{"guid": "ussr:413d9ae7-e527-4ffc-a691-9e0a284fe587", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 148/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 148/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/413d9ae7-e527-4ffc-a691-9e0a284fe587", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 148/2020-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nMgr. Marek Benedik, s. r. o., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Marek Benedik, vo veci namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 218/2006\na postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 14 Co 404/2010\na sp. zn. 14 Co 37/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 Co 37/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000\n\n€ (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e\n\nKrajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie Mgr. Marek Benedik, s. r. o., Rudnayovo námestie 1, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu, sťažnostná argumentácia a rekapitulácia\nvyjadrení účastníkov konania\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 28. apríla 2020\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 218/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)\na postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených\npod sp. zn. 14 Co 404/2010 a sp. zn. 14 Co 37/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského\nsúdu“).\n2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal\n12. apríla 2006 okresnému súdu žalobu, domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanej\n2\n\n(obchodná spoločnosť\n\n, ktorá je vydavateľom týždenníka\n\n)\n\nospravedlniť sa sťažovateľovi za obsah článku uverejneného v týždenníku z 9. januára 2006\nz titulu porušenia práva na ochranu osobnosti. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 16. júna\n2009. V poradí prvým rozsudkom z 22. októbra 2009 okresný súd uložil žalovanej\npovinnosť ospravedlniť sa sťažovateľovi za článok uverejnený v č. 2/2006 časopisu\nz 9. januára 2006, čím rozhodol zjavne ultra petitum. Obe strany podali proti prvému\nrozsudku odvolanie a krajský súd uznesením č. k. 14 Co 404/2010-444 z 25. augusta 2011\ntento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho zjavnej\nnepreskúmateľnosti. Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo 24. októbra 2012 a uznesením\nzo 7. novembra 2012 bola pripustená zmena žalobného petitu. Okresný súd v poradí druhým\nrozsudkom zo 14. mája 2014 zamietol žalobu. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku\nodvolanie. Konanie je na krajskom súde vedené pod sp. zn. 14 Co 37/2015 a k 30. máju\n2019 nebolo právoplatne skončené. Z tohto prehľadu vyplýva, že napadnuté konanie trvá\nviac ako 13 rokov. Porušenie označených práv sťažovateľa spôsobuje už samotná dĺžka\nkonania, ktorú nemožno ničím ospravedlniť.\n3. Podľa sťažovateľa nejde o zložitú vec, ochrana osobnosti je bežnou agendou\nsúdov, právna úprava je stručná, jednoduchá, nekomplikovaná a existuje bohatá judikatúra\nsúdov. Súd nebol konfrontovaný so žiadnou skutočnosťou odôvodňujúcou také zdĺhavé\nkonanie. K správaniu účastníkov sťažovateľ uviedol, že bol aktívny, neprispel k dĺžke\nkonania takým spôsobom, ktorý by mu mohol byť vytýkaný, resp. za ktorý by mohol znášať\nzodpovednosť. K postupu súdov uviedol, že sa nevyhli viacerým obdobiam nečinnosti,\npostupovali neefektívne a pomaly. Súd prvej inštancie zapríčinil zdržanie konania tým,\nže vydal už len z procesných dôvodov zjavne nesprávny (prvý) rozsudok. Sťažovateľ\nuviedol ďalšie nedostatky v 6 bodoch: (I) prvé pojednávanie bolo nariadené až po troch\nrokoch od podania žaloby; (II) pojednávania boli vedené neefektívne, prakticky nebolo\nvykonávané dokazovanie v merite veci; (III) prvý rozsudok v merite veci, ktorý súd prvej\ninštancie vydal, bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie len\nz procesných dôvodov; (IV) od vydania v poradí prvého rozsudku do jeho zrušenia uplynulo\nviac ako 1 a pol roka; (V) od zrušenia prvého rozsudku okresného súdu do vydania v poradí\ndruhého rozsudku vo veci uplynuli viac ako 2 roky, ktoré boli naplnené neefektívnou\n3\n\nčinnosťou okresného súdu, keď vykonal prakticky len jeden dôkaz; (VI) od vydania\nv poradí druhého rozsudku uplynulo viac ako 5 rokov. Konanie má (malo) pre sťažovateľa\nmimoriadny význam, požadoval morálnu satisfakciu za celkom bezdôvodný útok na jeho\nprofesionálnu povesť a osobnú integritu.\n4. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým,\nže 1. konanie v takejto jednoduchej veci trvá už viac ako 13 rokov, 2. okresný súd vydal\nzjavne nesprávny rozsudok, čím sa konanie úplne zbytočne predĺžilo, 3. osobitne ťažko\nznášal a znáša prieťahy v konaní, trpí stresom z viac ako 13 rokov trvajúceho konania,\nktorého sa musí zúčastňovať, 4. cíti sa bezmocný zoči-voči orgánom, ktoré majú chrániť\npráva občanov, stratil vieru v právny štát a schopnosť súdu súdny spor vôbec správne\nrozhodnúť, 5. výsledok konania preňho v podstate stratil praktický význam (sama žalovaná\nna to upozornila), 6. na zbytočných prieťahoch sa podieľali súdy oboch inštancií, 7. takéto\ndlhé konanie v takej jednoduchej veci nemožno vzhľadom na okolnosti kvalifikovať inak\nako denegatio iustitiae.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol\nnález s vyslovením, že postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 218/2006\na postupom krajského súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 14 Co 404/2010 a sp. zn.\n14 Co 37/2015 boli porušené označené sťažovateľove práva, a priznal sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktoré mu vyplatí okresný súd, ďalej\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktoré mu vyplatí krajský súd,\na napokon priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\n6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedov\nokresného súdu a krajského súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvajú\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\n6.1 Predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr 35/2020 z 25. mája 2020\noznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.\n6.2 Predsedníčka okresného súdu uviedla, že v poradí druhý rozsudok bol potvrdený\nkrajským súdom a právoplatnosť nadobudol 6. júna 2019. V ústavnej sťažnosti sa teda\n4\n\nneuvádzajú úplne presne údaje, že by nebola vec právoplatne do dnešného dňa ukončená.\nSťažovateľ podal 6. augusta 2019 dovolanie a od 21. októbra 2019 sa spis nachádza na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). K vyjadreniu priložil\nchronologický prehľad úkonov okresného súdu, ktorý ústavný súd v podrobnostiach doplnil\no údaje vyplývajúce z pripojeného spisu takto:\n- 12. apríla 2006 – doručená žaloba o ochranu osobnosti;\n- 16. októbra 2007 – výzva sťažovateľovi na úhradu súdneho poplatku za žalobu;\n- 31. októbra 2007 – úhrada súdneho poplatku;\n- 15. mája 2008 – stanovený termín pojednávania na 16. jún 2008;\n- 9. júna 2008 – vyjadrenie žalovanej;\n- 16. júna 2008 – sťažovateľovi krátkou cestou doručené na pojednávaní vyjadrenie\nžalovanej, pojednávanie odročené na 27. jún 2008;\n- 19. júna 2008 – žiadosť zástupcu sťažovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu\npobytu v zahraničí;\n- 25. júna 2008 – vyjadrenie žalovanej k opodstatnenosti odročenia pojednávania;\n- 27. júna 2008 – pojednávanie z dôvodu neúčasti sťažovateľa a jeho zástupcu\nodročené na 24. september 2008;\n- 22. septembra 2008 – vyjadrenie sťažovateľa k podaniu žalovanej;\n- 24. septembra 2008 – pojednávanie odročené na neurčito pre práceneschopnosť\nsudcu;\n- 27. mája 2009 – stanovený termín pojednávania na 22. jún 2009;\n- 3. júna 2009 – žiadosť zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu\nkolízie pojednávaní;\n- 19. júna 2009 – ospravedlnenie sťažovateľa a žiadosť o odročenie pojednávania;\n- 22. júna 2009 – pojednávanie odročené na 14. september 2009 pre neúčasť strán;\n- 14. septembra 2009 – vyjadrenie sťažovateľa, dokazovanie vyhlásené za skončené,\nodročené na účely vyhlásenia rozsudku na 7. október 2009;\n- 6. októbra 2009 – oznámenie sporovým stranám o odročení vyhlásenia rozsudku\nna 14. október 2009 z dôvodu práceneschopnosti sudcu;\n- 14. októbra 2009 – pojednávanie, sudca konštatuje, že nedošlo k vypracovaniu\nrozsudku a termín vyhlásenia rozsudku bol stanovený na 22. október 2009;\n5\n\n- 22. októbra 2009 – vyhlásenie rozsudku;\n- 3. novembra 2009 – odvolanie sťažovateľa;\n- 6. novembra 2009 – odvolanie žalovanej;\n- 4. januára 2010 – uznesenie o vrátení časti súdneho poplatku sťažovateľovi,\ndoručovanie odvolaní strán na vyjadrenie;\n- 25. januára 2010 – vyjadrenie žalovanej;\n- 8. februára 2010 – vyjadrenie sťažovateľa;\n- 8. marca 2010 – doručovanie právoplatného uznesenia zo 4. januára 2010\ndaňovému úradu;\n- 11. marca 2010 – výzva sťažovateľovi a žalovanej na úhradu súdneho poplatku\nza odvolanie;\n- 13. októbra 2010 – vypracovanie predkladacej správy;\n- 19. októbra 2010 – predloženie spisu krajskému súdu;\n- 18. mája 2011 – nariadenie termínu pojednávania na 9. jún 2011;\n- 25. mája 2011 – ospravedlnenie žalovanej a žiadosť o odročenie pojednávania;\n- 2. júna 2011 – výzva advokátovi žalovanej;\n- 7. júna 2011 – zrušenie termínu pojednávania, upovedomenie strán;\n- 8. júna 2011 – odpoveď advokáta žalovanej na výzvu krajského súdu;\n- 25. augusta 2011 – uznesenie krajského súdu o zrušení rozsudku súdu prvého\nstupňa a vrátení veci na ďalšie konanie;\n- 30. augusta 2011 – spis doručený okresnému súdu;\n- 9. septembra 2011 – referát na doručenie uznesenia krajského súdu stranám;\n- 18. októbra 2011 – po právoplatnosti rozhodnutia spis predložený sudcovi;\n- 21. marca 2012 – žiadosť sťažovateľa o nariadenie pojednávania;\n- 31. augusta 2012 – stanovený termín pojednávania na 24. október 2012;\n- 24. októbra 2012 – na pojednávaní sťažovateľom predložený návrh na zmenu\nžaloby, sporové strany požiadali o časový priestor na dohodu, pojednávanie odročené\nna 10. december 2012;\n- 7. novembra 2012 – rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby;\n- 7. decembra 2012 – oznámenie účastníkom o zmene termínu pojednávania\nna 13. február 2013 z dôvodu práceneschopnosti sudcu;\n6\n\n- 13. februára 2013 – prejednanie veci, výsluch účastníkov, pojednávanie odročené\nna ďalší termín 29. apríla 2013 na účely predvolania svedka;\n- 25. apríla 2013 – vyjadrenie sťažovateľa;\n- 29. apríla 2013 – prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na ďalší termín\n4. septembra 2013 na účely opätovného predvolania svedka, ktorému sa nepodarilo doručiť\npredvolanie;\n- 4. septembra 2013 – výsluch svedka, odročené na 3. október 2013 s tým,\nže účastníci predložia záverečné reči;\n- 25. septembra 2013 – vyjadrenie sťažovateľa;\n- 1. októbra 2013 – zrušenie termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti\nsudcu;\n- 2. októbra 2013 – vyjadrenie žalovanej;\n- 3. októbra 2013 – ospravedlnenie žalovanej, pojednávanie odročené na neurčito;\n- 18. marca 2014 – stanovený termín pojednávania na 14. máj 2014;\n- 14. mája 2014 – prejednanie veci, dokazovanie vyhlásené za skončené, vyhlásenie\nrozsudku;\n- 9. júna 2014 – žiadosť zákonného sudcu o predĺženie lehoty na vypracovanie\nrozhodnutia, lehota predĺžená do 9. júla 2014;\n- 22. septembra 2014 – referát na doručenie rozsudku zo 14. mája 2014;\n- 10. októbra 2014 – doručenie rozhodnutia do spisovej kancelárie na expedovanie;\n- 4. novembra 2014 – odvolanie sťažovateľa;\n- 13. novembra 2014 – odvolanie sťažovateľa zasielané na vyjadrenie žalovanej;\n- 26. novembra 2014 – vyjadrenie žalovanej;\n- 16. januára 2015 – vypracovanie predkladacej správy;\n- 22. januára 2015 – predloženie spisu krajskému súdu;\n- 8. apríla 2019 – oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku;\n- 16. apríla 2019 – rozsudok krajského súdu potvrdzujúci rozsudok okresného súdu;\n- 20. mája 2019 – spis doručený okresnému súdu;\n- 21. mája 2019 – doručovanie rozhodnutia účastníkom;\n- 6. júna 2019 – právoplatnosť rozsudku;\n- 19. júna 2019 – referát na vyznačenie právoplatnosti, štatistika, anonymizácia;\n7\n\n- 25. júna 2019 – uznesenie ukladajúce sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalovanej\nnáhradu trov odvolacieho konania;\n- 2. augusta 2019 – spisová a poplatková kontrola;\n- 6. augusta 2019 – dovolanie sťažovateľa;\n- 13. augusta 2019 – výzva sťažovateľovi na úhradu súdneho poplatku za dovolanie;\n- 13. septembra 2019 – úhrada súdneho poplatku;\n- 26. septembra 2019 – dovolanie doručované na vyjadrenie žalovanej;\n- 22. októbra 2019 – vyjadrenie žalovanej k dovolaniu;\n- 24. októbra 2019 – vypracovanie predkladacej správy;\n- 28. októbra 2019 – vyjadrenie žalovanej doručované na vedomie sťažovateľovi;\n- 31. októbra 2019 – predloženie spisu najvyššiemu súdu;\n- 4. februára 2020 – vrátenie spisu okresnému súdu ako predčasne predloženého;\n- 6. februára 2020 – výzva zástupcovi na predloženie plnomocenstva na zastupovanie\nžalovanej;\n- 17. februára 2020 – doloženie plnej moci;\n- 17. apríla 2020 – opätovné predloženie spisu najvyššiemu súdu.\n7. Predseda krajského súdu podaním sp. zn. 1 SprV 204/2020 z 11. júna 2020\noznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní o ústavnej sťažnosti. K obsahu ústavnej sťažnosti\nuviedol, že sa stotožňuje s vyjadreniami referujúcich sudkýň. JUDr. Beáta Jurgošová, ktorá\nreferovala v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 404/2010, uviedla, že 19. októbra 2010 bola\nvec predložená do oddelenia civilných vecí a 12. januára 2011 bola pridelená na prejednanie\na rozhodnutie senátu 3 Co. Krajský súd 18. mája 2011 nariadil pojednávanie na 9. jún 2011,\nktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia neúčasti zástupcu sťažovateľa zrušené. Krajský súd\n25. augusta 2011 vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej\n\naj\n\n„OSP“), rozsudok\n\nokresného súdu zrušil z dôvodu zjavnej\n\nnepreskúmateľnosti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n7.1 Mgr. Barbora Barteková referujúca vo veci vedenej pod sp. zn. 14 Co 37/2015\nuviedla, že vec nebola prejednaná a rozhodnutá v primeranej lehote z viacerých\nobjektívnych\n\ndôvodov.\n\nV čase\n\npredloženia\n8\n\nveci\n\n22.\n\njanuára\n\n2015\n\nmal\n\nsenát\n\n14 Co nevybavených 704 konaní. Prejednávaná vec bola zaradená do bežného poradia,\nkeďže vzhľadom na predmet konania nešlo o konanie vyžadujúce osobitnú alebo\nvýnimočnú rýchlosť podľa rozvrhu práce. Mgr. Barteková popísala personálne zmeny\nsenátu (odchod jednej členky senátu do starobného dôchodku a prevzatie spisov po nej inou\npridelenou sudkyňou v roku 2017, pracovanie senátu v neúplnom zložení pri plnom nápade\nvecí na prelome rokov 2018 a 2019, prevzatie oddelenia po jednej členke senátu v marci\n2019). Poukázala na dlhodobé pracovanie senátu s vysokým počtom nevybavených vecí.\nPredmetnú vec referujúca sudkyňa naštudovala ihneď, ako jej to pracovná zaťaženosť\ndovoľovala, a úkon smerujúci k vybaveniu veci (nariadenie termínu verejného vyhlásenia\nrozsudku) vykonala 8. apríla 2019, o odvolaní sťažovateľa bolo rozhodnuté 16. apríla 2019\na spis bol vrátený okresnému súdu 20. mája 2019.\n8. Podaním zo 16. júna 2020 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa\nna repliku k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu. Právny zástupca sťažovateľa\nvo vyjadrení z 10. júla 2020 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez verejného pojednávania.\nOhradil sa proti tvrdeniu o neuvedení presných údajov v ústavnej sťažnosti, poukázal\nna právoplatné neskončenie konania a na nedoručenie rozhodnutia krajského súdu\nzo 14. mája 2019 v čase podania ústavnej sťažnosti, teda po 13 rokoch trvania konania.\nPrávoplatné skončenie konania po podaní ústavnej sťažnosti považoval za právne\nbezvýznamné. Vyjadril potrebu zohľadniť celkovú dĺžku konania. Okresný súd\nopodstatnenosť ústavnej sťažnosti z vecného hľadiska nespochybnil, jeho chronologický\nprehľad úkonov potvrdzuje sťažovateľom popísaný priebeh konania a výskyt dlhých období\nnečinností, resp. neefektívnej a pomalej činnosti. Krajský súd nepoprel opodstatnenosť\nústavnej sťažnosti a priznal zbytočné prieťahy. Sťažovateľ upozornil na rozpor vyjadrenia\nkrajského súdu s judikatúrou ústavného súdu, že veci týkajúce sa ochrany osobnosti nie je\npotrebné prejednať urýchlene. Dôvody pre také dlhé trvanie konania uvedené krajským\nsúdom sa týkajú organizácie činnosti súdu a množstva prejednávaných vecí. Pri prvom\nkonaní na krajskom súde len pridelenie veci odvolaciemu senátu trvalo takmer tri mesiace.\nNariadenie pojednávania bolo nadbytočné vzhľadom na povahu vád prvého rozsudku,\nkrajský súd mohol rozhodnúť aj bez pojednávania, čo napokon aj urobil. Poukázal\n\n9\n\nna rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa nadmerného množstva (nevybavených) vecí\nv súvislosti s uplatnením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.\nII.\nRelevantná právna úprava a východiská ústavného súdu\n10.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n10.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n10.3 Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n12.1 Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\n10\n\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu\na sudcu vychádzala z § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol\npodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu\nvyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých\ndôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu.\n12.2 Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu\nhospodárnosti a rýchlosti konania (Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb). Podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 218/2006\na krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 404/2010\n13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 8 C 218/2006\na postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 404/2010\na sp. zn. 14 Co 37/2015 došlo, resp. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\n\n11\n\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takto bol predmet\nkonania vymedzený uznesením o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)\nsa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným\nsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom\nv odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 404/2010) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď\nústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému\nporušovaniu označeného základného práva postupom súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nzásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.\n15. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí\nsmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv\nsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva\nvýznamnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu\ndo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,\nII. ÚS 67/06). Táto prax ústavného súdu bola odobrená aj Európskym súdom pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) vo viacerých konaniach vedených proti Slovenskej republike,\nnapr. Obluk proti Slovensku, bod 61, resp. Mazurek proti Slovensku z 3. 3. 2009 k sťažnosti\nč. 16970/05.\n16. Okresný súd v napadnutom konaní ešte pred doručením ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa ústavnému súdu meritórne rozhodol o žalobe sťažovateľa. Rozsudok\nzo 14. mája 2014 riadne doručil sťažovateľovi. Po následne podanom odvolaní rozhodoval\nv konaní krajský súd rozsudkom zo 16. apríla 2019, ktorý bol doručený sťažovateľovi\na právoplatnosť nadobudol 3 dni po podaní ústavnej sťažnosti. Opísaným postupom bola\núloha okresného súdu v odstránení právnej neistoty sťažovateľa podľa názoru ústavného\nsúdu naplnená už niekoľko rokov pred podaním ústavnej sťažnosti. Navyše s účinnosťou\n12\n\nod 1. júla 2016, teda po podaní odvolania sťažovateľa a v období, keď sa vec nachádzala\nna krajskom súde, došlo k zmene právnej úpravy civilného súdneho procesu v tom smere,\nže krajský súd ako odvolací súd mal povinnosť sám rozhodnúť vo veci a nemohol\nodvolaním napadnutý nový rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť okresnému súdu\nna ďalšie konanie, pretože už predtým raz zrušil rozsudok okresného súdu (§ 390 CSP).\nZ toho dôvodu ani teoreticky nemohlo prichádzať do úvahy, že by okresný súd mohol ďalej\nv budúcnosti rozhodovať vo veci samej po rozhodnutí krajského súdu.\n17. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v čase, keď už tento prostriedok nápravy\nvo vzťahu k napadnutému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj\núčel. Okresný súd už nemohol porušovať navrhovateľove práva postupom predchádzajúcim\npredloženiu odvolania krajskému súdu. Po vrátení spisu po rozhodnutí o odvolaní okresný\nsúd priebežne vykonával úkony smerujúce k tomu, aby konečné rozhodnutie krajského súdu\nnadobudlo právoplatnosť (doručovanie) a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.\nPo právoplatnom skončení veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, podal sťažovateľ\ndovolanie, okresný súd vykonáva úkony súvisiace s dovolacím konaním priebežne. Podľa\nprehľadu úkonov súdu nie je možné v jeho postupe spozorovať neprimerané časové\nobdobia, resp. zbytočné prieťahy. Od podania dovolania do predloženia najvyššiemu súdu\nprebehli necelé 3 mesiace, čo je možné považovať za primeraný čas. Úkony súdu boli\nv tomto čase efektívne. Tieto dôvody v súhrne svedčia o neopodstatnenosti námietok\nsťažovateľa smerujúcich k tvrdenému porušeniu ním označených práv postupom okresného\nsúdu.\n18. Krajský súd v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 404/2010 (konanie\no odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu) rozhodol uznesením z 25. augusta 2011,\npreto vzhľadom na dátum podania ústavnej sťažnosti (3. júna 2019) nemohol byť\nporušovateľom označených práv sťažovateľa. Vrátením spisu okresnému súdu (30. augusta\n2011) bola jeho úloha spočívajúca v povinnosti rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa splnená.\nStav právnej neistoty sťažovateľa vo vzťahu k tomuto konaniu netrval a ústavná sťažnosť\nnesmeruje v tejto časti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu. Účel základného práva podľa\n\n13\n\nčl. 48 ods. 2 ústavy nie je možné dosiahnuť ústavnou sťažnosťou po právoplatnom skončení\nkonania na krajskom súde.\n19. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 14 až 18 ústavný súd v časti namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 404/2010\nzistil neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti sťažovateľa. To by ústavný súd za iných\nokolností viedlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej. Keďže však bola ústavná sťažnosť prijatá\nna ďalšie konanie ako celok, bolo na mieste v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovieť (bod\n4 výroku nálezu).\nIII.2 K postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 37/2015\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa.\n21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní\no občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti, v ktorom sa sťažovateľ domáha\nuverejnenia ospravedlnenia v navrhovanom znení. Vo všeobecnosti ide o štandardnú agendu\nsúdov prvej inštancie a druh konania, ktorého povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť\nvšeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis\nmutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016). V tomto prípade nezistil ústavný súd\n14\n\nprvok faktickej alebo právnej zložitosti, neargumentoval tak ani žiadny z účastníkov.\nÚstavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj význam konania\npre sťažovateľa. V napadnutom konaní žalobu a aj odvolanie proti vydanému rozsudku\npodal sťažovateľ, právoplatné ukončenie sporu preto preňho nepochybne subjektívne malo\nvýznam.\n22.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadne prispenie správania sťažovateľa k dĺžke\ntrvania konania na krajskom súde.\n23. Pri napadnutom konaní krajského súdu (rozhodovanie o odvolaní proti druhému\nrozsudku okresného súdu) je možné už hneď pri prvom pohľade konštatovať zjavne\nneprimeranú dĺžku konania (4 roky 3 mesiace). Neprimeranosť priznal aj predseda súdu,\nodôvodňujúc ju objektívnymi dôvodmi (zmeny v zložení senátu, pracovná zaťaženosť\npre dlhodobo vysoký počet nevybavených vecí).\n24. Pokiaľ ide o obranu krajského súdu spočívajúcu v argumentácii o množstve vecí\na zmenách v obsadení senátu krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n25. Ústavný súd si na tomto mieste dovolí uviesť vo vzťahu k vyjadreniu predsedu\nkrajského súdu, podľa ktorého nešlo o konanie, ktoré by malo prebiehať s osobitnou alebo\nvýnimočnou rýchlosťou, že bolo potrebné prihliadnuť na tú okolnosť, že konanie vo veci\nsamej trvalo v čase predloženia veci krajskému súdu už 8 rokov a 9 mesiacov. Ústavný súd\nzdôrazňuje, že išlo o druhé predloženie spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní\n15\n\nproti rozsudku vo veci samej, čo mal krajský súd zohľadniť aj pri posudzovaní poradia\nvybavovania jednotlivých vecí. Ústavný súd podotýka, že celková dĺžka konania môže byť\ndôvodom aj na prípadné prijatie osobitných opatrení orgánov riadenia a správy súdu\numožňujúcich (bez zásahu do rozhodovacej činnosti súdu) priebežné sledovanie plynulosti\nkonania v takýchto veciach, prípadne aj ich prednostné vybavenie (IV. ÚS 137/2019).\n26. Podľa názoru ústavného súdu sú zistené skutočnosti postačujúce na vyvodenie\nkonečného záveru, že celková dĺžka napadnutého konania je z ústavného hľadiska celkom\nzjavne neakceptovateľná. Postupom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako\naj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nústavný súd vyslovil, že označené práva sťažovateľa porušené boli (bod 1 výroku tohto\nnálezu). Sťažovateľovi je možné vytknúť, že sa nedomáhal ochrany svojich práv skôr ako\npo vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu a tri dni pred doručením jeho písomného\nvyhotovenia.\nIV.\nPríkaz konať\n27. Sťažovateľ sa nedomáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nalebo krajskému súdu konať. Keďže krajský súd po vydaní rozsudku zo 16. apríla 2019\nvrátil spis okresnému súdu, nemalo by žiadny význam prikázať mu ďalej konať. V zmysle\nustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ústavný súd neuloží príkaz konať, ak v čase\njeho rozhodovania je konanie vo veci samej už právoplatne skončené. Príkaz konať preto\nneadresoval ústavný súd ani okresnému súdu, ktorý rozhodol už aj o náhrade trov konania\na vec predložil najvyššiemu súdu.\n\n16\n\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n28.1 Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28.2 Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n28.3 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n29. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €\nproti každému z označených porušovateľov. Svoj návrh na priznanie finančného\nzadosťučinenia sťažovateľ riadne odôvodnil (bod 4).\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd\npri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na okolnosti prípadu.\n31. Pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia prihliadol ústavný súd iba\nčiastočne na celkovú dĺžku konania vedeného na všeobecných súdoch, keďže\nza odôvodnenú považoval ústavnú sťažnosť iba vo vzťahu k postupu krajského súdu\nv konaní o odvolaní proti v poradí druhému rozsudku okresného súdu, ktoré trvalo 4 roky\n17\n\na 3 mesiace, pričom toto konanie nebolo ovplyvnené potrebou vykonať akýkoľvek procesný\núkon okrem samotného rozhodnutia. Ústavný súd na druhej strane zohľadnil, že predmetom\nkonania bola žaloba o ochranu osobnosti, nešlo teda o prípad, že by sťažovateľ bol\nvyslovene odkázaný na výsledok predmetu konania, hoci preňho mal výsledok konania\nsubjektívne iste mimoriadny význam. Prihliadnuc napokon aj na správanie sťažovateľa,\nktorý dĺžku konania neovplyvnil, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je\nspravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznať finančné\nzadosťučinenie vo vzťahu ku krajskému súdu v sume 2 000 € podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu), čo zodpovedá rozhodovacej praxi\nústavného súdu (porovnaj napr. III. ÚS 232/2017, IV. ÚS 298/2018, I. ÚS 183/2017,\nII. ÚS 663/2017).\n32. Ústavný súd zároveň nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nžiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške prevyšujúcej ústavným súdom\npriznanú sumu, resp. priznať zadosťučinenie proti okresnému súdu. Toto rozhodnutie je\nobsiahnuté v bode 4 výrokovej časti nálezu.\nVI.\nTrovy konania\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd vyhovel\nústavnej sťažnosti sťažovateľa, preto je dôvod na rozhodnutie aj o náhrade trov konania,\nktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n34. Ústavný súd zastáva názor, že podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) patrí sťažovateľovi, vychádzajúc z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za I. polrok 2018 vo výške 980 € a zo skutočnosti, že predmet sporu\n18\n\nnie je možné oceniť peniazmi, náhrada trov konania za dva úkony právnej služby v hodnote\n163,33 €, ktoré podľa obsahu spisu právny zástupca preukázateľne vykonal v roku 2019,\na to 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1\npísm. a) vyhlášky, 2. písomné podanie ústavnej sťažnosti podľa § 13a ods. 1 písm. c)\nvyhlášky, a za jeden úkon právnej služby v hodnote 177 € vykonaný v roku 2020, a to\npísomné podanie na súde týkajúce sa veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky.\nZároveň mu patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 30,22 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom\nv celkovej sume 640,66 € (suma 533,88 € bola zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty\nvo výške 106,78 €, pretože ústavný súd považoval za preukázané, že právny zástupca\nsťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky).\n35. Náhradu trov konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, keďže je mu možné pričítať porušenie práv\nsťažovateľa.\n36. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 3 výroku tohto nálezu.\nVII.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ochrana osobnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ochrana osobnosti", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ochrana osobnosti", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/37/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef258d02-c1bf-4e58-9f78-34ba32b1aa5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2019.1"}, {"guid": "ussr:ab674a8e-f945-4eb9-8d6c-08fbc456260a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 298/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 298/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2"}, {"guid": "ussr:236425cf-d0d2-4dac-896d-4a7a1c22467e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 663/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2017 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.663.2017.1"}, {"guid": "ussr:d90114d3-de47-405e-a685-306eb5a1ede4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.232.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 232/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 232/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.232.2017.2"}, {"guid": "ussr:96968be3-012b-49bc-a3cb-c507306d6243", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.183.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.183.2017.2"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:d136284a-952d-47f2-9888-b22c5c1dd188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d"}, {"guid": "ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "aa85c8c6-54d0-464a-8d7c-d36384d8553f:e942c3bd-c9f3-433c-9413-025cd4066c2a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714204778.1", "spisova_znacka": "14Co/37/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/37/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714204778.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a55daa2f-c789-4262-9b0c-63c5b49a171c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.442.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.442.2021.2"}, {"guid": "ussr:c70afcaa-e1b6-4185-b271-96a68c16bc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.128.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.128.2021.2"}]}