{"guid": "ussr:e84176df-d90c-4d85-b635-480be31df6c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 158/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e84176df-d90c-4d85-b635-480be31df6c8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 158/2019-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Františkom\n\nKomkom, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 19 Co 189/2017-252 z 20. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 19 Co 189/2017-252 z 20. septembra 2018 (ďalej\nlen „ napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa ako žalobcovia\ndomáhali v konaní vedenom Okresným súdom Kežmarok (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 8 C 19/2016 proti žalovanému Poľnohospodárskemu družstvu TATRY\nv Spišskej Belej, Zimná 69, Spišská Belá, vydania rozhodnutia, ktorým súd nariadi\nodstránenie nimi konkretizovanej stavby stojacej na ich pozemku nachádzajúcom sa\nv katastrálnom území\n\n.\n\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 19/2016-213 zo 7. júla 2017 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 8 C 19/2016-218 z 23. augusta 2017 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) návrh sťažovateľov ako nedôvodný zamietol.\n4. Krajský súd o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu rozhodol\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil, a súvisiacim výrokom\no trovách konania rozhodol o ich náhrade v odvolacom konaní tak, že ich náhradou zaviazal\nsťažovateľov.\n2\n\n5. Sťažovatelia vo svojej sťažnostnej argumentácii namietajú nesprávne závery\nkrajského súdu v napadnutom rozsudku a sú toho názoru, že ústavnou sťažnosťou\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu „vykazujú\nvysoký stupeň arbitrárnosti, formalizmu... sú svojvoľné, zásadne popierajú účel a význam\nust. § 135c OZ...“. Podstatou ich argumentácie je tvrdenie, že stavba, odstránenia ktorej sa\ndomáhali, bola postavená na nehnuteľnosti patriacej ich právnemu predchodcovi\nako neoprávnená stavba, a preto došlo k naplneniu hypotézy uvedenej v § 135c zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“). Na pozadí rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 MCdo 44/2012 z 23. apríla 2014 poukázali na skutočnosť, že z „hľadiska posúdenia, či\nide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani\nrozhodujúce vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe“.\n6. Ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu sťažovatelia\nodôvodňujú aj tým, že v priebehu súdneho konania došlo k porušeniu princípu právnej\nistoty a princípu rovnosti zbraní, a to tým, že napriek ich procesnému návrhu nebolo\nnariadené znalecké dokazovanie „na nové ocenenie stavby po tom, ako došlo k rozdielnemu\nustáleniu hodnôt v znaleckom posudku znalkyne Ing. Kumorovicovej (14.700,-Eur), ktorý\npredložili žalobcovia a znaleckého posudku Ing. Petra Repčáka (33.200,-Eur), ktorý\npredložil žalovaný“. Sťažovatelia tvrdia, že za takejto procesnej situácie bolo povinnosťou\n„súdu nariadiť... kontrolne znalecké dokazovanie novým znalcom...“.\n7. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení základných práv\nsťažovateľov podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a priznal im\nprávo na úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré im v súvislosti s podaním ústavnej\nsťažnosti vznikli.\n\n3\n\n8. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému\nfunkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom\n5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla\n2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola predmetná\nvec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II\nbodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prerokovaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení\nMiroslav Duriš (predseda senátu), Ladislav Duditš a Libor Duľa.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n15. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\n5\n\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n16. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na svoj ustálený\nprávny názor, v zmysle ktorého rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade\ns platným\n\na\n\núčinným\n\nzákonom\n\n(na\n\nvec\n\naplikovateľnými\n\nprocesnoprávnymi\n\na hmotnoprávnymi predpismi), nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných\nľudských práv (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\n20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia krajskému súdu vytýkajú nesprávne\nzávery formulované v napadnutom rozsudku a sú toho názoru, že ústavnou sťažnosťou\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu „vykazujú\nvysoký stupeň arbitrárnosti, formalizmu... sú svojvoľné, zásadne popierajú účel a význam\nust. § 135c OZ...“. Podstatou ich argumentácie je tvrdenie, že stavba, odstránenia ktorej sa\ndomáhali, bola postavená na nehnuteľnosti patriacej ich právnemu predchodcovi\nako neoprávnená stavba, a preto došlo k naplneniu hypotézy uvedenej v § 135c\nObčianskeho zákonníka. Tiež tvrdia, že v označenej veci nebola podstatná skutočnosť,\nči bolo na spornú stavbu vydané stavebné povolenie. Ďalej namietajú, že v priebehu\nsúdneho konania pred všeobecnými súdmi nebolo nariadené a vykonané kontrolné znalecké\ndokazovanie pre účely ustálenia hodnoty stavby, odstránenia ktorej sa svojou žalobou\ndomáhali, čím došlo podľa ich názoru k porušeniu princípu právnej istoty a rovnosti zbraní.\n23. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sústredil\nna posúdenie otázky, či možno považovať napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne\nudržateľný a akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovatelia proti nemu uplatňujú.\n7\n\n24. Krajský súd v napadnutom rozsudku s poukazom na znenie § 135c ods. 1\nObčianskeho zákonníka uviedol, že „k zamietnutiu žaloby na základe žaloby vlastníka\npozemku môže súd pristúpiť iba vtedy, ak dospeje k záveru, že o neoprávnenú stavbu nejde;\ninak ak má za to, že nie sú splnené podmienky pre odstránenie stavby, musí vzťah medzi\nstranami upraviť v zmysle ustanovení § 135c ods. 2, ods. 3 OZ...“.\n25. Z hľadiska časového posúdenia otázky (ne)oprávnenosti stavby krajský súd\nuviedol, že pri hodnotení otázky, „či stavebník mal ku stavbe občianskoprávny titul, je\npotrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom\nzmysle...“.\n26. V súvislosti s otázkou oprávnenosti spornej stavby, krajský súd vychádzal\nzo skutkovo medzi stranami konania nesporného stavu, že „stavbu... na pozemku nateraz\nvlastnícky patriaceho žalobcom postavil právny predchodca žalovaného – vtedajšie\nJednotné roľnícke družstvo“. Následne krajský súd s poukazom na znenie § 24 ods. 2 a 3\nzákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách v znení účinnom v čase\nrelevantnom pre posúdenie označenej veci dospel k právnemu záveru, že „[d]ružstvu...\nnáleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej,\na prevádzať na ňom stavby“.\n27. Uvedené skutkové a právne východiská boli základom pre prijatie záveru\nkrajského súdu, podľa ktorého „stavba z predmetu sporu, ktorú postavil právny predchodca\nžalovaného na pozemku nateraz vlastnícky patriaceho žalobcom, nie je neoprávnenou\nstavbou, lebo právnemu predchodcovi žalovaného v tom čase svedčil občianskoprávny titul\nv zmysle § 24 ods. 3 cit. zákona vo forme užívania pozemkov a jemu zodpovedajúce právo\ndružstevnej výstavby, a nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že v dôsledku spoločensky\n– politických zmien po roku 1989, čo v čase stavby právny predchodca žalovaného nemohol\nprezumovať, právo stavby na cudzom pozemku právneho predchodcu žalovaného zaniklo.“.\n\n8\n\n28. V závere svojej argumentácie krajský súd uviedol, že v kontexte už uvedených\nmyšlienkových konštrukcií bolo bez významu sa zaoberať tým, „či bolo, resp. nebolo ku\nstavbe vydané stavebne , resp. kolaudačné rozhodnutie...“.\n29. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že krajský\nsúd v napadnutom rozsudku poskytol sťažovateľom primeranú a racionálnu odpoveď, prečo\nso svojou žalobou neboli v označenom konaní na všeobecných súdoch úspešní. Vyrovnal\nsa s podstatnými námietkami sťažovateľov uvedenými v ich odvolaní, ako aj so všetkými\nokolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Myšlienkové úvahy krajského súdu v uvedených smeroch sú\nzrozumiteľné, možno spätne preskúmať, akým spôsobom dospel k záveru o potvrdení\nrozsudku okresného súdu. Ústavný súd právne závery krajského súdu týkajúce\nrozhodovania o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu nepovažuje\nza arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné. Nad rámec\nuž uvedeného je potrebné tiež uviesť, že argumentácia sťažovateľov v časti, ktorá sa týkala\nvýznamu stavebného povolenia pre účely posudzovania (ne)oprávnenosti stavby, je\nneadekvátna, pretože existencia stavebného, resp. kolaudačného rozhodnutia k spornej\nstavbe nebola z pohľadu krajského súdu pri posudzovaní otázky oprávnenosti spornej\nstavby vôbec relevantná. Inými slovami povedané, sťažovatelia v tejto časti namietali takú\nskutočnosť, ktorá z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vôbec nevyplývala.\n30. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj námietku sťažovateľov o nevykonaní\nznaleckého dokazovania pre účely nového ocenenia stavby. Ústavný súd v tejto súvislosti\nuvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi\ndôsledkami\n\nmožno\n\nzahrnúť\n\naj\n\nproblematiku\n\ntzv. „opomenutých\n\ndôkazov“,\n\nktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne\nvykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia\nobsiahnutého v odôvodnení konečného rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti\nveci, prípadne je celkom opomenutý.\n\n9\n\n31.\n\nV súvislosti\n\ns touto\n\nnámietkou\n\nsťažovateľov\n\nústavný\n\nsúd\n\npovažuje\n\nza rozhodujúce, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku bolo z pohľadu meritórneho\nskutkového a právneho kontextu veci zjavne bezvýznamné. Sťažovatelia ani netvrdili, o to\nmenej preukazovali, ako opomenutie zaobstarania a vykonania tohto dôkazného prostriedku\nmohlo ovplyvniť ich procesný úspech z pohľadu kľúčovej argumentácie krajského súdu.\nSťažovateľom sa tak ani v tomto prípade nepodarilo preukázať, že by všeobecné\nsúdy v danom prípade postupovali v extrémnom rozpore s právnou úpravou obsiahnutou\nv Civilnom súdnom poriadku.\n32. Vzhľadom na už uvedené ústavno-procesné východiská prieskumu napadnutých\nrozhodnutí všeobecných súdov nebolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľov prehodnocovanie skutkových a právnych\nzáverov krajského súdu, ku ktorým dospel na základe vlastných myšlienkových konštrukcií,\npretože takéto postavenie ústavnému súdu v systéme organizácie súdnej moci neprináleží\nza predpokladu, ak nič nenasvedčuje tomu, že by všeobecné súdy zjavne vybočili\nz priestoru svojho uváženia a v príčinnej súvislosti s tým došlo k excesívnemu porušeniu\noznačeného základného práva alebo slobody.\n33. Za týchto okolností ústavný súd konštatuje, že práve absencia podstatnej ujmy\nsťažovateľov bola vo vzťahu k ich námietkam smerodajná pre záver ústavného súdu o tom,\nže v konkrétnych okolnostiach danej veci nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom\nprijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení obsahu nimi\noznačených práv.\nIV.\nZáver\n34. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III tohto uznesenia,\nústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o možnej\npríčinnej súvislosti medzi sťažovateľmi namietaným porušením základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1\n10\n\ndodatkového protokolu a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Z uvedeného dôvodu\nústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2019\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "cfd69fd4-03d7-4a30-b464-7126aae735d3:73e38cf3-831d-48fc-ac59-3b881525f176", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5106229707.3", "spisova_znacka": "6MCdo/44/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012 z 22. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-22", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5106229707.3"}, {"guid": "f73ff722-998c-4306-99b0-62bfca0e139f:c0a0d26c-d27c-44ff-8858-5f9a3f5ed963", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8416200565.1", "spisova_znacka": "19Co/189/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/189/2017 z 19. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8416200565.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b42fe47e-0de8-41f3-a9d5-92769f490062:dfec5463-9b7d-4d40-bfb6-530f24ccaaa9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:6117211664.1", "spisova_znacka": "5Co/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/6/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:6117211664.1"}]}