňový rozsudok“) uznaný vinným zo spáchania zločinu daňového podvodu podľa\n§ 277a ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol uložený trest podľa § 277a ods. 2, § 36\npísm. j) a § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a podľa\n§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia.\n3. Sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie v celom rozsahu\na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1 To 99/2018\nz 15. mája 2019 (ďalej len „odvolací rozsudok“) podľa § 321 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\n2\n\nporiadok“) zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa\n§ 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil sťažovateľovi podľa § 277a ods. 2, § 36 písm. j),\n§ 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 a 3 písm. e) Trestného zákona trest\nodňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 s použitím § 49 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona bol sťažovateľovi výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu\nv trvaní 5 rokov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad.\n4. Proti odvolaciemu rozsudku podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, pretože je toho názoru, že odvolací rozsudok je založený\nna nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa v zmysle § 382 písm. c)\nTrestného poriadku odmietol z dôvodu, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania\npodľa § 371 Trestného poriadku.\n5. Sťažovateľ ďalej v rámci svojej argumentácie uvádza: „... práve na súdnu ochranu\na v práve na spravodlivé súdne konanie boli porušené nezákonným rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko sa tento odmietol zaoberať dovolaním\nsťažovateľa s odôvodnením, že nemôže preskúmavať a hodnotiť správnosť skutkových\nzistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti SR podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd... uvádza, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších\nstupňov môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho - hmotného\ncharakteru, nikdy nie námietky skutkové. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací\nsúd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez\ntohto, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových\nzistení, námietka proti spôsobu a rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas\ns tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nPodstatou správnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol\nsubsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.\n\n3\n\nLen opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku. Takáto situácia v posudzovanom prípade nenastala.\n... Najvyšší súd uzatvára, že sťažovateľ podaným dovolaním v podstate len napáda\nspôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a tieto zároveň sám hodnotí zo svojho uhla\npohľadu, opakujúc argumentáciu prakticky obsahovo totožnú s námietkami, ktoré\npredniesol v konaní pred odvolacím súdom.\nSťažovateľ k uvedenej argumentácii odmietnutia dovolania a tým k porušeniu jeho\npráva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie vidí v tom, že podaným\ndovolaním v zmysle § 371 ods. 1 písm, í) Trestného poriadku napádal nesprávne právne\nposúdenie zisteného skutku a tým aj nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia\nzákona a teda Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal dôvody na jeho odmietnutie...\nAj keď súčasťou dovolania je hodnotenie dokazovania... predmetom dovolania bolo\nv prvom rade hodnotenie zisteného skutkového stavu súdov nižších stupňov z hľadiska toho,\nže zistený skutok ale aj ďalšie okolnosti skutkovej povahy boli nesprávne posúdené súdmi\nnižších stupňov.\nSťažovateľ poukazuje, že správne právne posúdenie skutku na základe vykonaného\ndokazovania spočíva v riadnom a zákonnom vykonaní dôkazov a na zákonnom a logickom\nvyhodnotení dôkazov zaistených v dokazovaní. ...svojvôľa súdu pri hodnotení vykonaných\ndôkazov je zakázaná. V zmysle ustanovení Trestného poriadku základ dokazovania tvoria\nskutočnosti objasňujúce skutkový dej, skutočnosti umožňujúce jeho subsumciu pod zákonnú\nskutkovú podstatu osobitnej časti Trestného zákona, skutočnosti, čí páchateľ konal\nprotiprávne.\nV dovolaní sťažovateľ napádal prioritne hmotnoprávne posúdenie zisteného skutku...\nuvádzal, že zistený skutok nie je... zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2,\npísm. b) Trestného zákona. Odôvodňoval to najmä tým, že neboli naplnené všetky\nobligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu daňového podvodu...\nZamietnutím dovolania sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky spôsobil že\nneboli v rámci dovolacieho konania preskúmané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku...\n... Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však vyplýva, že najvyšší súd zistil, že\ndovolanie obsahuje dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\n4\n\na tento dôvod aj preskúmaval. Pre takýto postup a skúmanie danosti dôvodov dovolania ich\npreskúmavaním však § 384 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje verejné zasadnutie...\nZo strany najvyššieho súdu tento postup predpokladaný ustanovením § 384 ods. 1\nTrestného poriadku v prejednávanej veci dodržaný nebol, čím boli porušené základné práva\nsťažovateľa vyplývajúce zo zásad verejnosti a ústnosti garantované v článku 6 ods. 1\nDohovoru... a právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.“\n6. Napokon sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie\nvydal nález v znení:\n„1) Základné právo na súdnu ochranu sťažovateľa zaručené v článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako a] základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie\nzaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.: 4 Tdo 78/2019 zo dňa 14. januára\n2020 porušené boli.\n2) Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č.k.: 4 Tdo 78/2019 zo dňa 14. januára 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n3) Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia.“\n7. Najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol:\n„Obvinený v dovolaní uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je trestným\nčinom a nezodpovedá právnej kvalifikácii skutku ako zločinu daňového podvodu podľa\n§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Neboli naplnené všetky obligatórne znaky\nskutkovej podstaty zločinu daňového podvodu.\n... So záverom o vine obvineného sa stotožnil aj odvolací súd. Nosným a nesporným\nzistením v predmetnej trestnej veci je, že obvinený dňa 27. júla 2015 podal na príslušnom\ndaňovom úrade daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca jún roku 2015,\nktorý si okrem iných uplatnil nárok na vrátenie DPH v spornej výške 48 733,40 eur, pričom\noprávnenosť daného nároku v priebehu daňovej kontroly prvotne nevedel deklarovať\na dodatočne tento nárok preukázal fiktívnou nájomnou zmluvou uzatvorenou s osobou\n5\n\n. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že predmetná nájomná zmluva bola\nabsolútne fiktívna, čo potvrdila svedecká výpoveď údajného nájomcu, ktorý existenciu\nnájomného vzťahu dementoval, ako i výpoveď svedkyne\n\n, ktorá potvrdila,\n\nže sporná nehnuteľnosť bola de facto súkromným rodinným domom rodiny\n\n.\n\nObvinený spornú nehnuteľnosť neprenajímal, ale sám využíval spolu s rodinou.\nNeoprávnenosť uplatneného nároku zistená daňovým úradom nevyplýva výlučne len\nz výsledkov daňovej kontroly, ale je daná práve predložením fiktívnej nájomnej zmluvy.\nVzhľadom na uvedené, bolo konanie obvineného správne právne kvalifikované...\n... Námietky obvineného smerujú nie proti skutkovým zisteniam, ale proti právnemu\nposúdeniu skutku, ktorý podľa názoru obvineného nie je trestným činom...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací... Dospel však k záveru, že nie sú\nnaplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n... Skutkový stav môže najvyšší súd totiž hodnotiť len z toho hľadiska. Či skutok alebo\niné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne\nkvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno\npreverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých\ndôkazov...\n... dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší\nsúd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom\nna to nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy\na ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\n... Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti spôsobu a rozsahu\nvykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas stým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,\nnemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 37I ods. 1 Trestného poriadku...\nPodstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom\nkonaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol\nsubsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Takáto situácia\nv posudzovanom prípade nenastala...\n\n6\n\nObligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu je aj motív vyjadrený\nprávnou konštrukciou - v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.\nZ hľadiska objektívnej stránky k spáchaniu trestného činu došlo v príčinnej súvislosti\ns protiprávnym konaním obvineného\n\n, ktoré spočívalo v predložení\n\nfalošných dokladov (zmluvy o nájme a poštových poukazov) daňovému úradu, ktoré mali\npreukazovať oprávnenosť vratky nadmerného odpočtu DPH.\nZ hľadiska subjektívnej stránky obvinený konal v priamom úmysle.\nZávažnosť konania bola daná trestným následkom, ktorým je výška uplatneného\nnároku na vrátenie DPH. Pohnútkou obvineného bola snaha získania majetkového\nprospechu.\n... Na dokonanie trestného činu daňového podvodu postačí len to, že páchateľ si\nneoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH u príslušného správcu dane v daňovom\npriznaní s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech. Na dokonanie činu sa\nnevyžaduje, aby bol uplatnený nárok na vrátenie DPH aj štátom reálne daňovému subjektu\nvyplatený.\nDovolacou námietkou obvineného bolo, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je\ntrestným činom a nezodpovedá právnej kvalifikácii... Domáha sa podstatnej zmeny\nskutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaný skutok nespáchal tak, ako je\nustálený a popísaný v skutkovej vete rozsudku.\n... musí najvyšší súd jednoznačne konštatovať, že tak súd prvého stupňa, ako aj\nodvolací súd určenie právnej kvalifikácie skutku ako zločinu daňového podvodu podľa\n§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona správne právne skutok posúdili. Argumenty\nobvineného o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nv ním predkladanej podobe dovolacích námietok v spojení s namietanými chybami teda\nnajvyšší súd v spojení s vyššie citovanými právnymi úvahami nemohol akceptovať.\n... obvinený vyjadrením nesúhlasu s hodnotením vykonaného dokazovania v rámci\nrozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v otázke ustálenia tých skutkových\nokolností, ktoré sú vyjadrením jeho konania ustáleného v skutkovej vete v podstate len\nnapáda spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a tieto zároveň sám hodnotí zo svojho uhla\npohľadu, opakujúc argumentáciu prakticky obsahovo totožnú s námietkami, ktoré\npredniesol v konaní pred odvolacím súdom...\n7\n\nV posudzovanej veci okresný a krajský súd zistili uvedený skutkový stav, ktorý\nobvinený subjektívne nepovažoval za preukázaný. Hodnotenie dôkazov spôsobom ktorý\nnezodpovedá predstavám obvineného, však nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku; ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu\nobvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.\n... podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom\nkonaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n... v posudzovanej veci skutková veta, tak ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné\nznaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie\nbolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.\nNa základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že dovolací dôvod podľa § 371\npísm. i) Trestného poriadku nebol naplnený...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\n8\n\nlen „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n14. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo\n\n9\n\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\n15. Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí\nuznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené\ndôvody dovolania podľa § 371.\n16. Podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona sa daňového podvodu dopustí ten, kto\nneoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo\nspotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa\nodňatím slobody na jeden až päť rokov.\n17. Podľa § 277a ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až\ndesať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n18. Ako vyplýva z obsahu ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia, sťažovateľ\nsíce v dovolaní tvrdil, že napáda nesprávne právne posúdenie veci, no pritom neustále\nodkazuje na skutkové okolnosti a ich hodnotenie, ktoré on považuje za nesprávne.\n19. Sťažovateľ taktiež nesprávne uvádza, že správne právne posúdenie skutku\nspočíva v riadnom a zákonnom vykonaní dôkazov a na zákonnom a logickom vyhodnotení\ndôkazov.\nÚstavný súd k tomu, naopak, dodáva, že riadne a zákonné vykonanie dôkazov má\nvplyv na rozsah a kvalitu informácií, ktoré sú ich vykonaním získané, ako aj procesnú\nprípustnosť týchto dôkazov v trestnom konaní.\nZákonné a logické vyhodnotenie dôkazov má zasa vplyv na konečné ustálenie skutku\nako celku.\n\n10\n\nZa ustálený skutok môžeme považovať chronologicky a logicky usporiadanú dejovú\nlíniu pozostávajúcu len zo skutočností, ktoré boli vyhodnotené ako vierohodné.\nSprávne právne posúdenie skutku je správne vyhodnotenie kumulatívnej prítomnosti\nvšetkých znakov skutkovej podstaty daného trestného činu tak, ako ich vyžaduje trestný\nzákon, v už ustálenom skutku.\n20. K tvrdeniu sťažovateľa, že najvyšší súd jeho dovolanie preskúmaval, čo mohol\nurobiť iba na verejnom zasadnutí, ústavný súd uvádza, že z napadnutého uznesenia je\nzrejmé konštatovanie najvyššieho súdu, že dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1\nTrestného poriadku nie sú splnené. Zároveň najvyšší súd vysvetľuje sťažovateľovi svoje\npostavenie a kompetencie vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov. Dovolaním\nsťažovateľa sa najvyšší súd zaoberal v miere nevyhnutnej na jeho odmietnutie v zmysle\n§ 382 písm. c) Trestného poriadku, z čoho sťažovateľ nemôže dedukovať, že jeho dovolanie\npreskúmaval a mal tak urobiť na verejnom zasadnutí.\n21. Najvyšší súd sa v napadnutom uznesení jasne vyjadril, že „... tak súd prvého\nstupňa, ako aj odvolací súd určenie právnej kvalifikácie skutku ako zločinu daňového\npodvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona správne právne skutok\nposúdili“. Na inom mieste napadnutého uznesenia zasa najvyšší súd uviedol: „skutková\nveta, tak ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol\nobvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené\nv súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.“\n22. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n11\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n23. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi uznesením najvyššieho\nsúdu v napadnutom konaní a základnými právami, ako aj právami, ktorých porušenie\nsťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho\nvýznamu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia a jeho vrátenie na ďalšie konanie,\nako aj priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z pridanej hodnoty", "trestný čin-zločin"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99aab1d1-0c3b-4719-bcfa-857fc227632c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.241.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.241.2023.1"}]}