{"guid": "ussr:0b0dfe2f-1941-47f8-8522-358e52c34924", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.4.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2020 z 14. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 4/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.4.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b0dfe2f-1941-47f8-8522-358e52c34924", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.4.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.4.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.4.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 4/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca)\na zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú\nsťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej spoločnosťou PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie\n3, Bratislava,\n\nv mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Ing. Miriam\n\nGalandová LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 Up 631/2018 z 30. júla 2019 v spojení\ns uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 Up 631/2018 z 11. januára\n2019 a platobným rozkazom sp. zn. 4 Up 631/2018 z 27. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n4 Up 631/2018 z 30. júla 2019 (ďalej len „uznesenie o zamietnutí sťažnosti“\na „uznesenie o neodpustení zmeškania lehoty“) v spojení s uznesením okresného súdu\nsp. zn. 4 Up 631/2018 z 11. januára 2019 (ďalej len „uznesenie o odmietnutí odporu“)\na platobným rozkazom sp. zn. 4 Up 631/2018 z 27. septembra 2018 (ďalej len\n„platobný rozkaz“).\n2. Sťažovateľka uviedla, že vystupuje v postavení žalobkyne v konaní\no zaplatenie sumy 14 470 € s príslušenstvom z titulu poistného plnenia, ktoré\nsi v rámci upomínacieho konania uplatnila spoločnosť\n\n(ďalej len\n\n„žalobkyňa“). Okresný súd vydal 27. septembra 2018 platobný rozkaz, ktorým bola\nsťažovateľka zaviazaná zaplatiť uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom a trovami\nkonania a ktorý mal byť sťažovateľke doručený do elektronickej schránky 4. októbra\n2019. Sťažovateľka opatrila v súlade s internými predpismi platobný rozkaz pečiatkou,\nz ktorej vyplýva, že platobný rozkaz jej bol doručený až 5. októbra 2018. Spoliehajúc\nsa na uvedenú pečiatku podala sťažovateľka v posledný deň lehoty (22. októbra 2018)\nodpor proti platobnému rozkazu.\n3. Okresný súd doručil sťažovateľke 11. februára 2019 uznesenie o odmietnutí\nodporu s odôvodnením, že nebol podaný v zákonnej lehote. Proti predmetnému\nuzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej navrhla, aby okresný súd uznesenie\no odmietnutí odporu zrušil eventuálne jej odpustil zmeškanie lehoty na podanie\nodporu. Dňa 5. augusta 2019 bolo sťažovateľke doručené uznesenie o zamietnutí\nsťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu a tiež uznesenie o neodpustení\nzmeškania lehoty na podanie odporu.\n\n2\n\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v jej právnej veci rozhodoval\nkauzálne nepríslušný súd, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a základného práva na zákonného sudcu.\nSťažovateľka zastáva názor, že žalobkyňa predložila okresnému súdu návrh\nna vydanie platobného rozkazu, z ktorého nebolo možné predpokladať, že uplatnený\nnárok vyplýva z tvrdených skutočností a predložených listín. V rámci upomínacieho\nkonania je možné vydať platobný rozkaz iba vo vzťahu k nárokom, ktoré je možné\nodôvodnene predpokladať. Ak nárok nie je možné odôvodnene predpokladať, nie je\nmožné o ňom rozhodnúť v rámci upomínacieho konania. V danej veci neboli splnené\npodmienky pre vydanie platobného rozkazu, a preto nemožno založiť právomoc\nokresného súdu. Sťažovateľka tiež argumentovala, že v jej právnej veci nekonal\na nerozhodol zákonný sudca, pretože zákonným sudcom je taký sudca, ktorý je určený\npodľa rozvrhu práce miestne a vecne príslušného súdu. Okresný súd mal podľa\nsťažovateľky návrh žalobkyne odmietnuť z dôvodu, že uplatnený nárok nemožno\npredpokladať.\n\nVydaním\n\nplatobného\n\nrozkazu\n\ndošlo\n\nk vydaniu\n\nnezákonného\n\nrozhodnutia.\n5. Sťažovateľka ďalej v ústavnej sťažnosti podrobne poukázala na všetky\ndôvody, pre ktoré nebolo možné nárok žalobkyne odôvodnene predpokladať.\n6. Sťažovateľka tiež považuje za zásah do jej označených práv aj uznesenie\nokresného súdu, ktorým rozhodol o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu\nproti platobnému rozkazu. Podľa názoru sťažovateľky boli podmienky na odpustenie\nlehoty v jej prípade zachované. Sťažovateľka pri počítaní lehoty na podanie odporu\nvychádzala z dátumovej pečiatky na platobnom rozkaze, teda z dátumu 5. októbra\n2019. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na časté problémy pri doručovaní\npošty prostredníctvom elektronických schránok v tom čase, ako aj vek zamestnancov\nblízky dôchodkovému, pre ktorých to bola veľká výzva zorientovať sa v nových\npostupoch elektronického doručovania. K odmietnutiu odporu došlo len z dôvodu,\nže na platobnom rozkaze bol v dôsledku omylu vyznačený neskorší deň doručenia\n\n3\n\na takto bol platobný rozkaz predložený právnemu zástupcovi, ktorý nemohol vedieť\no skutočnom dátume doručenia platobného rozkazu (4. októbra 2019). Právny\nzástupca sťažovateľky bol uvedený do skutkového omylu o dátume doručenia\nplatobného rozkazu.\n7. Sankciu v podobe odmietnutia odporu ako oneskorene podaného považuje\nsťažovateľka vzhľadom na už uvedené okolnosti za neprimeranú a odporujúcu\nzákladným princípom, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok. Ukončenie\nsporu uznesením o neodpustení zmeškania lehoty zjavne odporuje princípu\no spravodlivom riešení sporov a dochádza tak k odmietnutiu spravodlivosti. V danej\nveci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú prednosť práva\nna spravodlivé súdne konanie a materiálne spravodlivé rozhodnutie pred lipnutím\nna formálnych požiadavkách. Sťažovateľka v tomto kontexte poukázala na § 122\nCivilného sporového poriadku, ktorého zmysel tkvie v možnosti preklenúť\nv konkrétnych prípadoch právny formalizmus. Odpustením zmeškania lehoty\nby okresný súd vytvoril sťažovateľke priestor pre obhájenie svojich práv.\nSťažovateľka ďalej uviedla, že prvýkrát sa dozvedela o dátume doručenia platobného\nrozkazu (4. októbra 2019) až momentom doručenia uznesenia o odmietnutí odporu,\nteda 11. februára 2019, a preto až týmto momentom mohla požiadať o odpustenie\nzmeškania lehoty.\n8. Napadnutými uzneseniami okresného súdu podľa názoru sťažovateľky\nokresný súd porušil jej základné právo vlastniť majetok, pretože bolo zasiahnuté\ndo jej majetkovej sféry.\n9. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol takto:\n„Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzákladné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n4\n\na základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 od. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nUznesením o zamietnutí sťažnosti a Uznesením o neodpustení zmeškania lehoty\nv spojení s Uznesením o odmietnutí odporu a Platobným rozkazom v konaní vedenom\npod sp. zn. 4Up/631/2018 porušené boli.\nII. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka zo dňa 30. júla\n2019, sp. zn.: 4Up/631/2018 (Uznesenie o zamietnutí sťažnosti), Uznesenie Okresného\nsúdu Banská Bystrica zo dňa 11. januára 2019, sp. zn.: 4Up/631/2018, Platobný\nrozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.:\n4Up/631/2018 a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. júla 2019,\nsp. zn.: 4Up/631/2018 (Uznesenie o neodpustení zmeškania lehoty) sa zrušujú a vec sa\nvracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nIII. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť spoločnosti\n. trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 10 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo\nslobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n\n5\n\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh\nna začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní\nnávrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35\na ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\npodľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\n15. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142\nods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad\na aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1\na 2 ústavy a čl. 152 ods. 4 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\n\n7\n\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIII.\nPosúdenie sťažnosti ústavným súdom\n18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka formalistického hodnotenia\nplynutia lehoty na podanie odporu, ako aj odpustenia zmeškania lehoty na podanie\nodporu proti platobnému rozkazu vydaného okresným súdom, resp. formalistického\nzhodnotenia situácie, v ktorej sa sťažovateľka pri určení začiatku plynutia lehoty na\npodanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu ocitla. Sťažovateľka namieta\narbitrárnosť uznesenia o zamietnutí sťažnosti a uznesenia o neodpustení zmeškania\nlehoty v spojení s uznesením\n\no odmietnutí odporu\n\na\n\nplatobným rozkazom,\n\nteda namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne\nsťažovateľka namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu, ktoré\nodôvodňuje tým, že v jej veci v dôsledku neodôvodneného nároku uplatneného\nžalobkyňou v upomínacom konaní rozhodoval kauzálne nepríslušný súd. Keďže\nv právnej veci sťažovateľky boli vydané nezákonné rozhodnutia, na základe ktorých\njej vyplynula povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 14 470 € s príslušenstvom,\nbolo porušené aj jej základné právo vlastniť majetok.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv platobným rozkazom\n\na uznesením o odmietnutí odporu\n19. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných\npráv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc\nvšeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j.\nna princípe subsidiarity.\n\n8\n\n20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť\nochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci\nvychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.\nIV. ÚS 115/07).\n21. Proti namietaným pochybeniam v rozhodovaní okresného súdu pri vydávaní\nplatobného rozkazu sa sťažovateľka mohla brániť podaním odporu proti platobnému\nrozkazu a proti uzneseniu o odmietnutí odporu vydaného okresným súdom obsadeným\nvyšším súdnym úradníkom zasa mohla sťažovateľka využiť účinný opravný\nprostriedok, ktorým je sťažnosť (čo aj využila), o ktorej bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť sudca okresného súdu. Právomoc okresného súdu obsadeného sudcom\nrozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd\npreto túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením o zamietnutí\nsťažnosti a uznesením o neodpustení zmeškania lehoty\n22. Ústavný súd pod vplyvom argumentácie sťažovateľky sústredil svoju\npozornosť na preskúmanie odôvodnenia uznesenia o zamietnutí jej sťažnosti,\nako aj odôvodneniu uznesenia o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu\nvo vzťahu k doručeniu platobného rozkazu, keďže v prípade jeho doručenia\nv zákonom ustanovenej lehote by sa všeobecným súdom vytvoril priestor\nna preskúmanie (všetkých) ďalších sťažovateľkou uplatnených námietok. Podstata\n\n9\n\nsťažovateľkinej argumentácie spočíva v tom, že pri príprave bol právny zástupca\nsťažovateľky uvedený do omylu, čo sa týka dátumu doručenia platobného rozkazu,\nkeď vychádzal z pečiatky o dátume doručenia vyznačenej pracovníkmi sťažovateľky.\nSťažovateľka poukázala na časté problémy pri doučovaní pošty prostredníctvom\nelektronických schránok v tom čase a vek zamestnancov blízky dôchodkovému, ktorí\nmali problém sa zorientovať v nových postupoch pri doručovaní.\n23. Okresný súd v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu o odmietnutí odporu ako oneskorene podaného, uviedol,\nže z elektronického spisu vyplýva, že platobný rozkaz bol sťažovateľke doručený\ndo jej aktívnej elektronickej schránky do vlastných rúk s použitím fikcie doručenia.\nZ elektronickej doručenky vyplýva, že platobný rozkaz bol doručený sťažovateľke\n4. októbra 2018 o 13.45 h. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby\npotvrdila, že elektronická správa bola do elektronickej schránky sťažovateľky\ndoručená 1. októbra 2018 o 18.33 h, pričom notifikácia o doručení k predmetnej\nspráve bola autorizovaná (prevzatá) 4. októbra 2018 o 13.45 h. Okresný súd\nk argumentácii sťažovateľky (obdobnej argumentácii uvedenej v ústavnej sťažnosti)\nkonštatoval, že sťažovateľkou vyznačený dátum doručenia platobného rozkazu\n5. októbra 2019 je jej internou záležitosťou, ktorá nemá vplyv na to, kedy bol platobný\nrozkaz reálne doručený. V danom prípade došlo k prevzatiu úradnej správy\npotvrdením jej doručenia, teda konkrétnym úkonom zo strany sťažovateľky. Interný\nsystém preberania a označovania prijatých zásielok sťažovateľkou nastavený inak\nako k skutočnému momentu doručenia nemá vplyv na počítanie lehôt podľa Civilného\nsporového poriadku alebo zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu\npôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Samotné vyznačenie dátumu\nna pečiatke ako dátumu doručenia platobného rozkazu vykonané zamestnancami\nsťažovateľky nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz spochybňujúci skutočný\ndátum doručenia. Na základe uvedeného okresný súd sťažnosti sťažovateľky proti\nuzneseniu o odmietnutí odporu ako oneskorene podanému nevyhovel.\n\n10\n\n24. V uznesení o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu okresný súd\nobdobne konštatoval, že vyznačenie pečiatky o dátume doručenia platobného rozkazu\ns dátumom 5. októbra 2018 je internou záležitosťou sťažovateľky, a preto podľa\nnázoru okresného súdu nejde o ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania\nlehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. V konaní bolo preukázané,\nže elektronická správa bola sťažovateľke riadne doručená 4. októbra 2019 a nebolo\npreukázané, že sťažovateľka sa s obsahom elektronickej správy mohla oboznámiť\naž 5. októbra 2019. Okrem nenaplnenia podmienky ospravedlniteľného dôvodu\nna odpustenie zmeškania lehoty okresný súd konštatoval, že sťažovateľka nepodala\nsvoju žiadosť v zákonnej pätnásťdňovej lehote zo subjektívnych dôvodov na svojej\nstrane.\n25. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia oboch súvisiacich uznesení\nokresného súdu konštatuje, že okresný súd dal sťažovateľke dostatočnú odpoveď\nna otázku, prečo v jej veci považoval odpor proti platobnému rozkazu za podaný\noneskorene, ako aj dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré sťažovateľke lehotu\nna podanie odporu neodpustil. Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť,\nže sťažovateľka okrem svojho tvrdenia o vyznačení pečiatky o dátume doručenia\nplatobného rozkazu nijakým relevantným spôsobom nespochybnila skutočný dátum\ndoručenia platobného rozkazu ani neuviedla ospravedlniteľné dôvody na odpustenie\nzmeškania lehoty na podanie odporu. Ústavný súd preto konštatuje, že argumentácia\nsťažovateľky uvedená v ústavnej sťažnosti nie je spôsobilá dosiahnuť ústavnoprávnu\nintenzitu a závery okresného súdu vyjadrené v odôvodnení oboch uznesení nie je\nmožné z ústavnoprávneho hľadiska hodnotiť ako svojvoľné či arbitrárne, poukazujúc\nna princíp procesnej ekonómie, ako aj princíp koncentrácie súdneho konania ako jeden\nz nosných princípov sporového konania.\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením o zamietnutí sťažnosti a uznesením o neodpustení zmeškania lehoty\na základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež\njej právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká\n\n11\n\npríčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie týchto práv.\n27. Pokiaľ sťažovateľka porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených\npráv, je preto celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n28. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v rámci\npredbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29. K argumentácii sťažovateľky odôvodňujúcej porušenie základného práva\nna zákonného sudcu založenej na podrobnom hodnotení skutkových a právnych\nokolností jej právnej veci, ktoré mali preukázať kauzálnu nepríslušnosť okresného\nsúdu na konanie a rozhodnutie, ústavný súd konštatuje, že tieto skutočnosti\nby v prípade včas podaného odporu proti platobnému rozkazu boli preskúmané\na vyhodnotené príslušným všeobecným súdom v súdnom konaní, k čomu však\nz dôvodov na strane sťažovateľky podaním oneskoreného odporu proti platobnému\nrozkazu nedošlo. Keďže príslušný všeobecný súd sa k uvedeným námietkam\nsťažovateľky vyjadriť nemohol a ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo\ntejto sústavy, nemohol sa touto argumentáciou sťažovateľky zaoberať. Sťažovateľka\ntak v tomto smere neučinila zadosť požiadavke rešpektovať subsidiaritu právomoci\nústavného súdu. V tejto časti preto ústavný súd nemá právomoc zaoberať sa námietkou\nporušenia základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu, a preto v tejto časti\nústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu neprípustnosti.\n\n12\n\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho\nvýznamu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite\njej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "platobný rozkaz", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "odpor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}