{"guid": "ussr:2cb9ca35-d65d-4039-95ee-9f4811e9fee1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.90.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 90/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.90.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cb9ca35-d65d-4039-95ee-9f4811e9fee1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.90.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.90.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.90.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 90/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nt. č. Ústav na výkon väzby,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Romanom Tomanom PhD.,\nRudnayovo námestie 4549/1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu,\npracoviska Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB-4T 36/2018, prípisom\nŠpecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica sp. zn. BB-4T 36/2018\nz 13. mája 2019 a rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica\nsp. zn. BB-4T 36/2018 z 8. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\n\npre nedostatok právomoci\n\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\nt. č. Ústav na výkon väzby,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu,\npracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nBB-4T 36/2018, prípisom špecializovaného súdu sp. zn. BB-4T 36/2018 z 13. mája 2019\n(ďalej len „napadnutý prípis“) a rozsudkom špecializovaného súdu sp. zn. BB-4T 36/2018\nz 8. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že špecializovaným súdom je na základe\nobžaloby podanej prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) 29. októbra 2018\nna sťažovateľa a obvinených\n\n,\n\na\n\nvedené trestné konanie pod sp. zn. BB-4T 36/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“)\npre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\nobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c)\na d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b) a c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b),\npísm. j) a § 141 písm. a) Trestného zákona a na sťažovateľa a\naj pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 a 2 písm. d) a e), ods. 3\npísm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. i), § 140 písm. b) a c) a § 141\npísm. a) Trestného zákona a iné zločiny.\n\n2\n\n3. Špecializovaný súd na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 8. januára 2019,\nrozsudkom schválil dohodu o vine a treste s obžalovaným\n\na hlavné\n\npojednávanie odročil na 10. január 2019.\n4. Sťažovateľ podaním z 10. mája 2019 vzniesol v napadnutom konaní námietku\nzaujatosti podľa § 31\n\nods. 1\n\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení\n\nneskorších\n\n(ďalej\n\nlen\n\npredpisov\n\n„Trestný\n\nporiadok“)\n\nvoči\n\ncelému\n\nsenátu\n\n4T\n\nšpecializovaného súdu (ďalej len „námietka zaujatosti“).\n5. Špecializovaný súd napadnutým prípisom sťažovateľa informoval, že námietka\nzaujatosti nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 Trestného poriadku, preto o nej\nšpecializovaný súd nebude konať.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne popisuje skutočnosti, ktoré vzbudzujú\npochybnosti o subjektívnej a objektívnej nezaujatosti sudcov senátu 4T špecializovaného\nsúdu. Dôvodom podania námietky bolo, že v napadnutom konaní na hlavnom pojednávaní\nkonanom 8. januára 2019 pri schválení dohody o vine a treste medzi prokurátorom\na spoluobžalovaným\n\nsenát 4T v tzv. skutkovej vete predmetného\n\nrozsudku vyslovil prejudikované výroky, v ktorých je uvedené, že sťažovateľ sa dopustil\nviacerých trestných činov.\n7. Sťažovateľ v tejto súvislosti v ústavnej sťažnosti uvádza: „Pri danosti vyššie\nuvedených okolností je nanajvýš aktuálne a relevantné (viac ako) podozrenie, že senát 4T\nvo veci sp. zn. BB-4T/36/2018, nie je nezaujatý a ani nestranný. Sťažovateľ je presvedčený,\nže vyššie uvedené výhrady vrátane viacerých prejudikovaných výrokov senátu 4T o vine\nsťažovateľa presahujú únosnú mieru, ktorú možno považovať za akceptovateľnú\npre vyslovenie záveru o neexistencii pochybností o nezaujatosti a nestrannosti senátu 4T.“\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje skutočností, z ktorých podľa jeho\nnázoru vyplýva skutočnosť, že mu nemožno „pričítať“ bezodkladné nevznesenie námietky\nzaujatosti, keďže ako osoba právne nevzdelaná nemohol vedieť a ani nevedel vyhodnotiť\n\n3\n\nrelevantné skutočnosti zakladajúce pochybnosť o nezaujatosti senátu 4T špecializovaného\nsúdu. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: «Inými slovami povedané, sťažovateľovi\naž po porade s obhajcom s odstupom niekoľkých mesiacov „svitlo v hlave“, že znenie\nskutkovej vety rozsudku špecializovaného súdu zo dňa 08.01.2019 vrátane toho, ako bol\npredmetný rozsudok vyhlásený, v spojení s ďalšími relevantnými skutočnosťami uvedenými\nv tomto podaní, nasvedčujú tomu, že senát 4T už považuje sťažovateľa za vinného,\nhoci dokazovanie na hlavnom pojednávaní v jeho trestnej veci je na úplnom začiatku.»\n9. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že námietka zaujatosti bola\nvznesená bez meškania, len čo sa sťažovateľ za pomoci právneho objasnenia všetkých\nrelevantných skutočností obhajcom sťažovateľa o dôvodoch vylúčenia dozvedel. V týchto\nsúvislostiach sťažovateľ poukazuje aj na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorú v ústavnej sťažnosti cituje.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu a prerokovanie veci\n\nnestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie a prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko\nBanská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB-4T/36/2018 a jeho prípisom sp. zn. BB4T/36/2018 z 13. mája 2019 v súvislosti s nerozhodnutím o námietke zaujatosti\nvoči všetkým členom senátu 4T v zložení predseda senátu\nčlenovia senátu\n\na\n\n,\n\n, LL.M. datovanej dňa\n\n10. mája 2019 doručenej Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica\ndňa 13. mája 2019 porušené bolo.\n2. Základné právo\n\nna súdnu ochranu a prerokovanie veci\n\nnestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie a prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko\nBanská Bystrica zo dňa 08.01.2019 sp. zn. BB-4T/36/2018 porušené bolo.\n\n4\n\n3. Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica prikazuje\nrozhodnúť o námietke zaujatosti\n\nvoči všetkým členom senátu 4T\n\nv zložení predseda senátu\n\n, členovia senátu\n\na\n\n, LL.M. datovanej dňa 10. mája 2019 doručenej Špecializovanému\ntrestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica dňa 13. mája 2019.\n4. Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica prikazuje\nneodkladne prepustiť\n\nz väzby na slobodu.\n\n5.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n5.000, €, ktorú mu je povinný zaplatiť Špecializovaný trestný súd do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Špecializovaný trestný súd je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu Mgr. Romana Tomana, PhD., so sídlom\nRudnayovo námestie 1, Bratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že špecializovaný\nsúd porušil jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie jeho veci\n\n6\n\nnestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie a právo\nna prerokovanie jeho veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu,\nže špecializovaný súd napadnutým prípisom kvalifikoval námietku zaujatosti, ktorú\nsťažovateľ podal 10. mája 2019, ako podanú „oneskorene“, a teda v rozpore s ustanovením\n§ 31 ods. 5 Trestného poriadku, ktorý vyžaduje pre účinné uplatnenie námietky zaujatosti\njej vznesenie bez meškania, len čo sa strana dozvedela o dôvodoch vylúčenia.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom špecializovaného súdu sp. zn. BB-4T 36/2018\nz 8. januára 2019\n19. Sťažovateľ v tejto časti ústavnej sťažnosti dôvodí pochybnosťami o subjektívnej\na objektívnej nezaujatosti sudcov senátu 4T špecializovaného súdu, keď v napadnutom\nkonaní na hlavnom pojednávaní konanom 8. januára 2019 pri schválení dohody o vine\na treste medzi prokurátorom a spoluobžalovaným\n\nsenát 4T v tzv.\n\nskutkovej vete predmetného rozsudku vyslovil prejudikované výroky, v ktorých je uvedené,\nže sťažovateľ sa dopustil viacerých trestných činov, čím bolo podľa názoru sťažovateľa\nporušené jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie jeho veci\nnestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie a právo\nna prerokovanie jeho veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom.\n20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený\nv čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať\nsa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu\nnemôže poskytnúť iný súd.\n21. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani\nv budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných\n\n7\n\nprávnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom\nuvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci\nv rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné\naj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\n22. Sťažovateľ v tomto prípade mal v zmysle príslušných ustanovení Trestného\nporiadku možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním námietky zaujatosti podľa\n§ 31 ods. 5 Trestného poriadku. Túto možnosť sťažovateľ aj využil, a preto uplatňujúc\nprincíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá\nprávomoc preskúmavať porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru v rozsahu sťažovateľom uplatnených námietok o zaujatosti senátu 4T\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní,\n\nkeďže\n\ntieto\n\nnámietky\n\npreskúmal\n\nšpecializovaný súd na základe sťažovateľom podanej námietky zaujatosti z 10. mája 2019,\na čom sťažovateľa upovedomil napadnutým prípisom.\n23. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špecializovaného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. BB-4T 36/2018 a prípisom špecializovaného súdu sp. zn. BB-4T 36/2018\nz 13. mája 2019\n24. Predmetom ústavnej sťažnosti v tejto časti, tak ako to vyplýva z jej petitu,\nje namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na prerokovanie jeho\nveci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie a práva\nna prerokovanie jeho veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nšpecializovaného súdu v napadnutom konaní a napadnutým prípisom.\n25. Z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho\nkonania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať\na rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom konania postupovali nezaujato a neutrálne,\nžiadnemu\n\nz nich\n\nnenadŕžali\n\na objektívne\n\nposúdili\n\nvšetky\n\nskutočnosti\n\nzávažné\n\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké\npríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ\nmá právomoc o nich rozhodnúť (obdobne pozri napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05,\nIV. ÚS 38/09). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je\npovinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu\nz ďalšieho prerokovania a rozhodovania pre zaujatosť. Obsahom základného práva\nna prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným\nspôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (m. m. I. ÚS 73/97).\n26. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom\nje v trestnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného\ndôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na základe\nnávrhu samotného sudcu.\n\n9\n\n27. Namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti posúdil\nústavný súd aj v tejto časti s ohľadom na to, či neexistuje všeobecný súd, ktorý by mohol\nrozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa.\n28. Ústavný súd, opätovne poukazujúc na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy (pozri bod 21 tohto uznesenia, pozn.), uvádza, že trestné konanie je od svojho\nzačiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov\na realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom\nkonaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho\nskončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv\na slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené\nv priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť\nneprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým\nje okrem iného aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdov). Ústavný súd tak zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo\nje vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skočených vecí\n(IV. ÚS 187/09, III. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016). Základné právo na súdnu ochranu\nje totiž „výsledkové“, to znamená musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie bude ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, III. ÚS 421/2016,\nIII. ÚS 855/2016).\n29. Ústavný súd k okolnostiam sťažovateľovej veci uvádza, že predmet konania\no uplatnenej námietke zaujatosti nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom\ndotknutý sudcovia konajú a rozhodujú. Konanie o námietke zaujatosti končí rozhodnutím,\nktorým konkrétny sudca (senát) je alebo nie je vylúčený z prejednávania dotknutej veci,\nprípadne postupom, keď súd v zákonom ustanovených prípadoch (§ 32 ods. 6 Trestného\nporiadku) o námietke zaujatosti nekoná (tak ako to je v prípade sťažovateľa).\nToto rozhodnutie (prípadne postup) však nie je rozhodnutím o otázke tvoriacej predmet\ntrestného konania. Konanie o námietke zaujatosti predstavuje len čiastkový procesný postup\n\n10\n\nvšeobecného súdu smerujúci k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania\ntrestnej veci nestranným súdom. Kvalita rozhodovania súdu o námietke zaujatosti\ntak nachádza svoj odraz i v kvalite meritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola\nnámietka zaujatosti sudcov vznesená (m. m. III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016,\nIII. ÚS 855/2016). V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietaný postup\nšpecializovaného súdu, resp. jeho napadnutý prípis by mohli zakladať porušenie označených\npráv sťažovateľa len v prípade, ak by boli spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým\ndôsledkom pre sťažovateľa, ktorý bol týmto postupom, resp. prípisom spôsobený, pričom\nby sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo\nby ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach (m.\nm. III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016), čo nie je sťažovateľov prípad, pretože sťažovateľ\nv uvedenom smere môže svoju ochranu v stále prebiehajúcom trestnom konaní uplatniť\nprostredníctvom opravných prostriedkov (odvolania a dovolania, pozn.) proti budúcemu\nrozhodnutiu vo veci samej.\n30. V nadväznosti na predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na § 306 a nasl. Trestného poriadku, podľa ktorých je opravným\nprostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, pričom obžalovaný ako osoba\noprávnená podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorý sa ho priamo týka, môže toto\nodvolanie podať pre nesprávnosť výroku, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré\npredchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo\nže chýba. V nadväznosti na uvedené ústavný súd odkazuje na § 321 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého odvolací súd zruší napadnutý rozsudok (okrem iných prípadov)\npre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä\npreto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo\nobhajoby. Ústavný súd ďalej poukazuje na § 368 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého\nmožno podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon\nalebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie\ndôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. V nadväznosti na to odkazuje ústavný\nsúd na § 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa rozhodnutím podľa\nodseku 1 § 368 Trestného poriadku rozumie (okrem iných) aj rozhodnutie, ktorým bol\n\n11\n\nzamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písm. a) až g), alebo\nrozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám\nrozhodol. Napokon v tomto kontexte poukazuje ústavný súd aj na § 371 ods. 1 písm. e)\nTrestného poriadku, podľa ktorého možno dovolanie podať, ak vo veci konal alebo rozhodol\norgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený\nz vykonávania úkonov trestného konania.\n31. Z jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, citovaných v predchádzajúcom\nbode odôvodnenia tohto rozhodnutia, vyplýva, že skutočnosti namietané sťažovateľom\na síce tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom postupe prvostupňového súdu pri posúdení ním\nuplatnenej námietky zaujatosti a na to nadväzujúce tvrdenie sťažovateľa o zaujatosti celého\nsenátu 4T špecializovaného súdu potenciálne zakladajú dôvod na podanie odvolania,\nprípadne dovolania v ďalšej etape trestného konania. Platná právna úprava teda\nsťažovateľovi umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia\npráva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených\npráv, a to prostredníctvom riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu vo veci samej – odvolania a dovolania, na základe ktorých bude odvolací súd,\nprípadne dovolací súd oprávnený a povinný preskúmať opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľa\no nesprávnosti postupu konajúceho súdu v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti\ncelého senátu 4T špecializovaného súdu. K uvedenému ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že pri uplatňovaní ochrany svojich práv, v danom konkrétnom prípade práva\nna nestranný súd, sa sťažovateľ môže domáhať preskúmania nielen opodstatnenosti svojho\ntvrdenia o zaujatosti celého senátu 4T špecializovaného súdu, ale aj správnosti posúdenia\notázky včasnosti uplatnenia námietky zaujatosti špecializovaným súdom v danom\nkonkrétnom prípade.\n32. V tejto súvislosti ústavný súd k argumentácii sťažovateľa o včasnosti podania\nnámietky zaujatosti uvádza, že v právnom systéme platí právna fikcia, že každý\nje oboznámený s platnými a účinnými právnymi predpismi, a tým si je vedomý svojich práv\na povinností, pričom nad rámec uvedenej zásady orgány činné v trestnom konaní a súdy\nrealizujú v predpísanom rozsahu svoju poučovaciu povinnosť, čo vytvára pre obvineného\n\n12\n\n(obžalovaného) v trestnom konaní dostatočné predpoklady pre realizáciu jeho procesných\npráv. Citovaná zásada nikomu nebráni, aby si rozširoval svoje právne vedomie\nprostredníctvom kvalifikovanej právnej pomoci, nemožno však pripustiť, aby sa tak dialo\nna úkor zákonom predpísaných pravidiel pre uplatňovanie práv dotknutých subjektov.\nNad rámec už uvedeného sa k sťažovateľom tvrdeným skutočnostiam, že «... ako osoba\nprávne nevzdelaná nemohol vedieť a ani nevedel vyhodnotiť relevantné skutočnosti\nzakladajúce pochybnosť o nezaujatosti senátu 4T a taktiež to nebolo možné...\nani požadovať... sťažovateľovi až po porade s obhajcom s odstupom niekoľkých mesiacov\n„svitlo v hlave“, že znenie skutkovej vety rozsudku špecializovaného súdu zo dňa\n08.01.2019 vrátane toho, ako bol predmetný rozsudok vyhlásený, v spojení s ďalšími\nrelevantnými skutočnosťami uvedenými v tomto podaní, nasvedčujú tomu, že senát 4T\nuž považuje sťažovateľa za vinného, hoci dokazovanie na hlavnom pojednávaní v jeho\ntrestnej veci je na úplnom začiatku», javí ako nevyhnutné uviesť, že tak, ako to vyplýva\nzo sťažovateľom predloženej zápisnice z hlavného pojednávania konaného 8. januára 2019,\nsťažovateľ mal svojho právneho zástupcu aj na tomto pojednávaní (... predseda senátu\nkonštatuje, že pred vyjadrením požiadal obžalovaný\n\no krátku poradu\n\ns obhajcom, strana 4 zápisnice, pozn.). Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ bol zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom aj v okamihu, keď vznikli pochybnosti o ním tvrdenej\nzaujatosti celého senátu 4T špecializovaného súdu, čo o to viac oslabuje ním prednesenú\nargumentáciu\n\no porušení\n\noznačených\n\npráv\n\npostupom\n\na napadnutým\n\nprípisom\n\nšpecializovaného súdu.\n33 Vychádzajúc zo všetkých už prezentovaných úvah, bolo potrebné sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde.\n\n13\n\n34. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestné konanie", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "súd-nestrannosť", "súd-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:45ee449f-1628-40b9-83aa-4785d5bf20f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:672a0fd7-c5a9-4044-99ac-f8817448cc2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.219.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 219/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 219/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.219.2024.1"}, {"guid": "ussr:e29d4ba2-519a-4996-bdb4-406bd6082ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.202.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 202/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.202.2022.1"}, {"guid": "ussr:44e00778-b4f6-4d53-83a5-ecf0222ae919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.77.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.77.2022.1"}, {"guid": "ussr:c85670c1-0773-4485-a56a-a0d8cc9b33d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.15.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 15/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2022 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.15.2022.1"}, {"guid": "ussr:f246d640-ae4c-4e3e-a22e-051b19523944", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.470.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 470/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 470/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.470.2021.1"}, {"guid": "ussr:4e2d83e3-7326-43e0-ac12-70092adf2829", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.483.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.483.2020.1"}]}