{"guid": "ussr:136a297a-93b5-489d-9923-409bc3b14ccb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 82/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 82/2019 z 4. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 82/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/136a297a-93b5-489d-9923-409bc3b14ccb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 82/2019-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, a\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených obchodnou\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová,\npre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 51 C 160/2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 51 C 160/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 51 C 160/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd\nBratislava II p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\na\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom\n\nštyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet ich právnej zástupkyne obchodnej\nspoločnosti Advokátskej kancelárii Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 82/2019-13 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\na\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 51 C 160/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní vedenom\npred okresným súdom, v ktorom sú sťažovatelia v procesnej pozícii žalobcov, „o náhradu\nmajetkovej a nemajetkovej škody a uverejnenie ospravedlnenia“ dochádza k zbytočným\nprieťahom. Poukázali na to, že od podania žaloby na okresnom súde ubehlo viac\nako 5 rokov a napriek opakovaným žiadostiam a urgenciám z ich strany nebolo vo veci\ndo podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh tiež vyplýva, že okresný súd uznesením\nč. k. 51 C 160/2014-61 z 11. februára 2016 odmietol podanie sťažovateľov v časti o náhradu\nškody a nemajetkovej ujmy. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie\nsťažovateľov uznesením č. k. 6 Co 251/2016-77 z 22. júna 2016 uznesenie súdu prvej\ninštancie zmenil tak, že podanie sťažovateľov v časti náhrady škody odmietol. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 8 Cdo 14/2017-125\nz 28. mája 2018 na základe dovolania sťažovateľov predmetné uznesenie krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd následne uznesením\nč. k. 6 Co 161/2018-131\n\nz\n\n19.\n\nseptembra\n\n2018\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 51 C 160/2014-61 zrušil. Podľa sťažovateľov dôvodom, pre ktoré boli zrušené uvedené\nrozhodnutia súdov, bolo porušenie ich práva na spravodlivý proces zo strany okresného\nsúdu a krajského súdu.\n4. Sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v konaní\nz 24. apríla 2019 a 21. augusta 2019. Predsedníčka okresného súdu vo svojich odpovediach\nz 3. mája 2019 a 9. septembra 2019 vyhodnotila sťažnosti sťažovateľov ako nedôvodné.\n5. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovatelia sú toho názoru,\nže prejednávaná vec nie je právne ani skutkovo zložitá, meritum predmetnej veci tvorí\nsúčasť bežnej agendy súdov.\n6. Sťažovatelia tiež tvrdia, že ich správanie v predmetnom konaní nespôsobilo žiadne\nprieťahy, ich postoj možno hodnotiť ako aktívny a súčinnostný, požadované úkony\nvykonávali načas a bez zbytočných odkladov.\n\n3\n\n7. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať\nvo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľom primerané finančné\nzadosťučinenie, každému v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania.\n8. Vec sťažovateľov bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom\npomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi\nMartinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec\nprerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu)\na sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľov\n9. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 129/2019 z 9. decembra 2019\ndoručeným ústavnému súdu 10. decembra 2019 vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka\nokresného súdu, ku ktorému priložila chronologický prehľad jednotlivých úkonov\nokresného súdu a uviedla:\n„... od podania žaloby bolo v konaní nevyhnutné vysporiadať sa s neurčitým petitom\nžalobcov. Tunajší súd od počiatku súdneho konania postupoval v konaní aktívne\nv súčinnosti so všetkými subjektmi konania, pričom... dĺžka trvania konania od podania\nžaloby dňa 16.06.2014 do vrátenia spisu tunajšiemu súdu dňa 21.09.2018 nebola spôsobená\nnečinnosťou tunajšieho súdu, ale nedostatočne vymedzeným petitom podanej žaloby,\nktorú vadu sa súd aktívne snažil odstrániť tak, aby bolo možné v spore riadne pokračovať,\nspor prejednať a meritórne rozhodnúť. Pokiaľ by aj bolo možné uvažovať o zbytočných\nprieťahoch v konaní (ako celku), z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacie konanie\nna Krajskom súde v Bratislave o odvolaní žalobcov proti uzneseniu tunajšieho súdu\nč.k. 51C/160/2014-44 trvalo takmer 10 mesiacov a následne viac ako 16 mesiacov trvalo\n\n4\n\nkonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky od predloženia veci do rozhodnutia\no dovolaní žalobcov proti uzneseniu krajského súdu č.k. 6Co/251/2016-77.\nKeďže rozhodnutie krajského súdu zo dňa 19.09.2018, č.k. 6Co/161/2018-131\nsa žalobcom podarilo doručiť až dňa 03.12.2018 (pôvodná snaha o doručenie\nzo dňa 26.09.2019 skončila neúspešne z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote),\na nadobudlo tak právoplatnosť až dňa 03.12.2018, súd mohol následne vytýčiť termín\npojednávania až na termín 20.03.2019, čo bol najbližší možný voľný termín.\nNa pojednávaní dňa 20.03.2019 súd vec riadne prejednal s oboma stranami sporu. Žalobca\nv I. rade pritom opätovne navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, avšak znovu zmenil\nžalobný petit a požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.\nSúd pojednávanie preto odročil na 15.05.2019. Od času odročenia pojednávania súd\naktívne\n\na v krátkych\n\nlehotách\n\nrozhodoval\n\no\n\nnávrhoch\n\nžalobcov\n\nprednesených\n\nna pojednávaní. Uznesením zo dňa 08.04.2019, č.k. 51C/160/2014-210 zamietol návrh\nžalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením zo dňa 10.04.2019,\nč.k. 51C/160/2014-221 pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu žalobcov.\nŽalobca v I. rade následne podal na súd opätovne dňa 23.04.2019 návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, dňa 03.05.2019 podal odvolanie voči uzneseniu\nč.k. 51C/160/2014-210 a opätovne podaním doručeným súdu dňa 09.05.2019 zmenil\nžalobný petit.\nNa pojednávaní dňa 15.05.2019 súd vec riadne prejednal s oboma stranami sporu,\navšak pojednávanie bolo nevyhnutné (opäť) z dôvodu návrhu žalobcov na výsluch svedkov\nako aj z dôvodu podaných ďalších procesných návrhov žalobcov odročiť, a to na termín\n06.09.2019. Následne tunajší súd uzneseniami zo dňa 20.05.2019, č.k. 51C/160/2014-365\na 51C/160/2014-369 zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia\na pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobcov. Uznesením zo dňa 21.05.2019\nč. k. 51C/160/2014-372 súd nepriznal žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov.\nKeďže žalobcom vznikla v súvislosti s podanými návrhmi na nariadenie neodkladných\nopatrení poplatková povinnosť, súd uzneseniami vyrubil žalobcom súdne poplatky v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, voči ktorým podali žalobcovia\nsťažnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd ich návrhy na nariadenie neodkladných opatrení\nzamietol, podali voči vyššie uvedeným uzneseniam žalobcovia odvolania. Za týchto\n\n5\n\nokolností bol súd nútený zrušiť nariadený termín pojednávania na deň 06.09.2019\na považoval za potrebné bezodkladne predložiť vec Krajskému súdu v Bratislave\nna rozhodnutie o podaných odvolaniach. Žalobcovia podali odvolania voči rozhodnutiam\nsúdu o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení, ktorým samotný Civilný sporový\nporiadok priznáva prioritné postavenie z hľadiska potreby ich bezodkladného\nrozhodovania. Predloženie spisu krajskému súdu tak bolo podľa názoru súdu plne v súlade\nso zásadou hospodárnosti konania ako aj s princípom právnej istoty.\nKrajský súd v Bratislave o podaných odvolaniach žalobcov rozhodol uznesením\nzo dňa 30.09.2019, č.k. 3Co/166/2019-459 tak, že napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie\nč.k. 51C/160/2014-210 a 51C/160/2014-365, potvrdil. Spis bol tunajšiemu súdu vrátený\nna ďalšie konanie dňa 15.10.2019, pričom zákonná sudkyňa vytýčila nasledujúci termín\npojednávania na najbližší voľný termín dňa 17.01.2020.\nŽalobcovia vo svojej ústavnej sťažnosti síce poukazujú na skutočnosť, že meritum\npredmetnej veci tvorí súčasť bežnej agendy súdov, z hľadiska otázky skutkovej a právnej\nzložitosti sporu, je však potrebné uviesť, že podľa názoru súdu nejde o jednoduchý spor,\nnakoľko žalobcovia žiadajú jednak náhradu škody ako aj nároky z titulu ochrany osobnosti,\npričom od počiatku podania žaloby na súd bol v konaní neurčitý petit, ktorý žalobcovia\nnielenže na podklade opakovaných výziev súdu dostatočne nešpecifikovali, ale po návrate\nveci tunajšiemu súdu z najvyššieho súdu pravidelne menili a to bez náležitého skutkového\nodôvodnenia požadovaných nárokov. Uvedené priamo súvisí aj s problematikou prekážok\nďalšieho postupu súdu podľa § 161 a nasl. Civilného sporového poriadku a prieťahov\nv konaní, ktoré podľa názoru súdu spôsobili žalobcovia. Pokiaľ nemá súd v konaní ustálený\nžalobný návrh, teda riadne definované čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú, nemôže\nv konaní riadne pokračovať a tým pádom ani rozhodnúť vo veci samej. Na každom\npojednávaní vykonanom v roku 2019 žalobcovia navrhli zmenu petitu a navrhli nariadenie\nneodkladného opatrenia. O uvedených procesných návrhoch žalobcov súd musel následne\nrozhodovať, pričom voči uzneseniam o návrhoch žalobcov na nariadenie neodkladných\nopatrení podali žalobcovia zakaždým odvolanie. Za takejto procesnej situácie nebolo možné\nrozhodovať o veci samej, naopak bolo nevyhnutné vysporiadať sa so vzniknutou procesnou\nsituáciou za účelom zachovania práva strán sporu na spravodlivý proces a zachovania\nprincípu právnej istoty. Bolo tak potrebné zrušiť termín pojednávania nariadený\n\n6\n\nna 06.09.2019 a predložiť vec Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podaných\nodvolaniach žalobcov. Súd si je vedomý celkovej dĺžky tohto konania, tá je však daná\naj prístupom žalobcov k sporovej veci, neustálym podávaním procesných návrhov v konaní,\npre ktoré sa v sporovej veci pravidelne menia, okrem procesných, aj skutkové okolnosti\na tie následne ovplyvňujú aj priebeh a dĺžku súdneho konania ako takého. Je jednoznačne\nv záujme súdu vec prejednať a rozhodnúť v čo najkratšom možnom čase v súlade so\nzásadou hospodárnosti konania, je však potrebné uviesť, že vzhľadom na vyššie uvedené má\nna dĺžku konania vplyv najmä správanie žalobcov, ktorí síce sú v konaní procesne aktívni,\nje však potrebné rozlíšiť procesnú aktivitu, ktorá vplýva efektívne na prebiehajúci súdny\nspor a procesnú aktivitu, ktorá spôsobuje zbytočné obštrukcie v konaní. Súd žiadnym\nspôsobom nepopiera právo žalobcov domáhať sa ochrany svojich práv žalobou na\nvšeobecnom súde, je však názoru, že žalobcovi ako strane sporu, ktorá iniciuje začatie\nsporového konania, by malo byť zrejmé, čoho sa svojou podanou žalobou mieni v konaní\ndomáhať (pričom pravidelné návrhy žalobcov na zmenu petitu túto domnienku\nnepotvrdzujú) a následne postupovať v konaní tak, aby o žalovaných nárokoch mohlo byť v\nčo najkratšom možnom čase rozhodnuté.\nPokiaľ ide o otázku prieťahov v konaní, ktoré boli spôsobené súdom, v tejto súvislosti\nsúd odmieta, že by dĺžka prebiehajúceho sporového konania bola spôsobená prieťahmi\ntunajšieho súdu. Od podania žaloby súd postupoval aktívne a v súčinnosti s oboma\nsporovými stranami, pričom svoje procesné úkony vykonával v primeraných a objektívne\nmožných lehotách. Ak by aj bolo v konaní pred ústavným súdom konštatované,\nže v predmetnom sporovom konaní došlo k prieťahom, ktoré boli spôsobené súdom,\nje potrebné vziať do úvahy aj odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave o odvolaní\nžalobcov proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 51C/160/2014-44 v trvaní takmer 10\nmesiacov ako aj konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky v trvaní viac ako 16\nmesiacov od predloženia veci do rozhodnutia o dovolaní žalobcov proti uzneseniu krajského\nsúdu č. k. 6Co/251/2016-77.\nTunajší súd samozrejme nie je oprávnený hodnotiť postup funkčne nadriadených\nsúdov z hľadiska prieťahov konaní, v žiadnom prípade však nemožno ich procesný postup\npripisovať na ťarchu tunajšiemu súdu z hľadiska celkovej doby trvania sporového konania.\n\n7\n\nSom tohto názoru, že postup súdu je plne v súlade s požiadavkami Civilného\nsporového poriadku za účelom zachovania práva na spravodlivý proces všetkých subjektov\nkonania a zachovania zásady hospodárnosti konania. Len po vykonaní všetkých zákonom\npredpokladaných\n\nprocesných\n\núkonov\n\nza\n\núčelom\n\nustálenia\n\nžalobného\n\nnávrhu\n\na vysporiadania sa so všetkými procesnými návrhmi žalobcov v konaní, bude možné vo veci\nďalej pokračovať a rozhodnúť vo veci samej.“\n10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n11. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného\nsúdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľov. Táto vo svojom podaní doručenom\nústavnému súdu 20. decembra 2019 uviedla, že vyjadrenie predsedníčky okresného súdu\nsťažovatelia považujú za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za postup okresného\nsúdu v napadnutom konaní. Pokiaľ ide o poukaz predsedníčky okresného súdu na dĺžku\nkonaní pred krajským súdom a najvyšším súdom, konštatovali, že nebyť nesprávneho\npostupu okresného súdu, nemuseli by použiť opravné a mimoriadne opravné prostriedky.\nNapokon zdôraznili celkovú dĺžku napadnutého konania a skutočnosť, že v ňom nebolo\nprávoplatne rozhodnuté.\n12. Právna zástupkyňa sťažovateľov zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n\n8\n\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n19. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom\nk porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní.\n20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n\n9\n\n21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľov.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n24. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\n\n10\n\nstrán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).\n25. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nkonaniu okresného súdu uvádza, že posudzovanú záležitosť možno považovať po vecnej\naj právnej stránke za zložitejšiu. Sťažovatelia žiadajú jednak náhradu škody, ako aj nároky\nz titulu ochrany osobnosti, pričom spočiatku bol v napadnutom konaní neurčitý petit, teda\nnebolo zrejmé, čoho sa sťažovatelia presne domáhajú a bolo potrebné ustáliť samotný\npredmet napadnutého konania. Na uvedené skutočnosti ústavný súd nemohol neprihliadnuť\npri určení výšky finančného zadosťučinenia.\n26. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako žalobcov v tomto súdnom\nkonaní. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia čiastočne tiež prispeli k doterajšej dĺžke\nnapadnutého konania, a to už uvedeným neurčitým petitom, ako aj jeho viacerými zmenami.\nZ predloženého súdneho spisu tiež vyplýva, že sťažovatelia viackrát neprevzali zásielky\nim adresované zo strany okresného súdu v odbernej lehote.\n27. Pokiaľ okresný súd poukazuje na procesnú aktivitu sťažovateľov a spomaľovanie\npriebehu napadnutého konania neustálym podávaním procesných návrhov, ústavný súd\npodotýka,\n\nže\n\nvyužitie\n\nmožností\n\ndaných\n\nsťažovateľom\n\nprocesnými\n\npredpismi\n\nna presadzovanie a uplatňovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie\npriebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom\nsúzbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).\n28. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Postup okresného súdu sa v úvodnom\nštádiu žalovaného konania sústredil na odstránenie nedostatkov, ktoré podanie sťažovateľov\npodľa jeho názoru vykazovalo. Okresný súd preto 24. júna 2014 vyzval sťažovateľov\nna doplnenie neúplného podania. Hoci samotný okresný súd vo vyjadrení k ústavnej\n\n11\n\nsťažnosti tvrdí, že sťažovatelia „svoju neúplnú žalobu nedoplnili v zmysle vyššie uvedeného\nuznesenia\n\ntunajšieho\n\nsúdu\n\nzo\n\ndňa\n\n24.06.2014“,\n\nrozhodoval\n\nv októbri\n\n2014\n\no žiadosti sťažovateľov na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Jeho uznesenie\nč. k. 51 C 160/2014-44 z 20. októbra 2014 v tejto parciálnej otázke viedlo sťažovateľov\nk podaniu\n\nodvolania,\n\na\n\ntak\n\nbolo\n\npotrebné\n\nspis\n\npredkladať\n\nkrajskému\n\nsúdu\n\n(17. decembra 2014), ktorý rozhodol 31. augusta 2015 o potvrdení prvoinštančného\nuznesenia. Až následne po zaplatení súdneho poplatku (február 2016) okresný súd\nuznesením č. k. 51 C 160/2014-61 z 11. februára 2016 podanie sťažovateľov odmietol.\n29. V chronologicky popísanom postupe vidí ústavný súd neefektívnu činnosť\nokresného súdu, ktorý venoval časové úsilie rozhodovaniu o oslobodení od súdneho\npoplatku, hoci bol zjavne presvedčený o takej miere neurčitosti podania sťažovateľov,\nže ho to neskôr viedlo k jeho odmietnutiu. Efektívnym sa v takýchto procesných\nokolnostiach javilo odmietnutie podania bez potreby rozhodovania o poplatkovej povinnosti\nsťažovateľov, keďže ani jej splnenie po časovo pomerne náročnom čiastkovom\nrozhodovacom procese nemohlo podľa názoru okresného súdu viesť k meritórnemu\nprejednaniu podaním uplatnených hmotných práv.\n30. Z obsahu predloženého súdneho spisu a prehľadu jednotlivých úkonov okresného\nsúdu ďalej taktiež vyplýva, že krajský súd uznesením č. k. 6 Co 161/2018-131\nz 19. septembra 2018 zrušil uznesenie okresného súdu z 11. februára 2016 vydané\nv napadnutom konaní o odmietnutí podania sťažovateľov zo 14. júna 2014 doplneného\npodaním z 19. júla 2014 v časti o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Dôvodom\npredmetného rozhodnutia krajského súdu bolo, že pre odmietnutie uvedeného podania\nsťažovateľov neboli splnené zákonné podmienky, a tým okresný súd znemožnil\nsťažovateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenému rozhodnutiu krajský súd dospel\naž potom, ako jeho pôvodné rozhodnutie č. k. 6 Co 251/2016-77 z 22. júna 2016 bolo\nnajvyšším súdom\n\npo šestnásťmesačnom konaní zrušené\n\npre nepreskúmateľnosť\n\na znemožnenie uskutočňovania procesných práv sťažovateľov. Z uvedených skutočností\nvyplýva nesprávna a nesústredená činnosť okresného súdu, ktorá v okolnostiach danej veci\nprispela k prieťahom v napadnutom konaní.\n12\n\n31. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť\nvšeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho\nobrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n32. Ústavný súd sumárne k tretiemu kritériu posudzovania eventuálnych prieťahov\nv konaní uvádza, že hoci sa v postupe okresného súdu nevyskytli dlhotrvajúce obdobia\npasivity (úplnej nečinnosti), jeho neefektívny a nesústredený postup, ktorý si vyžadoval\npodávanie opravných prostriedkov sťažovateľov a následné rozhodovanie vyšších súdov,\nvýznamne prispel k tomu, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 20. marca 2019,\nteda takmer 5 rokov po začatí konania. Popísaný výsledok je z pohľadu ústavného súdu\nústavne neudržateľný.\n33. Pravda, ústavný súd neopomína, že pokiaľ ide o procesnú aktivitu sťažovateľov,\npodľa ustálenej judikatúry neznáša v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom\nkonania zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť\nv takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci\n(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n35. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n13\n\n36. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, mu prikázal, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 51 C 160/2014 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola\nv čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov právoplatne\nskončená.\n37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n38. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n39. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n40. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n41. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia každému v sume 10 000 €, čo odôvodnili predovšetkým celkovou dĺžkou\nnapadnutého konania, rozsahom zásahu do ich práv a z toho plynúcich dôsledkov.\n42. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n\n14\n\n43. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n44. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na\njeho nesprávnu a nesústredenú činnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,\nprávnu a faktickú zložitosť veci, správanie sťažovateľov, ako aj všetky okolnosti daného\nprípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre každého zo sťažovateľov\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n45.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npritom\n\nprihliadol\n\naj\n\nna\n\nto,\n\nže\n\ncieľom\n\nprimeraného\n\nfinančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody\n(napr. II. ÚS 67/03).\nVI.\nTrovy konania\n46. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov,\nktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n47. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n48. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov\n\nza\n\nposkytovanie\n\nprávnych\n\nslužieb\n\nv\n\nznení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena\nadvokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6\nz výpočtového základu.\n\n15\n\n49. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2018 v sume 980 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie\nsťažnosti) po 163,33 €.\n50. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala dve osoby, v zmysle § 13\nods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného\nspoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje sumu 163,33 €. Ďalej\nmá právna zástupkyňa sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 9,80 € za jeden\núkon podľa vyhlášky. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľkou dane z pridanej hodnoty,\npreto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty\nvo výške 20 %. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto\npredstavuje sumu 415,51 €.\n51. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n52. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/160/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "37686717-b13c-43e1-a2f5-c2cbdcd171b0:bacb9526-13ed-448c-be21-b5c62322e8d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/166/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/166/2019 z 30. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/37686717-b13c-43e1-a2f5-c2cbdcd171b0:bacb9526-13ed-448c-be21-b5c62322e8d2"}, {"guid": "f3c06a80-dcaf-4477-aa17-5e369b773e43:444eeae0-b8fb-40eb-8d3e-0aa80bf85401", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5312206853.1", "spisova_znacka": "6Co/161/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/161/2018 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5312206853.1"}, {"guid": "d0148346-d318-4ea6-bba3-9b6bb62994fc:cec1ec34-5b76-418b-9243-2629bce9f2f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1214215276.2", "spisova_znacka": "6Co/251/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/251/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1214215276.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d1452b3e-d222-4170-92f3-56bfe9c3b089", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.266.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.266.2026.1"}, {"guid": "ussr:c70afcaa-e1b6-4185-b271-96a68c16bc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.128.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.128.2021.2"}]}