{"guid": "ussr:ea045b25-52b0-436d-8cdd-1dee23b396a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.44.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 44/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.44.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea045b25-52b0-436d-8cdd-1dee23b396a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.44.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.44.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.44.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 44/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného spoločnosťou Sýkora –\n\nadvokátska kancelária, Zoborská 13, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť stíhaný\ninak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n10 To 34/2016 z 31. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Tdo 84/2017 z 5. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho základného\npráva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 To 34/2016\nz 31. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Tdo 84/2017 z 5. decembra 2018.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je obvineným\nv trestnej veci poškodzovania veriteľa podľa ustanovení § 239 ods. 1 písm. a) ods. 5\npísm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“). Uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T\n14/2016 zo 7. novembra 2016 bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania podľa § 290\nods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný\n\nporiadok“),\n\npretože\n\nv priebehu\n\nkonania\n\ndošlo\n\nk zmene\n\npoškodeného,\n\na to na základe vzdania sa všetkých práv prvotného poškodeného na základe zmluvy\no postúpení pohľadávky na syna sťažovateľa, ktorý nesúhlasil s trestným stíhaním\nsťažovateľa.\n3. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal prokurátor sťažnosť\nv neprospech sťažovateľa, o ktorej rozhodol krajský súd namietaným uznesením tak,\nže zrušil prvostupňové uznesenie o zastavení trestného stíhania a uložil okresnému súdu,\naby vo veci znovu konal a rozhodol, pretože záver okresného súdu vedúci k zastaveniu\ntrestného stíhania nemal oporu v zákonnej úprave a je nesprávny. Následne dovolanie\n\n2\n\nsťažovateľa [uplatnené dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, pozn.]\nproti uvedenému druhostupňovému rozhodnutiu bolo namietaným uznesením najvyššieho\nsúdu podľa ustanovení § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuté ako neprípustné.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu v prvom rade dôvodí,\nže výklad, ktorý uplatnil najvyšší súd v jeho veci, je „neprípustne reštriktívny a v rozpore\ns ústavou zaručenými právami“ podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a právom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj „formalistický“ a arbitrárny. Najvyšší súd sa „odmietol meritórne\nzaoberať dovolaním sťažovateľa napriek tomu, že podmienky na vykonanie dovolacieho\nkonania boli splnené a zároveň tým, že vo veci vykonal ústavne nesúladný výklad\naplikovaných právnych noriem“. Okresný súd správne podľa neho zastavil jeho trestné\nstíhanie „za situácie, ak pôvodný ani nový veriteľ pohľadávky, ktorý je synom obžalovaného\na teda osobou oprávnenou odoprieť vypovedať v zmysle § 221 ods. 1 v spojení s § 130\nTrestného poriadku, neuplatňuje voči obžalovanému náhradu škody, nesúhlasí s vedením\ntrestného stíhania, žiada trestné stíhanie zastaviť a nežiada náhradu škody, nemožno\nv trestnom stíhaní voči obžalovanému pokračovať, tobôž ak je zrejmé, že škoda bola\npôvodnému veriteľovi uhradená“.\n5. V ďalšej argumentačnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ súčasne cituje viaceré\npríslušné ustanovenia Trestného poriadku a tvrdí, že krajský súd v namietanom uznesení\n„interpretoval dotknuté zákonné ustanovenia ústavne nekonformným spôsobom, arbitrárne,\nsvojvoľne\n\na v extrémnom\n\nnesúlade\n\nso\n\nzmyslom\n\na účelom\n\ndaných\n\nustanovení,\n\nako aj ustálenou súdnou praxou“. Sťažovateľ je konkrétne toho názoru, že „všeobecné súdy\npri výklade a aplikácii ustanovení § 46 ods. 1, § 48 ods. 4, § 130, § 211 ods. 1, § 212 ods. 2\na § 9 ods. 1 Trestného poriadku dospeli k záverom, ktoré sú v zjavnom rozpore so zmyslom\na účelom právnej úpravy“. Krajský súd sa tiež «v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnevysporiadal a argumentmi sťažovateľa a vo veci vykonal „ústavne nesúladný výklad\naplikovaných právnych noriem“».\n\n3\n\n6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nrozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných\npráv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnamietaným uznesením najvyššieho súdu a namietaným uznesením krajského súdu, tieto\nrozhodnutia zrušil, vrátil vec sťažovateľa krajskému súdu na nové konanie a priznal mu tiež\nnáhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ustálená judikatúra ústavného súdu\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n10. Podľa § 56 ods. 2 tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených\nzákladných práv (bod 1) namietanými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu\nz dôvodov uvedených v bode 4 a 5 tohto uznesenia.\n12. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať skutkové a právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, s výnimkou ich arbitrárnosti\nalebo zjavnej neodôvodnenosti majúcej za následok porušenie základného práva (obdobne\nnapr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n13. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie zákonov (teda v danej veci Trestného poriadku) s ústavou alebo medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či\nzávery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym\ndopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 429/2014). Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo všeobecnosti platí,\nže ústavný súd je zdržanlivý, pokiaľ ide o zásahy do rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov. V trestných veciach to zvýrazňujú čl. 50 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 1 ústavy tým,\nže stanovujú všeobecné súdy ako jediné oprávnené rozhodovať o vine a treste za trestné\nčiny (obdobne m. m. I. ÚS 429/2014).\n\n5\n\n14. Ústavný súd sa v prvom rade oboznámil s obsahom namietaných uznesení\nkrajského súdu a najvyššieho súdu, aby posúdil zlučiteľnosť ich obsahu s obsahom\nsťažovateľom označených práv zaručených ústavou a dohovorom.\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\nK namietanému uzneseniu krajského súdu\n15. Krajský súd vo výrokovej časti rozhodnutia podľa § 194 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu (pozri bod 2) a v jeho\nodôvodnení na 7 stranách po opísaní skutkových a právnych záverov okresného súdu\na odvolacích námietok okresného prokurátora, ako aj vyjadrenia sťažovateľa k jeho\nodvolaniu (s. 2 až 4) uzavrel, že sa s právnym názorom okresného súdu nemôže stotožniť\nz dvoch podstatných dôvodov, a to preto, že „rozhodoval podľa ust. § 290 ods. 1 Tr.\nporiadku, teda na základe okolnosti, ktoré mali nastať v štádiu od skončenia preskúmania\nobžaloby, hoci okolnosti uvádzané prvostupňovým súdom boli známe už pred podaním\nobžaloby a hlavné pojednávanie doposiaľ nenariadil. Prvostupňový súd mal teda\no namietaných skutočnostiach rozhodovať pri preskúmaní obžaloby podľa § 241 Tr.\nporiadku“, a tiež preto, že „nesprávny je... aj záver prvostupňového súdu o neprípustnosti\ntrestného stíhania obvineného podľa § 9 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku“. Ďalej krajský súd\npo citácii relevantných ustanovení Trestného poriadku zdôraznil, že „z obsahu spisu\nvyplýva, že proti obvinenému je vedené trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľa\npodľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona. Podľa obžalobného návrhu\nprokurátora mala byť uvedeným trestným činom spôsobená majetková škoda 135.497,45\neur\n\n, ktorá síce vo veci podala trestné\n\noznámenie, ale priznanie náhrady škody v trestnom konaní nežiadala, lebo si túto už\nuplatnila v občianskom súdnom konaní.\n\n6\n\nV súlade s ust. § 46 ods. 1 Tr. poriadku je tak v predmetnom trestnom konaní\npoškodeným\n\n, ktorej patria aj všetky procesné práva,\n\nviažuce sa k poškodenému v trestnom konaní. Keďže\nje právnickou osobou, tak nie je a ani nemôže byť osobou, ktorej súhlas by\nbol podľa § 211 ods. 1 Tr. poriadku potrebný na vykonanie trestného stíhania obvineného\n. Ako právnická osoba totiž nemôže byť k obvinenému v takom\npomere, ktorý by ju podľa § 130 Tr. poriadku oprávňoval odoprieť vypovedať.\nNa neexistencii potreby udelenia súhlasu poškodeného s trestným stíhaním nezmenilo\nnič ani následné postúpenie pohľadávky na náhradu škody\nsynovi obvineného\n\n, ku ktorému došlo Zmluvou\n\no postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2012 a oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.\nZ ust. § 48 ods. 4 Tr. poriadku je totiž zrejmé, že právne nástupníctvo je obmedzené\niba na uplatnenie nároku na náhradu škody. Len ak ide o uplatnenie nároku na náhradu\nškody, prechádzajú práva, ktoré Trestný poriadok priznáva poškodenému, aj na jeho\nprávneho nástupcu. Neprechádza právo na udelenie súhlasu poškodeného s trestným\nstíhaním podľa § 211 Tr. poriadku, ktoré je osobným právom viažucim sa iba na osobu\npoškodeného. V danom prípade to platí o to viac, že\ntakéto právo ani nemala.\nPokiaľ teda prvostupňový súd dospel k záveru, že trestné stíhanie obvineného je\nneprípustné, lebo jeho syn, ako nový veriteľ pohľadávky na náhradu škody spôsobenej\nžalovaným trestným činom, nedal súhlas s trestným stíhaním, a na základe tohto záveru\ntrestné stíhanie zastavil, tak nepostupoval správne a jeho napadnuté rozhodnutie je\nnezákonné.“.\n16. Po preskúmaní namietaného uznesenia krajského súdu vo vzťahu k námietkam\nsťažovateľa predneseným v ústavnej sťažnosti (bod 5) ústavný súd konštatuje, že ústavná\nsťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená. Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom\nreagoval na okolnosti danej veci a výklad príslušných ustanovení Trestného poriadku,\nktorý zvolil, nie je svojvoľný alebo arbitrárny, majúci za následok porušenie označených\npráv sťažovateľa. Na všetky ťažiskové otázky tejto trestnej veci reagoval jasne\na dostatočným spôsobom.\n\n7\n\n17. V nadväznosti na uvedené ústavný súd podotýka, že obsahom sťažnostných\nnámietok je iba skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym posúdením veci\nodvolacím trestným súdom, ktorého postup vyústil do vydania namietaného uznesenia\nkrajského súdu. Vykladať a aplikovať zákony je iba v právomoci všeobecných súdov\na ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá žiadny dôvod\ndoň zasahovať alebo nahradzovať výklad Trestného poriadku v tejto veci namiesto trestného\nsúdu.\n18. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tiež ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\npodľa ktorej súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo všetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03).\n19. Vychádzajúc z uvedených záverov, ústavný súd posúdil pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti formulovaného porušenia označených práv\nnamietaným uznesením krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na uvedené\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde.\n\n8\n\nK namietanému uzneseniu najvyššieho súdu\n20. Ústavný súd súčasne konštatuje, že po preskúmaní dovolacích námietok\nsťažovateľa v jeho dovolaní z 31. augusta 2017, ktoré opakuje aj v konaní o ústavnej\nsťažnosti, ako aj namietaného uznesenia najvyššieho súdu, ktoré napáda z dôvodov\nuvedených v bode 4 tohto rozhodnutia, nezistil taký výklad príslušných ustanovení\nTrestného poriadku, ktorý by bol z ústavného hľadiska neakceptovateľný.\n21. Najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie [sťažovateľ uplatnil dovolací dôvod,\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku ‒ rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia] síce stručne, ale v zásade zobral do úvahy stanovisko okresného prokurátora,\nktorý napadnuté uznesenie krajského súdu považoval za vydané v súlade so zákonom\nz dôvodu, že nešlo o konečné meritórne rozhodnutie. Okresný prokurátor navrhoval\ndovolanie sťažovateľa odmietnuť podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku alternatívne\nzamietnuť podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku.\n22. Zvolená interpretácia § 368 ods. 1 a 2 Trestného poriadku o neprípustnosti\ndovolania najvyšším súdom a z nej vyplývajúci záver na strane 3, že „dovolanie\nvoči uzneseniu krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu\no zastavení trestného stíhania... nemožno podať a v posudzovanom prípade nejde\nani o rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci\nsám rozhodol (v merite veci)“, je zrozumiteľná a nemožno ju považovať za arbitrárnu\na svojvoľnú.\n23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd teda konštatuje, že najvyšší súd sa\npredmetnou vecou zaoberal primeraným spôsobom a následne dostatočným spôsobom\nodôvodnil svoje závery. Ústavný súd pri preskúmaní namietaného uznesenia najvyššieho\nsúdu nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu,\nt. j. taký postup, ktorý by nemal oporu v zákone, keďže najvyšší súd sa opieral pri svojom\nrozhodovaní o aplikáciu a interpretáciu relevantnej právnej úpravy, ktorá nijako nepopiera\n\n9\n\njej\n\núčel\n\na zmysel,\n\na\n\npreto\n\nnemožno\n\nnamietané\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz ústavnoprávneho hľadiska hodnotiť ako ústavne nekonformné.\n24. Ak má sťažovateľ na danú vec iba iný názor, ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, v ktorej už viackrát zdôraznil, že nejde o porušenie základného práva na súdnu\nochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie,\nak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. IV. ÚS 340/04,\nII. ÚS 519/2012, II. ÚS 140/2013).\n25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel aj v tejto časti k záveru, že v danom\nprípade neexistujú skutočnosti, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie signalizovali možnosť vyslovenia porušenia označených práv podľa ústavy\na dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu, a preto sťažnosť odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n26. Pokiaľ ide o formulovanú námietku porušenia základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 17 ods. 2 ústavy namietanými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu,\nústavný súd konštatuje, že sťažovateľ túto odôvodnil, okrem citácie tohto článku ústavy\nna s. 4 svojej ústavnej sťažnosti iba týmto všeobecným konštatovaním „V zmysle čl. 17\nods. 2 ústavy musia zákonu zodpovedať tak dôvody, ako aj spôsob, na základe ktorých\nmožno konkrétnu osobu stíhať. Stíhanie určitej osoby môže byť konformné s týmto právom,\niba ak materiálne a formálne podmienky postupu orgánov štátu v trestnom konaní\nvychádzajú zo zákona“, čo nemožno v nijakom prípade považovať za riadnu ústavnoprávnu\nargumentáciu. V predmetnej časti ústavná sťažnosť neobsahuje totiž žiadne odôvodnenie,\nktoré je jednou zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.\n27. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky v zákonom ustanovených\nnáležitostiach nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti (podobne napr. IV. ÚS 409/04,\nIV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).\n\n10\n\n28. Vychádzajúc z uvedených záverov, ústavný súd posúdil pri predbežnom\nprerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti formulovaného porušenia označeného\nzákladného práva ako nespĺňajúcu zákonom ustanovené náležitostí. Vzhľadom na uvedené\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom\nsúde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poškodený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné stíhanie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b11344db-d16a-4865-9c3e-047605417581", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 429/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11344db-d16a-4865-9c3e-047605417581"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:8e2d2629-c7d8-42cf-bb8e-fcc39736f6ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2011 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e2d2629-c7d8-42cf-bb8e-fcc39736f6ef"}, {"guid": "ussr:4a5c7805-9a9c-46ce-a776-e35c084d05f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 210/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a5c7805-9a9c-46ce-a776-e35c084d05f6"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}