{"guid": "ussr:381815cb-614b-49f0-9c7f-172b238b9587", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.67.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2020 z 18. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 67/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.67.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/381815cb-614b-49f0-9c7f-172b238b9587", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.67.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.67.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.67.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 67/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Michalom Treščákom ml., Thurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 53 Ek 1090/2018 zo 4. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n53 Ek 1090/2018 zo 4. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a predložených príloh vyplýva, že „Na Okresnom súde\nRožňava bolo...vedené konanie v právnej veci sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému\no neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov. V tomto\nkonaní Okresný súd Rožňava rozhodol rozsudkom, sp. zn. 10C/93/2011 z 29.06.2015 tak, že\nžalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania... Počas odvolacieho konania\nvšak spoločnosť\n\nzačala požadovať od sťažovateľa vrátenie pôžičky\n\nvo výške 23.500,- €, ktorú mu poskytla na kúpu pohľadávky, s ktorou bolo spojené právo\nuplatňované v uvedenom súdnom konaní. Nakoľko sťažovateľ nemal finančné prostriedky\nna jej vrátenie, dohodol sa so spoločnosťou\n\nže jej postúpi túto\n\npohľadávku za odplatu 23.500,- €, pričom pohľadávka sťažovateľa na odplate za\npostúpenie pohľadávky sa započíta s pohľadávkou spoločnosti\n\nna\n\nnevrátenej pôžičke, čím vzájomné pohľadávky zaniknú. Z dôvodu, že dňa 01.02.2016 bola\nuzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky... s čím súvisela zmena v procesnom účastníctve\nv konaní, sťažovateľ podaním z 10.02.2016 oznámil odvolaciemu súdu postúpenie\npohľadávky na spoločnosť\n\na navrhol pripustenie zmeny účastníka\n\nkonania podľa § 92 ods. 2 O.s.p. Krajský súd Košiciach uznesením, sp. zn. 2Co/585/2015 482 z 25.04.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak. že na miesto\ndoterajšieho žalobcu vstúpila do konania spoločnosť\n\nRozsudkom sp.\n\nzn. 2Co/585/2015 - 488 z 13.12.2016 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\na žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nSťažovateľovi, ako povinnému bolo následne doručené Upovedomenie o začatí\nexekúcie zo dňa 30.08.2018, ktorá je vedená na Exekútorskom úrade\n, pod č.k. 281 EX 303/18 vo veci oprávneného\no vymoženie 15.616,18 € s prísl. a to na podklade exekučného titulu rozhodnutia Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C/93/2011 z 29.06.2015...\nSťažovateľ dňa 26.09.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením,\nže exekúcia je voči nemu vedená neoprávnene, nakoľko z rozsudku odvolacieho súdu,\n2\n\npreukázateľne vyplýva, že na strane žalobcu už vystupuje postupník, t.j. spoločnosť\na teda povinnosť na náhradu trov konania má výlučne táto obchodná\nspoločnosť. Uznesením Okresného súdu... pod sp .zn. 53 Ek/1090/2018 z 14.03.2019 súd\nexekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, o ktorej rozhodol\nOkresný súd uznesením, sp. zn. 53Ek/1090/2018 z 4.11.2019 tak, že uznesenie zrušil a vec\nvrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové konanie a rozhodnutie...“.\n3. Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým uznesením okresného súdu „mu bola\nodopretá súdna ochrana, ktorú mu garantuje tak Ústava .. v čl. 46 ods. 1 ako aj Dohovor...\nv jeho čl. 6 ods. 1. Postup Okresného súdu ..je v príkrom rozpore so zákonom keď\nnerešpektoval zákonné znenie, ktoré umožňuje zaviazať na náhradu trov iba účastníka\nkonania, v konaní sa neriadil základnými zásadami, na ktorých je občiansky súdny proces\nzaložený a svojvoľne nerešpektoval dôsledok právoplatného rozhodnutia o zmene\núčastníkov konania na strane žalobcu...“.\n4. Okresný súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie, ktoré mu prechádzalo,\nargumentujúc, že „zmluva o postúpení pohľadávky, resp. pripustenie zmeny účastníka\nkonania na strane žalobcu sú pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti\nsťažovateľovi právne irelevantné“.\n5. Je pravdou, že sťažovateľ bol účastníkom konania, avšak jeho postavenie\nako sporovej strany tohto konania zaniklo z dôvodu, že na jeho miesto vstúpila spoločnosť\n, na ktorú povinný postúpil svoju pohľadávku. Keďže na náhradu trov\nsúdneho konania bol zaviazaný žalovaný, ktorým v čase rozhodnutia odvolacieho súdu\nnebol povinný, nevznikla mu z tohto rozsudku žiadna povinnosť, ktorá by mohla\nbyť úspešne uplatňovaná proti nemu v exekučnom konaní.\n6. Sťažovateľ považuje za potrebné taktiež uviesť, že sa stotožňuje s názorom\nvyššieho súdneho úradníka, že oprávnený mohol namietať postúpenie pôvodnej pohľadávky\na všetky skutočnosti z toho plynúce jedine v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Košiciach, ktorého rozhodnutím bolo rozhodnuté o vstupe spoločnosti\n3\n\n,\n\nna jeho miesto. Tým, že rozhodnutie súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu\nje právoplatné a vykonateľné, je povinnosť toto rozhodnutie rešpektovať aj v exekučnom\nkonaní. Sťažovateľ zotrváva na argumentácií, že exekučný súd v napádanom rozhodnutí\nnerešpektuje platné právo a nerešpektuje ani záväzné účinky právoplatného rozhodnutia\no zmene žalobcu v spore. V prejednávanej veci je postupované rýdzo procesne\nnespravodlivo, a to vyúsťuje do porušenia práva na spravodlivý proces, keďže sťažovateľ\nnemá dostupné žiadne ďalšie prostriedky dosiahnutia nápravy preukázateľne nesprávneho\nprocesného postupu súdov. Sťažovateľ nepostúpil predmetnú pohľadávku v úmysle zbaviť\nsa povinnosti na náhradu trov konania žalovanému, pričom bol presvedčený o úspechu\npodaného odvolania, avšak k postúpeniu bol nútený okolnosťami, keďže nevedel inak\nsplatiť svoj záväzok, ktorý mal voči spoločnosti\n\nZ tohto dôvodu nie je\n\nmožné považovať konanie sťažovateľa za zneužitie jeho práva.\n7. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\nbolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.53Ek/l090/2018 zo dňa 4.11.2019\nporušené.\nÚstavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu... sp. zn.53Ek/l090/2018 zo dňa\n4.11.2019 a vracia vec Okresnému súdu... na ďalšie konanie.\nOkresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania vo výške\n415,51 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.\n5\n\nI. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,\nIII. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Sťažovateľ sa domáha zásahu ústavného súdu proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu z dôvodov uvedených najmä v bode 3, 5 a 6 a v petite ústavnej sťažnosti\nnamieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktoré však slovne označil iba ako právo na spravodlivý súdny proces,\nteda ústavný súd vyvodil, že v podstate namieta základné právo na súdnu ochranu, resp.\nprávo na spravodlivé súdne konanie.\n16. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady\nmeritórneho prejednania ústavnej sťažnosti (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde“), a dospel\nk záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania\npred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu pred\ntým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide\no špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho\nkonania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu\nnapadnutého rozhodnutia orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej\n6\n\nsťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu alebo inému zásahu)\norgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú,\nak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným\nvadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva\na slobody sťažovateľa alebo ak ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.\n17. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý\nprípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter\nnapadnutého uznesenia, ktorým sa zrušuje uznesenie okresného súdu vydané súdnym\núradníkom a vec sa mu vracia na nové konanie (teda bude konanie pokračovať). Z hľadiska\nmateriálneho preto v rozsahu sťažovateľom uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť\nk porušeniu ním označených práv.\n18. Ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie\npred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom mal\nvýhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)\nkonania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi\nprípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti\na nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj\nbolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu\nako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.\n19. Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných\nrozhodnutiach ústavne aplikovateľným spôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia\nsú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého\nzo základných práv a slobôd. Ústavný súd nemôže zasahovať do ich skutkových a právnych\nzáverov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné, a to i v prípade, ak by\nk nim mal čiastkové výhrady. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná\nnesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie\no ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca\nvšeobecného súdu.\n7\n\n20. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že právny\nzáver okresného súdu vzhľadom na iné okolnosti danej veci je logický a rešpektuje účel\npríslušných\n\nustanovení\n\nExekučného\n\nporiadku,\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku\n\na aj Občianskeho zákonníka.\n21. Okresný súd k veci v podstatnom uviedol:\n«12. Medzi účastníkmi konania je sporné, či vymáhaný nárok prešiel na spoločnosť\na teda, či exekúcia voči povinnému je vedená oprávnene. Z\npredložených listinných dôkazov vyplýva, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde v\nRožňave sp. zn. 10C/93/2011 vo veci žalobcu (povinného), proti žalovanému (oprávnenému)\no neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 06. 2015\ntak, že žalobu žalobcu (povinného) zamietol a zaviazal žalobcu (povinného) uhradiť\nžalovanému (oprávnenému) náhradu trov konania vo výške 15 616,18 eura, v lehote troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Povinný proti I. st. rozsudku podal odvolanie. Následne,\nv priebehu odvolacieho konania, povinný uzatvoril so spoločnosťou\nZmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej sa súdny spor týkal. Uznesením zo dňa 25. 04. 2016\nodvolací súd na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky povolil zmenu účastníkov konania\na novým žalobcom sa stala spoločnosť\n\nRozsudkom zo dňa 13. 12. 2016,\n\nodvolací súd potvrdil I. st. rozsudok a žalovanému (oprávnenému) priznal plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania, tú už voči novému žalobcovi - spoločnosti\nktorú Okresný súd Rožňava vyčíslil v uznesení zo dňa 07. 04. 2017 na sumu vo výške\n2 410,32 eura.\n13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah,\nz ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká\npovinnosť splniť záväzok.\n14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä\nzo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností\nuvedených v zákone.\n15. Z citovaných zákonných ustanovení v odsekoch 13. a 14. jednoznačne vyplýva,\nže zákon rozlišuje inštitút pohľadávky a inštitút záväzku. Po preštudovaní veci sa sudca\nstotožnil s názorom právneho zástupcu oprávneného, keď konštatoval, že vymáhaná suma\n8\n\nnepredstavuje pohľadávku, príp. jej príslušenstvo, ktoré by sa týkali práva žalobcu\n(\n\n) uplatneného v I. st. základnom súdnom konaní. Naopak, predmetné\n\nvymáhané trovy z I. st. základného konania predstavujú dlh, resp. záväzok, ktorý má\nžalobca (povinný\n\n) voči žalovanému (oprávnenému\n\n. Zmluva o postúpení pohľadávky, príp. pripustenie zmeny účastníka\nkonania na strane žalobcu z\n\nna obchodnú spoločnosť\n\nvykonanej uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/585/2015-482 zo dňa 25.\n04. 2015 sú teda pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti označenému\npovinnému, právne irelevantné.\n16. Za týchto okolností, sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom vrátane\nzávislých výrokov o trovách konania, v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil vyššiemu\nsúdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník zároveň\nrozhodne o trovách exekúcie spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie,\nvrátane tzv. „sťažnostných trov“ (analógia § 396 ods. 3 CSP), rešpektujúc pri tom vyššie\nuvedený právny názor vyslovený sudcom.»\n22. Vychádzajúc z uvedeného, s ohľadom na citované závery okresného súdu (ako aj\nvyjadrenie oprávneného v bode 3 napadnutého uznesenia, pozn.) ústavný súd uvádza,\nže nevybočujú zo zákonného rámca, a teda nemožno ich hodnotiť ako svojvoľné.\nZ ústavného hľadiska je rozhodnutie okresného súdu primeraným spôsobom odôvodnené,\na preto je aj akceptovateľné a udržateľné, hoci námietky sťažovateľa v tomto smere\nani neboli prednesené. Výklad zákonných ustanovení uvádzaných predpisov patrí\ndo výlučnej právomoci všeobecného súdu, nie ústavného súdu, ktorý ani nemôže nahrádzať\nprávne úvahy okresného súdu vyplývajúce z bodu 12 až 16 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia.\n23. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti\nnamietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek\nvyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto\naspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08). Ústavný súd nie je ani opravným súdom\n9\n\nprávnych názorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle\njudikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu\niba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný,\nčo sa však v prípade sťažovateľa nepotvrdilo (m. m. I. ÚS 129/2017). V neposlednom rade\nústavný súd dodáva, že z jeho úlohy strážcu ústavnosti okrem iného vyplýva aj to,\nže v sporoch, ktoré vykazujú isté znaky špekulatívnosti či účelovosti, musí osobitným\nspôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej formálnoprávnej ne/dokonalosti napadnutých\nsúdnych rozhodnutí. Spravodlivosť sa totiž nesmie iba javiť ako spravodlivosť,\nale spravodlivosťou aj musí byť (m. m. I. ÚS 261/2018).\n24. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa už pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. februára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "petit", "pohľadávka-postúpenie", "vyšší súdny úradník", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6454a7f4-b3b1-4109-b314-643b21b79f09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.261.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.261.2018.1"}, {"guid": "ussr:035983be-36c3-4919-af41-c4229f606f5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.129.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 129/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.129.2017.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "e067f332-6c0f-42f3-9b0f-a1ee80adda48:10463ec8-5927-4bb6-a548-6e54409826c6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7811205176.2", "spisova_znacka": "2Co/585/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/585/2015 z 12. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-12-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7811205176.2"}, {"guid": "fca336bb-1133-4523-912e-809e61e81a70:57156dd5-7b90-414c-9e0a-a50abeb04ddd", "ecli": null, "spisova_znacka": "53Ek/1090/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1090/2018 z 7. 10. 2020", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fca336bb-1133-4523-912e-809e61e81a70:57156dd5-7b90-414c-9e0a-a50abeb04ddd"}], "citovane_v": []}