{"guid": "ussr:3eb128ca-312b-4858-8475-2bab7cda9d70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.119.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 119/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.119.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3eb128ca-312b-4858-8475-2bab7cda9d70", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.119.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.119.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.119.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 119/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Milanom Rojčekom,\n\nSládkovičova 9, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\njeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Er 405/2012 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\na jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012 v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/2018-26\nz 9. januára 2019 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom\n\ntisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Milana Rojčeka, Sládkovičova 9, Žilina, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 119/2020-9 z 1. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie jeho veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 Er 405/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n\n2\n\nII.\nVymedzenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní a sťažnostná\nargumentácia\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako oprávnený si v exekučnom konaní\nuplatňuje nárok na zaplatenie sumy 9 691 € s príslušenstvom proti\n\n(ďalej\n\nlen „povinný“) na základe exekučného titulu – rozsudku okresného súdu sp. zn.\n10 C 130/2011 z 25. apríla 2012. Sťažovateľ poukazuje na to, že podal aj žalobu o určenie\nneúčinnosti právnych úkonov z dôvodu, že povinný previedol na svojich rodičov\nšpecifikované pozemky a takmer dokončenú stavbu rodinného domu, s tým, že v uvedenom\nkonaní okresný súd čiastočne jeho žalobe vyhovel.\n3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, zriadil exekučné záložné\nprávo na nehnuteľnosti a vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností.\nPovinný podal námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie, ktoré boli doručené\nsúdnemu exekútorovi 28. februára 2017, a ďalšie námietky, ktoré boli doručené\n2. marca 2017. Súdny exekútor doručil tieto námietky právnemu zástupcovi sťažovateľa,\nktorý sa k nim vyjadril 3. marca 2017. Svoje vyjadrenie odoslal okresnému súdu,\nako aj súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na to, že okresný súd nerozhodol o námietkach\nv 60-dňovej lehote, sťažovateľ požiadal 28. júna 2017 okresný súd, aby o námietkach\nrozhodol. Okresný súd o námietkach nerozhodol, ale 18. októbra 2017 doručil sťažovateľovi\nnámietky povinného s výzvou, aby sa k námietkam vyjadril. Sťažovateľ teda opätovne\nzaslal 24. októbra 2017 vyjadrenie k námietkam povinného, hoci sa k nim vyjadril\nuž v marci 2017.\n4. Keďže okresný súd vo veci nekonal, sťažovateľ podal 9. apríla 2018 sťažnosť\npredsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdoch“). Okresný súd prípisom zo 6. júna 2018 uznal sťažnosť sťažovateľa podľa\n\n3\n\nzákona o súdoch za dôvodnú a vo veci sa nariadil dohľad nad plynulosťou konania.\nSťažovateľ podal 21. mája 2018 ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením\nsp. zn. I. ÚS 220/2018 z 25. júna 2018 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNásledne podal sťažovateľ ďalšiu ústavnú sťažnosť. Ústavný súd nálezom sp. zn.\nIII. ÚS 401/2018 z 9. januára 2019 vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal konať bez prieťahov\na priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 800 €.\n5. Okresný súd rozhodol o námietkach povinného 27. septembra 2018 tak,\nže ich zamietol. Sťažovateľ žiadal, aby okresný súd vyznačil doložku právoplatnosti\nna uznesení o zamietnutí námietok, resp. žiadal informáciu o tom, či povinný podal\nproti tomuto uzneseniu sťažnosť. Okresný súd zaslal sťažovateľovi 6. marca 2019 uznesenie\ns vyznačenou doložkou právoplatnosti, podľa ktorej uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n5. novembra 2018. Následne 26. marca 2019 okresný súd oznámil sťažovateľovi,\nže predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, keďže povinný 2. novembra 2018\npodal proti nemu sťažnosť „a doložka právoplatnosti a vykonateľnosti teda nie je platná.“.\nOkresný súd doručil sťažovateľovi 12. augusta 2019 výzvu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril\nk sťažnosti povinného. Sťažovateľ zaslal svoje vyjadrenie obratom. Ďalej dodáva:\n„Nakoľko do dnešného dňa súd vo veci nerozhodol, a nekoná, i napriek príkazu ústavného\nsúdu bez prieťahov, sťažovateľ je nútený opäť podať ústavnú sťažnosť.“\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa... na konanie bez zbytočných prieťahov a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\na v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... konaním Okresného súdu v Čadci č. k. 6 Er 405/2012 porušené\nbolo.\n(Sťažovateľovi)... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- eur,\nktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\n\n4\n\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 346,26 eur...\nktoré je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\n7. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ\nodôvodňuje „pretrvávajúcim pocitom nespravodlivosti, neistoty a márnosti, totálneho\nsklamania a rozčarovania, keď súd, ktorý má poskytnúť účastníkovi súdnu ochranu,\nnie je schopný rozhodnúť o účelových námietkach povinného, podanej sťažnosti proti\nuzneseniu, ktorým boli jeho námietky zamietnuté, ktorý takýmito krokmi neustále\nlen odďaľuje vymožiteľnosť finančných prostriedkov sťažovateľa.“.\n8. Sťažovateľ poukazuje na to, že bol nútený byť stranou v dvoch súdnych konaniach\na napriek exekučnému titulu sa nemôže dostať k svojim peniazom. Zaplatil súdne poplatky,\nale okresný súd buď nekoná, alebo koná neefektívne a nie je schopný mu poskytnúť\nadekvátnu súdnu ochranu. V prerokúvanej veci nie je prítomný žiaden právny ani faktický\nprvok zložitosti. Povinný naďalej užíva dokončený, ale neskolaudovaný rodinný dom,\nza prácu v zahraničí poberá príjem, ktorý je reálne nepostihnuteľný, „a sťažovateľ\nlen beznádejne čaká na rozhodnutie súdu, aby súdny exekútor mohol vo veci ďalej konať\na zabezpečiť vymoženie pohľadávky.“.\nIII.\nVyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa\n9. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka\nokresného súdu. V prípise sp. zn. 1 SprV 107/2020 z 5. mája 2020 poukázala na postup\nokresného súdu v napadnutom konaní po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 401/2018 z 9. januára 2019 a odkázala na vyjadrenie zákonnej sudkyne. Na záver\nsvojho vyjadrenia uviedla, že ak okresný súd v určitých obdobiach nekonal bezodkladne,\n„bolo to spôsobené objektívnymi okolnosťami na strane súdu (dlhodobá práceneschopnosť\nvyššieho súdneho úradníka, zákonnej sudkyne, tým spôsobená zvýšená zaťaženosť\nzastupujúcich osôb, ako aj veľký obrat spisov v exekučnom oddelení). Tieto okolnosti\nna strane súdu samozrejme nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\n\n5\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale bezpochyby podstatne vplývali\nna časový rozsah, v akých boli jednotlivé procesné úkony vykonávané...“.\n10. Predsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie\nzákonnej sudkyne, ktorá vo vyjadrení z 27. apríla 2020 uviedla, že okresný súd\no námietkach povinného rozhodol 27. septembra 2018. Proti tomuto uzneseniu podal\npovinný sťažnosť, ktorá nebola evidovaná ani žurnalizovaná v súdnom spise\nk 14. januáru 2019, bola evidovaná len v elektronickej podobe. Zákonnej sudkyni bol\n19. marca 2019 vrátený spis, ktorý vrátila súdnej kancelárii 6. mája 2019 s pokynom\nna doručovanie sťažnosti, pripojenie iného spisu a pod. Výzvy pre právneho zástupcu\nsťažovateľa a súdneho exekútora boli vyhotovené a odoslané 9. augusta 2019. Právny\nzástupca sťažovateľa sa vyjadril 13. augusta 2019 a súdny exekútor 15. augusta 2019:\n„Podľa prezenčnej pečiatky bol spis odovzdaný sudkyni 5. 9. 2019 na rozhodnutie\nna základe jej žiadosti. V dobe od 5. 12. 2019 do 29. 2. 2020 som bola práceneschopná\nv dôsledku čoho došlo k zákonnému prerozdeleniu spisov medzi sudcov tunajšieho súdu\npodľa rozvrhu práce... Vo veci bola spracovaná výzva pre právneho zástupcu povinného\nna odstránenie pochybnosti čo do oprávnenia zastupovať povinného vo vzťahu k podanej\nsťažnosti. Vyjadrenie bolo súdu doručené 24. 3. 2020. Spis mi bol predložený 31. 3. 2020\na vo veci bolo rozhodnuté o podanej sťažnosti uznesením 17. 4. 2020 (č. l. 86 spisu)...“\n11. Zákonná sudkyňa napokon uviedla:\n„... v danej veci som prieťahy v súdnom spore ako konajúca sudkyňa vedome\nsubjektívne nespôsobila, poukazujem na množstvo vecí v senáte, pričom ako konajúca\nsudkyňa nevybavujem výlučne agendu Er (kde je evidovaných niekoľko tisíc spisov)\nale i agendu C, Csp, P, Cb, Pc, Ps a to všetko s plným nápadom/bez obmedzenia.\nPoukazujem na to, že som dlhodobo bez stabilného VSU v rámci senátu, kedy musím\nvykonávať prácu nielen sudkyne alebo v rámci obehu spisov i úkony, ktoré prináležia\nvyššiemu súdnemu úradníkovi na zabezpečenie plynulosti obehu spisov a nie je naďalej\na ani nebolo v mojich možnostiach pri plnom nápade bežných vecí vybaviť všetky veci\nplynule tak, aby nedošlo k žiadnym prieťahom v súdnom konaní.“\n\n6\n\n12. Sťažovateľ vo svojom stanovisku z 18. mája 2020 k vyjadreniu okresného súdu\npoukázal na to, že rozhodovanie o námietkach povinného trvalo viac ako tri roky, „za ktorý\nčas nebolo možné pokračovať v exekučnom konaní predajom zablokovaného majetku pozemkov. Sťažovateľovi reálne hrozí, že prebiehajúca exekúcia, na základe ktorej\nsa doposiaľ bezúspešne domáha viac ako 10 rokov svojho práva, bude zastavená\ns poukazom na zákon č. 233/2019 Z. z., nakoľko od jej začiatku prebehlo už viac\nako 5 rokov a povinný nezaplatil doposiaľ nič a bude nútený opäť podať nový návrh\nna exekúciu. K takejto vzniknutej situácii prispel hlavne okresný súd svojou nečinnosťou...“.\nK stanovisku pripojil uznesenie zo 17. apríla 2020, ktorým okresný súd sťažnosť povinného\ndoručenú 2. novembra 2018 elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom\nodmietol.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nupustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n7\n\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n20. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,\nže nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,\na to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n8\n\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci\nprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n22. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06, I. ÚS 281/2013)\nnútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku\nje súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna\nexekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce\nvykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje\nv konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie\n(bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná)\npotvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142\nods. 1 ústavy).\n23. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti\nzákladného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia\nvykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi\nspravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. V rámci posúdenia veci ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní bol už predmetom rozhodovania ústavného súdu. Nálezom\nč. k. III. ÚS 401/2018-26 z 9. januára 2019 ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\n\n9\n\nokresného súdu v napadnutom konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v aktuálne\nprerokúvanej\n\nveci\n\nposudzoval\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv\n\nnapadnutom\n\nkonaní\n\nod právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 9. januára 2019, t. j. od 18. februára 2019.\n25. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že exekučné konanie, v ktorom dochádza k nútenému výkonu povinnosti\nna peňažné plnenie na základe exekučného titulu, tvorí štandardnú súčasť rozhodovania\nvšeobecných súdov v civilnej agende. Ústavný súd neidentifikoval žiaden prvok faktickej\nalebo právnej zložitosti veci.\n26. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd z dostupných podkladov dospel k záveru, že správanie sťažovateľa ako oprávneného\nneprispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania. V rozhodnom období okresný súd\n9. augusta 2019 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý na túto výzvu reagoval\nobratom.\n27. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu. V rámci tohto kritéria poukazuje\nústavný súd na to, že v rozhodnom období okresný súd rozhodoval o sťažnosti povinného\npodanej 2. novembra 2018 elektronicky proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí\nnámietok povinného. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že elektronicky podanú\nsťažnosť povinného k 14. januáru 2019 okresný súd neevidoval a nesprávne vyznačil\ndoložku právoplatnosti na uznesení z 27. septembra 2018 o zamietnutí námietok povinného.\nO sťažnosti povinného napokon rozhodol okresný súd 17. apríla 2020, t. j. po roku a šiestich\nmesiacoch od jej podania. Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom období bol postup\nokresného súdu v napadnutom konaní poznačený neefektívnosťou a nesústredenosťou,\npričom o sťažnosti povinného proti uzneseniu o zamietnutí námietok rozhodol okresný súd\npo roku a šiestich mesiacoch, t. j. po uplynutí zjavne neprimeraného času.\n\n10\n\n28. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu – vysokým počtom nevybavených vecí,\npráceneschopnosťou zákonnej sudkyne a vyššieho súdneho úradníka a tiež nepridelením\nvyššieho súdneho úradníka zákonnej sudkyni, túto ústavný súd nemôže akceptovať.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné\nprenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí\no to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\nnemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie\nspôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03,\nIV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu\nči konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017).\n29. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v rozhodnom období\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1, 2, 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n30. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 401/2018-26 z 9. januára 2019\n\n11\n\nbolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n32. Napriek tomu, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti tak nežiadal, ústavný súd,\nvychádzajúc z čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, považoval za nevyhnutné opätovne\nprikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,\nzvlášť preto, lebo nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyplývajúci z nálezu sp. zn.\nIII. ÚS 401/2018 (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavný súd vychádzal zo zistenia,\nže v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté exekučné konanie stále prebiehalo.\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Ústavný súd vychádzal aj z toho, že prieťahy súdu v konaní\nči jeho nečinnosť predstavujú iný zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam\n(slobodám). Pritom taký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej\nprávomoci súdu a ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto\nfakticity vyplýva, že porušenie práva na súdne konanie v primeranej lehote nemožno\n\n12\n\ndodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším prieťahom (ústavným\npríkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť\nza porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (porovnaj\nnapr. I. ÚS 282/2019).\n36. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 2 500 € z toho dôvodu, že dlhotrvajúcim konaním okresného súdu\nnemôže vymôcť peňažnú sumu vyplývajúcu z exekučného titulu, a preto u neho pretrváva\npocit nespravodlivosti, neistoty, sklamania, rozčarovania a strata dôvery v súdny systém,\nktorý podľa neho chráni predovšetkým dlžníkov.\n37. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol predovšetkým na neefektívny\npostup okresného súdu v napadnutom konaní a na to, že v uvedenom konaní\nide o opakované porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na uvedenom základe ústavný súd rozhodol,\nže sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré\nmu je okresný súd povinný zaplatiť v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavný\nsúd návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\npresahujúcej sumu 1 500 € nevyhovel (bod 5 výrokovej časti tohto nálezu).\nVI.2 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré\nmu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n13\n\n40. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 346,26 €\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný\npaušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa\n§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 346,26 € (bod 4 výrokovej časti tohto\nnálezu).\n41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu (§ 135 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\n42. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-opakované", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "prieťahy v konaní-opakované", "exekúcia-námietky", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4f9ade5-c811-4949-923e-c9728b9987c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d56f81d-dec3-4c2e-87cb-dd3aae82954e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.401.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 401/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2018 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.401.2018.1"}, {"guid": "ussr:627b193a-3293-4dcb-a6dd-85d4209af67f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.220.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.220.2018.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 245/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "64069829-78ab-43da-98d3-5a0ce4f85ca8:0c0d235c-aa32-41f5-ba6a-4789c5ae6309", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/405/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/405/2012 z 27. 3. 2013", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/64069829-78ab-43da-98d3-5a0ce4f85ca8:0c0d235c-aa32-41f5-ba6a-4789c5ae6309"}], "citovane_v": []}