{"guid": "ussr:6c55716f-b3bc-4c07-8ba9-f8f291ba36eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 158/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c55716f-b3bc-4c07-8ba9-f8f291ba36eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.158.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 158/2020-10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 Er 309/2014 a jeho uzneseniami č. k. 15 Er 309/2014-231 z 18. júna 2019\na č. k. 15 Er 309/2014-245 z 13. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 309/2014 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) a jeho uzneseniami č. k. 15 Er 309/2014-231 z 18. júna 2019 (ďalej aj „uznesenie\nz 18. júna 2019“) a č. k. 15 Er 309/2014-245 z 13. decembra 2019 (ďalej aj „uznesenie\nz 13. decembra 2019“, spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom\npostavení povinnej účastníčkou (napadnutého) exekučného konania vedeného okresným\nsúdom pod sp. zn. 15 Er 309/2014 a povereným súdnym exekútorom JUDr. Michalom\nBulkom so sídlom exekútorského úradu v Poprade (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn.\nEX 315/2014, ktorého predmetom je vymoženie sumy 263,09 eur s príslušenstvom\nv prospech oprávneného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „úrad\npráce“).\n3. Okresný súd uznesením z 18. júna 2019 pripustil zmenu účastníka konania\nna strane oprávneného tak, že oprávneným sa namiesto úradu práce stala Slovenská\nkonsolidačná, a. s. Toto uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka okresného súdu\ns poukazom na § 37 ods. 1, 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný\nporiadok“). O podanej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 18. júna\n2019 rozhodol okresný súd, konajúc zákonným sudcom, uznesením z 13. decembra 2019\ntak, že ju zamietol.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutými uzneseniami\na postupom okresného súdu, ktorý predchádzal ich vydaniu, došlo k porušeniu jej\nv ústavnej sťažnosti označených základných práv garantovaných ústavou, a to (najmä) tým,\nže návrh na zmenu oprávneného nemohol v danej veci podať súdny exekútor, pretože ten je\n2\n\npoverený len vykonaním vymoženia pohľadávky, a nie rozhodovaním o zmene účastníka\nkonania. Takýto návrh má podľa názoru sťažovateľky právo podať súdu len oprávnený\nalebo povinný, pretože súdny exekútor nie je účastníkom konania.\n5. Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd koná tak, že „napriek preukázaniu\nskutočnosti, že pohľadávku si zaúčtoval sám oprávnený so Sociálnou poisťovňou, ako aj boli\nstiahnuté finančné prostriedky – štátne dávky exekútorom z účtu, súd po týchto dôkazoch,\npo 4 rokoch, pripúšťa zmenu účastníka konania namiesto toho, aby exekúciu zastavil.“.\nPodľa názoru sťažovateľky v jej prípade ide o pohľadávku, ktorá svojou povahou\nnepodlieha exekúcii v zmysle § 111 Exekučného poriadku, a teda súdny exekútor ju vymáha\nneoprávnene.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti naznačuje, že dĺžka napadnutého konania je\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru neprimeraná, pretože trvá bezmála 6\nrokov od jeho zahájenia.\n7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol takto:\n„1. Základné právo\n\n, ako sťažovateľa, bytom\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom\nOkresného súdu Spišská Nová Ves v konaní pre vymoženie istiny, a návrhu o pripustení\núčastníka konania na strane oprávneného porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR, ako aj podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Spišská\nNová Ves, v konaní pre vymoženie istiny, a návrhu o pripustení účastníka konania na strane\noprávneného porušené bolo.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves,\nsp. zn.: 15 Er/309/2014-231, 15 Er/309/2014-245 zo dňa 18. júna 2019 a zo dňa\n13. decembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\n3\n\n4. Sťažovateľke\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n15.000 €, ktoré je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n8. Sťažovateľka ústavnému súdu zároveň oznámila, že v súvislosti s konaním\npred ústavným súdom požiadala Centrum právnej pomoci, kanceláriu Prešov (ďalej len\n„centrum“) o priznanie nároku na právnu pomoc a o tomto nároku centrum do dňa podania\nústavnej sťažnosti nerozhodlo.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n9. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n4\n\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n15. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n5\n\n17. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až\n§ 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 31. marca 2017.\n18. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017\nsú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,\nv ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,\núčastníkom konania je aj poverený exekútor.\n19. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 proti\ninému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než\ntoho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa\npreukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.\nAk nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv\na povinností\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nexekučného\n\ntitulu,\n\nsú\n\núčastníci\n\nkonania\n\npovinní\n\nbez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí\nbyť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh\nna pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní\nodo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia\nnávrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú\noznačení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n20. Ústavný súd pred samotným predbežným posúdením ústavnej sťažnosti\npoukazuje na skutočnosť, že sťažovateľkou formulovaný petit nie je vymedzený úplne\njednoznačne. Sťažovateľka sa v bodoch 1 a 2 petitu domáha vyslovenia porušenia tam\noznačených základných práv „postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní pre\nvymoženie istiny, a návrhu o pripustení účastníka konania na strane oprávneného“, z čoho\nvyplýva, že jej výhrady smerujú primárne k uzneseniu z 18. júna 2019, ale v bode 3 už\n6\n\npožaduje zrušiť obidve napadnuté uznesenia okresného súdu, teda aj uznesenie\nz 13. decembra 2019, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu\nz 18. júna 2019.\n21. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia vyplýva,\nže ústavný súd je viazaný petitom návrhu a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa navrhovateľ\ndomáha v petite svojho návrhu a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa ústavného práva. Aj keď v posudzovanej veci sťažovateľkou vymedzený\npetit nie je úplne presný, z celkového znenia a odôvodnenia ústavnej sťažnosti je možné\nvyvodiť, že sťažovateľkine výhrady mieria k obom napadnutým uzneseniam okresného\nsúdu. Ústavný súd teda pristúpil k posúdeniu uznesenia okresného súdu z 18. júna 2019,\nako aj uznesenia okresného súdu z 13. decembra 2019 z hľadiska prezentovanej\nargumentácie sťažovateľky.\nIII.1 K porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením okresného súdu\nz 18. júna 2019\n22. Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy je\nprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd\npri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa\nochrany svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť a aj domáhal využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto\nústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n7\n\n23. Proti uzneseniu z 18. júna 2019 podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej okresný\nsúd rozhodol uznesením sp. zn. 15 Er 309/2014-245 z 13. decembra 2019 tak, že ju\nzamietol. Právomoc okresného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu\nz 18. júna 2019 vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd z tohto dôvodu túto časť\nústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2 K porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu z 13. decembra 2019\n24. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n25. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta, že uznesením z 13. decembra 2019\nbolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd potvrdil\nzmenu účastníka v napadnutom konaní na strane oprávneného na základe návrhu súdneho\nexekútora. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že takýto návrh môže súdu\npodať len oprávnený alebo povinný, pretože súdny exekútor nie je účastníkom exekučného\nkonania.\n\n8\n\n26. Ústavný súd k námietkam sťažovateľky uvádza, že nie sú dôvodné. Podľa § 35\nods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor síce nie je účastníkom exekučného konania\n(s výnimkou tej časti konania, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie), zároveň má však\npodľa Exekučného poriadku určité povinnosti voči účastníkom konania či exekučnému\nsúdu. Takouto povinnosťou je v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku doručenie návrhu\nna pripustenie zmeny účastníka konania v lehote do 14 dní odo dňa, keď sa o tejto\nskutočnosti dozvedel. V posudzovanej veci došlo k prechodu práv a povinností\nz exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok štátu z 28. decembra 2016\nv znení dodatku č. 1 (ďalej len „zmluva o postúpení“) medzi úradom práce ako postupcom\na Slovenskou konsolidačnou, a. s., ako postupníkom. Zmluvou o postúpení teda došlo\nk singulárnej hmotnoprávnej sukcesii, nie však automaticky k sukcesii procesnej. Zmena\núčastníka na strane oprávneného nastala až na základe uznesenia okresného súdu z 18. júna\n2019 v spojení s jeho uznesením z 13. decembra 2019 na návrh postupníka (Slovenská\nkonsolidačná, a. s.), ktorý poverený súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom\npostúpil okresnému súdu v zákonom ustanovenej lehote.\n27. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri preskúmaní\nuznesenia okresného súdu z 18. júna 2019 postupoval správne, keď sťažnosť sťažovateľky\nzamietol, pretože práve súdny exekútor (a nie účastníci exekučného konania) je ten, ktorý je\npovinný doručiť exekučnému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Medzi\nsťažnostnou argumentáciou sťažovateľky a napadnutým uznesením okresného súdu\nz 13. decembra 2019 teda neexistuje príčinná súvislosť, na základe ktorej by bolo možné\nčo i len uvažovať o možnom porušení práv sťažovateľky označených v jej ústavnej\nsťažnosti, a ústavný súd ju preto odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\n28. Sťažovateľka sa v bode 1 petitu ústavnej sťažnosti domáha, aby ústavný súd\nvyslovil porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom\n9\n\nokresného súdu „v konaní o vymoženie istiny, a návrhu o pripustení účastníka konania\nna strane oprávneného.“.\n29. Ústavný súd konštantne judikuje, že uplatnenie jeho právomocí je viazané\nna splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127\nods. 1 ústavy, § 43 a § 123 a nasledujúce zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už\nústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh,\na to náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný\nrozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).\nTo znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n30. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby\nmedzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1\npísm. c) a d)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia\nporušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich\nkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých\ndôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. Podľa ústavného\nsúdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti vo vzťahu k namietaným porušeniam jej\nzákladných práv podľa ústavy významné procesné dôsledky. Ústavný súd totiž nie\nje skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže\nbez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľky uvedených v petite\nani nemôže rozhodovať.\n31. Po preštudovaní obsahu ústavnej sťažnosti musí ústavný súd konštatovať,\nže sťažovateľka v nej síce jednou vetou naznačila svoju nespokojnosť s tým, že celková\ndĺžka napadnutého konania trvá skoro 6 rokov, ale neuviedla žiadne ústavnoprávne\nargumenty, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia. Sťažovateľka ústavnému súdu nepredložila\nžiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť podľa jej názoru\nk porušeniu označeného základného práva, napríklad akými konkrétnymi úkonmi mal\n10\n\nokresný súd prispieť k zbytočným prieťahom alebo mal byť nečinný. Vzhľadom na to,\nže ústavná sťažnosť sťažovateľky v naznačenom smere nespĺňa zákonom stanovené\nnáležitosti, je v tejto časti spôsobilá na odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no ústavnom súde.\n32. Navyše z petitu, ako aj celkového obsahu ústavnej sťažnosti je možné vyvodiť,\nže sťažovateľka primárne smeruje svoje námietky týkajúce sa porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy k postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých uznesení.\n33. Pokiaľ ide o úlohu okresného súdu v exekučnom konaní, ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru, podľa ktorej okresný súd v exekučnom konaní ako tzv. exekučný súd\ndohliada na exekučné konanie a v niektorých momentoch exekučného konania je ako jediný\nv tomto konaní oprávnený rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov\nexekučného konania predložených mu exekútorom a v niektorých prípadoch má vzhľadom\nna obsah týchto návrhov Exekučným poriadkom ustanovenú lehotu na svoje rozhodnutie.\nRozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa jeho úloha\nv exekučnom konaní v zásade končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré začína\ndoručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým zo spôsobov\nvykonávania exekúcie, exekučný súd spravidla nemá ako ovplyvniť okrem situácie, keď\nrozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania (m. m. III. ÚS 161/2013).\n34. V prípade, že exekučný súd s konečnou platnosťou rozhodol v sťažovateľkinej\nveci o návrhu súdneho exekútora o zmene účastníka na strane oprávneného, nemožno už\nhovoriť o pretrvávajúcej právnej neistote sťažovateľky aj vzhľadom na skutočnosť, že ide\no vykonávacie konanie, a nie konanie vo veci samej.\n35. Uvedené skutočnosti tak zakladajú dôvod na odmietnutie tejto často ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky aj pre je zjavnú neopodstatnenosť.\n\n11\n\n36. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti,\nv ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) pre nesplnenie\nzákonom\n\nustanovených\n\nnáležitostí,\n\nsubsidiárne\n\npoukazujúc\n\naj\n\nna\n\njej\n\nzjavnú\n\nneopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nIII.4 K porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 2 a 3 ústavy\nuznesením okresného súdu z 13. decembra 2019\n37. Vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46\nods. 2 ústavy upravuje ako lex specialis právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol\norgán verejnej správy a čl. 46 ods. 3 ústavy ustanovuje právo na náhradu škody spôsobenej\npri výkone verejnej moci.\n38.\n\nSťažovateľka\n\nv posudzovanej\n\nveci\n\nnamieta\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\npri rozhodovaní o zmene účastníka exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že medzi\noznačeným\n\nčlánkami\n\nústavy\n\na postupom,\n\nresp.\n\nrozhodnutiami\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom konaní absentuje príčinná súvislosť. Inými slovami povedané, sťažovateľka\nv tejto časti ústavnej sťažnosti namieta porušenie takých svojich základných práv, ktoré\nvzhľadom na právnu povahu (predmet) napadnutého konania okresného súdu, resp. jeho\nnapadnutých rozhodnutí nemohli byť okresným súdom akýmkoľvek spôsobom dotknuté.\n39. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n40. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\ndôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v nej.\n\n12\n\n41. Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd v súvislosti so žiadosťou\nsťažovateľky o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc adresovanú centru\npoznamenáva, že nepovažoval za potrebné vyčkať na rozhodnutie centra, v ktorého\nkompetencii je prípadné ustanovenie advokáta sťažovateľke. Podstata sťažovateľkou\nuplatnených výhrad je totiž v kontexte okolností napadnutého konania okresného súdu takej\npovahy, že na dôvodoch neprijateľnosti jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by nič\nnezmenilo ani prípadné ustanovenie advokáta sťažovateľke na jej zastupovanie v tomto\nkonaní.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8d5e9da-64c9-4216-b076-2e556ab8e8c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2013 z 3. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-03", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8d5e9da-64c9-4216-b076-2e556ab8e8c0"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "3117ea8e-2178-4b3f-a331-ef1d02ed6f2b:bfd54dcf-97cf-409c-b944-41992948b762", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/309/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15Er/309/2014 z 22. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2014-08-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3117ea8e-2178-4b3f-a331-ef1d02ed6f2b:bfd54dcf-97cf-409c-b944-41992948b762"}], "citovane_v": []}