{"guid": "ussr:3f9cdccf-13c4-434b-adfe-417ddb0af54a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 77/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/2019 z 14. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 77/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f9cdccf-13c4-434b-adfe-417ddb0af54a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.77.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 77/2019-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n-\n\n, zastúpeného advokátom\n, pre namietané porušenie jeho základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er\n843/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 843/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er\n843/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 77/2019-12 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ), podľa\n\n§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 843/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom\nokresným súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii oprávneného, „o vymoženie\npohľadávky vo výške 331,94 € s prísl.“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to,\nže na základe jeho návrhu na vykonanie exekúcie okresný súd 16. apríla 2008 vydal\n\n2\n\npoverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora\n.\n\n15. októbra 2008 ukončil činnosť súdneho\n\nexekútora a jeho náhradníkom sa stal\n\n,\n\n. Keďže\n\nbol v predmetnej veci nečinný aj napriek sťažovateľovej výzve\nna konanie zo 4. mája 2010, sťažovateľ podaním zo 16. decembra 2010 požiadal okresný\nsúd v napadnutom konaní o zmenu súdneho exekútora. Pretože bol okresný súd nečinný\na o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol, 27. júna 2013 podal sťažovateľ na okresnom\nsúde sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Na uvedenú sťažnosť reagoval okresný\nsúd odpoveďou z 22. júla 2013. Následne po sťažovateľovom podaní sťažnosti na prieťahy\nv exekučnom konaní zo strany\n\nz 30. januára 2014 (adresovanej\n\nMinisterstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej komore exekútorov)\na opätovnej sťažnosti zo 14. júla 2014 na prieťahy zo strany okresného súdu okresný súd\nuznesením č. k. 6 Er 843/2008-30 z 25. júla 2014 rozhodol o návrhu sťažovateľa na zmenu\nsúdneho exekútora zo 16. decembra 2010 tak, že návrhu sťažovateľa vyhovel a exekučnú\nvec postúpil na ďalšie konanie súdnemu exekútorovi\n\n,\n\n. Sťažovateľ vytkol, že predmetné uznesenie okresného súdu bolo\nvydané po uplynutí takmer 43 mesiacov od podania jeho žiadosti na zmenu súdneho\nexekútora.\n3. Sťažovateľ poukázal tiež na to, že keďže okresný súd od vydania uznesenia č. k.\n6 Er 843/2008-30 z 25. júla 2014 nezaslal súdny spis súdnemu exekútorovi\nani k 15. februáru 2019, podal v tento deň predsedovi\nokresného súdu ďalšiu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Dňa 26. februára 2019\nbola právnemu zástupcovi sťažovateľa zo strany pracovníčky informačného centra\nokresného súdu poskytnutá informácia, že súdny spis sa stále nachádza na okresnom súde.\nSťažovateľ na základe uvedeného vytkol, že poverený súdny exekútor naďalej nemôže\nv namietanej exekučnej veci konať, keďže mu okresný súd do podania ústavnej sťažnosti,\nteda za obdobie viac ako 4 a pol roka, nezaslal súdny spis s poverením na vykonanie\nexekúcie.\n\n3\n\n4. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 10. mája 2019 predložil odpoveď\nokresného súdu na jeho sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní z 15. februára 2019.\nZ uvedenej odpovede okresného súdu datovanej 16. apríla 2019 vyplýva, že v predmetnej\nexekučnej veci bol 15. marca 2019 zaslaný exekútorský spis novému súdnemu exekútorovi\n. Zároveň sa okresný súd prostredníctvom svojho predsedu\nospravedlnil sťažovateľovi za zdržanie, ktoré odôvodnil vysokým nápadom exekučných\nvecí a personálnym poddimenzovaním súdu.\n5. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľ uviedol, že ide o bežnú\nexekučnú vec, pri ktorej nie je potrebné riešiť závažné právne ani faktické otázky.\n6. Sťažovateľ tiež tvrdí, že jeho správanie nemalo vplyv na prieťahy v konaní, práve\nnaopak, svojím konaním a podaniami sa domáhal nápravy nečinnosti zo strany okresného\nsúdu.\n7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal\nokresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie vo výške 2 000 €, ako aj náhradu trov konania.\n8. Vec napadla ústavnému súdu 4. marca 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, sťažovateľova vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala\ndo kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)\nv súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného\n16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi\nspravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\n\n4\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nbola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda\nsenátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa\n9. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 1594/2019 zo 4. decembra\n2019 doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda\nokresného súdu, v ktorom poukázal na prípis vyššieho súdneho úradníka z 15. marca 2019,\nktorým bol súdnemu exekútorovi\n\nzaslaný exekučný spis. Tiež\n\nuviedol, že vec nie je skutkovo a právne zložitá a nezistil žiadne prekážky pre postup súdu\nv danej veci. Zároveň predseda okresného súdu uznal, že súdom boli spôsobené zbytočné\nprieťahy od 28. decembra 2010 do 9. júla 2013, od 10. februára 2014 do 25. júla 2014\na od 20. augusta 2014 do 15. marca 2019, pričom nečinnosť súdu v uvedených obdobiach\nodôvodnil personálnou poddimenzovanosťou okresného súdu.\n10. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení tiež vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n11. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému\nsúdu 19. decembra 2019 uviedol:\n„1. Z odpovede porušovateľa zo dňa 04.12.2019, vyplýva, že porušovateľ uznáva\nskutočnosť, že z jeho strany došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli spôsobené nečinnosťou\nsúdu a ktoré v súčte predstavujú obdobie viac než 7 rokov a 8 mesiacov, s tým, že nečinnosť\nporušovateľa bola spôsobená personálnou poddimenzovanosťou porušovateľa.\n2.\n\nPodľa názoru sťažovateľa,\n\npersonálna poddimenzovanosť nemôže\n\nbyť\n\nskutočnosťou, ktorá by znamenala, že porušovateľ nie je zodpovedný za svoju nečinnosť,\npričom ďalej sťažovateľ poukazuje aj na to, že pokiaľ by porušovateľa na jeho nečinnosť\nneupozornil, porušovateľ by aj v súčasnosti pokračoval v zásahu do práv sťažovateľa.“\n\n5\n\n12. Sťažovateľ už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n18. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n6\n\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n20. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n23. Pokiaľ ide o základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsúdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen\nkonanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej\nkonanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor\n\n7\n\nústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť\nsúdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných\nprieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 56/02,\nII. ÚS 72/2016).\n24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n25. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pretože\nnapadnuté exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci štandardným konaním tvoriacim\nfrekventovanú súčasť agendy okresných súdov.\n26. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom.\n27. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z chronologického\nprehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný\nsúd bol v napadnutom konaní nečinný v období od 28. decembra 2010 do 9. júla 2013,\nod 10. februára 2014 do 25. júla 2014 a od 20. augusta 2014 do 15. marca 2019, pričom\n8\n\nv týchto obdobiach uznal prieťahy v konaní aj okresný súd. Z uvedeného vyplýva, že\ncelková doba nečinnosti okresného súdu bola približne 7 rokov a 7 mesiacov.\n28. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o jeho\npersonálnej poddimenzovanosti, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\nsvojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú\nštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n30. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n31. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Er 843/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola\nv čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n9\n\n33. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n35. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n36. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 2 000 €, čo odôvodnil predovšetkým celkovou dĺžkou nečinnosti\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na\njeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 7 rokov a 7 mesiacov, berúc do\núvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti\ndaného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľa za\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\nVI.\nTrovy konania\n40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n42. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)\nv hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Uvedené\nsumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca\nsťažovateľa je platiteľom tejto dane.\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekútor", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekútor", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/843/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43aefbca-950f-46b1-bda0-1cfa58eea243", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.72.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 72/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 72/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.72.2016.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/02 z 14. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d569435-0df7-464a-bde9-15f1901f6eae"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "157cecdd-306c-4549-bdaa-16b52235edab:89b39b99-7687-4fd3-99fb-4fbbfe6cd0cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/843/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 6Er/843/2008 z 11. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2016-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/157cecdd-306c-4549-bdaa-16b52235edab:89b39b99-7687-4fd3-99fb-4fbbfe6cd0cd"}], "citovane_v": []}