{"guid": "ussr:687eeaa4-e255-4854-b490-5017fcafcef4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2018 z 26. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 474/2018, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/687eeaa4-e255-4854-b490-5017fcafcef4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 474/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša\nMaďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 318/2016\nz 25. júla 2018 o náhrade trov konania prvoinštančného konania a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 474/2018 zo 4. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\n1\n\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 318/2016 z 25. júla 2018 o náhrade trov prvoinštančného\nkonania (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že v konaní o náhradu škody\nna zdraví vedenom pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 6 C 118/2010 medzitýmnym rozsudkom z 14. júna 2012 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 3 Co 42/2013 z 30. mája 2013 bolo právoplatne rozhodnuté o základe\nnároku sťažovateľa tak, že je dôvodný. Okresný súd následne v označenom konaní žalobe\nsťažovateľa čiastočne vyhovel a v časti žalobu zamietol. Krajský súd na základe odvolania\nsťažovateľa rozsudkom zmenil rozsudok v zamietavej časti tak, že sťažovateľovi priznal\nďalšie sumy z titulu jednotlivých uplatnených nárokov. Následne krajský súd rozhodol\no náhrade trov prvoinštančného konania a priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie v rozsahu 91,26 %.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd nesprávne aplikoval\nzásadu úspechu vo veci, pretože išlo o prípad, kde výška priznaného plnenia závisela\nod znaleckého posudku. V tejto súvislosti argumentuje tým, že v súvislosti s preukazovaním\ndôvodnosti výšky uplatneného nároku si splnil svoju povinnosť tým, že osobe s odbornými\nznalosťami predložil lekárske posudky na účel určenia bodového ohodnotenia, z ktorého\nnásledne vypočítal výšku náhrady. Sťažovateľ namieta, že „pokiaľ bol v konaní\nvypracovaný znalecký posudok, a tento určil nižšie bodové hodnotenie, čo malo vplyv\naj na výšku priznanej náhrady, nemožno túto skutočnosť hodnotiť pri rozhodovaní\no náhrade trov konania na ťarchu sťažovateľa. Sťažovateľ totiž objektívne nemal schopnosti\nna to, aby výšku svojho nároku s ohľadom na nedostatok odborných vedomostí presne\n\n2\n\nurčil.“. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ zastáva názor, že „v súlade s princípom\nprávnej istoty, na ktorý odkazuje článok 1 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku\nje za neúspech sťažovateľa možné považovať len nepriznanie tej časti nároku, ktorej\nnepriznanie mohol resp. mal sťažovateľ predvídať už pri podaní žalobného návrhu“.\nSťažovateľ je toho názoru, že uskutočnil všetko, čo bolo od neho rozumné požadovať\npri určení výšky svojho nároku pred podaním žaloby, preto je presvedčený o tom,\nže v konaní o náhrade trov konania došlo k zjavne nespravodlivej interpretácii § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„CSP“), ktorá podľa jeho názoru vyúsťuje do porušenia jeho označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodol o náhrade trov konania.\n4. Na základe uvedeného a sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhol,\naby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho označených práv\nnapadnutým uznesením krajského súdu, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.\n5. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého\nfunkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom\n5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla\n2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019 pridelená\nsudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nbola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka\nsenátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa\n6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský súd\nna vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,\nči trvá na ústnom pojednávaní vo veci.\n\n3\n\n7. Predseda krajského súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V 29/2019 z 29. januára 2019\nuviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Vo vyjadrení poukázal na vyjadrenie\npredsedu senátu krajského súdu\n\n, ktorý uviedol, že pokiaľ\n\nby sťažovateľ ako žalobca vychádzal v žalobe z lekárskych posudkov, v ktorých by bol\nstanovený taký celkový počet bodov na ohodnotenie bolesti či sťaženia spoločenského\nuplatnenia, z ktorého by sa v plnom rozsahu vychádzalo pri vyhovení žalobe, bol by\nv konaní plne úspešný a mal by nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V tejto\nsúvislosti uvádza: „Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia totiž nezávisí ani od úvahy súdu a ani od znaleckého posudku, ako účelovo\npodsúva sťažovateľ v sťažnosti. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým\nsa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 5\nods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Znalecký posudok v predmetnej veci bol vypracovaný\nlen pre nedostatky lekárskych posudkov založených sťažovateľom.\nOd úvahy súdu záviselo len zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,\nktoré však bolo uplatnené a aj priznané o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.).\nAk v tejto časti uplatneného nároku nebola sťažovateľovi priznaná celá uplatnená suma\n67.528,20 eur, ale iba suma 65.866 eur, nebolo to v dôsledku úvahy súdu (čo do rozdielu\nuplatnenej a priznanej sumy), ale výlučne v dôsledku výpočtu uplatnenej sumy z takého\npočtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nekorešpondoval s počtom bodov,\nktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v znaleckom posudku\n\n8. Sťažovateľ v replike doručenej ústavnému súdu 11. marca 2019 uviedol,\nže je pravdou tak, ako to uvádza krajský súd vo svojom vyjadrení, že výška náhrady\nza bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.\no náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní\nv znení neskorších predpisov od bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského\n\n4\n\nuplatnenia. V tomto kontexte uvádza: „Stanovenie bodového hodnotenia je však otázkou\nodbornou. Bodové hodnotenie totiž stanovuje hodnotiaci lekár, teda osoba s odbornými\nznalosťami, ktorými samotný sťažovateľ nedisponuje a nevie sám pri podaní žaloby\nvyhodnotiť správnosť ním predkladaného bodového hodnotenia. Sťažovateľ akurát môže\nsplniť zákonnú povinnosť a požiadať o vyhotovenie lekárskeho posudku na to zákonom\nurčenú osobu. Nemôže však nijakým spôsobom ovplyvniť, či táto osoba podá korektný\nlekársky posudok. Práve za účelom posúdenia otázok odborných či vedeckých sa v konaní\nustanovuje znalec, čo je zrejmé z ustanovení § 206 a § 207 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový\nporiadok\"). Takouto odbornou otázkou je aj stanovenie bodového hodnotenia bolesti\na sťaženia spoločenského uplatnenia, od ktorého sa napokon odvíja aj výška náhrady\nza bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ bola v konaní presná výška týchto\nnárokov stanovená práve na základe posúdenia odborných otázok znaleckým dokazovaním,\npotom je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že rozhodnutie súdu v tomto smere záviselo\nod posúdenia týchto odborných otázok v znaleckom posudku. Tvrdenie krajského súdu,\nže v danom prípade rozhodnutie nezáviselo od znaleckého posudku je teda zjavne\nnesprávne.“\n9. V závere svojho stanoviska sťažovateľ oznámil ústavnému súdu, že netrvá\nna nariadení ústneho pojednávania v tejto veci a poukázal na skutočnosť, že nie je správne\nzaťažovať poškodeného zodpovednosťou za odbornú polemiku, čo sa týka správneho\nustálenia celkového bodového hodnotenia bolesti či sťaženia spoločenského uplatnenia,\na za neúspech je možné považovať len nepriznanie tej časti nároku, ktorej nepriznanie\nmohol, resp. mal sťažovateľ predvídať už pri podaní žalobného návrhu.\n10. Ústavný súd prípisom sp. zn. III. ÚS 474/2018 z 28. októbra 2019 podľa § 126\nzákona o ústavnom súde upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa zúčastnenú\nosobu, a to\n\n(ďalej aj\n\n„zúčastnená osoba“ alebo „žalovaná“), s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní\nod doručenia tohto prípisu. Zúčastnenej osobe bol predmetný prípis doručený 4. novembra\n\n5\n\n2019 a ústavný súd konštatuje, že nevyužila možnosť vyjadriť sa v konaní pred ústavným\nsúdom.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz medzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250\na § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, nesprávnosti\nprávneho posúdenia krajského súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania spočívajúca\nv nesprávnej interpretácii § 255 ods. 1 CSP, čím podľa názoru sťažovateľa došlo\nk porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n18. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje\nlen v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\n\n7\n\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd\npri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152\nods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\na svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m.\nIII. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych\norgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný\n\n8\n\norgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania\na zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci\nakceptovateľné\n\nz\n\nhľadiska\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich\n\njednak\n\nz\n\nústavy,\n\nako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná.\n20. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08).\nProstredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä\nv CSP určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu\ntrov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného\npráva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje\nzákladné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia\ntrov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho\npostavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).\n\n9\n\n22. Ústavný súd však posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne\niba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Ústavný\nsúd\n\nmôže\n\nzasiahnuť\n\ndo\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\no\n\ntrovách\n\nkonania\n\niba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý\nby zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta nesprávnu interpretáciu § 255 ods. 1\nCSP pri jeho rozhodnutí o náhrade trov prvoinštančného konania s argumentáciou,\nže úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú\nsumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí\npriznaná. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti,\na to na priebeh konania, na predmet konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu,\nči rozhodnutie nezáviselo od úvahy súdu, prípadne či nezávisela výška plnenia\nod odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého posudku. Hodnotenie úspechu\nv konaní musí byť prísne individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku, ako aj na všetky relevantné okolnosti\nprípadu. Sťažovateľ v tomto kontexte namieta, že pri mechanickom prístupe k hodnoteniu\núspechu v konaní totiž veľmi jednoducho môže dôjsť k porušeniu základného princípu,\nna ktorom stojí civilné sporové konanie a ktorý je vyjadrený v článku 2 CSP. Preto je podľa\nnázoru sťažovateľa potrebné vykladať ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania a zohľadňovať\nnajmä kritérium spravodlivosti.\n24. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva,\nže o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal sťažovateľovi proti žalovanej nárok\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 91,26 %. V bode 4 napadnutého\nuznesenia krajský súd uvádza: „Žalobca sa teda žalobou domáhal zaplatenia celkovej sumy\n234.631,58 eura s prísl. (32.046,98 eura s prísl. titulom náhrady za bolesť + 135.056,40\neura s prísl. titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia + 67.528,20 eura\n\n10\n\ntitulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Rozsudkom súdu prvej\ninštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť\nžalobcovi celkovú sumu 224.382 eur (26.784 eur s prísl. titulom náhrady za bolesť +\n131.732 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia + 65.866 eur titulom\nzvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Pomer úspechu a neúspechu\nžalobcu v spore tak predstavuje 95,63 % úspechu ku 4,37 % neúspechu, t.j. 91,26 %.“\n25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru\njej úspechu vo veci.\n26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu\ntrov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo.\n27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n28. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie.\n29. Z príslušnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva,\nže súd môže „priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok\núspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí\nod úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti –\nurčenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, a povinnosť žalovaného\nsa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola\npriznaná v požadovanej výške.“\n30. Z citovanej časti dôvodovej správy vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy\nnebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť\n\n11\n\nod pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V tejto súvislosti je však\nrelevantné jednak to, že dôvodová správa nezodpovedá výslovnému zneniu § 255 CSP,\na jednak to, že ani samotná dôvodová správa nepočíta s povinnosťou všeobecného súdu\npri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o náhradu škody na zdraví\nza akýchkoľvek okolností postupovať spôsobom, ako navrhuje sťažovateľ, a to práve\ns prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, tak ako zdôrazňuje\naj sám sťažovateľ (pozri obdobne IV. ÚS 652/2018).\n31. Z už citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že kritériom\nna priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje\nu žalobcu, ako aj u žalovaného.\n32. Ústavný súd v kontexte tohto konkrétneho prípadu zdôrazňuje, že miera úspechu\nvo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu,\nktorý bol naposledy urobený vo veci samej.\n33. Ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. februára 2020, od ktorého\nzáverov nevzhliadol ústavný súd v tomto prípade dôvod sa odchýliť, k aplikácii § 255 ods. 2\nCSP uviedol: „...Z dispozície citovaného § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ďalej\nvyplýva, že čiastočný úspech vo veci sa môže v rozhodnutí o trovách konania prejaviť\ndvoma spôsobmi, a to tak, že súd (i) náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo (ii)\nnáhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán. Pravidlo vyplývajúce z § 142 ods. 3 OSP\n(náhradu trov konania v plnom rozsahu môže súd priznať tomu účastníkovi, ktorý mal\nneúspech len v nepatrnej časti, alebo v prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo\nod znaleckého posudku alebo od úvahy súdu) nie je súčasťou normatívneho textu\nvyplývajúceho z § 255 CSP. Vo vzťahu k pravidlu vyplývajúcemu z § 142 ods. 3 OSP\nje potrebné uviesť, že toto pravidlo predstavovalo výnimku zo zásady pre rozhodovanie\no náhrade trov konania pri čiastočnom úspechu vo veci (§ 142 ods. 2 OSP). Aplikácia\noznačenej výnimky (plná náhrada trov konania) však ani za účinnosti právnej úpravy\nobsiahnutej\n\nv\n\nObčianskom\n\nsúdnom\n\nporiadku\n\n12\n\nneprichádzala\n\ndo\n\núvahy\n\nvždy,\n\nale len v prípade, ak sa neúspech prejavil iba vo výške plnenia za predpokladu, že účastník\nkonania na začiatku sporu túto výšku plnenia presne nepoznal a ani presne poznať\nnemohol.“\n34. V okolnostiach posudzovanej veci považuje ústavný súd oboznámením\nsa s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 C 118/2010 z 5. mája 2016 a rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 3 Co 318/2016 z 15. marca 2018 za preukázané, že všeobecné súdy\nnevychádzali pri rozhodovaní o náhrade škody z lekárskeho posudku\nz 18. decembra 2009, ktorý predložil sťažovateľ, ale zo znaleckého posudku Inštitútu\nforenzných medicínskych expertíz, s. r. o., ktorý bol vypracovaný 15. novembra 2015 (ďalej\nlen „znalecký posudok“) na návrh okresného súdu, a to po ukončení konania o odvolaní\na dovolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu č. k. 6 C/118/2010-95\nzo 14. júna 2012, ktorým okresný súd rozhodol, že nárok sťažovateľa proti žalovanej\nje dôvodný. Okresný súd vychádzal z predmetného znaleckého posudku z dôvodu,\nže lekársky posudok\n\nz 18. decembra 2009, predložený sťažovateľom,\n\nneobsahoval všetky náležitosti zodpovedajúce pre jeho použitie ako znaleckého posudku\nv predmetnom konaní. Závery znaleckého posudku okresný súd považoval za jednoznačné\na pri rozhodovaní z nich vychádzal.\n35. Z ďalšieho priebehu konania pred všeobecnými súdmi je zrejmé, že už aj sám\nsťažovateľ ako žalobca, a teda strana sporu, ktorá disponuje podanou žalobou, vychádzal\nv odvolacom konaní z bodového ohodnotenia, ktorý bol obsahom znaleckého posudku.\nKrajský súd v bode 22 rozsudku sp. zn. 3 Co 318/2016 z 15. marca 2018 v tomto kontexte\nuviedol: „Predmetom odvolacieho konania (a spornými otázkami medzi stranami sporu),\nkeď žalobca nenamietol počet bodov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri výpočte\nnáhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ostalo posúdenie\na) výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na konkrétny rok;\nb) základu pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.“\n36. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ako sporná po rozhodnutí okresného súdu\nodpadla otázka počtu bodového ohodnotenia. Uvedené sa v konečnom dôsledku prejavilo\n\n13\n\naj v skutočnosti, že sťažovateľ bol následne v odvolacom konaní plne úspešný a krajský súd\nmu priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (bod 35 rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 3 Co 318/2016 z 15. marca 2018, pozn.).\n37. Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ krajský súd pri nároku na náhradu trov\nprvoinštančného konania aplikoval § 255 ods. 2 CSP a priznal sťažovateľovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 91,26 %, jeho rozhodnutie nemožno považovať z ústavnoprávneho\nhľadiska za neudržateľné, a teda spôsobilé na jeho derogáciu.\n38. Z ústavnoprávneho hľadiska je vo veci podstatné, že sťažovateľ v procesnom\npostavení žalobcu, ktorý v konaní pred všeobecnými súdmi sám ustúpil od trvania na počte\nbodového ohodnotenia určeného lekárskym posudkom\n\nz 18. decembra 2009\n\na v podanom odvolaní už sám vychádzal z počtu bodového ohodnotenia na základe\nznaleckého posudku (v dôsledku čoho bol už následne v odvolacom konaní plne úspešný\na bol mu priznaný plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pozn.), nevyužil\nmožnosť procesnej reakcie v podobe úpravy žalobného návrhu v prvoinštančnom konaní\na tak nesie v súlade s § 255 ods. 2 CSP procesnú zodpovednosť v konaní, čo sa prejavilo\nv konečnom dôsledku tak, že nebol v časti žalobného nároku v prvoinštančnom konaní\núspešný a nemá tak nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.\n39. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že aj keď v súčasnej právnej úprave\ncivilného procesného práva nie je výslovne zakotvený princíp, podľa ktorého sa môže plná\nnáhrada trov konania priznať v prípadoch, ak síce nebol žalobcovi priznaný nárok v celej\nuplatnenej výške, avšak určenie výšky tohto nároku bolo závislé od znaleckého dokazovania\nalebo od samotnej úvahy súdu, keď Občiansky súdny poriadok takúto výslovnú úpravu\nobsahoval v ustanovení § 142 ods. 3, je aj po rekodifikácii civilného procesného práva\nnaďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 CSP v súlade\ns čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP, a to poukázaním na viaceré konkrétne rozhodnutia\nkrajských súdov.\n40. Ústavný súd k uvedenej námietke uvádza, že je vecou zjednocovacieho\nmechanizmu všeobecného súdnictva, aby v aplikačnej rovine zákona (Civilného sporového\n14\n\nporiadku) kreoval judikatúrne riešenie nastolenej, chronicky pertraktovanej problematiky,\na to predovšetkým spôsobom ustanoveným v § 221 ods. 3 (buď) písm. a) alebo (čo bude\nzrejme aktuálnejšie) písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov [(s vyrovnaním sa so zmenou\ncivilnoprocesnej kódexovej úpravy) obdobne pozri IV. ÚS 652/2018 z 13. februára 2020].\n41. Zásah ústavného súdu by prichádzal do úvahy len v prípade takej interpretácie\ncitovanej právnej úpravy krajským súdom, ktorá by bola v extrémnom rozpore s právom\nna súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, čo v preskúmavanom prípade ústavný súd\nvzhľadom na citovanú aktuálnu právnu úpravu náhrady trov konania podľa Civilného\nsporového poriadku nevzhliadol a interpretácia § 255 ods. 2 CSP krajským súdom\nje v tomto konkrétnom prípade jednou z možných racionálnych interpretačných možností.\n42. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde\na contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu nevyhovel.\n43. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu\nrozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa, ktoré by mali oporu\nlen vo vyslovení porušenia jeho v ústavnej sťažnosti označených práv.\n44. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ef5ca8a9-5e0a-4998-bdc1-dcdb0058769d:1241acef-7f7c-4291-be8b-59311fb7f0c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1210214397.1", "spisova_znacka": "3Co/318/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/318/2016 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1210214397.1"}, {"guid": "6b7e017c-c556-4440-845a-1f43c13627d4:c8f67eea-36d6-477e-9152-dc3c04e828b9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8112220171.2", "spisova_znacka": "3Co/42/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/42/2013 z 2. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-05-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112220171.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e0a3306b-3a46-4984-ab78-6e27109515f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.594.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 594/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 594/2025 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.594.2025.1"}, {"guid": "ussr:693e9bc9-19b2-4be2-a8bf-bed5e563b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1"}, {"guid": "03770008-6248-46fb-a5af-726bf904600e:a4c81ed4-6349-4410-affc-535ae3d66bc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2115226622.1", "spisova_znacka": "4Cdo/144/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2115226622.1"}, {"guid": "66ccbc5a-6a6d-49ee-a122-896c18ca5853:dead26e9-32ca-44c8-a57a-70b82a7e13c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5799899740.1", "spisova_znacka": "2Cdo/85/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/85/2024 z 27. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5799899740.1"}, {"guid": "a464f304-3fcd-469b-a612-5f8574e62c0d:b4186505-8270-4ebc-8c99-7dd6a95d3106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7"}, {"guid": "849d2c24-d7ba-4a35-98d0-9cecfb781eff:441baed2-a67e-4d55-a1fb-0ecf645667cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2309221525.1", "spisova_znacka": "9Cdo/81/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/81/2022 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2309221525.1"}, {"guid": "4f610b94-dfa5-446e-8720-058e61d3e5ac:2421bfea-4b9f-4a08-bc4d-f885034d48cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6122263798.2", "spisova_znacka": "16CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoCsp/17/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6122263798.2"}, {"guid": "8a596452-b4bf-4fe1-8df8-7f091128d91c:5f1b9d8e-fc50-431f-a963-b7c0a9ad4fbb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1217216813.1", "spisova_znacka": "3Co/96/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/96/2023 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1217216813.1"}]}