{"guid": "ussr:ef66655b-7ef0-4664-9d56-855358f6e80d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.74.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 74/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/2019 z 11. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 74/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.74.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-02-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef66655b-7ef0-4664-9d56-855358f6e80d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.74.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.74.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.74.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 74/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nPEhAES, a. s., IČO 00 155 764, Bardejovská 15, Ľubotice, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Slovenská 69, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 119/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti PEhAES, a. s., na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom\npod sp. zn. 13 C 119/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C\n119/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti PEhAES, a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nv sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť jej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Prešov\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti\n\nPEhAES, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur\na dvadsaťšesť centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej,\nSlovenská 69, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 74/2019-7 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti PEhAES, a. s., IČO 00 155 764, Bardejovská 15, Ľubotice (ďalej len\n„sťažovateľka), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),\nktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nPrešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 119/2008 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je na základe žaloby\nz 18. apríla 2008 stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 119/2008,\nv ktorom sa ako žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nv katastrálnom území Prešov, vypratania týchto nehnuteľností a vydania bezdôvodného\n2\n\nobohatenia.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nzo\n\n4.\n\nnovembra\n\n2008\n\nkonanie\n\nprerušil\n\ndo právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 126/2003.\nNásledne v roku 2012 pokračoval v konaní a 26. júna 2013 rozhodol vo veci meritórnym\nrozsudkom. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd uznesením\nz 26. júna 2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOkresný súd opäť vo veci rozhodol 24. júna 2016 v poradí druhým rozsudkom, ktorý bol\nsťažovateľke doručený až 19. júna 2017. Aj tento rozsudok okresného súdu bol na základe\nodvolania sťažovateľky zrušený uznesením krajského súdu z 25. januára 2018 a vec bola\nvrátená okresnému súdu na nové rozhodnutie. Okresný súd po vrátení veci rozhodol\nrozsudkom z 15. mája 2018 o zamietnutí žaloby, písomné vyhotovenie rozsudku však\nsťažovateľke do dňa podania ústavnej sťažnosti nedoručil.\n3. Sťažovateľka v odôvodnení ústavnej sťažnosti najmä uviedla:\n„V danej právnej veci je zrejmé, že napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo viac\nako 10 rokov , nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Je pravdou, že v čase od roku 2008\ndo roku 2012 bolo konanie prerušené a súd z toho dôvodu nekonal. Poukazujeme však\nna nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I ÚS 21/2000 z 20.09.2000, podľa ktorého zo žiadneho\nustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo\nna to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...\nZ hľadiska náročnosti nepovažujeme uvedené konanie za náročné. Ide o konanie\no určenie vlastníckeho práva v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy. V danom prípade\nnie je potrebné ani vykonanie rozsiahleho dokazovania (napr. znalecké dokazovanie,\nvypočutie väčšieho množstva svedkov a pod.), ide skôr o právne posúdenie veci, pritom\nkrajský súd už vyslovil svoj právny názor vo svojich zrušujúcich uzneseniach. Preto nie je\nmožné dĺžku konania odôvodňovať náročnosťou veci. Poukazujeme na to, že prieťahy\nv konaní vznikli predovšetkým v roku 2016, keď súd po vrátení veci z odvolacieho konania\n2 roky vo veci nekonal, rovnako tak po vyhlásení v poradí druhého prvoinštančného\nrozsudku, ktorého písomné vyhotovenie bolo účastníkom doručené až po roku\na v súčasnosti, keď rozsudok vyhlásený dňa 15.05.2018 doposiaľ nebol vyhotovený v jeho\npísomnej forme.\n\n3\n\n... Vzhľadom na uvedené potom považujeme za dôvodné konštatovať, že viac ako\n10 rokov trvajúce rozhodovanie súdu je nutné posudzovať ako neodôvodnené prieťahy\nv súdnom konaní, ktoré neboli spôsobené ani zložitosťou veci ani správaním účastníkov,\nale výlučne postupom okresného súdu, ktorý bol vo viacerých obdobiach nečinný, prípadne\naj neefektívnou činnosťou súdu, keďže prvý rozsudok súdu 1. inštancie bol zrušený z dôvodu\njeho nepreskúmateľnosti a druhý z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n... Poukazujeme na to, že v dôsledku dlhotrvajúceho rozhodovania súdu je žalobca už\nviac ako 10 rokov stave právnej neistoty. Súdy za takúto dlhú dobu neboli schopné\nprávoplatne vyriešiť danú situáciu, prvostupňový súd nerešpektuje záväzný právny názor\nodvolacieho súdu a opakovane zamieta žalobu z dôvodu premlčania nároku.\nPreto považujeme požadované finančné zadosťučinenie za opodstatnené a primerané\ns poukazom na dĺžku konania a povahu právnej veci.“\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o porušení\njej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, aby prikázal\nokresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke\npriznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky\n5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 1583/2019 zo 4. decembra 2019\ndoručeným ústavnému súdu 6. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda\nokresného súdu, v ktorom uviedol: „... v danej veci bol rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn.\n13C/119/2008 zo dňa 15.05.2018 expedovaný dňa 29.10.2019. Voči Mgr. Petrovi\nRevickému som podal návrh na disciplinárne konanie v máji 2019, obsahom ktorého je aj\nnenapísanie tohto rozsudku.“\n6. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na ústnom\npojednávaní v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti.\n\n4\n\n7. Právna zástupkyňa sťažovateľky na základe výzvy ústavného súdu reagovala\nna vyjadrenie predsedu okresného súdu vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu\n18. decembra 2019, v ktorom uviedla:\n„... vzhľadom na obsah vyjadrenia predsedu Okresného súdu Prešov nezaujímame\nžiadne stanovisko k tomuto vyjadreniu. Na podanej ústavnej sťažnosti, aj vzhľadom na toto\nvyjadrenie, trváme.“\n8. Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň vyslovila súhlas „s prejednaním veci\nbez ústneho pojednávania“.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n5\n\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),\na to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,\n\n6\n\na v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n19. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157\nods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\n21. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel\nk záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je návrh na určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, návrh na uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti (byt)\na návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je po právnej ani skutkovej stránke\nzložité, a to aj napriek kumulácii viacerých návrhov. Obdobné spory tvoria štandardnú\nsúčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade\nustálená judikatúra všeobecných súdov. Na doterajšiu dĺžku napadnutého konania\npreto nemala vplyv zložitosť veci.\n\n7\n\n22. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil podstatnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov možno\npripísať len skutočnosť, že nehájila dostatočne svoje práva v napadnutom konaní v zmysle\nzásady ,,vigilantibus iura“, keď v jeho priebehu vôbec nevyužila sťažnosť namietajúcu\nprieťahy adresovanú predsedovi súdu a tieto namietala až ústavnou sťažnosťou.\n23. Ústavný súd v súvislosti so správaním sťažovateľky poukazuje aj na okolnosť,\nže priebeh konania pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím\nprocesných dispozičných oprávnení sťažovateľky, ktoré na strane okresného súdu vyvolali\npovinnosť reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy (čiastočné späťvzatie\nžaloby z 3. septembra 2012, rozšírenie žaloby z 5. júna 2013, dôvodne podané odvolania\nsťažovateľky proti dvom meritórnym rozsudkom). Podľa právneho názoru ústavného súdu\nvyužitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie\na presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu\nkonania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho\núčastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných\nprieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval\nbez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).\n24. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a konštatuje, že vzhľadom\nna doterajšiu dĺžku napadnutého konania nepovažoval za potrebné podrobne skúmať postup\nokresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia občianskoprávna vec nesmie\ntrvať takú dlhú dobu. Z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že návrh\nna začatie konania bol okresnému súdu doručený 21. apríla 2008. Uznesením\nzo 4. novembra 2008 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 126/2003, predmetom ktorého bolo určenie\nneplatnosti časti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Po právoplatnom skončení\noznačeného konania (7. decembra 2011) okresný súd konal vo veci v zásade plynulo\n8\n\na rozsudkom z 26. júna 2013 žalobu zamietol. Tento rozsudok okresného súdu bol\nna základe odvolania sťažovateľky zrušený odvolacím súdom a vec bola vrátená okresnému\nsúdu na nové konanie. Okresný súd bol vo veci dlhodobo nečinný v období po vrátení veci\nodvolacím súdom, teda od 24. júla 2014 do 2. júna 2016, keď zaslal vyjadrenie žalovaných\nsťažovateľke (teda 22 mesiacov). Následne okresný súd na pojednávaní konanom 24. júna\n2016 vyhlásil vo veci ďalší meritórny rozsudok, ktorý bol vypracovaný a zaslaný stranám\nsporu až 14. júna 2017, teda po roku od jeho vyhlásenia. Aj tento v poradí druhý meritórny\nrozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie\n(26. februára 2018). Okresný súd na ostatnom pojednávaní konanom 15. mája 2018 vyhlásil\nvo veci v poradí tretí meritórny rozsudok, ktorým opäť žalobu zamietol. Pri jeho doručovaní\nokresný súd postupoval opäť s prieťahmi, keď ho zaslal stranám až 29. októbra 2019 (teda\npo vyše 17 mesiacoch). Proti označenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie.\n25. Z uvedeného prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva,\nže okresný súd bol vo veci opakovane dlhodobo nečinný, pričom uvedené obdobia\nnečinnosti okresného súdu (v celkovej dĺžke 51 mesiacov) bez akýchkoľvek zákonných\ndôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Osobitne kriticky v tomto smere\nústavný súd hodnotí dlhodobé otáľanie okresného súdu s písomným vyhotovovaním\nrozhodnutí (rozsudok vyhlásený 24. júna 2016 – 12 mesiacov, rozsudok vyhlásený 15. mája\n2018 – viac ako 17 mesiacov).\n26. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená\na neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom)\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho\nčinnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n27. O neefektívnej činnosti okresného súdu svedčí tá skutočnosť, že dva meritórne\nrozsudky okresného súdu boli odvolacím súdom zrušené (z toho jeden rozsudok z dôvodu\njeho nepreskúmateľnosti) a aj v poradí tretí meritórny rozsudok napadla sťažovateľka\nodvolaním. Vec tak nie je ani po takmer dvanástich rokoch trvania napadnutého konania\nprávoplatne skončená.\n\n9\n\n28. Uvedenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní\ntreba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu\nnetolerovateľné. Ústavný súd preto konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom,\nktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním sťažovateľky, ale najmä v dôsledku\npostupu okresného súdu. Už samotná dĺžka trvania konania pred okresným súdom (dvanásť\na pol\n\nroka)\n\nsama\n\nosebe\n\nsignalizuje\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľky\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku\ntohto rozhodnutia.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie p ráv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n31. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal\nokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nkonať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená\nvec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nprávoplatne skončená.\n\n10\n\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n35. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n36. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 € vzhľadom na „dĺžku konania a povahu právnej veci“.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktoré nie je dosiaľ\nprávoplatne skončené, berúc do úvahy všetky okolnosti zisteného porušenia práv\nsťažovateľky, najmä neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu v trvaní 4 rokov a troch\n\n11\n\nmesiacov, ako aj okolnosť, že v napadnutom konaní sa sťažovateľka nepokúsila chrániť\nsvoje práva podaním sťažnosti na postup súdu adresovanej predsedovi okresného súdu,\nústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\nVI.\nTrovy konania\n40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n42. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania\nv sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)\nv hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Náhradu\nza tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému\nsúdu 18. decembra 2019, ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného\nstanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n12\n\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "zmluva-odstúpenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/119/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/00 z 26. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-26", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1"}], "citovane_v": []}