{"guid": "ussr:ec3c6d4f-cd4a-437e-a6b6-97fd156350cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.45.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 45/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.45.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec3c6d4f-cd4a-437e-a6b6-97fd156350cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.45.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.45.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.45.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 45/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, pre namietané\nporušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 22 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 9 Medzinárodného\npaktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9 So 95/2017 z 30. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nustanovených náležitostí.\n\nodmieta\n\npre nesplnenie zákonom\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozsudku a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 12 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, čl. 22\nVšeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „všeobecná deklarácia“) a čl. 9\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len\n„medzinárodný pakt“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 9 So 95/2017 z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu bolo potvrdené vyše desaťročné odmietanie jedného z jeho základných práv, a to práva\nna sociálne zabezpečenie. V roku 1997 získal štátne občianstvo Slovenskej republiky\na v októbri 2008 požiadal o dôchodok, odvolávajúc sa na Dohodu medzi Československou\nrepublikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (ďalej\nlen „dohoda“). Uviedol, že na Slovensku nebol zamestnaný, nebol v pracovnom vzťahu\nso žiadnym zamestnávateľom a nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu ani určený zárobok.\nUvedené podľa neho v napadnutom rozsudku nebolo zohľadnené a poukázal na to, že\n„Vo všetkých reakciách adresátov, na ktorých som sa v danej veci obracal, sa opakoval\nsvojvoľne zmenený výklad čl. 5 ods. 1 Dohody...“. Sťažovateľ ďalej konštatoval:\n„Na území Ruskej Federácie som odpracoval 29 rokov a 8 mesiacov, čo potvrdili\nobe strany Dohody. I keď slovenská strana moje odpracované roky potvrdila, v dôsledku\nsvojvoľného mylného výkladu textu a narušenia Dohody pri výpočte dôchodku moje zárobky\nv Ruskej federácii nezohľadnila. Odignorované bolo predtým vyžiadané potvrdenie\no priemerných príjmoch pracovníkov adekvátneho zaradenia adekvátneho obdobia\nv Slovenskej republike, zodpovedajúcich mojim príjmom v RF.\n\n2\n\nNa rozdiel od občanov, ktorí presídlili na územie SR z iných krajín, nemôžem\npožiadať o dôchodok Ruskú Federáciu za tam odpracované obdobie, pretože Dohoda\nukladá moje sociálne zabezpečenie ako povinnosť pre Slovenskú republiku...\nOd 1.7.2015 mi začala vyplácať starobný dôchodok - 138,70 eur. Od 1.1.2016\ndostávam minimálny dôchodok 273,40 eur.\nPri správnom zarátaní zárobkov z RF by môj dôchodok predstavoval sumu cca 650\neur. Dôkazné je potvrdenie\n\n... o zárobkoch pracovníkov\n\nadekvátnej kvalifikácie a pracovného zaradenia v danom období na Slovensku, ktoré si\nvyžiadala SP a následne ho ignorovala. SP ma do dnešného dňa materiálne poškodila o cca\n80 000 eur bez odrátania vyplatených súm.“\n3. Sťažovateľ v závere svojej ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby „nastolil\nprávo zákona“ a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne zabezpečenie, ako ho\ngarantuje Ústava SR a medzinárodné Slovenskou republikou ratifikované zmluvy“.\n4. Vec napadla ústavnému súdu 9. apríla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, sťažovateľova vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala\ndo kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)\nv súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného\n16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi\nspravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nbola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda\nsenátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n10. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.\nAk účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2\npísm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n11. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje\nosobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje\na podpis.\n12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n13. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť\ndatovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.\n14. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania\npodanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť\npripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa\nmusí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie\nna zastupovanie pred ústavným súdom.\n15. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\n\n5\n\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby „nastolil právo zákona“\na vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne zabezpečenie, ako ho garantuje Ústava\nSR a medzinárodné Slovenskou republikou ratifikované zmluvy“, pričom z ďalšieho obsahu\nústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že namieta porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 39 ods. 1 ústavy, čl. 22 všeobecnej deklarácie a čl. 9 medzinárodného paktu v súvislosti\ns napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n17. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie\nviacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1\nústavy, § 39 ods. 3 a 4, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný\nsúd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak\nnáležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný\nnávrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí v prípadoch,\nv ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené\nadvokátom (m. m. III. ÚS 334/09).\n18. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil viaceré\nnedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach.\n19. Ústavná sťažnosť neobsahuje konečný návrh rozhodnutia tzv. petit, ktorý by\nslúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom. Za petit\nnemožno považovať žiadosť sťažovateľa v závere ústavnej sťažnosti, kde žiada ústavný súd,\naby „nastolil právo zákona“ a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne\nzabezpečenie, ako ho garantuje Ústava SR a medzinárodné Slovenskou republikou\nratifikované zmluvy“.\n\n6\n\n20. Z ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti síce možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta\nporušenie svojho práva na sociálne zabezpečenie v súvislosti s napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, avšak to nemôže nahradiť zrozumiteľný, určitý a vykonateľný návrh\nrozhodnutia.\n21. K tomu ústavný súd dodáva, že podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný\nsúd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom. Tvrdenia o porušení základných práv v súvislosti\ns napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo\ntzv. petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné považovať iba\nza súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\n22. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti\npetitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa\ndomáha (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí\nto predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n23. Ústavný súd teda konštatuje, že ústavná sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému\nsúdu, v predloženej podobe neobsahuje zrozumiteľný, určitý a vykonateľný petit, ktorý by\nmohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, teda nespĺňa\npodstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 43 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde.\n24. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti významné\nprocesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal\nskutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným\nsúdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti\nobsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou\n\n7\n\npodmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany\nsťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných\npráv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou\nalebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo\nzáujmovej samosprávy, súdu atď.).\n25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva\nna sociálne zabezpečenie bez toho, aby ústavne relevantným spôsobom odôvodnil porušenie\ntohto základného práva. Text ústavnej sťažnosti pôsobí do istej miery nekoncepčne a je\nbez uvedenia ústavnoprávne relevantnej právnej argumentácie vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa\n§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho\nzákladných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť neobsahuje relevantné odôvodnenie,\nnespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde.\n26. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva\nna odstránenie uvedených nedostatkov návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nvzhľadom na ich kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie\nnajmä formálnych nedostatkov návrhu na začatie konania, avšak nie samotnej podstaty\nnávrhu.\n27. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom\na dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa\nsvojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť\nposkytovaných právnych služieb.\n\n8\n\n28. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej\nslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé\nvyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,\nak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\n29. Pretože ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré\nna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce\npetit a relevantné odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne\nzastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "správne súdnictvo", "dôchodok-starobný", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 334/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "56e99eb3-91a9-42c9-89ed-96d5b8909f14:0053e499-5758-4f14-a44a-37eab9864c36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2013200093.2", "spisova_znacka": "9So/95/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/95/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2013200093.2"}], "citovane_v": []}