{"guid": "ussr:e1678ccd-fb2d-48e8-99b6-5e6a895c6bf0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 82/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 82/2020 z 10. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. III. ÚS 82/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e1678ccd-fb2d-48e8-99b6-5e6a895c6bf0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 82/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nMgr. Michalom Urbanom, Šafárikova 12, Trenčín, vo veci namietaného porušenia čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 12. ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n19 Co 417/2016 z 22. marca 2018 a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 186/2019 z 26. septembra 2019\na jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv\npodľa čl. 12. ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co 417/2016 z 22. marca\n2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 186/2019\nz 26. septembra 2019 a jemu predchádzajúcim postupom (ďalej len „uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalobkyňou\nv konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti žalovanému\n(ďalej len „žalovaný“). Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že byt\nspolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu\na so\n\nspoluvlastníckym podielom\n\nna\n\npozemku\n\nprikázal\n\ndo\n\nvýlučného vlastníctva\n\nsťažovateľky, garáž a motorové vozidlo prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného\na súčasne zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu\n3 706,82 eur.\n3. Na základe odvolania žalovaného krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom tak,\nže zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o výšku podielu na vyrovnanie\nžalovaného, ktorú stanovil na sumu 13 106,83 eur. Proti rozsudku krajského súdu podala\nsťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“), tvrdiac, že jej postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom\na došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože napriek tomu, že krajský súd\nsvojím rozhodnutím zmenil právne a skutkové posúdenie danej veci, keďže sa inak vyrovnal\nso skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie týkajúcim sa priznanej disparity\npodielov strán sporu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nenariadil\nvo veci pojednávanie, na ktorom by sťažovateľka mohla uskutočňovať svoje procesné\npráva. Sťažovateľka zastáva názor, že pokiaľ sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie a skutočnosťami ňou tvrdenými, mal nariadiť pojednávanie pre účely\n\n2\n\nobjasnenia skutkových tvrdení a vysvetlenia právneho názoru sťažovateľky. Uvedené\npovažuje sťažovateľka za spravodlivé a potrebné, zdôrazňujúc význam posúdenia disparity\npodielov strán sporu, ako aj dĺžku trvania súdneho konania.\n4. Sťažovateľka tiež považuje rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený,\npretože krajský súd neuviedol, prečo skutočnosti tvrdené sťažovateľkou (miera zásluhovosti\npri nadobudnutí bytu), ktoré zohľadnil aj súd prvej inštancie, nepovažuje za významné.\n5. Dovolací súd sa s dovolacími dôvodmi uplatnenými sťažovateľkou nestotožnil,\ntvrdiac, že krajský súd rozhodol správne, ak konštatoval, že „súd prevej inštancie vyvodil\nzo zisteného skutkového stavu nesprávne právne závery, keď rozhodol o disparite podielov\nmedzi manželmi“. S týmto záverom najvyššieho súdu sa sťažovateľka nestotožňuje, pretože\npráve počas pojednávania, ktoré však nebolo nariadené, mohla sťažovateľka preukázať\nsvoje zvýšené úsilie a aktívny prístup vedúce k nadobudnutiu bytu. Práve táto skutočnosť\nbola rozhodujúca pri zmene rozhodnutia v neprospech sťažovateľky. Krajský súd mal podľa\nnázoru sťažovateľky postupovať podľa § 384 ods. 1 CSP. Nedodržaním uvedeného postupu\ndošlo k porušeniu označených práv sťažovateľky. Súčasne bol podľa jej názoru porušený\nprincíp právnej istoty, pretože dva konajúce súdy rovnaký skutkový stav vyhodnotili v tom\nistom konaní absolútne odlišne bez toho, aby sa k nemu mohla sťažovateľka vyjadriť.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné práva sťažovateľa upravené v čl. 12 ods. l - rovnosť v právach\na rovnosť pred zákonom, čl. 46 ods. 1, ods. 2 - právo na súdnu ochranu, čl. 47 ods. 3 právo na rovnosť účastníkov konania, čl. 1, ods. 1 - zásada právnej istoty Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo na spravodlivé súdne konanie predchádzajúcim konaním a Uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 186/2019 zo dňa 25.9.2019 a predchádzajúcim\nkonaním a Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/417/2016 zo dňa 22.3.2018\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 186/2019 zo dňa\n25.9.2019 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n\n3\n\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, právneho zastúpenia.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n\n4\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n13. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n5\n\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n15. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane\ndovolacích konaní (II. ÚS 581/2017).\n16. Ústavný súd k zásade rovnosti zbraní ako jednej zo všeobecných záruk\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nzdôraznil,\n\nže\n\ntáto\n\nzabezpečuje,\n\naby\n\nv konaní\n\npred všeobecným súdom mali strany sporu rovnaké postavenie. Rovnosť zbraní spočívajúca\nv rovnakom postavení strán sporu, resp. účastníkov súdneho konania (čl. 47 ods. 3 ústavy)\nsa prejavuje v ich procesnoprávnom postavení, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných\noblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva (IV. ÚS 468/2018).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd\nnenariadil v odvolacom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\npojednávanie napriek tomu, že svojím rozhodnutím zmenil právne a skutkové posúdenie\nveci, keďže v porovnaní s rozsudkom súdu prvej inštancie odlišne (v neprospech\nsťažovateľky) posúdil výšku podielov manželov pri vyporiadaní jednej z vecí patriacich\ndo bezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nmanželov.\n\nPredmetným\n\nrozhodnutím\n\na jemu\n\npredchádzajúcim postupom tak znemožnil sťažovateľke uskutočňovať procesné práva\nv takom rozsahu, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd\npodľa názoru sťažovateľky tiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ\nneuviedol, prečo vyššiu mieru zásluhovosti sťažovateľky pri nadobudnutí bytu\n\n6\n\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepovažoval za významnú. Najvyšší súd\ndovolanie sťažovateľky odmietol, potvrdzujúc správnosť postupu a rozhodnutia krajského\nsúdu, s čím sťažovateľka nesúhlasí.\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky rozsudkom krajského súdu\na jemu predchádzajúcim postupom\n18. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,\nže sťažovateľka sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohla) domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n19. Ústavný súd konštatuje, že proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd\nzmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo prípustné dovolanie, ktoré sťažovateľka\naj využila. Z toho vyplýva, že námietky sťažovateľky meritórne preskúmal najvyšší súd\nako súd dovolací. Z uvedeného dôvodu sa v sťažovateľkinej veci uplatnil princíp\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný\nsúd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu v súlade s § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu a jemu\npredchádzajúcim postupom\n20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Inými\nslovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú\nustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho\n\n7\n\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľov (III. ÚS 450/2017).\n21. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania okrem prípadov, ak od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, ide o nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, určitý spôsob\nusporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu [§ 439 písm. a), b) a c)\nCSP]. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) a skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd však nie je viazaný dovolacím\nnávrhom, t. j. petitom dovolania (§ 441 CSP).\n22. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa písm. f) tohto ustanovenia\ndovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi\nalebo aj dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n23. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa v civilnom\nsporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia podmienok pre\nuskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí\ndo výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky\nje vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového\nporiadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľky. Súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy preto nie je povinnosť\ndovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva. V opačnom prípade by totiž\n\n8\n\ndovolací súd stratil možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti\npodaného opravného prostriedku vôbec boli naplnené.\n24. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nmimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľky, ktorým napadla rozsudok krajského\nsúdu, jej dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania\nnezistil, sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného\nprostriedku v časti sťažovateľkou namietanej zmätočnosti rozsudku krajského súdu podľa\n§ 447 písm. c) CSP a vo zvyšnej časti, v ktorej sťažovateľka namietala odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a jeho nesprávne právne posúdenie, odmietol\njej dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP, teda rozhodol spôsobom, ktorý mu Civilný sporový\nporiadok vyslovene umožňuje.\n25. K argumentácii sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že vyhodnotenie, ktorá\nskutočnosť tvrdená a dokazovaná v civilnom súdnom konaní je pre rozhodnutie vo veci\nsamej významná a ktorá nie, je doménou rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.\nÚstavnému súdu však nemožno odňať právomoc kasačného zásahu do tohto hodnotenia\nvtedy, keď je v rozpore so zákonným príkazom vyjadreným v § 191 CSP v miere spôsobilej\npostaviť konanie i jeho výsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti. Uvedené\nzákonné ustanovenie upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá napriek\npomenovaniu nevytvára všeobecnému súdu priestor pre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie\ndôkazov. Práve prípadná svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov je nežiaducim prvkom\nv súdnom konaní, ktorý zakladá nielen rozpor postupu a naň nadväzujúceho súdneho\nrozhodnutia so zákonom, ale aj so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, lebo svojvôľa konajúceho súdu je hrubým narušením spravodlivostnej kvality\na objektivity súdneho rozhodovania. V opačnom prípade by sa právomoc ústavného súdu\nodôvodnená požiadavkou ochrany základných práv a slobôd uvedených v čl. 127 ods. 1\nústavy stala neúčinnou (m. m. I. ÚS 211/2012, III. ÚS 90/2015, Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, č. 39/2015).\n\n9\n\n26. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sa ústavný súd presvedčil, že najvyšší\nsúd sa dovolacími námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Najvyšší súd\npovažoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu za dostatočne odôvodnené. Krajský súd\npodľa názoru dovolacieho súdu riadne odôvodnil, prečo nepovažoval skutkové okolnosti\nzistené okresným súdom, za ktorých sporové strany nadobudli byt spolu s príslušenstvom\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za natoľko významné a mimoriadne,\naby odôvodňovali súdom prvej inštancie určenú disparitu podielov pri jeho vyrovnaní, teda\nodôvodňovali aplikáciu výnimky zo všeobecnej zásady parity podielov pri vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Krajský súd tiež konštatoval, že uvedená\nnehnuteľnosť bola zakúpená z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, čo sporové strany žiadnym spôsobom nerozporovali. Princíp zásluhovosti\npri získaní predmetného bytu sa v danom prípade podľa krajského súdu nemohol uplatniť\npre chýbajúci aktívny prístup sťažovateľky a jej zvýšené úsilie, ktoré nemožno odvodzovať\niba zo skutočnosti, že sťažovateľka bývala v spoločnej domácnosti s pôvodným nájomcami\nbytu a na základe zákonného ustanovenia sa stala nájomcom bytu. Uvedené právne závery\nodvolacieho súdu podľa najvyššieho súdu preukazujú, že tvrdenie sťažovateľky\no nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu neobstoja.\n27. Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdila, že krajský súd bol povinný\nv prejednávanej veci nariadiť pojednávanie, jej názor nie je podľa dovolacieho súdu ani\npodľa ústavného súdu správny.\n28. Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak\n(čl. 12 CSP). Dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku uvádza, že citované\nzákonné ustanovenie „reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí\ncivilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon stanovuje, kedy pojednávanie\nnariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu\nkonania.“. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade\ns princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu\n(čl. 15 ods. 1 a 2 CSP). Ako vyplýva z § 385 ods. 1 CSP, pojednávanie na odvolacom súde\n\n10\n\nje v zásade fakultatívne, a teda odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí. Pojednávanie\nnariaďuje odvolací súd vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo\nto vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n29. Sťažovateľka existenciu dôležitého verejného záujmu netvrdila a pokiaľ ide\no potrebu zopakovať alebo doplniť dokazovanie kvôli tomu, že krajský súd dospel\nk odlišným skutkovým a právnym záverom, najvyšší súd konštatoval, že krajský súd\nskutkové zistenia súdu prvej inštancie nijako nespochybnil, stotožnil sa s nimi, pričom\nza nesprávne považoval len právne posúdenie veci súdom prvej inštancie o disparite\nvyrovnacieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nNa základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru súladnému s názorom krajského súdu,\nže nebol naplnený dôvod na zopakovanie dokazovania podľa § 384 ods. 1 CSP, ako to tvrdí\nsťažovateľka.\n30. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) totiž nepatrí právo\nsporovej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08).\n31. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery uznesenia najvyššieho súdu, za súčasného zohľadnenia argumentácie sťažovateľky\nv ústavnej sťažnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto v časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 ústavy uznesením najvyššieho\nsúdu\n32. Ústavný súd konštatuje, že medzi namietanými rozhodnutiami a sťažovateľkou\ntvrdeným porušením základného práva na rovnosť podľa čl. 12 ods. 1 ústavy neexistuje taká\n\n11\n\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohol ústavný súd reálne dospieť k záveru o jeho porušení a sťažovateľka\nv ústavnej sťažnosti ani porušenie tohto základného práva nekonkretizovala.\n33. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd poukazuje\nna to, že podstata tohto článku ústavy spočíva v zakotvení práva osoby (fyzickej alebo\nprávnickej) obrátiť sa na všeobecný súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu\nverejnej správy v prípade, ak sa táto osoba považuje za ukrátenú na svojich právach\nrozhodnutím takého orgánu. Je teda už na prvý pohľad zrejmé, že v danej veci chýba\nakákoľvek príčinná súvislosť medzi označeným základným právom sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 2 ústavy a ňou napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré\nnerozhodovali o zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n34. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu\n35. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že čl. 1 ods. 1 ústavy má charakter\nústavného princípu, resp. všeobecného interpretačného pravidla, ktoré sú všetky orgány\nverejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy, a preto je vždy\nimplicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o\nsťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 119/07). Keďže predmetom tohto konania\nje rozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, možno v tomto\nkonaní uvažovať o porušení čl. 1 ods. 1 ústavy len v spojení s porušením konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody. Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd nedospel\nk záveru o porušení niektorého základného práva alebo slobody, nemohol dospieť\nani k záveru o porušení čl. 1 ods. 1 ústavy, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n12\n\n36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-procesný postup", "dovolanie-dovolacie dôvody", "arbitrárnosť", "pojednávanie-nariadenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2012 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "5f5ab4a4-47d9-4167-b1de-63b504a77ec1:c9c206c0-b518-4416-b351-ab8670ca946f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3113233758.2", "spisova_znacka": "19Co/417/2016", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/417/2016 z 23. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3113233758.2"}], "citovane_v": []}