{"guid": "ussr:6baaa847-9850-4c8f-a11a-fd13f4cf07c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.80.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 80/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 80/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.80.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6baaa847-9850-4c8f-a11a-fd13f4cf07c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.80.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.80.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.80.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 80/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD., vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 Ek 1240/2018\nzo17. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n, odmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n, narodeného\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n15 Ek 1240/2018 zo 17. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením bola\nzamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného\nsúdu sp. zn. 15 Ek 1240/2018 z 27. mája 2019, ktorým zamietol návrh sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie, ktorá prebieha na základe rozhodnutia stavebného úradu, ktorým\nbola predchádzajúcej vlastníčke bytu uložená povinnosť spočívajúca v odstránení\nnepovolených stavebných úprav v byte. Okresný súd podľa sťažovateľa nevzal do úvahy,\nže rozhodnutie v správnom konaní zaväzuje osobu odlišnú od sťažovateľa, a nebolo\npreukázané, že by na sťažovateľa prešla akákoľvek povinnosť, ktorú stavebný úrad uložil\ninej osobe. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že nie je právnym nástupcom osoby, ktorej\nbola individuálnym správnym aktom uložená právna povinnosť, ale je len nadobúdateľom\nnehnuteľnosti, ktorú mu predala osoba povinná v zmysle exekučného titulu.\n3. Sťažovateľ zastáva názor, že niektoré rozhodnutia vydané v stavebnom konaní\nzaväzujú právnych nástupcov, ale nezaväzujú nadobúdateľov, čo je odlišný právny termín,\na preto vedenie exekúcie je v tomto prípade možné len proti osobe, ktorej bola povinnosť\nkonkrétnym správnym rozhodnutím uložená. Nadobudnutie nehnuteľnosti nemožno podľa\nsťažovateľa zamieňať s právnym nástupníctvom a rozširovať tak okruh povinných osôb\npodľa Exekučného poriadku.\n4. Sťažovateľovi dosiaľ nebola predložená žiadna verejná listina preukazujúca,\nže povinnosť uložená exekučným titulom\n\nprešla na sťažovateľa\n\nako povinného, ide preto o nezákonnú exekúciu. Jedinou osobou, od ktorej je možné\npožadovať splnenie uloženej povinnosti, je predchádzajúca vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá\n\n2\n\nbola zaviazaná na splnenie konkrétnej povinnosti. Predložený exekučný titul sťažovateľa\nnijako nezaväzuje, pretože § 96a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný\nzákon“) nezakladá jeho pasívnu legitimáciu ako povinného v exekučnom konaní.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil napadnuté uznesenie a zaviazal okresný súd\nna úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n3\n\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\nide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n\n4\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n13. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti obdobne ako v sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu z 27. mája 2019 (vydanému vyšším súdnym úradníkom) namieta, že nie je\nprávnym nástupcom vo vzťahu k povinnosti odstrániť nepovolené stavebné úpravy v byte\nuloženej exekučným titulom – rozhodnutím stavebného úradu predchádzajúcej vlastníčke\nbytu, ktorá jediná je týmto individuálnym správnym aktom viazaná. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že je iba nadobúdateľom dotknutej nehnuteľnosti, a preto sa naňho povinnosť\nuložená exekučným titulom nevzťahuje, nie je pasívne legitimovaným subjektom\n(ani v zmysle § 96a stavebného zákona), vedenie exekúcie považuje za nezákonné, pretože\nbol v rozpore s Exekučným poriadkom rozšírený okruh povinných.\n\n5\n\n15. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je\nv exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je\nv exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa\npreukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.\nPodľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností\nmusí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva;\nto neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.\nPodľa § 96a stavebného zákona rozhodnutia stavebného úradu vydané podľa § 86,\n§ 87, § 88, § 88a, § 94 a § 96 sú záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby.\nPodľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby\npreukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky\nrozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\n16. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie a konštatuje, že argumentácia\nokresného súdu v napadnutom rozhodnutí je veľmi konkrétna a presvedčivá, keďže\nvýstižným spôsobom, aplikujúc relevantné ustanovenia právnych predpisov, odôvodnil,\nprečo bol návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietnutý, poukazujúc na charakter\nexekučného titulu, ktorým je individuálny správny akt in rem, ktorý je v súlade s § 96a\nstavebného zákona záväzný aj pre všetkých právnych nástupcov vlastníka stavby, v danom\nprípade dotknutého bytu.\n17. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že stavebné povolenie, resp. rozhodnutie\no odstránení nepovolených stavebných úprav, ktoré je exekučným titulom v danej veci,\nje individuálnym správnym aktom, ktorý autoritatívnym spôsobom rieši právne vzťahy\nmedzi účastníkmi správneho konania a z ktorého vyplývajú povinnosti verejnoprávneho\ncharakteru.\n18. Aj ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade bolo ako exekučný titul\npredložené rozhodnutie, ktoré má charakter správneho aktu in rem, preto práva alebo\npovinnosti z neho vyplývajúce sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú\nsa vzťahujú. Uvedený záver je rešpektovaný aj právnou teóriou, v zmysle ktorej akty in rem\n\n6\n\npôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo vzťahu k predmetu daného aktu nachádza v rovnakej\nprávnej situácii ako pôvodný adresát. Skutočnosť, že správny akt zaväzuje aj nástupcu,\nmusí byť v zásade vždy výslovne vyjadrená v zákone (porovnaj Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecní část. 5. rozšírené vydanie. Praha : C. H. Beck, 2003. s.1119, 120).\n19. Takéto výslovné zákonné ustanovenie nachádzame v citovanom § 96a\nstavebného zákona, z ktorého vyplýva záväznosť uvedených rozhodnutí vydaných\nv stavebnom konaní pre právnych nástupcov vlastníkov stavby. Pokiaľ by bola správna\nprávna\n\núvaha sťažovateľa\n\no neprevoditeľnosti povinností uložených v rozhodnutí\n\no odstránení stavby na inú osobu, znamenalo by to stratu materiálnej vykonateľnosti\npredmetného rozhodnutia, keďže vlastníctvo tejto nehnuteľnosti v súčasnosti prináleží\nsťažovateľovi a pôvodná vlastníčka už nemá možnosť uloženú povinnosť splniť, čo by tiež\nbolo v rozpore so zmyslom a účelom stavebného zákona, ako to napokon uviedol aj okresný\nsúd v napadnutom uznesení.\n20. Ústavný súd tiež konštatuje, že ani špekulatívna polemika sťažovateľa\no rozdielnom obsahu pojmov právny nástupca a nadobúdateľ práv neobstojí. Sťažovateľ\nsa uzatvorením kúpnej zmluvy stal súčasne právnym nástupcom vlastníckych oprávnení\na povinností\n\npredchádzajúceho\n\nvlastníka\n\n(sukcesia)\n\nviažucich\n\nsa\n\nna prevádzanú\n\nnehnuteľnosť, a preto v danom prípade nemožno dospieť k záveru o nedostatku pasívnej\nlegitimácie sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní.\n21. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom\nje založené napadnuté rozhodnutie, nie je arbitrárny, je z ústavného hľadiska\nakceptovateľný a v danej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom\nokresného súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nuvedeného rozhodnutia, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol pre\nzjavnú neopodstatnenosť.\n\n7\n\n22. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd konštatuje,\nže zo skutočností, ktoré sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť\nich porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n23. Pokiaľ totiž sťažovateľ porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto\ncelkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, ako ani práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol o odmietnutí ústavnej\nsťažnosti aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-správne rozhodnutie", "exekúcia-exekučný titul", "legitimácia-pasívna", "rozhodnutie-záväznosť", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "8dcd626b-3050-4647-9617-53c76f0c5907:ca242453-4402-48eb-b80a-71e4366291ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Ek/1240/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1240/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8dcd626b-3050-4647-9617-53c76f0c5907:ca242453-4402-48eb-b80a-71e4366291ee"}], "citovane_v": []}