{"guid": "ussr:1761e329-bb29-40c5-8a0d-f417ec5d8aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.156.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2020 z 25. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 156/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.156.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1761e329-bb29-40c5-8a0d-f417ec5d8aae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.156.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.156.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.156.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 156/2020-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora\n\nDuľu\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\n,\n\nv konaní\n\no\n\nústavnej\n\n,\n\nsťažnosti\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 10 C 11/2018-70\nz 10. decembra 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nMichalovce č. k. 10 C 11/2018-70 z 10. decembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 10 C 11/2018-70 z 10. decembra\n2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov) na účet\nadvokátky\n\nJUDr.\n\nIvety\n\nRajtákovej,\n\nŠtúrova\n\n20,\n\nKošice,\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 156/2020-15 z 28. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 11/2018-70\nz 10. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 C 11/2018 uznesením z 13. apríla 2018 ustanovil sťažovateľku ako\nprekladateľku a uložil jej preložiť písomnosti v určenom rozsahu z jazyka slovenského\ndo jazyka poľského.\n2.1 Po vyhotovení prekladu ho sťažovateľka predložila okresnému súdu spolu\ns vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov v zmysle vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov\na náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). V predmetnom vyúčtovaní si sťažovateľka uplatnila nárok\nna odmenu vo výške 2 788,80 € za 140 normostrán prekladateľského úkonu (jednu\n2\n\nnormostranu prekladateľského úkonu za sumu 19,92 €) a nárok na náhradu hotových\nvýdavkov vo výške 27,88 €, teda celkovo žiadala priznať sumu 2 816,68 €.\n3. Okresný súd uznesením zo 4. septembra 2018 vydaným vyššou súdnou úradníčkou\nza vyhotovenie prekladu písomností z jazyka slovenského do jazyka poľského sťažovateľke\npriznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 1 767,02 € pozostávajúce z odmeny\nza 67 strán prekladu zvýšenej o 30 %, t. j. vo výške 1 735,30 € a náhrady hotových\nvýdavkov vo výške 31,72 €.\n3.1 Sťažovateľka proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podala sťažnosť,\nv ktorej s poukazom na § 10 ods. 5 vyhlášky namietala nesprávnosť určenia odmeny\nza vyhotovenie prekladu, ktorú okresný súd napadnutým uznesením vydaným sudcom\nz 10. decembra 2018 zamietol ako nedôvodnú.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okresnému súdu vytýka, že sa v napadnutom\nuznesení\n\nnevysporiadal\n\ns\n\njej\n\nargumentáciou\n\nvznesenou\n\nv\n\nsťažnosti,\n\nktorou\n\nnamietala nesprávnosť napadnutého uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou\n4. septembra 2018, spočívajúcou v tom, že «nerešpektovala ustanovenie § 10 ods. 5\nvyhlášky č. 491/2004 Z. z., ktoré definuje „jednu stranu prekladu“. Sťažovateľka poukázala\nna to, že ňou vyhotovený preklad spisového materiálu do poľského jazyka predstavoval\n251 763 znakov, čo v prepočte podľa definície strany prekladu predstavuje 140 strán\nprekladu. Poukázala na to, že priznať odmenu za vyhotovený preklad možno len postupom,\nkedy bude zohľadnený celkový počet znakov uvedený v preklade.\n... Z citovaných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. a vyhlášky č. 491/2004 Z. z.\nvyplýva, že prekladateľ vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa. Okrem iného za odmenu.\nRovnako z nich vyplýva, že prekladateľovi za prekladateľský úkon patrí, v prípade,\nže je jeho zadávateľom súd, tarifná odmena, ktorá sa určí podľa jazyka a počtu strán úkonu\nprekladateľskej činnosti. Čo je jedna strana prekladateľskej činnosti je obsiahnuté\nv definícii obsiahnutej v právnom predpise. Jedna strana preložených listín je definovaná\npočtom znakov písaného textu, a to, alebo podľa riadkov a znakov v každom riadku, alebo\npodľa celkového počtu (1800) znakov na jednej strane textu. Vyhláška č. 491/2004 Z. z.\nstanovuje výšku tarifnej odmeny za stranu preložených listín.».\n3\n\n5. Sťažovateľka zdôraznila, že sudca, ktorý o jej sťažnosti rozhodoval, v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia uviedol, že «§ 10 ods. 5 (vyhlášky, pozn.) jasne definuje jednu\nstranu preloženej listiny. Tento záver je totožný so sťažnostnými námietkami sťažovateľky.\nTakéto konštatovanie však nie je odpoveďou na ne, keďže s podstatou týchto námietok,\nže ak je „stranou preložených listín“ 1800 znakov, potom pre účely priznania tarifnej\nodmeny je nevyhnutné priznať odmenu za toľko strán preložených listín, koľko zodpovedá\npodielu celkového počtu znakov prekladu a čísla 1800. Na túto argumentáciu tvoriacu\npodstatu jej sťažnosti sťažovateľka nedostala v uznesení napadnutom touto ústavnou\nsťažnosťou žiadnu odpoveď. Je však zrejmé, že súd aplikoval právo (vyhlášku č. 491/2004\nZ. z. tak, že ho vyložil iným spôsobom). Sťažovateľka však poukazujúc už na vyššie citované\nustanovenie § 10 ods. 1 a ods. 5 citovanej vyhlášky považuje výklad a aplikáciu tohto\nprávneho predpisu za také, ktoré sú v rozpore tak s jej výslovným znením, ako aj s jej\nobsahom a účelom. Sťažovateľka považuje za nesporné, že zavedením definície strany\npreložených listín právny predpis jednoznačne definoval akým spôsobom je potrebné\nposudzovať rozsah prekladateľského úkonu. Súd pri aplikácii práva je oprávnený a povinný\nprávo vykladať, nie je však oprávnený vykladať ho v priamom rozpore s jeho výslovným\nznením a s celkom zjavným účelom. Takýto postup súdu je arbitrárny a porušuje právo\nsťažovateľky na spravodlivé súdne konanie a na konanie v súlade so zákonom.».\n6. S poukazom na uvedené je sťažovateľka presvedčená, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu porušilo jej práva, a to „nielen nedostatkom zrozumiteľného a dostatočného\nodôvodnenia, ale je aj mimoriadnym excesom v rozhodovaní všeobecného súdu, ktorý\ninterpretoval a aplikoval právnu normu v rozpore s jej znením, obsahom a účelom, čo je\npostup, ktorý je nezlučiteľný s princípmi spravodlivého súdneho konania a s právom\nkaždého domáhať sa svojho práva zákonom predpísaným postupom, čomu zodpovedá\npovinnosť súdu o jeho subjektívnom práve aj podľa platného práva rozhodnúť.“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky\n\nvo veci porušenia\n4\n\n-\n\npráva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva v konaní pred\nsúdom zakotvené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,\n\n-\n\njeho práva na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\nbolo uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/11/2018 zo dňa 10.12.2018\na postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Michalovce pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Michalovce\nsp. zn. 10C/11/2018 zo dňa 10.12.2018 a vracia vec Okresnému súdu Michalovce na ďalšie\nkonanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky\n8. K prijatej ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda\nokresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 346/2020 z 5. júna 2020 tak, že v podstatnom\nuviedol:\n«Z vyjadrenia sudcu vyplýva, že pri rozhodovaní vychádzal z definície ustanovenia\n§ 10 ods. 5 citovanej vyhlášky a z počtu strán preloženej listiny a nie zo znakov a riadkov,\npretože pri objeme prekladu nie je reálne počítať každý znak na jednej (rozumej fyzickej)\nstrane. Doposiaľ sa pri rozhodovaní s námietkou týkajúcou sa aplikácie ustanovenia § 10\nods. 5 nestretol a vždy sa odmena priznávala podľa fyzického počtu strán, pokiaľ\ndosahovali aspoň minimálny rozsah určený vyhláškou.\nPodľa nášho názoru je uvedené ustanovenie vyhlášky potrebné vykladať tak, že tam\nurčené kritéria pre jednu stranu preložených listín predstavujú minimálny počet riadkov\na znakov, kedy je možné hodnotiť stranu prekladu za „jednu stranu“ prekladu\nv zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 citovanej vyhlášky. Vyhláška iný termín ako „jedna\nstrana“ nepoužíva. Do výkladových nezrovnalostí sa tak dostáva skutočnosť, že\ntzv. normostrana, ktorú terminológiu používa aj sťažovateľka, sa nerovná tzv. fyzickej\n5\n\nstrane (napr. vo formáte A4). Počet normostrán tak nemusí vždy zodpovedať počtu fyzických\nstrán, pretože ich počet je ovplyvnený formátovaním, veľkosťou písma či riadkovaním.»\n9. Označené vyjadrenie okresného súdu ústavný súd zaslal na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľky a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila,\nči trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľky konalo ústne pojednávanie. V stanovisku\nk vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zhrnula, že vyjadrenie okresného súdu\nneobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili opodstatnenosť argumentov\nsťažovateľky obsiahnutých v jej ústavnej sťažnosti. Zároveň aj s odkazom na svoju\npredchádzajúcu sťažnostnú argumentáciu sťažovateľka osobitne poukázala na tieto\nskutočnosti:\n«Jadro argumentácie tvoria dve tvrdenia, a to sprostredkované vyjadrenie sudcu,\nže pri rozhodovaní vychádzal z definície ust. § 10 ods. 5 citovanej vyhlášky a z počtu strán\npreloženej listiny „a nie zo znakov a riadkov“, pretože pri objeme prekladu nie je reálne\npočítať každý znak na jednej strane a o tom, že sa s takouto námietkou ešte nestretol,\na druhé tvrdenie, vyjadrujúce názor súdu, že § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 491/2004 Z. z. je\npotrebné vyhľadať tak, že tam určené kritériá pre jednu stranu preložených listín\npredstavujú „minimálny“ počet riadkov a znakov, kedy je možné hodnotiť stranu prekladu\n„za jednu stranu“.\nPodľa názoru súdu „sa do výkladových nezrovnalostí“ dostáva skutočnosť,\nže takzvaná normostrana sa nerovná fyzickej strane a počet normostrán nemusí vždy\nzodpovedať počtu fyzických strán, pretože „ich počet je ovplyvnený formátovaním,\nveľkosťou písma či riadkovaním“.\nJe celkom zjavné, že v stave argumentačnej núdze sa okresný súd uchyľuje\nk vzájomne si protirečiacim tvrdeniam. Na jednej strane tvrdí, že nie je reálne počítať každý\nznak na jednej fyzickej strane, preto priznal sťažovateľke odmenu podľa fyzického počtu\nstrán, na druhej strane dospieva k záveru, že počet znakov, uvedených v ust. § 10 ods. 5\nVyhlášky č. 491/2004 Z. z. je potrebné vykladať tak, že ustanovujú minimálny počet znakov\na riadkov, kedy je možné hodnotiť stranu prekladu za „jednu stranu“ prekladu v zmysle ust.\n§ 10 ods. 5 Vyhlášky č. 491/2004 Z. z., z čoho explicitne vyplýva, že na to, aby súd posúdil,\nči ide o „jednu stranu“ prekladu podľa ust. § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 491/2004 Z. z.,\n6\n\nmusia byť znaky na každej jednej fyzickej strane zrátané, aby súd zistil, či táto „fyzická\nstrana“ obsahuje vyhláškou určený minimálny počet znakov. Inak ako spočítaním znakov\na medzier súd nevie posúdiť, či jedna fyzická strana prekladu je skutočne jednou stranou\npodľa ust. § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 491/2004 Z. z. (Bez ohľadu na protirečivosť týchto tvrdení\nsťažovateľka poznamenáva, že na zisťovanie počtu znakov, nachádzajúcich sa na jednej\nstrane, existuje dostupné softvérové vybavenie.)\nSamotný súd teda vo svojej argumentácii priznáva, že počet znakov na jednej strane\ntextu (alebo počet riadkov a znakov v nich) je určujúcim kritériom na to, kedy možno\npriznať prekladateľovi odmenu za „jednu stranu preložených listín“. Bolo už uvedené,\nže neudržateľným a nelogickým je tvrdenie súdu, že ak sa má zistiť, či fyzická strana\nprekladu obsahuje „minimálny“ počet znakov, vtedy sa tieto znaky spočítať dajú\na pri argumentácii sťažovateľky, že jej patrí odmena za prekladateľský úkon podľa počtu\nznakov preložených listín, v takomto prípade sa znaky zrátať nedajú.\nPodstatným je však tvrdenie okresného súdu, že Vyhláška č. 491/2004 v ust. § 10\nods. 5 ustanovuje minimálny počet riadkov a znakov, kedy je možné hodnotiť stranu\nprekladu za jednu stranu, za ktorú prislúcha prekladateľovi odmena podľa jej § 10 ods. 1.\nV tejto súvislosti sťažovateľka si dovoľuje opätovne, tak, ako v ústavnej sťažnosti,\nuviesť platné a účinné znenie ust. § 10 ods. 5 Vyhlášky č. 491/2004 Z. z., podľa ktorého:\nJedna strana preložených listín je písacím strojom alebo textovým editorom písaný text\nobsahujúci 30 riadkov, každý so 60 znakmi v riadku vrátane medzier, alebo 1 800 znakov\nna jednej strane textu. Každá posledná neúplná strana a každá jedna samostatná listina\nv rozsahu menšom, ako je jedna strana, sa považujú za jednu celú stranu.\nJe teda zrejmé, že výklad, ktorý si osvojil okresný súd, je v priamom rozpore\ns platným a účinným znením textu právneho predpisu, ktorý zrozumiteľne a jednoznačne\ndefinuje jednu stranu preložených listín ako text, obsahujúci 30 riadkov, každý so 60 znakmi\nriadku, vrátane medzier, alebo 1800 znakov na jednej strane textu. Každý ďalší text nie je\nmožné posudzovať ako súčasť jednej strany predložených listín, ale ako ďalšiu stranu\npreložených listín.»\n10. So súhlasom oboch účastníkov ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n7\n\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n11. Ústavný súd prípismi z 19. mája 2020 upovedomil zúčastnené osoby o prijatí\nústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote\n10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnené osoby ku dňu meritórneho\nrozhodnutia nevyužili priestor poskytnutý im ústavným súdom na vyjadrenie sa k prijatej\nústavnej sťažnosti.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na\n\nboli\n\nvyhlásené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n18. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n9\n\n19. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani\n\nprávne\n\nnázory\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nani\n\njeho\n\nposúdenie\n\nskutkovej\n\notázky.\n\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08).\nProstredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä\nv Civilnom sporovom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené\nreálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré\nupravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným\n10\n\nobsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto\nlen z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu\nv dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol\núspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).\n21.1 Nárok na tlmočné je osobitným samostatným peňažným nárokom vyplývajúcim\nzo zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v predmetných súvislostiach najmä § 2\nods. 4 a 7 a § 3 ods. 4), ktorý vzniká prekladateľovi po vykonaní prekladateľského úkonu\nproti zadávateľovi, ktorým bol v posudzovanej veci okresný súd. Z pohľadu procesného\nrozhodovania ide o nárok podobný nároku na náhradu trov súdneho konania, preto ústavný\nsúd pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia o tlmočnom vychádza z rovnakých východísk\nako v prípade rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania.\n22. Ústavný súd však posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba\nv ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09).\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba\nza predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti spochybňuje právny názor okresného súdu\npri priznaní odmeny za vyhotovenie prekladu písomností z jazyka slovenského do jazyka\npoľského a tvrdí, že okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval § 10 ods. 1 a 5\nvyhlášky, a to pri definovaní „jednej strany prekladu“, pričom sa vo svojom rozhodnutí\nnevysporiadal s relevantnou argumentáciou sťažovateľky, v dôsledku čoho nie je napadnuté\nuznesenie odôvodnené.\n\n11\n\n24. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky tarifná odmena za preklad je za každú\naj začatú stranu preložených listín medzi slovenským jazykom a inými európskymi jazykmi\n19,92 eura.\nPodľa § 10 ods. 5 vyhlášky jedna strana preložených listín je písacím strojom alebo\ntextovým editorom písaný text obsahujúci 30 riadkov, každý so 60 znakmi v riadku vrátane\nmedzier, alebo 1 800 znakov na jednej strane textu. Každá posledná neúplná strana a každá\njedna samostatná listina v rozsahu menšom, ako je jedna strana, sa považujú za jednu celú\nstranu.\n25. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva:\n«S poukazom na napadnuté vydané uznesenie vo veci ako aj s poukazom na podanú\nsťažnosť prekladateľky a citáciu § 10 ods. 1 písm. b/ a § 10 ods. 5 uvedenej vyhlášky súd je\ntoho názoru, že uznesenie o priznaní nákladov spojených s prekladom písomnosti bolo\nvydané v súlade s vyhláškou, pretože § 10 ods. 5 jasne definuje „jednu stranu preloženej\nlistiny“, nie pojmy „fyzická strana listiny resp. textu“, ani „strana prekladu“.\nNakoľko prekladateľkou bolo preložených 67 strán, bola jej za tento preklad\npriznaná aj odmena vo výške zvýšenej o 30 %, nakoľko sa jednalo o preklad náročný\nna presnosť a odbornosť.\nVzhľadom na vyššie uvedené zistenie súd sťažnosť prekladateľky ako nedôvodnú\nzamietol.»\n26. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n\n12\n\n27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka uvádzala\nkonkrétne dôvody, z ktorých jej argumentácia o „jednej strane prekladu“ v zmysle § 10\nods. 1 a 5 vyhlášky nemôže byť považovaná za iracionálnu, a napriek tomu, že túto svoju\nargumentáciu uviedla v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyššou súdnou\núradníčkou, okresný súd na ňou uvádzané argumenty v súvislosti s výkladom a aplikáciou\npredmetných ustanovení vyhlášky akceptovateľným spôsobom nereagoval (s potrebou\nzaoberať sa vzťahom oboch alternatív vymedzenia pojmu „strana preložených listín“ v prvej\nvete § 10 ods. 5 vyhlášky). V tomto smere nie je preto napadnuté uznesenie okresného súdu\nodôvodnené ústavne udržateľne, keďže okresný súd nedal odpoveď na podstatné\na relevantné námietky sťažovateľky a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá\nnepreskúmateľnosť a zmätočnosť ním vydaného uznesenia. Okresný súd v napadnutom\nuznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv a slobôd, preto jeho\nprístup pri rozhodovaní o podanej sťažnosti nemožno hodnotiť inak ako prísne\nformalistický, odporujúci obsahu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v pomerne vypuklej miere. Túto okolnosť nemohol\nústavný súd ignorovať, aj keď ide o sprievodné rozhodnutie v súdnom konaní mimo\nrozhodnutia vo veci samej.\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n28.2 V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré\nustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva\na slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné\npráva a slobody sťažovateľa.\n28.3 V danom prípade bolo potrebné vysloviť porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v ďalšom tak zrušiť napadnuté uznesenie okresného\n13\n\nsúdu č. k. 10 C 11/2018-70 z 10. decembra 2018 a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto náleze (§ 134 ods. 1 druhá veta zákona o ústavnom súde),\nznamenajúcim potrebu zaoberať sa podstatou veci výkladom legálnej definície (bod 27\ntohto odôvodnenia). Okresný súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie\nkonanie (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde; body 1 a 2 výrokovej časti tohto nálezu).\n29. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o sťažnosti podanej\nsťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyššou súdnou úradníčkou\no určení odmeny a náhrady hotových výdavkov za vyhotovenie prekladu písomností, majúc\nna zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním\nprejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\n30. Ústavný súd nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka\ndomáhala vyslovenia zákazu pokračovať v porušovaní jej základných práv, pretože tento\núčel splnilo samotné zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré ústavný súd\nvyhlásil za porušujúce jej označené práva, a vrátenie veci na ďalšie konanie so záväzným\nprávnym názorom zdôrazňujúcim účinný rešpekt k jej základným právam (bod 4 výrokovej\nčasti tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n31. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\n32. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n14\n\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“). Ústavný súd\nvychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 163,33 € a za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 €\n(1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov)\na tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej\nslužby za rok 2019 v sume 9,80 € a za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov).\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti) a za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 (vyjadrenie doručené\nústavnému súdu 5. októbra 2020), čo predstavuje sumu 533,88 €. Právna zástupkyňa\nsťažovateľky je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), a tak uvedená suma\nbola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách\nadvokátov a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov. Sťažovateľke tak patrí náhrada trov konania v celkovej výške 640,66 € (bod 3\nvýrokovej časti tohto nálezu).\n36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n15\n\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "tlmočník, prekladateľ", "trovy konania-náklady konania", "tlmočník, prekladateľ", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/11/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}