{"guid": "ussr:f3adbb41-f5dc-4cc2-b503-4cbe00fb2420", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.433.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2020 z 12. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 433/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.433.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f3adbb41-f5dc-4cc2-b503-4cbe00fb2420", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.433.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.433.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.433.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 433/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nPetra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, právne zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom,\nFloriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. a)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 4 Tos 3/2020 z 10. januára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom,\n\nFloriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. a)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 3/2020\nz 10. januára 2020.\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nOkresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 45/2012 z 12. júla 2012\n(ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 172 ods. 1\npísm. b), c) a d) a ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní\n10 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody\ns maximálnym stupňom stráženia. Krajský súd v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 7 To 78/2012 z 13. novembra 2012 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) tak,\nže zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o trestoch a spôsoboch ich výkonu\na zároveň rozhodol o odsúdení sťažovateľa pri nezmenenom skutkovom základe na trest\nodňatia slobody v trvaní 16 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu\ns maximálnym stupňom stráženia. Ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti (konanie\nvedené na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 20849/2013 na základe ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa zo 4. novembra 2013) tiež známa skutočnosť, že proti rozsudku krajského súdu\npodal sťažovateľ dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) uznesením sp. zn. 1 Tdo 42/2013 z 24. júla 2013 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho\nsúdu“) zamietol. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou zo 4. novembra 2013 vedenou\nna ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 20849/2013 namietal porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu a rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu. Ústavná sťažnosť sťažovateľa vedená pred ústavným súdom pod sp. zn.\n\n2\n\nRvp 20849/2013 bola uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 394/2014 z 9. júla 2014\nodmietnutá.\n3. Sťažovateľ podal 5. apríla 2019 návrh na obnovu konania, ktorý okresný súd\nuznesením sp. zn. 10 Nt 16/2019 z 23. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\nzamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania. V odôvodnení uznesenia okresný súd\nokrem iného uviedol:\n«Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku upravuje podmienky obnovy konania,\nktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností\nalebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.\nNetýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu\na ukladania trestu (Jaroslav Ivor a kol. Trestné právo procesné s.267 2017).\nSúd po preštudovaní pripojeného spisového materiálu, obsahu podania odsúdeného,\npodaného prostredníctvom jeho obhajcu, dospel k záveru, že nie sú v tomto prípade splnené\nzákonné podmienky na povolenie obnovy nakoľko súd sa má za to, že zmena zákonných\npodkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu nie je dôvodom na povolenie\nobnovy konania.\nTaktiež súd má za to, že množstvo účinnej látky obsiahnutej v droge je dôležitým\nkritériom pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zákona\na nemožno sa upriamiť len na hmotnostné kritérium, čo v konečnom dôsledku vyplýva\naj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod sp. zn.\nTpj 58/2017-3.\nSúd sa nestotožnil s názorom obhajcu, ktorý tvrdí, že nemá zmysel zaoberať sa\n„obvyklou jednorázovou dávkou“ ale len hmotnosťou. Aj uznesenie NS SR zo dňa\n20.03.2019, sp. zn. 3 Tdo 83/2018 (R 22/2019) hovorí „Na základe ceny obvykle\njednorazovej dávky drogy na použitie na nelegálnom trhu (pri predaji koncovému\nužívateľovi v určitom čase a regióne), zohľadniac (v prospech páchateľa) zistenú dolnú\nhranicu cenového rozpätia pre dotknutú drogu, sa násobkom, podľa počtu obvykle\njednorazových dávok predpripravených z posudzovaného materiálu (tzv. diely, skladačky),\nalebo pripraviteľných z posudzovaného materiálu, určuje kvalifikačný moment rozsahu činu\nv zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej\n3\n\ntrestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 pism. e) (väčší rozsah), ods. 3 písm. c) (značný rozsah)\na ods. 4 písm. c) (veľký rozsah) Trestného zákona.“ Z uvedeného podľa názoru súdu jasne\nvyplýva, že má zmysel stále sa zaoberať aj počtom dávok, nie len sa sústrediť na množstvo.\nZákonodarca doposiaľ nestanovil žiadne pravidlá, ako má aplikačná prax pojem\n„obvyklá jednorazová dávka“ vykladať, preto je potrebné vychádzať zo zaužívanej súdnej\npraxe, v zmysle ktorej bol prijatý názor, že ide o dávku v množstve ovplyvňujúcom psychiku,\novládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie v dôsledku jej užitia.\nVzhľadom na rôznu koncentráciu účinnej látky a iný vplyv na rôznych konzumentov dospeli\nk záveru, že je nutné stanoviť obvykle jednorázovú dávku pre jednotlivé prípady samostatne\n(5 Tdo 18/2017).\nTaktiež súd sa stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, ktoré v čase\nrozhodovania nebolo žiadnym spôsobom spochybňované ani prekonané, z ktorého\nvyplynulo, že zo zaisteného množstva kokaínu bolo možné pripraviť najmenej 2713 až 8145\nobvyklých jednorázových dávok, pričom súd pri takomto veľkom rozptyle bral v úvahu\nmnožstvo pre páchateľa najpriaznivejšie.\nVzhľadom k tomu, že ustanovenie § 394 ods. I Tr. poriadku upravuje podmienky\nobnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako\n\nskutočností\n\nalebo\n\ndôkazov\n\nsúdu\n\nskôr\n\nneznámych,\n\nktoré\n\nvyšli\n\nnajavo\n\naž po právoplatnosti rozhodnutia, ale museli byť existujúce už v čase rozhodovania,\nlen nemohli byť vykonané z dôvodu nejakej prekážky a netýkajú sa zmeny právneho stavu,\nktorá nastane až po právoplatnosti rozhodnutia, nemohol súd návrhu na obnovu konania\nvyhovieť a tento zamietol. Pre názornosť súd dodáva, že ak by sa po právoplatnosti\nodsudzujúceho rozsudku zmenila trestná sadzba pri nejakej skutkovej podstate\nna miernejšiu, neznamená to dôvod na obnovu konania, nakoľko v čase rozhodovania súdu\ntáto okolnosť ani nebola existentná.»\n4. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd\nuznesením sp. zn. 4 Tos 3/2020 z 10. januára 2020 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)\nzamietol, pričom poukázal na dôvody zamietnutia návrhu na obnovu konania uvedené\nokresným súdom, ako aj na rozhodnutie R 87/2015, podľa ktorého „obvykle jednorazovou\ndávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa rozumie dávka omamnej\n\n4\n\nalebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom\npoužití, a takto vyjadruje konzumný priemer. Ak sa omamná alebo psychotropná látka\nv takomto dávkovaní nepredáva, je potom potrebné posúdiť aký počet obvykle\njednorazových dávok na použitie sa v zaistenom materiáli nachádza, a to či už podľa\nkritéria obsahového množstva účinnej látky, alebo podľa celkového množstevného\n(hmotnostného, objemového) kritéria.“. Uznesenie okresného súdu vyhodnotil ako vecne\nsprávne.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje:\n„K tvrdeniam sťažovateľa uvádzaným v sťažnosti proti rozhodnutiu prvostupňového\nsúdu sa porušovateľ žiadnym spôsobom nevyjadril, aj keď tieto tvrdenia boli\nprotiargumentami k argumentom prvostupňového súdu, ktorým bol zamietnutý návrh\nna povolenie obnovy konania a teda bolo povinnosťou odvolacieho súdu sa s týmito\ntvrdeniami vysporiadať.\nSťažovateľ v rámci konania o povolenie obnovy konania argumentoval okrem iného\npráve tým, že sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, nakoľko skutočnosťou\npredtým neznámou môže byť okrem dôkazu doteraz nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom\nkonaní vykonaný, ale s novým obsahom, teda v danom prípade znalecké dokazovanie\nurčujúce množstvo obvykle jednorázových dávok by v dnešnej dobe bolo dôkazom\ns odlišným obsahom. Vo vzťahu k uvedenému by rozsah trestného činu bolo možné\nv súčasnosti posúdiť v zmysle § 172 ods. 2 TZ a pri tejto novej kvalifikácii trestného činu je\naj sťažovateľovi uložený trest potrebné posudzovať ako nezákonný.\nK argumentácii prvostupňového súdu, ktorú si osvojil aj porušovateľ o tom,\nže ustanovenie § 394 ods. 1 TP sa netýka zmeny právneho stavu, ktorá nastane\naž po právoplatnosti rozhodnutia, uvádzal obhajca sťažovateľa v jeho odôvodnení sťažnosti\nproti rozhodnutiu prvostupňového súdu, že takýto názor súdu nie je možné bez akýchkoľvek\nvýhrad akceptovať... Právna prax teda pripúšťa v rámci mimoriadnych opravných\nprostriedkov aj konanie o skutočnostiach dôležitých pre posúdenie trestnosti činu\naj v prípadoch, ktoré nastanú po právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní...\n... podľa nášho názoru je hodnota zadržanej drogy a jej určenie okolnosťou\nskutkovou a nie právnou, takže v danom prípade nejde o zmenu právneho stavu,\n\n5\n\nale o skutkové nedostatky, ktoré predpokladá § 394 ods. 1 Trestného poriadku\nako aj ustálená judikatúra súdov SR I, preto nie je možné súhlasiť s argumentáciou súdov\nv predmetnom konaní o povolenie obnovy konania, že súd nemohol návrhu na povolenie\nobnovy konania vyhovieť a tento zamietol z dôvodu, že podmienky § 394 ods. 1 TP sa\nnetýkajú zmeny právneho stavu, ktorá nastane až po právoplatnosti rozhodnutia.\nAko vyplýva z dokazovania vykonaného v konaní o povolenie obnovy konania,\npo právoplatnosti rozsudku, ktorým bol sťažovateľ odsúdený a nastúpení do výkonu trestu,\ndošlo v trestnom konaní k zásadnej zmene, pokiaľ ide o určovanie hodnoty omamných látok\na následne určenia rozsahu trestného činu v zmysle § 172 TZ, keď Národná protidrogová\njednotka Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, ktorá je odborným útvarom\ngarantujúcim protidrogovú politiku v pôsobnosti MV SR v júni 2014 vypracovala novú\nmetodiku výpočtu cien drog na čiernom trhu pre účely trestného konania ako reakciu\nna problematickú obhajobu odborných vyjadrení v štádiu konania pred súdom vo vzťahu\nku stanoveniu rozsahu škodlivého následku spôsobeného trestným činom, od ktorého je\nodvodená právna kvalifikácia konania podľa TZ.\nOd uvedeného obdobia v záujme objektivizácie a zvýšenia korektnosti určovania cien\ndrogy na čiernom trhu začala byť hodnota zaistených omamných a psychotropných látok\nstanovovaná výlučne na základe všeobecne merateľných kritérií.\nZa tejto situácie je kvalifikácia skutku v zmysle § 172 ods. 3 písm. c/ TZ v prípade\nzjavne nesprávna a uložený trest je potrebné považovať taktiež za nezákonný.\nTvrdenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje aj porušovateľ ako odvolací súd,\nže závery znaleckého dokazovania, s ktorými sa stotožnil, neboli v čase rozhodovania\nžiadnym spôsobom spochybňované nie je pravdivé. Sťažovateľ, resp. jeho obhajca\nspochybňovali vo vecí vykonané znalecké dokazovanie, okrem iného skutočnosťami\nuvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku v pôvodnom konaní...\nPorušovateľ sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal ani s tvrdeniami\nsťažovateľa, resp. jeho obhajcu uvedenými v odôvodnení sťažnosti vo vzťahu k tvrdeniu\nprvostupňového súdu o tom, že nemožno sa upriamiť len na hmotnostné kritérium,\npretože množstvo účinnej látky obsiahnutej v droge je dôležitým kritériom, pretože toto\nkritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 TZ, pričom súd tento svoj záver\noprel o uznesenie NS SR, sp.zn. 3Tdo 83/2018 zo dňa 20.03.2019.\n6\n\n... v sťažnosti obhajca sťažovateľa uvádzal protiargumenty k argumentom súdu\nuvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie,\na preto bol porušovateľ v zmysle ustálenej judikatúry súdov, Ústavného súdu SR\naj Európskeho súdu pre ľudské práva povinný dať mu odpoveď, prečo považuje tieto\nargumenty za bezvýznamné.\n... porušovateľ tým, že nepovolil obnovu konania napriek tomu, že pre jej povolenie\nboli splnené zákonné predpoklady a navyše svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom\nani neodôvodnil, naďalej ponechal nezákonný stav, keď sťažovateľovi ostal uložený\nnezákonný trest, a to nie len z dôvodu nesprávneho určenia hodnoty zadržanej drogy,\nale aj z dôvodu, že súdy v pôvodnom konaní porušili požiadavku individualizácie trestu,\nt.j. primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu, čím porušovateľ nepriamo porušil\naj právo sťažovateľa na osobnú slobodu 4Tos/3/2020 dňa 10.01.2020 a čl. 5 ods. 1 písm. a/\nEurópskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPodľa sťažovateľa je trest, ktorý mu bol uložený v pôvodnom konaní vo výmere\n16 rokov a 8 mesiacov neprimerane prísny k spáchanému skutku, hlavne k jeho následku,\nk miere, akou sa podieľal na spáchaní trestného činu, k jeho osobe a pomerom a taktiež\nk možnostiam jeho nápravy.\nOdvolací súd v pôvodnom odvolacom konaní vo svojom rozsudku vyslovil, že súd\nprvého stupňa sa v napadnutom rozsudku s pomermi sťažovateľa dostatočným spôsobom\nnevysporiadal. Napriek uvedenému konštatovaniu sa odvolací súd ani sám bližšie\nnevysporiadal s pomermi sťažovateľa, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri určovaní výmery\ntrestu a predsa pristúpil k navýšeniu trestu o 6 rokov a 8 mesiacov oproti prvostupňovému\nrozsudku.\nOdvolací súd však iba na základe jedinej skutočnosti a to, že sťažovateľ už bol\nnaposledy odsúdený na trest vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne (pričom sa nejedná\nani o prípad špeciálnej recidívy), bez skúmania ďalších dôležitých skutočností (následok\nčinu, miera jeho konania, hlbší rozbor jeho osobnosti, možnosti nápravy) dospel\nk závažnému záveru o tom, že podmienky na aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení\ntrestu nie sú splnené a navýšil trest pre sťažovateľa o 6 rokov a 8 mesiacov a teda bol\ncelkovo odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 8 mesiacov\nnepodmienečne za 174,6 g kokaínu, čo je absolútne neprimerané nielen vo vzťahu\n7\n\nk okolnostiam spáchania predmetného trestného člnu, ale je to aj v zjavnom nepomere\ns obdobnými prípadmi, či už v Slovenskej republike alebo aj v zahraničí.“\n6. Z uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom,\nktorým vysloví porušenie označených práv uznesením krajského súdu, uznesenie krajského\nsúdu zruší, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi prizná náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n8\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n13. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n15. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné uväznenie po odsúdení\npríslušným súdom.\n16. Podľa § 394 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z Trestného poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) obnova konania, ktoré sa skončilo\nprávoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe\nalebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie\no vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere\nk závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom\nrozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie\nod uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo\nk pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\n\n9\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n17. Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv v zamietnutí jeho sťažnosti\nproti uzneseniu okresného súdu (ktorým okresný súd zamietol návrh na povolenie obnovy\nkonania), keď podľa jeho tvrdení návrh na povolenie obnovy konania obsahoval skutočnosti\nopodstatňujúce toto povolenie, sťažovateľ krajskému súdu vytýka neodôvodnenosť\nnapadnutého uznesenia, ktoré nereagovalo na argumenty sťažovateľa prednesené\nv sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu. Sťažovateľ tiež poukazuje na skutočnosť,\nže v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 T 45/2012 a krajskom súde pod sp. zn.\n7 To 78/2012 (ďalej spolu len „pôvodné konanie“) sa súdy pri určovaní rozsahu trestu\nnáležite nezaoberali pomermi sťažovateľa.\n18. Ústavný súd konštatuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu\nsubsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže\nbyť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých\nostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný\nzáver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m.\nIII. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta\nporušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť\nústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (m. m. IV. ÚS 128/04, II. ÚS 734/2017).\n19. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že v pôvodnom konaní, o ktorého\nobnovu žiada, súdy pri určovaní výmery trestu nezohľadnili pomery sťažovateľa, resp. sa\npomermi nezaoberali dostatočne, k tomuto ústavný súd uvádza, že predmetnú námietku\n\n10\n\nsťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu nevzniesol, hoci túto možnosť mal.\nPre úplnosť ústavný súd uvádza, že argumenty týkajúce nenáležitého vyhodnotenia\npomerov sťažovateľa v pôvodnom konaní sťažovateľ neuvádzal ani v samotnom návrhu\nna obnovu konania. Ústavná sťažnosť je preto v časti týkajúcej sa predmetnej námietky\nneprípustná podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde a v tejto časti bolo nutné ústavnú\nsťažnosť odmietnuť v zmysle § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n20. Vo vzťahu k ostatným námietkam uvedeným v ústavnej sťažnosti ústavný súd\nv prvom rade poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne, ako\naj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je prvotným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany\nzaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy).\n21. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.\nJeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n22. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho\nprocesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n23. Ústavný súd konštatuje, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery\n\n11\n\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05, III. ÚS 337/2018).\n24. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takého práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 79/2012).\n25. Vo vzťahu k posúdeniu kvality odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského\nsúdu ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie uznesenia okresného súdu\na uznesenia krajského súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože konanie okresného\nsúdu a konanie krajského súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 86/2011).\n26. Argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\n(ktorá tvorí prílohu ústavnej sťažnosti, pozn.) vo veľkej miere korešponduje s tvrdeniami\nsťažovateľa prednesenými už v návrhu na obnovu konania, jeho doplnení a na verejnom\nzasadnutí okresného súdu predchádzajúcom rozhodnutiu okresného súdu o návrhu\nsťažovateľa na obnovu konania. Sťažovateľ za dôvod obnovy konania považuje zmenu\nmetodiky určenia hodnoty drogy, v tomto smere poukazoval aj na súdnu prax – rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 4/2017, zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu\nsp. zn. Tpj 29/2019 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 83/2018. Tiež uviedol, že\n„... dôkazom súdu skôr neznámym v zmysle § 278 ods. 1 /teraz § 394 ods. 1 Tr. poriadku/\nmôže byť okrem dôkazu doteraz nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný,\nale s novým obsahom...“, rozhodujúcim kritériom je hmotnostné určenie rozsahu,\n12\n\nčiže nie z rýdzej drogy vypočítané množstvo individuálnych dávok, ale rozhodujúcim\nkritériom je jeden gram omamnej látky. Podľa sťažovateľa právna prax pripúšťa v rámci\nmimoriadnych opravných prostriedkov konanie o skutočnostiach dôležitých pre posúdenie\ntrestnosti činu aj v prípadoch, ktoré nastanú po právoplatnosti rozsudku v pôvodnom\nkonaní. Sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu tiež uvádzal, že postup,\nakým bola v pôvodnom konaní určená hodnota zadržaného materiálu – drogy, keď počet\nobvykle jednorazových dávok bol vyrátaný z množstva čistého kokaínu, nie z celkového\nmnožstva zadržaného materiálu, bol a aj je v rozpore so zákonom i súdnou praxou. Znalecké\ndokazovanie určujúce množstvo obvykle jednorazových dávok by v dnešnej dobe bolo\ndôkazom s odlišným obsahom, v dôsledku čoho by rozsah trestného činu bolo možné\nv súčasnosti posúdiť v zmysle § 172 ods. 2 Trestného zákona a pri tejto novej kvalifikácii\ntrestného činu je aj uložený trest potrebné posudzovať ako nezákonný.\n27. Vo vzťahu k záverom znaleckého dokazovania, určeniu hodnoty drogy a rozsahu\ntrestného činu, z ktorých vychádzali súdy v pôvodnom konaní, ústavný súd uvádza,\nže, ako vyplýva zo skoršej ústavnej sťažnosti sťažovateľa sp. zn. Rvp 20849/2013\na jej príloh, sťažovateľ už v odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 T 45/2012\nz 12. júla 2012 rozporoval závery súdu o hodnote zadržanej drogy, závery vykonaného\nznaleckého dokazovania vo vzťahu k určeniu počtu obvykle jednorazových dávok.\nSťažovateľ bol názoru, že skutok mal byť kvalifikovaný podľa § 172 ods. 2 písm. e)\nTrestného zákona. Krajský súd v rozsudku sp. zn. 7 To 78/2012 z 13. novembra 2012\nvo vzťahu k odvolaniu sťažovateľa (ako aj odvolaniu spoluobžalovaného) konštatoval,\nže nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových\nzistení uvedených v rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 7 To 78/2012 z 13. novembra 2012 napadol dovolaním, v ktorom okrem iného\nnamietal závery o cene drogy a určení rozsahu trestného činu. Najvyšší súd dovolanie\nsťažovateľa uznesením sp. zn. 1 Tdo 42/2013 z 24. júla 2013 odmietol. Napokon sťažovateľ\npodal ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 42/2013 z 24. júla 2013, rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 7 To 78/2012 z 13. novembra 2012 v spojení s rozsudkom okresného súdu\n\n13\n\nsp. zn. 4 T 45/2012 z 12. júla 2012. Ústavný súd ústavnú sťažnosť uznesením\nč. k. I. ÚS 394/2014-50 z 9. júla 2014 odmietol (vo vzťahu k rozsudku okresného súdu\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a vo vzťahu k rozsudku krajského súdu\na uzneseniu najvyššieho súdu pre jej zjavnú neopodstatnenosť) a v uznesení okrem iného\nkonštatoval:\n«K stanoveniu hodnoty zaistenej drogy, ktorá mala byť podľa sťažovateľa určená\nv hodnote, ktorá zodpovedá právnej kvalifikácii skutku podľa § 172 ods. 2 písm. e)\nTrestného zákona a nesúhlasí so spôsobom určenia jej hodnoty podľa záverov\nKriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach v spojení\ns vyjadrením Národnej protidrogovej jednotky stanovená na sumu v rozmedzí od 54 260 €\naž 162 900 €, čo zodpovedá právnej kvalifikácii skutku podľa § 172 ods. 3 písm. c)\nTrestného zákona (bližšie pozri bod 3.2, pozn.), ústavný súd poukazuje na svoju už ustálenú\njudikatúru týkajúcu sa určenia hodnoty drogy (II. ÚS 228/2012, II. ÚS 240/2012). Podľa už\njudikovaného\n\nnázoru\n\nústavného\n\nsúdu\n\npráve\n\nz\n\npotreby\n\nzachovania\n\nidentického\n\na transparentného prístupu ku všetkým páchateľom skutku kvalifikovaného podľa § 172\nTrestného zákona pre účely hodnotenia dokazovania a objektivizovania výsledkov\ndokazovania je potrebné vychádzať z výdatnosti zaistenej drogy, na základe čoho sa potom,\nsamozrejme vzhľadom na druh zaistenej drogy, určí obvyklé množstvo vo forme, v ktorej je\ntá-ktorá určitá droga distribuovaná konečným spotrebiteľom na čiernom trhu, a napokon sa\nurčí aj cena, za ktorú sa predmetná droga v danej forme a v určitej oblasti najčastejšie\n(v priemere, resp. „odhadom“, pozn.) predáva na čiernom trhu. Ústavný súd súčasne\npodotýka, že keďže v danom prípade ide o tovar (drogy), ktorý je obchodovateľný iba\nna čiernom\n\ntrhu,\n\nje\n\npochopiteľné,\n\nže\n\npri\n\nurčovaní\n\nformy\n\npredávanej\n\ndrogy\n\na s tým súvisiacim aj jej obvyklým množstvom a cenou súdy nepostupujú svojvoľne,\nale v záujme jednotného prístupu ku všetkým páchateľom daného skutku v neurčitom\nmnožstve prípadov (z hľadiska charakteru skutku, miesta spáchania a pod., pozn.)\nvychádzajú z objektivizovaných údajov získaných z praxe špecializovaných policajných\njednotiek. Taktiež ústavný súd poukazuje a zároveň aj v okolnostiach posudzovanej veci\nvychádza zo záverov vyplývajúcich z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 32/2012\nz 27. novembra 2012, podľa ktorého v prípade posudzovania trestnosti trestného činu\npodľa § 172 Trestného zákona je nutné postupovať pri stanovení rozsahu trestného činu\n14\n\nv zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona a vychádzať z „... minimálnej výšky ceny,\nza ktorú bolo možné zaistenú omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor\npredať na čiernom trhu v období spáchania trestného činu a v mieste, kde bol trestný čin\nspáchaný,\n\npričom\n\nje\n\npotrebné\n\nzohľadniť\n\nšpecifiká\n\nčierneho\n\ntrhu\n\na\n\nprax\n\nkoncových konzumentov návykových látok, ako to ustanovuje § 126 ods. 1 veta prvá\nTr. zák.“ (m. m. I. ÚS 235/2013)...\nÚstavný súd uzatvára, že právne závery krajského a najvyššieho súdu nie je možné\npovažovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi týmito napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu\na sťažovateľom namietaným porušením označeného základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.»\n28. Z uvedeného vyplýva, že spôsob určenia hodnoty drogy a určenia rozsahu\ntrestného činu v pôvodnom konaní bol súladný s vtedajšou súdnou praxou, súdne\nrozhodnutia vo veci sťažovateľa vychádzajúce z danej metodiky neboli všeobecnými súdmi\nv rámci konania o opravných prostriedkoch ani ústavným súdom pri ústavnoprávnom\nprieskume spochybnené, označené za porušujúce základné práva a slobody sťažovateľa.\n29. Ústavný súd konštatuje, že z uznesenia krajského súdu (v spojení s uznesením\nokresného súdu) vyplývajú dôvody, pre ktoré zmenu metodiky určenia hodnoty drogy,\ns tým spojenú zmenu súdnej praxe, nemožno považovať za okolnosť predpokladanú v § 397\nods. 1 Trestného poriadku, a to aj s poukazom na odbornú literatúru.\n30. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že krajský súd v zhode so záverom\nokresného súdu nevyhodnotil okolnosti tvrdené sťažovateľom (zmena metodiky určenia\nhodnoty drogy, zmena súdnej praxe) za také, ktoré predpokladá § 394 ods. 1 Trestného\nporiadku. Zmenu metodiky určenia hodnoty drogy, zmenu súdnej praxe okresný súd\na krajský súd považujú za zmenu právneho stavu, ktorá nastala po právoplatnosti\nodsudzujúceho rozsudku, pričom v tomto smere pripodobnili situáciu sťažovateľa\nk zmierneniu trestnej sadzby zákonodarcom po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku,\n15\n\nktoré taktiež nemožno považovať za okolnosť odôvodňujúcu obnovu konania, pretože táto\nv čase rozhodnutia (rovnako ako nová metodika výpočtu hodnoty drogy, nová súdna prax)\nani neexistovala. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že „ustanovenie § 394 ods. 1\nTr. poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových\nzistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,\nktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, ale museli byť existujúce už v čase\nrozhodovania, len nemohli byť vykonané z dôvodu nejakej prekážky a netýkajú sa zmeny\nprávneho stavu, ktorá nastane až po právoplatnosti rozhodnutia“. Ústavný súd\nargumentáciu súdu považuje za zrozumiteľnú a právny záver za logický, nepopierajúci\nzmysel a cieľ ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Zmena, na ktorú sťažovateľ\npoukazuje, nepramení z doteraz neznámych poznatkov, ale tak, ako ju prezentuje sťažovateľ\n(keď poukazuje, že k zmene došlo „v záujme objektivizácie a zvýšenia korektnosti\nurčovania cien“), je len výsledkom úvahy a prehodnotenia prístupu kompetentných orgánov\nk danej problematike.\n31. Z uznesenia krajského súdu (v spojení s uznesením okresného súdu) tiež vyplýva,\nže množstvo účinnej látky obsiahnutej v droge je dôležitým kritériom, pretože má význam\nz hľadiska posúdenia spôsobilosti drogy nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho\novládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného\nzákona). Súd poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, čo je potrebné\nrozumieť pod pojmom „obvykle jednorazová dávka“ (sp. zn. 5 Tdo 18/2017), v zmysle\nktorých pri určovaní počtu obvykle jednorazových dávok v zadržanom materiáli kritérium\nobsahu účinnej látky nie je irelevantným (R 87/2015), a že pre určenie rozsahu činu je\nsmerodajná cena obvykle jednorazovej dávky a počet obvykle jednorazových dávok\npripraviteľných z posudzovaného materiálu (R 22/2019). Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti proti\nuzneseniu okresného súdu poukazoval na skutočnosť, že najvyšší súd v rozhodnutí\nR 22/2019 (sp. zn. 3 Tdo 83/2018) zároveň vyslovil, že „obvykle jednorazová dávka\nna použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ako nie individuálny, ale bežný\nkonzumný priemer*) sa, na základe poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bežne\njednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného\nkonečným užívateľom - teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom\n\n16\n\nmateriáli“, k tomuto ústavný súd len pre úplnosť dodáva, že v tomto smere ide práve\no zmenu právneho stavu, právno-hodnotiacej praxe (v porovnaní so stavom v čase vedenia\npôvodného konania), ktorú krajský súd nevyhodnotil ako okolnosť odôvodňujúcu obnovu\nkonania.\n32. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu (v spojení s uznesením\nokresného súdu) ústavný súd konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je\nspôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť uznesenia krajského súdu. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov (strán) konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nPodľa ústavného súdu však posúdenie dôvodnosti návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy\npôvodného konania v jeho trestnej veci krajským súdom, ktorý svojím uznesením zamietol\nsťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie\nobnovy, takéto nedostatky nevykazujú.\n33. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nevykazuje\nznaky svojvôle, zjavnej neodôvodnenosti. Keďže ústavný súd nezistil existenciu možnej\npríčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a uznesením krajského súdu, ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n34. Vzhľadom na ústavnoprávnu udržateľnosť záverov krajského súdu ústavný súd\nnezistil ani existenciu možnej príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. a)\n\n17\n\ndohovoru a uznesením krajského súdu, a preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol\npre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n35. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie\nuznesenia krajského súdu, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, priznanie\nnáhrady trov konania pred ústavným súdom).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "trestný čin", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "trest"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7dadea6-2e0b-4d6d-b21d-95d1b63d4e8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.337.2018.1"}, {"guid": "ussr:c9d30f86-ff1d-48a7-80d9-8f6fdd8ce432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.734.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 734/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 734/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.734.2017.1"}, {"guid": "ussr:521a5bc6-7a32-4985-b682-86872fb018b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:521a5bc6-7a32-4985-b682-86872fb018b5"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:c8ab7d0b-4d93-4223-b409-b13b0999a86f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ab7d0b-4d93-4223-b409-b13b0999a86f"}, {"guid": "ussr:4c0aa1b6-d2cf-442b-b6f9-30cfdaf857a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 240/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 240/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c0aa1b6-d2cf-442b-b6f9-30cfdaf857a9"}, {"guid": "ussr:e65d634e-12a7-467a-b9aa-0e4faa5fc921", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 228/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e65d634e-12a7-467a-b9aa-0e4faa5fc921"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:f383b2ad-0698-4c67-90e4-6fd6373bcdd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f383b2ad-0698-4c67-90e4-6fd6373bcdd2"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "b6fa0a38-6e39-4981-836a-83cd171c7d5e:ba7d0fba-a772-4791-adb3-d537fede51d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1116010156.1", "spisova_znacka": "5Tdo/18/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/18/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1116010156.1"}, {"guid": "13f5b6dd-cedb-43a6-a6c2-c92335069996:4cd461e3-7cbc-42d8-a607-2f74c9bd8317", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4319011218.1", "spisova_znacka": "4Tos/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/3/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319011218.1"}], "citovane_v": []}