{"guid": "ussr:cd334d4b-ceb4-4d36-8969-5c5ab99c979d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.9.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2020 z 14. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 9/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.9.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd334d4b-ceb4-4d36-8969-5c5ab99c979d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.9.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.9.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.9.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 9/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Mojmíra Mamojku, a zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca)\n\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 28/2017 z 28. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžk 28/2017\nz 28. augusta 2018 (ďalej len „napadnute uznesenie“).\n2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi. Sudca\nspravodajca Ladislav Orosz bol podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 členom IV. senátu ústavného súdu,\nktorý pracoval do 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia jeho členov, pozn.)\nv zložení Ľudmila Gajdošíková (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Ladislav Orosz.\n3. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa rozhodnutá pôvodným\nIV. senátom ústavného súdu. Preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Podľa čl. II bodu 5\nrozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je\nv jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca\nspravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje\nIII. senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka\n\n2\n\na Martin Vernarský. O ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo teda rozhodnuté v tomto zložení\nsenátu.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako zamestnanec\n12. augusta 2015 utrpel vážny pracovný úraz pri výkone práce technika údržby lietadlovej\ntechniky, v dôsledku ktorého utrpel stratové poranenie mäkkých tkanív tváre a oka,\nzlomeniny tvárových kostí a devastačné poranenie pravej hornej končatiny. Vyšetrovanie\npríčin vzniku tohto pracovného úrazu vykonal Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len\n„inšpektorát práce“) v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce\na o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no inšpekcii práce“) so záverom, že ide o závažný pracovný úraz podľa § 17 ods. 4 písm. a)\nzákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“).\n5. V súvislosti s vyšetrovaním príčin vzniku pracovného úrazu vydal inšpektorát\npráce protokol o vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu sp. zn. ITN-28-4-2.2/P-J2-15\nz 18. novembra 2015 (ďalej aj „protokol“), v ktorom v časti „G. Zistené nedostatky“\nv príčinnej súvislosti s udalosťou konštatoval viaceré zistené nedostatky na strane\nsťažovateľa ako poškodeného:\n,,a) Zamestnanec\n\nnevykonával prácu (vizuálnu kontrolu správnej činnosti\n\npravého motora) v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci\nzískanej odbornej spôsobilosti, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona NR SR\nč. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov,\nb) Zamestnanec\n\npred výkonom práce požíval alkoholické nápoje, čo je\n\nporušením § 12 ods. 2 písm. k) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“\nV príčinnej\n\nsúvislosti\n\ns udalosťou\n\ninšpektorát\n\nzamestnávateľa sťažovateľa ako poškodeného nezistil.\n\n3\n\npráce\n\nnedostatky\n\nna\n\nstrane\n\n6. V predmetnom protokole bolo zamestnávateľovi sťažovateľa ako poškodeného\ninšpektorom práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce navrhnuté\nopatrenie zabezpečovať kontroly v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP tak, aby sa\nzisťovalo, či zamestnanci aj na vysunutých pracoviskách nie sú pod vplyvom alkoholu\ns cieľom zaistiť maximálnu bezpečnosť pri činnostiach súvisiacich s predletovou prípravou.\n7. Predbežným opatrením z 18. januára 2016 Sociálna poisťovňa v rámci konania\no priznaní nemocenského pristúpila na podklade už označeného protokolu ku kráteniu\nnemocenského. V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľ žalobou doručenou Krajskému\nsúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti protokolu\no vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu sp. zn. ITN-28-4-2.2/P-J2-15 z 18. novembra\n2015.\n8. Krajský súd uznesením sp. zn. 13 S 20/2016 z 19. októbra 2016 v súlade s § 98\nods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“) žalobu sťažovateľa odmietol z dôvodu, že\nbola podaná zjavne neoprávnenou osobou. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol:\n„10. Správny súd zistil, že žalobca bol v čase vzniku pracovného úrazu na základe\npracovnej zmluvy zo dňa 27.8.2014 zamestnaný v\nna pozícii technik údržby lietadlovej techniky. U\nzamestnávateľa žalobcu žalovaný orgán verejnej správy vykonal inšpekciu práce, ktorej\nvýsledky vrátane zistených nedostatkov zhrnul do Protokolu o výkone inšpekcie práce zo\ndňa 18.11.2015.\n11. V prejednávanej veci žalovaný v súvislosti s vykonanou inšpekciou navrhol\nzamestnávateľovi žalobcu ako jedinému subjektu uloženie opatrenia potrebného\nna zlepšenie zisteného stavu. Nakoľko v predmetnom administratívnom konaní sa predbežne\nrozhodovalo výlučne o povinnostiach zamestnávateľa a nie žalobcu (protokol sa stáva\nzáväzným podkladom na začatie správneho konania o možnom uložení sankcie\nzamestnávateľovi žalobcu), rozhodnutie v podobe protokolu sa priamo týka len\nzamestnávateľa,\n\nPredmetné rozhodnutie svojími\n\núčinkami v podobe navrhnutého opatrenia neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu,\nt. j. priamo nezasahuje do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho\n4\n\npostavenia.\n\nZ pohľadu\n\núčinkov\n\npreskúmavaného\n\nrozhodnutia\n\nžalovaného\n\nnebolo\n\nrozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu. Preto žalobca nemohol byť\npriamo ukrátený na svojich právach.“\n9. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť podľa prvej\nhlavy piatej časti Správneho súdneho poriadku, ktorú založil na dôvode podľa § 440 ods. 1\npísm. j) Správneho súdneho poriadku (krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým,\nže žaloba bola nezákonne odmietnutá) a ktorou žiadal, aby kasačný súd uznesenie krajského\nsúdu v napadnutom výroku vo veci samej zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n10. O kasačnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\ntak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,\nže najvyšší súd sa so závermi uvedenými v uznesení krajského súdu sp. zn. 13 S 20/2016\nz 19. októbra 2016 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) v celom rozsahu stotožnil.\n11. Sťažovateľ\n\ns názorom\n\nvysloveným\n\nv napadnutom\n\nuznesení\n\nnesúhlasí\n\na v súvislosti s tým uvádza: „Sťažovateľ považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že Najvyšší\nsúd SR (rovnako ako aj krajský súd) vykonali taký výklad... relevantných ustanovení S. s. p.,\nktorý je ústavne neudržateľný a neakceptovateľný, pretože vo svojom dôsledku obmedzuje\nzákladné právo na súdnu ochranu, pretože zo súdneho prieskumu vylučuje také rozhodnutie,\nktoré z neho nie je vylúčené.“\n12. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje\nna uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 19/2014 z 30. septembra 2015,\nv ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že hoci ani protokol o vyšetrení príčin pracovného\núrazu a ani dodatok k protokolu podľa § 14 zákona o inšpekcií práce samy osebe nemajú\npovahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemajú formálne náležitosti takýchto\nrozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu\nkontrolovaného subjektu považovať ich za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu\nvysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia opatrení\npodľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Protokol o vyšetrovaní príčin vzniku\n\n5\n\npracovného úrazu, ako aj dodatok k takémuto protokolu je tak potrebné považovať\nza procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho\nadresátom a správny orgán v takomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci,\na nie iba v pozícii oznamovateľa. Vzhľadom na doteraz uvedené sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti tvrdí, že „je nepochybné, že Najvyšší súd SR o tej istej právnej otázke, v obdobnej\nveci (v predmetnej veci sťažovateľa o prípustnosti vecného prieskumu protokolu\ninšpektorátu práce), rozhodol odlišne (s diametrálne odlišným výsledkom), pričom svoj\nnázorový posun v otázke požiadaviek na prípustnosť vecného prieskumu protokolu\ninšpektorátu práce, žiadnym spôsobom neodôvodnil“.\n13. Podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že zákon o inšpekcii práce v § 14 ods. 5\nukladá inšpektorátu práce povinnosť doručiť jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia\npríčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,\nchoroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania aj zamestnancovi, ktorý utrpel\ntento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený\nchorobou z povolania, nasvedčuje tomu, že predmetný protokol má vplyv na práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti zamestnanca. V opačnom prípade „by zákonodarca\nnemal žiaden dôvod, prečo by inšpektorátu práce ukladal povinnosť doručovať jedno\nvyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu aj zamestnancovi,\nktorý utrpel tento pracovný úraz“.\n14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, ktorým najvyšší súd zamietol jeho kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu,\nv dôsledku čoho sa ani krajský súdu a ani najvyšší súd nezaoberali jeho argumentáciou\nobsiahnutou v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia – protokolu, vypracovaného\nInšpektorátom práce Trenčín, bolo porušené jeho základné právo na primerané hmotné\nzabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu garantované čl. 39 ods. 1 ústavy, základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n6\n\n15. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované v článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako\naj právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu garantované\nv článku 39 ods. 1 Ústavy SR uznesením Najvyššieho súdu SR spi. zn. 10Sžk/28/2017 zo dňa\n28. 8. 2018 porušené b o l o.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR spi. zn.\n10Sžk/28/2017 zo dňa 28. 8. 2018 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nRelevantné právne normy a právne hodnotenie ústavného súdu\n16. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n19. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n7\n\n20. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n21. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n23. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...\n\n8\n\nIII.\nPrávne závery ústavného súdu\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n26. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje,\nže medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich\nporušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08),\na preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n27. Ústavný súd konštatuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto\nústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nzásadne obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. I. ÚS 19/02, I. US 27/04, I. US 74/05).\n28. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležíte\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,\nktorých prioritnou úlohou je chrániť zákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne\nnázory všeobecného súdu iba v prípade, ak by bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného\nsúdu svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\n\n9\n\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,1. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n29. Sťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie spochybňuje ústavnú\nudržateľnosť právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý tento vyjadril vo svojom\nnapadnutom uznesení a podľa ktorého protokol o vyšetrení vzniku pracovného úrazu\nsvojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu sťažovateľa, a teda nezasahuje do jeho\nprávnej sféry. S poukazom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu spočíva na arbitrárnom výklade práva a je v extrémnom rozpore s ideou\nspravodlivosti.\n30. Ústavný súd v tomto konaní pristúpil ku skúmaniu, či právny názor vyslovený\nv napadnutom\n\nuznesení\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nje\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nudržateľný\n\na akceptovateľný.\n31. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„13. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania\nrozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd\nalebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také\nsprávne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia,\nza predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy\nprostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva\nalebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú\n14. Kasačný súd tak vzhľadom na uvedené a po preskúmam administratívneho spisu\nžalovaného uvádza, že v napadnutom Protokole o vyšetrení vzniku pracovného úrazu zo dňa\n18.11.2015 neboli sťažovateľovi určené nijaké povinnosti, ktorými by sa zasahovalo do jeho\npráv a právom chránených záujmov. V napadnutom protokole žalovaný v súvislosti\ns vykonanou inšpekciou navrhol zamestnávateľovi sťažovateľa uloženie opatrenia\nna zlepšenie zisteného stavu. V predmetnom administratívnom konaní sa rozhodovalo\no povinnostiach zamestnávateľa sťažovateľa a nie o povinnostiach samotného sťažovateľa.\nNapadnutý protokol nijakým spôsobom nezasahoval do sféry práv a povinností sťažovateľa\na ani mu nespôsobil zmenu jeho právneho postavenia.\n\n10\n\n15. Protokol o vyšetrení vzniku pracovného úrazu zo dňa 18.11.2015 svojimi\núčinkami v podobe navrhnutého opatrenia zamestnávateľovi sťažovateľa neovplyvňuje\nprávnu pozíciu sťažovateľa, a teda nezasahuje do jeho právnej sféry. Kasačný súd sa\nstotožnil so záverom krajského súdu, že z pohľadu účinkov preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach sťažovateľa, a preto\nnemohol byť sťažovateľ napadnutým protokolom priamo ukrátený na svojich právach.\n16. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že\nsťažovateľ nemohol byť osobou oprávnenou na podanie žaloby, za vecne správne. Krajský\nsúd tak podľa názoru kasačnému súdu postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu ako\npodanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p.\n17. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi\nnámietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal\notvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto\nnámietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.“\n32. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce vyšetruje\npríčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,\npríčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny\nvzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu\na podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.\n33. Podľa § 13 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov\nu kontrolovaného\n\nzamestnávateľa\n\nalebo\n\nkontrolovanej\n\nfyzickej\n\nosoby,\n\nktorá\n\nje\n\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol...\n34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie\npríslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu\npráce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby,\nktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce,\npredmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich\n\n11\n\nz kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného\nzamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv\na k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto\nvyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce\na odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby\nku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti\nuvedenej v § 7 ods. 3 písm. b)...\n35. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne\nopatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h)\na i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej\nosobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom:\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov\nvyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení\nna odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin.\n36. Podľa § 14 ods. 5 zákona o inšpekcii práce jedno vyhotovenie protokolu\ninšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej\nosobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu\nz vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká\nujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát\npráce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba\nz povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku\npracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku\npracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to\npožiada.\n\n12\n\n37. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je\noprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie\npovinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)\nprvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov\nvyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia\nvznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000 eur.\n38. Ústavný súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu,\nktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne\neventuálne vedie k začatiu správneho konania (podľa § 19 zákona o inšpekcii práce).\nVýsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, v danom prípade\nv protokole o vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu sp. zn. ITN-28-4-2.2/P-J2-15\nz 18. novembra 2015, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden\nz dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom\nsprávnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec\nv súlade so zákonom posúdiť.\n39. Ústavný súd ďalej konštatuje, že protokol o výsledku inšpekcie, v danom prípade\nprotokol o vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu sp. zn. ITN-28-4-2.2/P-J2-15\nz 18. novembra 2015, nemá formálne znaky rozhodnutia, avšak ako výsledok inšpekcie,\npočas\n\nktorej\n\nboli\n\nzistené\n\nnedostatky,\n\nobsahuje\n\nautoritatívne\n\nuloženie\n\nopatrení\n\nkontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Napriek\ntomu, že v prípade uložených opatrení nejde o sankciu, predstavuje uloženie opatrení\npodľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcií práce zásah do práv a právom chránených záujmov\nkontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené\ninšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a musí byť riadne\nodôvodnené. Samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t. j. musí spĺňať\npožiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia.\n\n13\n\n40. Ústavný súd zdôrazňuje, že súdny prieskum protokolu je možný len\nza predpokladu,\n\nže\n\nobsahuje\n\nautoritatívne\n\na\n\nvynútiteľné\n\nuloženie\n\npovinností\n\nkontrolovanému subjektu, pričom v danom prípade protokol, na ktorý sťažovateľ poukazuje\nv ústavnej sťažnosti a ktorý bol predmetom prieskumu príslušnými všeobecnými súdmi,\ntakéto uloženie opatrenia síce obsahuje, avšak vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu,\nt. j. zamestnávateľovi sťažovateľa, a nie vo vzťahu k sťažovateľovi ako zamestnancovi\na poškodenému pracovným úrazom. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 14\nods. 5 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce protokol z vyšetrenia príčiny vzniku\npracovného úrazu doručil aj sťažovateľovi ako zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz,\nna čo poukazuje sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ako na dôkaz existencie zásahu do jeho\npráva, právom chránených záujmov alebo povinnosti predmetným protokolom. Samotná\nzákonom uložená povinnosť doručiť protokol z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu\nzamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, neznamená, že predmetným protokolom\nzároveň dochádza k zásahu do práva, právom chránených záujmov alebo povinnosti tohto\nzamestnanca.\n41. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej najvyšší súd napadnutým\nuznesením o tej istej právnej otázke v obdobnej veci rozhodol odlišne (pozri uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 19/2014 z 30. septembra 2015), ústavný súd ďalej uviedol.\n42. V konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 8 Sžo/19/2014 najvyšší súd\nuznesením z 30. septembra 2015 ako odvolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu,\nktorým krajský súd odmietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia – protokolu\nz vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu vrátane jeho dodatku podľa § 244 ods. 1 a 3\nzákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“) v spojení s § 247 ods. 2 OSP, keďže ide o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je\npodľa § 248 OSP zo súdneho prieskumu vylúčené. Najvyšší súd svoje rozhodnutie, ktorým\nzrušil uznesenie krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v zásadnom\nodôvodnil tým, že protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a ani dodatok k protokolu\npodľa inšpekcii práce síce samy osebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných v správnom\nkonaní a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, avšak s ohľadom na ich účinky\nvo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu je nevyhnutné považovať ich\n14\n\nza tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného\nsubjektu a v rozsahu uloženia opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce,\nv nadväznosti na čo takéto rozhodnutie nie je možné vylúčiť zo súdneho prieskumu v rámci\nsprávneho súdnictva.\n43. V prípade sťažovateľa krajský súd žalobu sťažovateľa odmietol z dôvodu, že táto\nbola podaná neoprávnenou osobou. Uvedené rozhodnutie krajského súdu následne najvyšší\nsúd napadnutým uznesením potvrdil a zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil,\nže rozhodnutie, ktorým je v danom prípade protokol o vyšetrení príčin úrazu, podlieha\nsúdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, avšak nie na základe návrhu sťažovateľa,\nktorý vo vzťahu k protokolu nevystupuje ako kontrolovaný subjekt.\n44. Z uvedeného je zrejmé, že najvyšší súd v oboch prípadoch považoval protokol\no vyšetrení príčin pracovného úrazu za rozhodnutie, ktoré za už uvedených podmienok\nnemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, ústavný súd tak\npovažuje už označenú námietku sťažovateľa týkajúcu sa dvojkoľajnosti rozhodovania\nnajvyššieho súdu o rovnakej právnej otázke za zjavne neopodstatnenú.\n45. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu\nv zákone, v nadväznosti na čo konštatuje, že záver najvyššieho súdu, podľa ktorého\nprotokol o vyšetrení vzniku pracovného úrazu svojimi účinkami neovplyvňuje právnu\npozíciu sťažovateľa, a teda nezasahuje do jeho právnej sféry, je ústavne udržateľný.\nPreto pokiaľ bola na uvedenom základe kasačná sťažnosť smerujúca proti uzneseniu\nkrajského súdu zamietnutá napadnutým uznesením najvyššieho súdu, nie je možné\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za rozhodnutie, ktoré by spočívalo\nna arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade práva,\na teda za rozhodnutie, ktorým boli porušené sťažovateľom označené práva.\n46. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns názorom najvyššieho súdu v jeho napadnutom uznesení nestotožňuje, nepostačuje sama\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\n\n15\n\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n47. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej\n\njudikatúry\n\nústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\n\nsťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n48. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pre namietané porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade s § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\n49. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu ústavný súd pripomína, že sťažovateľ ich porušenie vidí v spojitosti\n\n16\n\ns označeným základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pre ktoré ústavný súd odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n50. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti\nústavnej sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 39 ods. 1\nústavy, je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim z argumentačnej prepojenosti ústavnej\nsťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ navrhol vyslovenie porušenia svojich základných práv\na práv procesnej povahy (čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), a časti\natakujúcej základné právo hmotného charakteru z perspektívy jeho možného porušenia.\nAj v tejto časti je preto ústavná sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená v súlade s § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n51. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho\ndôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "práca, pracovný pomer-pracovný úraz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}