{"guid": "ussr:294cc06c-de7d-43f3-8465-dba93cdc1ddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 103/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/294cc06c-de7d-43f3-8465-dba93cdc1ddb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.103.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 103/2019-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti\nAgrover S.R.L., Via Ronsecco 2, Lignana, Talianska republika, IČO IT 01992340024,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou AKK Advokátska kancelária Kubínyiová s. r. o.,\nPiaristická 9, Trenčín, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Denisa Kubínyiová,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019\na takto\n\nrozhodol:\nÚstavnú\nneopodstatnenú.\n\nsťažnosť\n\nspoločnosti\n\nAgrover\n\nS.R.L.\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti Agrover S.R.L., Via\nRonsecco 2, Lignana, Talianska republika, IČO IT 01992340024 (ďalej len „sťažovateľka),\nzastúpenej advokátskou kanceláriou AKK Advokátska kancelária Kubínyiová s. r. o.,\nPiaristická 9, Trenčín, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Denisa Kubínyiová,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:\n«Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019 zo dňa 10.6.2019, ktoré bolo\nzverejnené v Obchodnom vestníku č. 114/2019 dňa 14.6.2019, bola povolená\nreštrukturalizácia dlžníka: K' Food Distribution s.r.o.; skrátený názov: KFD s.r.o.,\nso sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811, zapísaný v Obchodnom registri\nOkresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka č.: 2670/P (ďalej len „Dlžník“) a ako správca\nbol ustanovený JUDr. Stanislav Oravec, so sídlom kancelárie Hlavná 19, 080 01 Prešov,\nIČO: 36 164 640 (ďalej len „Správca“). V uznesení zároveň Okresný súd Prešov vyzval\nveriteľov Dlžníka, aby svoje pohľadávky prihlásili v lehote 30 dní od povolenia\nreštrukturalizácie. Uznesením Okresný súd Prešov taktiež uložil Správcovi povinnosť bez\nzbytočného odkladu individuálne informovať o začatí hlavného insolvenčného konania\nznámych veriteľov Dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo\nv inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle článku\n2\n\n54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015\no insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“).»\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «V zastúpení AKK Advokátska kancelária\nKubínyiová s. r. o., so sídlom Piaristická 9, 911 01 Trenčín, IČO: 36 863 891 (ďalej len\n„Zástupca“), Sťažovateľ ako veriteľ v lehote na prihlásenie pohľadávok dňa 12.7.2019\nprihlásil svoju pohľadávku (nezaplatená faktúra č. 373 zo dňa 20.3.2019 vo výške\n13.577,85 EUR) elektronicky, a to do elektronickej schránky Správcu prostredníctvom na to\nurčeného elektronického formulára nazvaného „Prihláška pohľadávky“, ktorý je súčasťou\nslužieb v elektronickej schránke Správcu. Prihláška pohľadávky spolu s prílohami bola\nriadne podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. V rovnaký deň bola Sťažovateľovi\ndoručená doručenka, ktorá preukazovala riadne doručenie prihlášky pohľadávky Správcovi\ndňa 12.7.2019. Sťažovateľ zároveň 12.7.2019 prostredníctvom žiadosti zaslanej cez\nelektronickú schránku požiadal v súlade s § 122 ods. 3 ZoKR Správcu o zaslanie potvrdenia\no zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Sťažovateľ následne Správcu opakovane\n(každý pracovný deň minimálne 3x) kontaktoval telefonicky, aby si u Správcu overil riadne\ndoručenie\n\na\n\nsprávnosť\n\nprihlášky\n\npohľadávky.\n\nSprávca\n\nvšak\n\nso\n\nSťažovateľom\n\nnekomunikoval, na písomnú žiadosť neodpovedal a telefón nezdvíhal.\nDňa 30.7.2019 bolo v Obchodnom vestníku č. 145/2019 zverejnené uznesenie\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019 zo dňa 24.7.2019 (ďalej len „Uznesenie“),\nktorým Okresný súd Prešov rozhodol o podaní Správcu a vo výroku III. určil, že na podanie\nSťažovateľa sa neprihliada ako na prihlášku. O dôvodoch neprihliadnutia na prihlášku\nSťažovateľa sa Sťažovateľ dozvedel až 5.8.2019, keď bolo Zástupcovi, a to na základe jeho\npísomnej žiadosti, z Okresného súdu Prešov doručené celé znenie Uznesenia. Dôvody, pre\nktoré Okresný súd Prešov rozhodol, že na prihlášku Sťažovateľa sa neprihliada sú\nnasledovné: (1) Prihláška nebola podaná na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené\nv prílohách Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z.,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z, z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyhláška“) a (2)\nabsentuje podpis, keďže podania nie sú podpísané oprávnenou osobou a elektronická forma\nplnomocenstva je len podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, ale nie je uskutočnená\n3\n\nprostredníctvom zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej formy v súlade\ns platnými právnymi predpismi. Sťažovateľovi bolo od Správcu doručené Oznámenie\no neprihliadaní a nezapísaní prihlášky do zoznamu pohľadávok doručené až 8.8.2019.».\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „Sťažovateľ je zahraničnou\nprávnickou osobou, pričom v zmysle § 172 ZoKR sa na konkurzné konanie s cudzím prvkom\nvo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom\nhospodárskom priestoru použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\nV tomto prípade, keďže ide o podanie (prihlášku) zahraničného veriteľa, ktorý má\nsídlo v členskom Štáte EÚ, sa budú primárne aplikovať ustanovenia Nariadenia. Nariadenie\nsa ako sekundárne právo Európskej únie stalo vstupom Slovenskej republiky do Európskej\núnie, teda od 01.05,2004, súčasťou právneho poriadku. Ako to vyplýva z čl. 7 ods. 2 Ústavy\nSR, Nariadenie má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Nariadenie je priamo\naplikovateľné bez potreby vydávania osobitného vykonávacieho predpisu.\nChceli by sme upozorniť na skutočnosť, že aj sám Správca v Ozname o insolvenčnom\nkonaní zo dňa 24.6.2019 (Oddiel II, str. 2) zaslanom Sťažovateľovi informoval Sťažovateľa\no tom, že použitie štandardného formulára na prihlasovanie pohľadávok nie je povinné.\nPodľa nášho názoru spĺňalo podanie (prihláška pohľadávky) Sťažovateľa ako\nveriteľa, doručené Správcovi dňa 12.7.2019, všetky náležitosti prihlášky stanovené v čl. 55\nods. 2 Nariadenia, a tak nebol dôvod na to, aby sa na podanie neprihliadalo ako na\nprihlášku. Keďže ide o prihlasovanie pohľadávok veriteľa so sídlom v inom členskom štáte\nEurópskej únie, primáme sa aplikuje vyššie citované Nariadenie.\nZoKR v prípade prihlášok do reštrukturalizácie v § 122 ods. 1 odkazuje na primerané\npoužitie ustanovení týkajúcich sa prihlášok do konkurzu. § 29 ods. 1 ZoKR ustanovuje, že\nprihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti,\ninak sa na prihlášku neprihliada. Máme však za to, že toto ustanovenie sa týka\npredovšetkým podania prihlášky v listinnej podobe a pri podaní prihlášky v elektronickej\npodobe je tlačivo nahradené elektronickým formulárom odoslaným do elektronickej\nschránky Správcu.\n4\n\nV zmysle vyššie uvedeného máme za to, že ZoKR v žiadnom zo svojich ustanovení\nnepožaduje doručenie elektronických dokumentov vzniknutých zaručenou konverziou, ba\nnaopak v súlade § 197a ZoKR vyžaduje len, aby boli elektronické prílohy podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom.“.\n5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nkeďže sa v ňom okresný súd nevysporiadal dostatočne s jej argumentáciou týkajúcou sa\nskutočnosti, že okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že na prihlášku pohľadávky\nv reštrukturalizačnom konaní sa neprihliada ako na prihlášku aj napriek tomu, že podľa\nnázoru sťažovateľky bola podaná na predpísanom tlačive a zákon nevyžaduje zaručenú\nkonverziu splnomocnenia z listinnej do elektronickej podoby, keďže splnomocnenie bolo\nopatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom právnej zástupkyne sťažovateľky.\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019, napadnuté rozhodnutie zruší a vec\nvráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 2 500 € a náhradu trov konania. Sťažovateľka zároveň požiadala\no odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\n6\n\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n13. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie je\narbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky okresný súd v napadnutom\nrozhodnutí nereagoval na všetky jej podstatné námietky týkajúce sa skutočnosti,\nže prihláška pohľadávky do reštrukturalizačného konania bola podaná nielen v súlade\n7\n\nso zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),\nale aj v súlade s čl. 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848\nz 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní [prepracované znenie (U. v. EU L 141, 5. 6. 2015,\ns. 19)], keďže sťažovateľka je zahraničným veriteľom a žiaden právny predpis nevyžaduje\nzaručenú konverziu splnomocnenia z listinnej do elektronickej podoby.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n18. Podľa § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje\ninak,\n\nna\n\nzačatie\n\nkonkurzného\n\nkonania,\n\nna\n\nkonkurzné\n\nkonanie,\n\nna\n\nzačatie\n\nreštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa\nprimerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n19. Podľa § 197a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii písomnosti určené\nsprávcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom\nna to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického\npodania.\n\n8\n\n20. Podľa § 92 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne\nsplnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.\n21. Podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie\nudelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie\nudelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.\n22. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe\nvýkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)\nokrem spôsobu podľa odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely\nelektronickej komunikácie, preukazuje aj a) elektronickým dokumentom obsahujúcim\njednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať,\na rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí\nbyť\n\nautorizovaný\n\n1.\n\nsplnomocniteľom,\n\nak\n\noprávnenie\n\nkonať\n\nvzniká\n\nudelením\n\nsplnomocnenia, alebo 2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká\nrozhodnutím orgánu verejnej moci, b) elektronickým odpisom z informačného systému\nverejnej správy nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona\ndo informačného systému verejnej správy, alebo c) identifikátorom osoby, v mene ktorej sa\nkoná, ak konajúca osoba je zákonným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.\n23. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia\ns cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti\nna právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.\n24. Podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu\npri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b) a) transformuje pôvodný dokument\nv listinnej podobe na elektronický dokument, b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme\nelektronického dokumentu, c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý\n9\n\nelektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku, d) vytvorí záznam o vykonanej\nzaručenej konverzii.\n25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách\npre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dôveryhodných službách“) ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa\npojem a) zaručený elektronický podpis, rozumie sa tým kvalifikovaný elektronický podpis,\nb) zaručená elektronická pečať, rozumie sa tým kvalifikovaná elektronická pečať, c) časová\npečiatka, rozumie sa tým kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.\n26. Okresný súd uznesením č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 rozhodol tak,\nže na podanie sťažovateľky sa neprihliada ako na prihlášku veriteľa do reštrukturalizačného\nkonania.\n27. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či okresný\nsúd uznesením č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 ústavne akceptovateľným\na udržateľným\n\nspôsobom\n\nrozhodol\n\no prihláške\n\npohľadávky\n\nsťažovateľky\n\ndo reštrukturalizačného konania.\n28. V relevantných častiach uznesenia č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 okresný\nsúd predovšetkým uviedol:\n«1. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 2R/2/2019-236 zo dňa 10.06.2019\npublikovaným v Obchodnom vestníku dňa 14.06.2019 povolil reštrukturalizáciu dlžníka\na ustanovil do funkcie správcu: JUDr. Stanislav Oravec, so sídlom kancelárie Hlavná 19,\n080 01 Prešov, IČO: 36164640.\n2. Správca po uplynutí prihlasovacej lehoty, dňa 19.07.2019 v zmysle § 122 ods. 4\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „ZKR“), predložil súdu podanie veriteľov 1-15 na rozhodnutie, či sa na\ntieto podania prihliada ako na prihlášky. Správca mal po preskúmaní uvedených podaní\nza to, že podania neobsahovali všetky zákonné náležitosti v zmysle nasledujúcich\n10\n\nustanovení. 12. Pohľadávky, ktorý nie sú pohľadávkami proti podstate, sa v konkurze\nuplatňujú prostredníctvom prihlášky, ktorej základné náležitosti upravuje ustanovenie § 29\nods. 1 ZKR. Veriteľ zodpovedá za správnosť údajov uvedených v prihláške. V prípade, že\nprihláška neobsahuje niektorú z uvedených náležitostí, prípadne ak nie je podaná na\npredpísanom tlačive, na prihlášku sa zo zákona neprihliada, čo znamená, že sa na ňu hľadí,\nako keby nebola vôbec podaná. Súd preskúmal podanie správcu, ako aj podania - prihlášky\njednotlivých veriteľov 1-15, pri ktorých mal správca za to, že neobsahovali všetky potrebné\nnáležitosti. Súd rozhodol, že na podania veriteľov sa neprihliada ako na prihlášky, nakoľko\npodania - prihlášky neobsahovali všetky náležitosti ustanovené zákonom.\n15. Podania - prihlášky veriteľa č. 3, 8 neboli podané na predpísanom tlačive, ktoré\nje ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 665/2005. Okrem uvedeného tu tiež absentuje podpis, keďže podania nie sú podpísané\noprávnenou osobou. Elektronická forma Plnomocenstva/Poverenia zástupcu veriteľa nie je\nuskutočnená prostredníctvom zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej formy\nv súlade s platnými právnymi predpismi. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného\nsúdu zo dňa 10.05.2018, sp. zn. II ÚS 231/2018-11, v ktorom uviedol „fotokópia originálu\nplnomocenstva nemá rovnaké právne účinky ako originál listinného plnomocenstva, je\nmožné túto skutočnosť aplikovať aj v elektronickom svete, kde obyčajný autorizovaný sken\ntakisto nemá rovnaké právne účinky ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je\nautorizovaný alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou... Preto\nsa v prípadoch, ak bolo plnomocenstvo udelené v listinnej forme, pre zachovanie právnych\núčinkov a jeho použiteľnosti na právne úkony vyžaduje zaručená konverzia. Plnomocenstvo\nzaslané\n\nelektronickými\n\nprostriedkami\n\nso\n\nzaručeným\n\nelektronickým\n\npodpisom\n\nsplnomocnenca (resp. autorizované len splnomocnencom) preukazuje iba autenticitu\nsplnomocnenca, nie však samotného splnomocniteľa“. Vzhľadom na vyššie uvedené,\npriložený dokument bez zaručenej konverzie nemá príslušné právne účinky a prihlášky preto\nnespĺňajú jednu zo zákonných náležitosti prihlášky v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1\npísm. f), konkrétne podpis a preto súd určil, že sa na takéto prihlášky neprihliada.»\n29. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,\n11\n\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n30. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá\na ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sťažovateľa, ale iba na tie, ktoré\nmajú podstatný význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo\n(napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n31. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nposudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu\nústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie\nkaždé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok\nporušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. IV. ÚS 104/2012,\nI. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n32. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\n12\n\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)\n33. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis\nproti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie\nz 19. 2. 1998).\n34. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,\nže na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to\nznamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva\nzodpovedá súdny proces ako celok, a pritom skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok\nbude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n35. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\nZ tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,\nči došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08).\n\n13\n\n36. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nIV.\nZáver\n37. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (časť III tohto\nodôvodnenia), ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v uznesení č. k. 2 R 2/2019-379\nz 24.\n\njúla\n\n2019\n\nzaoberal\n\na ústavne\n\nakceptovateľným\n\nspôsobom aj\n\nvysporiadal\n\ns argumentáciou týkajúcou sa otázky zaručenej konverzie splnomocnenia veriteľa\nadvokátovi pri podávaní prihlášky pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Právny\nnázor vyslovený okresným súdom v uznesení č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019, podľa\nktorého v prípade podania prihlášky do reštrukturalizačného konania veriteľom zastúpeným\nadvokátom sa vyžaduje zaručená konverzia splnomocnenia z listinnej do elektronickej\npodoby, má aj podľa ústavného súdu racionálny základ a je preto legitímny a z ústavného\nhľadiska akceptovateľný.\n38.\n\nKeďže\n\nzákon\n\no konkurze\n\na\n\nreštrukturalizácii\n\nneobsahuje\n\nustanovenia\n\no preukazovaní oprávnenia konať za inú osobu alebo v jej mene, v súlade s § 196 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii sa ako lex generalis použije § 92 CSP, podľa ktorého musí\nbyť splnomocnenie udelené splnomocniteľom písomne. Na elektronickú podobu\nsplnomocnenia sa použijú ustanovenia zákona e-Governmente, a to § 23 upravujúci\nautorizáciu a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby. V súlade s § 23 ods. 5\npísm. a) bodom 1 zákona o e-Governmente ak oprávnenie konať vzniká udelením\nsplnomocnenia, citované ustanovenie vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie\nkonať v mene inej osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia\nsplnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie\nudelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca,\n14\n\npretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc\nprijal. Ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie, t. j. elektronického podpísania\nkvalifikovaným elektronickým podpisom, na účely zachovania právnych účinkov\npôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti pri vykonávaní úkonov\nv mene oprávneného\n\nako\n\njedinou možnosťou vykonanie\n\nveriteľa\n\nv reštrukturalizačnom\n\nzaručenej\n\nkonverzie\n\nkonaní\n\nsplnomocnenia\n\nzostáva\nopatreného\n\nvlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 36\nods. 3 zákona o e-Governmente tak, ako ju definuje § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.\nSúčasťou zaručenej konverzie je okrem transformovania pôvodného dokumentu v listinnej\npodobe na elektronický dokument [§ 36 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente] a jeho\nautorizácie\n\noprávnenou\n\nosobou\n\naj\n\nvytvorenie\n\nosvedčovacej\n\ndoložky vo\n\nforme\n\nelektronického dokumentu [§ 36 ods. 3 písm. b) zákona o e-Governmente], autorizácia\nosvedčovacej doložky a novovzniknutého elektronického dokumentu spoločne a pripojenie\nelektronickej časovej pečiatky [§ 36 ods. 3 písm. c) zákona o e-Governmente] a vytvorenie\nzáznamu o vykonanej zaručenej konverzii [§ 36 ods. 3 písm. d) zákona o e-Governmente].\n39. Autorizácia splnomocnenia len zo strany advokáta nie je postačujúca, pretože by\nňou bolo preukázané len prijatie plnej moci advokátom, nie však jej udelenie\nsplnomocniteľom (veriteľom v reštrukturalizačnom konaní), k čomu je v prípade podania\nprihlášky\n\npohľadávky\n\ndo\n\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\nelektronickým\n\npodaním\n\ndo elektronickej schránky správcu nevyhnutná buď zaručená konverzia splnomocnenia\nz listinnej do elektronickej podoby, alebo autorizácia splnomocniteľom (veriteľom\nv reštrukturalizačnom konaní). Ustanovenie § 197a ods. 1 za bodkočiarkou zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého „elektronické podanie a jeho prílohy musia\nbyť podpísané zaručeným elektronickým podpisom [kvalifikovaným elektronickým\npodpisom podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dôveryhodných službách, pozn.] osoby\noprávnenej na podanie elektronického podania“, sa vzťahuje na prihlášku pohľadávky a jej\nprílohy (faktúra, zmluva, dodací list a pod.), nie však na splnomocnenie veriteľa udelené\nadvokátovi, na ktoré sa vzťahuje § 23 zákona o e-Governmente. To znamená, že v prípade\nelektronického podania prihlášky do elektronickej schránky správcu\n\nmusí byť\n\nsplnomocnenie veriteľa udelené advokátovi autorizované splnomocniteľom (veriteľom), t. j.\n15\n\njeho kvalifikovaným elektronickým podpisom, alebo je potrebné zo strany advokáta\nuskutočniť\n\nzaručenú\n\nkonverziu\n\npísomného\n\nsplnomocnenia\n\nveriteľa\n\nz listinnej\n\ndo elektronickej podoby.\n40. Okresný súd tak dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno\nkvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré v posudzovanom\nprípade sú v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n41. Okresný súd sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto uznesením\nč. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 určil, že na podanie sťažovateľky sa neprihliada ako\nna prihlášku pohľadávky. Vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie okresného súdu\nč. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené\nči arbitrárne, a preto neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím\nrozhodnutím do napadnutého rozhodnutia okresného súdu zasahoval, pretože jeho\nodôvodnenie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne zakladala dôvod na vyslovenie ich porušenia.\n42. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou\nsťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019-379\nz 24. júla 2019, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého\n16\n\nrozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov konania, návrh na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c389954-aadb-4c49-a24e-e8eeb7afe92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1"}, {"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b3a6df9e-633f-4f1e-ad75-dc26d6c5807e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2020.2"}]}