{"guid": "ussr:4212c277-35cb-47f9-aa89-07f0b2a7dc70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2019 z 21. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 75/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4212c277-35cb-47f9-aa89-07f0b2a7dc70", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 75/2019-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť občianskeho združenia\nzastúpeného advokátkou\n, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 698/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo občianskeho združenia\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 698/2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 C 698/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Občianskemu združeniu\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nBratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava III j e\n\np o v i n n ý uhradiť občianskemu združeniu\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom\ntristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej zástupkyne\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 75/2019-11 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\nobčianskeho združenia\n(ďalej len „sťažovateľ), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 C 698/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je stranou napadnutého\nkonania vedeného na okresnom súde od 4. decembra 2015, v ktorom sa žalobou domáha\nochrany práva na rovnaké zaobchádzanie podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ\nuviedol, že od podania žaloby bol okresný súd v napadnutom konaní takmer tri roky\n2\n\nnečinný a až 16. augusta 2018 mu doručil vyjadrenie žalovaného z 21. apríla 2016.\nSťažovateľ v súdom stanovenej lehote zaslal okresnému súdu svoje vyjadrenie k podaniu\nžalovaného spolu s návrhom na zmenu žaloby. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu\nv napadnutom konaní sa sťažovateľ 22. augusta 2018 obrátil na predsedu okresného súdu\nso sťažnosťou na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi\nz 21. septembra 2018 uznala sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a za vzniknuté prieťahy\nsa ospravedlnila. Aj napriek tomu však podľa sťažovateľa nie je ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti napadnuté konanie právoplatne skončené a vo veci nedošlo ani k nariadeniu\npojednávania.\n3. Sťažovateľ k priebehu napadnutého konania uviedol:\n„Sťažovateľovi je zrejmé, že primeranosť dĺžky súdneho konania nemožno vyjadriť\nnumericky a je potrebné skúmať a preverovať odlišnosti každého prípadu a konkrétne\nokolnosti prejednávanej veci. Aj v tomto smere je však dôležité skúmať, či dĺžka konania\nje logickým následkom zložitosti veci. Vo vzťahu k uvedenému má však sťažovateľ\nza to, že predmetnú právnu vec nie je možné považovať za nijako zložitú, aby jeho príprava\nna pojednávanie trvala skoro 3 roky od podania žaloby. Od apríla 2016, kedy mal súd\ndoručené vyjadrenie žalovaného k žalobe mal ho bezodkladne doručiť žalobcovi a vo veci\nvytýčiť pojednávanie a vykonávať navrhnuté dôkazy. Súdu však trvalo viac ako dva roky\nkým vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.4.2016 doručil žalobcovi a do dnešného dňa, t. j. viac\nako 2 roky a 10 mesiacov od podania žaloby nevytýčil vo veci pojednávanie.\nSťažovateľ má za to, že kroky, ktoré doposiaľ konajúci súd vykonával v jeho veci\nneboli fakticky, právne ani procesne zložité, preto ich nie je možné z uvedených dôvodov\nospravedlniť.\nRovnako sťažovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že prieťahy v konaní nezavinil\nsvojim konaním, práve naopak, na výzvu súdu vždy reagoval obratom.\nSťažovateľ na tomto mieste apeluje predovšetkým na skutočnosť, že podanou\ntzv. verejnou žalobou sa na príslušnom súde domáha ochrany väčšej skupiny rómskych detí\npred diskrimináciou v prístupe k vzdelaniu, z dôvodu ich rómskeho etnického pôvodu.\nSťažovateľ má za to, že vzhľadom na uvedené bolo a je namieste, aby konajúci súd poskytol\n\n3\n\nrýchlu a účinnú ochranu práva, ochrany ktorého sa v prospech rómskych detí v konaní\ndomáha.\nSúdne konanie už teraz trvajúce skoro tri roky bez toho, aby konajúci súd\nčo i len začal vo veci vykonávať navrhované dôkazy, je preto, podľa názoru sťažovateľa,\nneakceptovateľné a dĺžku tohto konania nemožno považovať za primeranú.\nSťažovateľ má preto za to, že uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava III\ndošlo k závažnému porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nčo potvrdila aj podpredsedníčka konajúceho súdu, keď sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy\nv konaní sama vyhodnotila ako opodstatnenú.\nSťažovateľ má však za to, že ospravedlňovanie vzniknutých prieťahov v konaní\nzo strany podpredsedníčky súdu tým, že prieťahy boli spôsobené nepriaznivým zdravotným\nstavom zákonnej sudkyne, ktorý vyústil do jej hospitalizácie a následnému prerozdeľovaniu\nsúdneho registra, je vzhľadom na dĺžku nekonania súdu vo veci neprípustné.\n... Vzhľadom na dĺžku zbytočných prieťahov a ich charakter (doručenie vyjadrenia\nžalovaného žalobcovi až viac ako 2 roky po jeho doručení súdu a nevytýčenie pojednávania\nvo veci skoro 3 roky od podania žaloby, celková dĺžka konania po podaní) sťažovateľ\nrovnako nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie ospravedlnenie podpredsedníčky súdu\nza spôsobené prieťahy v konaní.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení\njeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\naby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov\na sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania\nv sume 325,42 €.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa\n5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 495/2019 z 5. decembra 2019\ndoručeným ústavnému súdu 16. decembra 2019 vyjadrila k ústavnej sťažnosti\npodpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu okresného súdu,\nv ktorom okrem prehľadu procesných úkonov súdu a strán sporu k veci uviedla:\n\n4\n\n„K iným okolnostiam, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní uvádzame, že zákonná\nsudkyňa vo veci JUDr. Beata Farkašová bola dlhodobo práceneschopná o čom svedčí\ni prerozdelenie veci do oddelenia inému zákonnému sudcovi, pričom jej zdravotné problémy\nboli vážne a dlhodobého charakteru ešte pred prerozdelením spisu.“\n6. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedla:\n„Súhlasíme s tým, aby ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.“\n7. K vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy\nústavného súdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľa, ktorá vo svojom podaní\ndoručenom ústavnému súdu 21. decembra 2019 uviedla:\n„Sťažovateľ trvá na argumentácii uvedenej v ním podanej ústavnej sťažnosti\nzo dňa 16.10.2018. Má za to, že Okresný súd Bratislava III vo svojom vyjadrení de facto\npotvrdzuje, že v konaní spôsobil prieťahy. Z jeho podania je totižto zrejmé, že vo veci\nnekonal od 7.3.2015 do 22.3.2016 a od 25.4.2016 do 2.8.2018, pričom celková dĺžka\nkonania pred súdom prvej inštancie je v súčasnosti už viac ako 4 roky bez toho, aby bolo\nrozhodnuté v merite veci. Okresný súd túto svoju nečinnosť ospravedlňuje najmä dlhodobou\npráceneschopnosťou zákonnej sudkyne.\n... Z judikatúry ústavného súdu však jednoznačne vyplýva, že v súlade\ns medzinárodným štandardom uplatňovania Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\nplatí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (III.ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá podľa\nrozhodovacej praxe ústavného súdu povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť\nsúdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. ( III.ÚS 471/2018).\n... Sťažovateľ opätovne zdôrazňuje, že v predmetnej veci sa jedná o súdne konanie\niniciované podaním tzv. verejnej žaloby- žaloby vo verejnom záujme podľa príslušných\nustanovení zák. č. 365/2004 Z.z. – antidiskriminačný zákon. Pričom v konaní\npred všeobecným súdom je namietané porušenie zásady rovnakého zaobchádzania\nvo vzťahu k väčšiemu počtu rómskych detí vzdelávaných segregovane na základnej škole\nv obci Muránska Dlhá Lúka. Jedným z nárokov, ktorých sa žalobca v súdnym konaní\npred všeobecnými súdmi domáha je aj zabezpečenia rovného práva na vzdelávanie týchto\n5\n\ndetí bez diskriminácie, čo je jedným zo základných ľudských práv garantovaných Ústavou\nSR a aj medzinárodnými zmluvami.\n... Zvlášť v takýchto prípadoch porušenia základného ľudského práva väčšej skupiny\nosôb patriacich k zraniteľnej skupine obyvateľstva ( deti patriace k etnickej menšine),\nktoré má systémový charakter je v záujme riadneho výkonu spravodlivosti nevyhnutné,\naby všeobecné súdy rozhodovali riadne a včas, bez prieťahov.“\n8. Právna zástupkyňa sťažovateľa zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n10. Zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n\n7\n\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),\na to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,\na v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n20. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157\nods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa.\n22. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel\nk záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je návrh vo veci súvisiacej\ns porušením zásady rovnakého zaobchádzania, netvorí bežnú agendu všeobecných súdov.\nAntidiskriminačné\n\nspory\n\nje\n\npotrebné\n\nvo\n\nvšeobecnosti\n\npovažovať\n\nza\n\nnáročné\n\nna dokazovanie, a to hlavne vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov (III. ÚS 90/2015).\n\n8\n\nMožno preto konštatovať, že napadnuté konanie z hľadiska jeho predmetu vykazuje určitý\nstupeň právnej zložitosti. Čo sa týka hodnotenia skutkovej zložitosti napadnutého konania,\ntáto by mohla byť ústavným súdom potenciálne konštatovaná vzhľadom na predmet sporu\n(v ktorom sa črtá náročné dokazovanie), avšak z okolností prípadu sťažovateľa vyplýva,\nže v doterajšom priebehu konania bolo vykonané dokazovanie len výsluchom strán\n(žalovaného, pozn.) a listinnými dôkazmi. Na doterajšiu dĺžku napadnutého konania preto\nnemala vplyv skutková zložitosť veci.\n23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom.\n24. Ústavný súd v súvislosti so správaním sťažovateľa poukazuje aj na okolnosť,\nže priebeh konania pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím\nprocesných dispozičných oprávnení sťažovateľa, ktoré na strane okresného súdu vyvolali\npovinnosť reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy [návrh na zmenu\nžaloby z 5. septembra 2018, návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP\nzo 17. apríla 2019]. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných\nsťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom\nkonaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať\nako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku\nkonania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno\npovažovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných\nnávrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).\n25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z prehľadu procesných úkonov\nv napadnutom konaní, ktorý vyplýva z obsahu stanoviska podpredsedníčky okresného súdu\nk ústavnej sťažnosti, ako aj z predloženého s vecou súvisiaceho spisu okresného súdu\nvyplýva, že okresný bol dlhodobo nečinný v období od 25. apríla 2016, keď mu bolo\ndoručené vyjadrenie žalovaného, do 2. augusta 2018, keď bol zrealizovaný pokyn\n\n9\n\nna doručenie vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi. Uvedenú nečinnosť okresného súdu\nv zistenom období (v trvaní 2 roky a 3 mesiace) bez existencie zákonnej prekážky ústavný\nsúd hodnotí ako neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, ktorej dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy v napadnutom konaní. Na druhej strane však nemožno konštatovať nečinnosť\nokresného súdu v období od 7. marca 2015 do 22. marca 2016, ako to tvrdí sťažovateľ\nvo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu, keďže napadnuté konanie začalo\nna okresnom súde 4. decembra 2015 doručením žaloby.\n26. Obranu okresného súdu, podľa ktorého okolnosťou, ktorá mala „vplyv\nna prieťahy v konaní“, bola dlhodobá práceneschopnosť zákonnej sudkyne, pričom\njej zdravotné problémy boli vážne a dlhodobého charakteru, nebolo možné akceptovať.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00\notázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne\nvýznamné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis\nI. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02). Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy\nako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,\na teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu\nči konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).\n27. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že pojednávanie vo veci,\nktoré sa uskutočnilo 5. novembra 2019, bolo po pripustení zmeny žaloby a po uvedení\npredbežného právneho posúdenia veci okresným súdom odročené na 6. február 2020.\nVo veci tak nebolo rozhodnuté meritórnym rozsudkom ani po štyroch rokoch od začatia\nnapadnutého konania.\n28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k prieťahom, ktoré boli čiastočne spôsobené právnou zložitosťou veci, ale najmä\nnečinnosťou okresného súdu v zistenom období. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\n\n10\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\ntak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n31. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal\nokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nkonať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n35. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n11\n\n36. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 4 000 €, čo odôvodnil predovšetkým „neprimerane dlhou dobou\na charakterom spôsobených prieťahov“, a tiež tým, že v napadnutom konaní sa domáha\n„ochrany\n\npred\n\ndiskriminačným\n\nkonaním\n\nvoči\n\nväčšej\n\nskupiny\n\nrómskych\n\ndetí,\n\nktoré je v rozpore s verejným záujmom, preto je namieste, aby mu bola poskytnutá ochrana\njeho práv v čase primeranom a bez zbytočných prieťahov“.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktoré nie je dosiaľ\nmeritórne skončené, ako aj na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu v trvaní 2 rokov\na troch mesiacov, berúc do úvahy špecifický predmet napadnutého konania, ako aj všetky\nokolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľa\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\nVI.\nTrovy konania\n40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n12\n\n42. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 325,42 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)\nv hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,21 €. Náhradu\nza tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému\nsúdu 21. decembra 2019, ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože obsah doručeného\nstanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci\na v prevažnej miere v ňom sťažovateľ iba zopakoval argumenty prezentované v ústavnej\nsťažnosti.\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. januára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "diskriminácia", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "spor-antidiskriminačný", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/698/2015", "guid": "f43b7e2f-f0f3-43e4-9477-e16ba573daf2:377e72f9-d955-45a8-acf5-aa22313b0b7b", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8580795-44f0-4b6d-88a4-29f3b2636342", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/00 z 26. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-26", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1"}, {"guid": "ussr:7ec8ad26-2fca-4e7c-8152-3fbe94db3f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/00 z 1. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-01", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:777830c5-e371-4320-ae0b-74fe378e3467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.360.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 360/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 360/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.360.2025.2"}, {"guid": "ussr:62d8aa7f-3275-4f77-803b-69bf591339e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.115.2020.2"}]}