{"guid": "ussr:83d1e9cf-8e81-4f77-b3da-bab6a3e37db8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 166/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83d1e9cf-8e81-4f77-b3da-bab6a3e37db8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 166/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nMETALCOM Čadca, s. r. o., Horelica 116, Čadca, IČO 31730159, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Annou Mozolíkovou, Palárikova 1449, Čadca, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Sžfk 93/2017 z 30. júla 2019, ako aj porušenia práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 87/2016\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Sžfk 93/2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti METALCOM Čadca, s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti METALCOM\nČadca, s. r. o., Horelica 116, Čadca, IČO 31730159 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Sžfk 93/2017 z 30. júla 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“),\nako aj porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 20 S 87/2016 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Sžfk 93/2017.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Colného úradu Žilina\n(ďalej len „colný úrad“) z 11. januára 2016 bol sťažovateľke ako povinnej – dlžníčke\noznámený colný dlh vo výške 107 918,31 €, ktorý mal vzniknúť pri dovoze špecifikovaného\ntovaru. Sťažovateľke zároveň colný úrad uložil povinnosť túto sumu zaplatiť do 10 dní\nod oznámenia výšky colného dlhu. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka\nodvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaný“) rozhodnutím z 28. apríla 2016 tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie colného\núradu potvrdilo.\n3. Sťažovateľka sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávnou žalobou podanou krajskému súdu. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.\n20 S 87/2016 zo 16. mája 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým správnu\nžalobu sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú\n2\n\nsťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 30. júla 2019 tak,\nže kasačnú sťažnosť zamietol.\n4. Podľa sťažovateľky sa krajský súd a ani najvyšší súd dostatočne nevysporiadali\ns podstatnými námietkami v správnej žalobe a kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka v prvom\nrade poukazuje na argumentáciu v kasačnej sťažnosti, v ktorej namietala, že jej nebola\ndoručená záverečná správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom [OLAF (ďalej len\n„OLAF“)], ktorá tvorila podklad rozhodnutia colného úradu. Uvedená skutočnosť bola\ndôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu – vo veci vedenej krajským súdom\npod sp. zn. 20 S 128/2015. Sťažovateľka žiadala o doručenie autentickej a podpísanej\nsprávy OLAF upravenej tak, aby obsahovala údaje týkajúce sa sťažovateľky, a nie iných\nsubjektov. To, že túto skutočnosť nenamietala v odvolaní, je bez právneho významu, keďže\nodvolací správny orgán má povinnosť preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu\nv celom rozsahu [§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov]. Výňatok (rešerš) správy vytvorený správnym orgánom\nnemôže slúžiť ako dôkaz a ako podklad pre rozhodnutie.\n5. Sťažovateľka argumentovala aj tým, že k úprave tovaru môže dôjsť aj bez zmeny\nhmotnosti tovaru. V tomto smere sťažovateľka namieta právny záver krajského súdu, ktorý\ntento argument považoval za hypotetický a nedôvodný. Podľa sťažovateľky z uvedeného\ndôvodu neobstoja závery uvedené v správe OLAF, keďže tieto sú založené na tom,\nže k úprave tovaru nedošlo, pretože vážené kontajnery mali rovnakú hmotnosť na vstupe\naj na výstupe. Sťažovateľka uvádza, že existuje taká úprava tovaru, ktorá nemá vplyv\nna hmotnosť, preto jej námietky neboli hypotetické a neobstoja ani zistenia zo správy\nOLAF.\n6. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že krajský súd vychádzal z administratívneho\nspisu, v ktorom neboli žurnalizované jednotlivé strany, nebol zviazaný a neobsahoval\nspisový prehľad. Pri takejto úprave spisu bolo možné doň vkladať alebo z neho vyberať\nstrany,\n\nresp.\n\ndokumenty.\n\nRozhodnutia\n\nako nepreskúmateľné.\n3\n\nsprávnych\n\norgánov\n\nmali\n\nbyť\n\nzrušené\n\n7. Sťažovateľka uvádza, že v kasačnej sťažnosti odkazovala na svoje podania\nv správnom konaní pred správnymi orgánmi a neodkazovala na svoje podania\npred krajským súdom, preto nešlo o neprípustný postup podľa § 440 ods. 2 druhej vety\nzákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.\n8. Právny záver, ktorý prijal najvyšší súd v súvislosti s prelomením základnej\ntrojročnej lehoty na oznámenie colného dlhu v zmysle čl. 221 nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex\nÚnie (ďalej len „Colný kódex“), považuje sťažovateľka za arbitrárny a je v priamom\nrozpore s princípom právnej istoty, ktorý je vyjadrený aj v inštitútoch premlčania\na preklúzie súkromnoprávneho alebo verejnoprávneho nároku. Tým, že najvyšší súd prijal\nzáver, že „správny orgán si podľa vlastného uváženia (ľubovôle) môže určiť, že konanie,\nz ktorého vznikol colný dlh, by mohlo byť trestným činom, v podstate znegoval inštitút\npreklúzie v článku 221 Colného kódexu spoločenstva... a systematiku tohto ustanovenia,\nktorá spočíva v zavedení základnej prekluzívnej trojročnej lehoty a rozšírenej neobmedzenej\nlehoty len pre určitý špecifický prípad, ktorý však musí mať jasné hranice a limity. Výklad\nprijatý kasačným súdom je tak neakceptovateľne extenzívny, že umožňuje správnemu orgánu\nbez akýchkoľvek pravidiel a limitov vždy konštatovať, že dané konanie, z ktorého vznikol\ncolný dlh by mohlo byť trestným činom; takýto výklad je v právnom štáte ústavne\nnekonformný a nemôže obstáť.\n... Táto kasačným súdom garantovaná svojvôľa bez pravidiel a limitov umožňuje\nsprávnemu orgánu pri každom nestihnutí trojročnej lehoty na oznámenie colného dlhu,\nurčiť si bez akýchkoľvek pravidiel a limitov, že každé porušenie colných predpisov je/by\nmohlo byť trestným činom.“.\n9. Podľa sťažovateľky inštitúty preklúzie a premlčania zakladajú právnu istotu\nv právnych vzťahoch, a preto ak do „takéhoto stavu právnej istoty môže zasahovať správny\norgán podľa vlastného uváženia a bez akýchkoľvek pravidiel a limitov, ide o ústavne\nnekonformný a neudržateľný výklad spôsobujúci popretie inštitútu preklúzie a tým\nznegovanie princípu právnej istoty.“. V tomto kontexte sťažovateľka „poukazuje na\nRozsudok Nejvyššího správního soudu 5 Afs 99/2007-73 zo dňa 29. 10. 2008, z ktorého\n4\n\nvyplýva, že aplikácia ustanovení o prelomení prekluzívnej lehoty je viazaná na skutočnosť,\no ktorej ako o predbežnej otázke môže rozhodnúť len príslušný všeobecný súd a nie správny\norgán. Pokiaľ colný orgán aplikoval vyššie uvedený článok colného kódexu (čl. 221 ods. 3,\n4) z dôvodu začatia trestného stíhania, pričom nepočkal do právoplatnosti rozhodnutia,\nzaťažil svoje konanie vadou, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, s čím sa\nNejvyšší správní soud plne stotožnil. Takýto výklad prijatý Nevyšším správním soudem ČR\nje ústavne konformný a v súlade s princípom právnej istoty.“.\n10. Najvyšší súd podľa sťažovateľky nekriticky prijal výklad žalovaného, podľa\nktorého „na splnenie podmienky na použitie neobmedzenej lehoty postačuje všeobecná\nsubsumovateľnosť všeobecného konania, z ktorého mal vzniknúť colný dlh pod všeobecné\nznaky niektorej skutkovej podstaty v osobitnej časti Trestného zákona.“.\n11. Sťažovateľka namieta aj porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a nedôvodné prieťahy v konaní pred krajským súdom\na najvyšším súdom „od podania správnej žaloby po doručenie rozsudku kasačného súdu\no kasačnej sťažnosti, ktoré boli neúmerne dlhé a nie je daná žiadna objektívna skutočnosť,\nktorá by ospravedlňovala dĺžku konania pred správnym súdom a pred kasačným súdom.“.\n12. Sťažovateľka poukazuje na čl. 221 ods. 3 a 4 Colného kódexu a obsiahlo podáva\nvlastný výklad týchto ustanovení. Podľa sťažovateľky je neprípustné obchádzať účel\nprávnej normy a zneužívať ju na úkor účastníka konania, poukazuje pritom na uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 2/2010 z 31. marca 2011. Najvyšší súd „neústavne odobril\nešte viac ľubovôle v prospech colného orgánu na označenie porušenia colných predpisov\nako trestne stíhateľného skutku, ak by náhodou nestíhal oznámiť clo v základnej lehote.\nKasačný súd akosi však pozabudol vymedziť limity ľubovôle colného orgánu na automatické\noznačenie porušenia colných predpisov za trestný čin.\nAby mohlo byť spravodlivo dorubené clo aj po základnej trojročnej prekluzívnej\nlehote, musí byť vylúčená možnosť, že OČTK účelovo začali trestné stíhanie, aby správny\norgán mohol dorubiť clo aj po uplynutí trojročnej lehoty. V prípade, že by sa preukázalo, že\ntrestné konanie bolo začaté nedôvodne, lebo nič nenasvedčuje, že k porušeniu colných\n5\n\npredpisov došlo úmyselne zo strany určitej osoby s cieľom získať prospech, tak by v súlade\nso všetkým pravidlami formálnej i právnej logiky nemohlo byť konštatované, že bola\nnaplnená hypotéza právnej normy, teda predpoklad aplikácie článku 221 ods. 4 Colného\nkódexu...“.\n13. Colný dlh mal vzniknúť nesprávnou deklaráciou tovaru dovozcom –\nsťažovateľkou. Trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa\n§ 254 Trestného zákona a súvisiace nemožno spáchať z nedbanlivosti. Sťažovateľka sa\ndomnieva, že ona ako dovozca by nemohla niesť zodpovednosť ani z nedbanlivosti, keďže\nnič nezanedbala a nemožno jej nič pričítať na ťarchu. Anglické znenie čl. 221 ods. 4\nColného kódexu «jasne naznačuje, že musia byť preukázané konkrétne skutočnosti\noprávňujúce označiť skutok, ktorého výsledkom je colný dlh, za trestný čin. Formálne začaté\ntrestné stíhanie bez akýchkoľvek dôkazov, že sa vôbec trestný čin stal, alebo určenie iba\ncolným orgánom, ako dokonca extenzívne dovolil kasačný súd, je nedostatočné pre\nuplatnenie čl. 221 ods. 4 Colného kódexu...\n... Je protiústavné, ak kasačný súd svojím výkladom v podstate pripustil stav, že\nneexistuje žiadna možnosť kontroly ani obrany proti „vytvoreniu trestne stíhateľného\nskutku“ začatím trestného konania uznesením vyšetrovateľa alebo svojvoľným určením\ncolného orgánu, hoci je napr. nepochybné, že podľa § 215 ods. 1 Tr. por. prokurátor (pri\ntrestnom stíhaní len „vo veci“ i policajt) zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa\nnestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie alebo ak nie je skutok trestným činom a nie\nje dôvod na postúpenie veci.».\n14. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„... vyslovil\n- porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčlánku 46 odsek 1 Ústavy...\n- porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces (spravodlivé súdne konanie)\npodľa článku 6 odsek 1 Dohovoru...\n\n6\n\n- práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru...\nRozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Sžfk/93/2017 zo dňa 30. 07. 2018...\n... zrušil Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Sžfk/93/2017 zo dňa\n30. 07. 2018... i Rozsudok Krajského súdu v Žiline 20 S/87/2016 zo dňa 16. 05. 2017 a vec\nvrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n... uložil porušovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom sťažovateľke vo výške 346,26 EUR na účet právnej zástupkyne sťažovateľky... do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n\n7\n\n18. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.\nI. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,\nIII. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).\n20. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje\nna svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Uvedené právne závery\nmožno primerane aplikovať aj na rozhodnutia súdov v systéme správneho súdnictva podľa\n8\n\nustanovení Správneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného, pre posúdenie ústavnej\nudržateľnosti záverov najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku z 30. júla 2018 sa ústavný\nsúd v potrebnom rozsahu oboznámil aj s rozsudkom krajského súdu zo 16. mája 2017,\nktorým tento zamietol správnu žalobu sťažovateľky.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K vymedzeniu predmetu konania\n23. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n24. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje\npredovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí\npredmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil\nza porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 355/09,\nIV. ÚS 287/2011, II. ÚS 660/2016). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ\nzastúpený zvoleným advokátom. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\n9\n\ntvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti\nmimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (III. ÚS 149/04,\nII. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07, II. ÚS 96/2015, II. ÚS 80/2019). Zákonnou náležitosťou\nkvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom teda je (okrem iných\nnáležitostí) aj formulácia návrhu rozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne,\nurčito a zrozumiteľne, t. j. takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia\nústavného súdu.\n25. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva „na spravodlivý proces\n(spravodlivé súdne konanie)“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 1 Sžfk/93/2017 zo dňa 30. 07. 2018“. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil\nrozsudok najvyššieho súdu z „30. 07. 2018“ a rozsudok krajského súdu zo 16. mája 2017.\n26. V záhlaví ústavnej sťažnosti označuje sťažovateľka ako porušovateľov najvyšší\nsúd a krajský súd. V odôvodnení ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva\nna prerokovanie záležitosti v primeranej lehote „v konaní pred správnym súdom a kasačným\nsúdom od podania správnej žaloby po doručenie rozsudku kasačného súdu o kasačnej\nsťažnosti.“.\n27. Sťažovateľka k ústavnej sťažnosti priložila ako prílohu kópiu písomného\nvyhotovenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 93/2017, ktorý má ako dátum\nrozhodnutia uvedený dátum „30. júla 2018“. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva,\nže najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžfk 93/2017 rozhodol rozsudkom 30. júla\n2019. Ústavný súd dospel k záveru, že správne označenie dátumu vydania napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu je 30. júl 2019, uvedenie roku „2018“ v dátume vydania\nrozsudku je potrebné považovať za chybu v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť.\n\n10\n\n28. Vo svojej judikatúre ústavný súd stabilne konštatuje, že text uvedený mimo petitu\npokladá za súčasť odôvodnenia ústavnej sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit\n(I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05,\nIV. ÚS 174/2011, IV. ÚS 481/2011). Uvedené pravidlo nevylučuje, aby text uvedený mimo\npetitu ústavnej sťažnosti bol použitý ako interpretačná pomôcka na zistenie obsahu\nnejednoznačne vyjadreného petitu ústavnej sťažnosti.\n29. Vychádzajúc zo znenia petitu, s prihliadnutím na odôvodnenie ústavnej sťažnosti\nústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 93/2017 z 30. júla 2019\na porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 87/2016 a postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžfk 93/2017.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu z 30. júla 2019\n30. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že výklad ustanovení\nColného kódexu ako prameňa práva Európskej únie môže realizovať Súdny dvor Európskej\núnie (ďalej len „Súdny dvor“). V tomto smere poukázal na výklad pojmu „trestne stíhateľný\nskutok“, resp. jeho slovenského ekvivalentu „skutok, ktorý v čase spáchania podliehal\nzačatiu trestného konania na súde“, z čl. 221 ods. 3 Colného kódexu v rozsudku Súdneho\ndvora zo 16. júla 2009 vo veci Snauwaert a spol. v spojených veciach C-124/08 a C-125/08\nk otázke nutnosti začatia trestného konania a k potrebe zistenia výsledku takto začatého\nkonania a tiež zistenia, či dlžník cla má byť aj páchateľom, resp. podozrivým zo spáchania\ntrestného činu. Z predmetného rozsudku Súdneho dvora (v zmysle citácie uvedenej\nv napadnutom rozsudku, pozn.) vyplýva, že «pod výrazom ,,trestne stíhateľný skutok“, ktorý\nje uvedený v článku 221 ods. 3 colného kódexu, sa chápe každý skutok, ktorý podľa\n\n11\n\nprávneho poriadku členského štátu, ktorého príslušné orgány chcú dodatočne vybrať clo,\nmôže byť kvalifikovaný ako trestný čin v zmysle vnútroštátneho trestného práva...\n26. Súdny dvor mal príležitosť upresniť, že kvalifikácia ,,trestne stíhateľného skutku“\ncolnými orgánmi nepredstavuje konštatovanie, že skutočne došlo k porušeniu trestného\npráva. Uvedená kvalifikácia sa vykonáva iba v rámci a na účely správneho konania,\nktorého jediným cieľom je umožniť uvedeným orgánom napraviť nesprávny alebo\nnedostatočný výber dovozného alebo vývozného cla...\n... Preto tak zo znenia, ako aj zo systému článku 221 colného kódexu vyplýva, že\nsuma cla môže byť oznámená dlžníkovi po uplynutí trojročnej lehoty, keď v dôsledku trestne\nstíhateľného skutku colné orgány nemohli určiť presnú sumu cla splatnú podľa zákona, aj\nkeď uvedený dlžník nie je páchateľom tohto skutku...».\n31. Najvyšší súd poukázal na ďalšiu judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej „Súdny\ndvor ďalej potvrdzoval svoje výkladové zistenia, že čl. 221 ods. 4 Colného kódexu\npredstavuje výnimku z pravidla premlčania a táto výnimka nevyžaduje naplnenie skutkovej\npodstaty trestného činu ale iba skutok, ktorý bol v čase jeho spáchania trestne stíhateľný\n(rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, sp. zn. C-75/09 vo veci AGRA).“. Obdobne\ncitoval právne závery Súdneho dvora z rozsudku vo veci C-522/16 z 19. októbra 2017,\npodľa ktorých „je potrebné konštatovať, že v situáciách, keď sa uplatní článok 201 colného\nkódexu, je možné neprihliadnuť na lehotu troch rokov na oznámenie v zmysle článku 221\nods. 3 colného kódexu, ak bol dotknutý tovar protiprávne uvedený do voľného obehu\nv dôsledku vystavenia colného prehlásenia založeného na nepravdivých údajoch a táto\nokolnosť predstavuje trestne stíhateľný skutok.“.\n32. Vychádzajúc z rozsudkov Súdneho dvora, najvyšší súd uviedol:\n«44. Práve slovné spojenie ,,ak bol dotknutý tovar protiprávne uvedený do voľného\nobehu v dôsledku vystavenia colného prehlásenia založeného na nepravdivých údajoch\na táto okolnosť predstavuje trestne stíhateľný skutok“ (viď marg. bod 61 vyššie citovaného\nrozsudku) jednoznačne potvrdzuje závery colného úradu, že je oprávnený sám posúdiť, či\nskutok subjektu v colnom konaní majúci základ v protiprávnom uvedení tovaru do voľného\nobehu alebo iného colného režimu predstavuje trestne stíhateľný skutok, a to bez ohľadu, či\n12\n\nosoba zodpovedná za tento skutok bola aj uznaná trestným súdom vinnou zo spáchania\ntakéhoto skutku. V tejto súvislosti musí kasačný súd zdôrazniť, že trestná stíhateľnosť skutku\nbola potvrdená listom Kriminálneho úradu finančnej správy (viď bod č. 8).\n45. Preto kasačný súd nemôže súhlasiť ani s námietkou sťažovateľa (v správnom\nkonaní), že malo dôjsť minimálne k prerušeniu správneho konania do skončenia trestného\nkonania. V súvislosti s uvedeným rovnako irelevantne vyznieva ďalší sťažnostný bod, že\ncolný úrad nedostatočne a neúplne zistil skutočný stav veci, keďže nemal pripojený trestný\nspis. Ako už naznačil kasačný súd, trestné stíhanie, resp. trestné konanie a jeho vývoj na\nzáver colného úradu, že ide o trestne stíhateľný skutok, nemá vplyv. Preto ani zistenia\norgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú zachytené v trestnom spise nemajú zásadný\nvplyv na rozhodovania colného úradu o aplikácii čl. 221 ods. 4 colného kódexu.\n46. Navyše pre kasačný súd s prihliadnutím na ust. § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004\nZ. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva aj z ust. § 40 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), že pre colný úrad zákonodarca\nnekladie žiadne prekážky v procese zvažovania, či skutočnosti zistené v colnom konaní\nnasvedčujú tomu, že ide trestne stíhateľný skutok. Aj v tomto prípade platí, že colný orgán\nsa nevyslovuje, že týmto skutkom bol alebo mohol byť spáchaný trestný čin.\n47. Čo sa týka možnosti sťažovateľa namietať prípadné účelové vedenie trestného\nkonania alebo či je vec trestného stíhania dostatočne odôvodnená, toto kasačný súd nemôže\nhodnotiť, nakoľko uvedené spadá do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, preto\nkasačný súd vyhodnotil tento dôvod kasačnej sťažnosti ako irelevantný.»\n33. Krajský súd v rozsudku zo 16. mája 2017 poukázal na čl. 221 ods. 4 Colného\nkódexu, podľa ktorého „ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal\nzačatiu trestného konania na súde, jeho výška sa môže na základe podmienok uvedených\nv platných ustanoveniach oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného\nv odseku 3. Z uvedenej správy teda vyplýva, že priamo aplikovateľné ust. čl. 221 ods. 4\nColného kódexu umožnilo vnútroštátnej právnej úprave predĺžiť lehotu na oznámenie\ncolného dlhu dlžníkovi v prípade, ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase\njeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Na území Slovenskej republiky v čase vydania\nnapadnutých rozhodnutí bolo možné takto oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr\n13\n\nv lehote 10 rokov odo dňa jeho vzniku. Nevyhnutné na aplikáciu týchto ustanovení\neurópskeho a slovenského práva však bolo preukázanie, že colný dlh vznikol v súvislosti\ns konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Uvedené mal\nprvostupňový správny orgán preukázané oznámením Kriminálneho úradu finančnej správy\nBratislava zo dňa 27. 11. 2014, ktoré mu bolo doručené v ten istý deň, podľa ktorého ho ako\noznamovateľa v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku Kriminálny úrad finančnej správy\nupovedomil o tom, že vyšetrovateľom finančnej správy, pobočka Kriminálneho úradu\nfinančnej správy STRED Žilina bolo začaté dňa 26. 11. 2014 trestné stíhanie podľa § 199\nods. 1 Trestného poriadku podľa § 352 ods. 1, ods. 5 a ods.7 Trestného zákona v súbehu\ns pokračujúcim zločinom podľa § 254 ods. 2, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu\ns pokračujúcim zločinom podľa § 276 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona. Uvedené trestné\nstíhanie bolo začaté na základe oznámenia prvostupňového správneho orgánu\nzo dňa 21. 10. 2014. Toto oznámenie sa nachádza v správnom spise a vyplýva z neho opis\nskutku, z ktorého sú zistiteľné skutočnosti: neznámy páchateľ u právnickej osoby\nMETALCOM Čadca, s. r. o., ako aj to, že pri colných vyhláseniach evidenčných čísel, ktoré\nboli presne špecifikované, bolo preukázané, že colné predpisy boli uplatnené na základe\nnesprávnych alebo neúplných údajov, v dôsledku čoho bola do účtovnej evidencie zapísaná\nnižšie ako dlžná suma dovozné platby, a to v zmysle výsledkov šetrenia Európskeho úradu\nboja proti podvodom OLAF uvedených v Záverečnej správe. Prílohou k tomuto oznámeniu\nbola záverečná správa THOR FINAL REPORT zo dňa 05. 06. 2014, overené kópie colných\nvyhlásení a ďalšie doklady. Prvostupňový správny orgán teda mal preukázané splnenie\npodmienky vyžadovanej čl. 221 ods. 4 Colného kódexu a § 53 ods. 3 Colného zákona\nna aplikáciu týchto ustanovení, teda na predĺženie lehoty na oznámenie colného dlhu do\n10 rokov odo dňa jeho vzniku.“.\n34. Krajský súd poukázal na to, že pre aplikáciu citovaných ustanovení bolo potrebné\nlen zistenie o začatí trestného stíhania, preto nebolo relevantné prerušiť konanie\ndo skončenia trestného konania, prípadne predložiť trestný spis. Krajský súd sa tiež zaoberal\nrozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 99/2007 a uviedol,\nže z uvedeného rozsudku nevyplývajú tie právne závery, ktoré uviedla sťažovateľka.\nKrajský súd sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľky, podľa ktorého pre aplikáciu\n14\n\nčl. 221 ods. 4 Colného kódexu musí prebiehať konanie o trestnom skutku na súde. Podľa\nuvedeného ustanovenia «musí byť takéto konanie stíhateľné v trestnom konaní na súde, tzn.\nže môže prebiehať aj skoršie štádium tohto konania, teda aj prípravné konanie. Nevyžaduje\nsa podľa tejto právnej úpravy, aby už prebiehalo konanie o obžalobe pred súdom.\n... Ďalšie námietky žalobcu sú hypotetické, najmä čo sa týka námietky, že by vždy, ak\nby došlo k uplynutiu trojročnej lehoty, orgány činné v trestnom konaní ,,pomáhali“ colným\norgánom tak, že by začínali trestné stíhanie vo veci len preto, aby bola „zachránená“\nlehota...».\n35. K námietke týkajúcej sa nemožnosti oboznámiť sa so záverečnou správou OLAF\nkrajský súd poukázal na to, že záverečná správa v anglickom jazyku a jej preklad\nv slovenskom jazyku boli súčasťou správneho spisu. Sťažovateľke nič nebránilo v tom,\naby v priebehu správneho konania nahliadla do správneho spisu, t. j. aj do originálu\nzáverečnej správy, možnosť nahliadnuť do správneho spisu však nevyužila. Krajský súd\nďalej uvádza: „Pokiaľ však žalobca vyžadoval fotokópiu tejto listiny, v tejto situácii už\nsprávny orgán musel urobiť konkrétne opatrenia v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 nariadenia\nč. 883/2013 a § 23 ods. 3 Správneho poriadku na utajenie určitých skutočností. Preto ako\nprílohu k oznámeniu o začatí konania zo dňa 18. 11. 2015 predložil všetky skutkové zistenia\ntýkajúce sa žalobcu zo Záverečnej správy OLAF. Pokiaľ žalobca mal pochybnosti, že by\ntakto zaslané informácie colným úradom neboli v súlade s obsahom tejto správy, nič mu\nnebránilo skonfrontovať obsah so samotnou správou, čo neurobil. Súd ďalej zdôrazňuje, že\núčastník konania následne v celom správnom konaní vrátane odvolacieho konania už\nnežiadal predloženie originálu alebo overeného prekladu tejto správy, ani v odvolaní vôbec\nnenamietal túto skutočnosť a ako s podkladom narábal s prílohou k oznámeniu, ktorá bola\nzo správy vytvorená. Až v žalobe spochybnil obsah tejto správy, ktorú skutočnosť súd\npovažuje len za účelové namietanie obsahu tejto správy. Pritom keďže súčasťou správneho\nspisu bola záverečná správa v origináli aj v preklade v slovenskom jazyku, je zistiteľné, či\nobsah údajov, ktoré predložil colný úrad žalobcovi, bol zhodný s originálom. Súd\nkonštatuje, že táto príloha vychádza z obsahu originálu správy v anglickej aj v slovenskej\nverzii v celom rozsahu.“\n\n15\n\n36. Krajský súd tiež poukázal na to, že sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu\ncolného úradu nenamietala to, že jej boli upreté procesné práva, že nemala možnosť sa\noboznámiť so záverečnou správou OLAF, obdobne v správnom konaní nenamietala,\nže správne orgány pripísali záverečnej správe OLAF väčšiu dôkaznú silu ako iným\ndôkazom. Krajský súd konštatoval, že neobstojí tvrdenie, že sťažovateľka predložila\ndôkazy, ktoré vyvracajú závery zo správy OLAF, a uviedol: «Žalobca v žalobe takéto\ndôkazy nešpecifikuje, uvádza len jednoduché tvrdenie, že k úprave tovaru môže dôjsť aj\nmechanickou úpravou bez vplyvu na hmotnosť tovaru, čo je tvrdenie, ktoré bez ďalšieho\nnemá žiadnu preukaznú hodnotu. Naopak, toto tvrdenie je len hypotetické, pretože žalobca\nsám uvádza, že k úprave tovaru ,,dôjsť môže“, tzn. že nie je zrejmé, či v danom prípade\nk takejto úprave bez vplyvu na hmotnosť tovaru v skutočnosti aj došlo.\n20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je v plnom rozsahu nedôvodná námietka, že\nžalobca sa nemohol oboznámiť s obsahom záverečnej správy OLAF (originálom alebo\novereným a predloženým prekladom). Pokiaľ účastník správu požadoval, teda vlastne žiadal\nkópiu spisu v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán túto žiadosť vybavil\ntak, že vyhotovil výpis zo spisu s rovnakým obsahom, ako mala konečná správa, čím žalobcu\nneukrátil o žiadne jeho procesné právo, ktoré by mu zo zákona vyplývalo. Kontrolné zistenia\nvyplývajúce zo správy OLAF účastník v ďalšom správnom konaní nenamietal a z týchto\nzáverov vychádzal. Takýto procesný postup správnych orgánov teda nemohol mať za\nnásledok nesprávne alebo nezákonné rozhodnutie vo veci. V tejto súdenej veci bolo riadne\npreukázané, že podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia záverečná správa OLAF bola\nsúčasťou správneho spisu. Preto bolo možné posúdiť, či rešerš z tejto správy nazvaný ako\nKontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom\nOLAF, vychádza z jej obsahu, a teda či žalobcovi boli poskytnuté správne informácie\nposkytnutím tohto výpisu z nej. Keďže táto skutočnosť bola preukázaná, je potrebné urobiť\nzáver, že kontrolné zistenia, ako príloha oznámenia o začatí správneho konania, vychádzali\nz obsahu komplexnej záverečnej správy...»\n37. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu zo 16. mája 2017 dospel k záveru, že právne závery\nnajvyššieho súdu a krajského súdu sú logické, rešpektujú účel vo veci aplikovaných\n16\n\nprávnych noriem – predovšetkým príslušných ustanovení Colného kódexu a zákona\nč. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Colný zákon“). Odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nv spojení s rozsudkom krajského súdu zo 16. mája 2017 je dostatočným podkladom\npre výrok, ktorým najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť (resp. ktorým krajský súd\nzamietol správnu žalobu), preto právne závery najvyššieho súdu a krajského súdu nie sú\nzjavne neodôvodnené a sú tak ústavne akceptovateľné.\n38. Ústavný súd konštatuje, že konajúce súdy sa vysporiadali s námietkami\nsťažovateľky o sprístupnení záverečnej správy OLAF a uviedli, že táto správa bola\nv anglickom a slovenskom jazyku založená do správneho spisu a sťažovateľka mala\nmožnosť nahliadnuť do spisu a v rámci toho aj do predmetnej správy, a to aj pre účely\nporovnania, či výpis (rešerš) vyhotovený na základe záverečnej správy OLAF obsahujúci\núdaje týkajúce sa výlučne sťažovateľky je s touto záverečnou správou zhodný. Obdobne\nkonajúce súdy poukázali na to, že viaceré námietky (napr. o hodnovernosti záverov\nvyplývajúcich zo záverečnej správy) nenamietala v správnom konaní, ale až v súdnom\nkonaní. Krajský súd poukázal na to, že sťažovateľka len hypoteticky uvádzala možnosť\nspracovania tovaru bez vplyvu na jeho hmotnosť. Ústavný súd sa domnieva, že v uvedených\nokolnostiach bolo primerané očakávať od sťažovateľky konkrétnejšie vymedzenie jej\nnámietky napr. označením a popísaním technologického postupu, ktorým dochádza\nk úprave tovaru, s dôkazom, že ide o takú úpravu, ktorá nemá vplyv na jeho hmotnosť\na pod. Sťažovateľka takýmto alebo obdobným spôsobom nespresnila svoju námietku, preto\nzáver krajského súdu o tom, že takáto námietka je hypotetická, nie je arbitrárny. Výklad čl.\n221 ods. 3 a 4 Colného kódexu konajúce súdy podporili judikatúrou Súdneho dvora. Právny\nzáver týkajúci sa oznámenia colného dlhu po uplynutí lehoty troch rokov v zmysle čl. 221\nods. 3 Colného kódexu v prípade, ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania\npodliehal začatiu trestného konania na súde (trestne stíhateľného skutku), ktorý prijali\nkonajúce súdy, nie je v rozpore s výkladom týchto ustanovení, ktorý vyplýva z citovaných\nrozhodnutí Súdneho dvora a s § 53 ods. 3 Colného zákona účinného v čase vydania\nrozhodnutí správnych orgánov. Po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 5 Afs 99/2007, ústavný súd konštatuje, že obstojí právny záver\n17\n\nkonajúcich súdov, podľa ktorého z predmetného rozsudku nevyplýva ten záver, ktorý\nuvádza sťažovateľka, t. j. že pre možnosť oznámenia colného dlhu po uplynutí trojročnej\nlehoty je potrebné vychádzať až z rozhodnutia súdu v trestnom konaní. Obdobne konajúce\nsúdy konštatovali, že záver o trestnej stíhateľnosti skutku vyplynul z oznámenia\nKriminálneho úradu finančnej správy Bratislava z 27. novembra 2014, a nie z vlastnej\núvahy správnych orgánov.\n39. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti\nako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu práva na prerokovanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n40. Sťažovateľka namieta porušenie práva na prerokovanie záležitosti v primeranej\nlehote a nedôvodné prieťahy „v konaní pred správnym súdom a kasačným súdom od\npodania správnej žaloby po doručenie rozsudku kasačného súdu o kasačnej sťažnosti, ktoré\nboli neúmerne dlhé...“.\n41. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným\nprieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil\nsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú\n(III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\n\n18\n\n42. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať\naj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne\nrozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto\npráv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať\n(m. m. II. ÚS 387/06).\n43. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná\nsťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,\naby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n44. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\npráva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie\no takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,\nktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n\n19\n\n45. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n46. Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania ústavnej\nsťažnosti v tejto časti je preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 87/2016 a postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžfk 93/2017 malo dôjsť k porušeniu jej\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n47. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 87/2016 rozhodol rozsudkom\nzo 16. mája 2017 tak, že zamietol správnu žalobu sťažovateľky. Rozsudok krajského súdu\nnadobudol právoplatnosť 3. augusta 2017. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka\nkasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 30. júla 2019\ntak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu jej bol doručený 4. septembra 2019. Napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 5. septembra 2019.\n48. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 87/2016\na postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžfk 93/2017 ústavnou\nsťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. októbra 2019, t. j. v čase, keď tieto konania boli\nprávoplatne skončené. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému\nporušovaniu v ústavnej sťažnosti označeného práva na prerokovanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase podania ústavnej sťažnosti postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 87/2016 a postupom najvyššieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžfk 93/2017 už nemohlo dochádzať, preto ústavnú\nsťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti\nako zjavne neopodstatnenú.\n20\n\n49. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2019\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "premlčanie", "trestné stíhanie", "preklúzia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "clo-colný dlh", "Správny súdny poriadok", "európske právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestný čin"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6add78ea-f8de-4438-a0ee-d389bb1d908f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.80.2019.1"}, {"guid": "ussr:917ead48-a815-495e-b2a0-a5d0015af642", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1"}, {"guid": "ussr:dee873c1-0549-4b62-874b-3c946032957f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.96.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 96/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2015 z 12. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.96.2015.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84"}, {"guid": "ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6ab679e3-36f1-4c15-b696-5cf7a89481b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1"}, {"guid": "6b8b70ea-bf60-4767-9265-8fdee305e773:95f4166d-ca50-4b4f-b5c2-67cf1a3b9b34", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200039.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/54/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/54/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200039.1"}, {"guid": "b9d2881d-625a-40b9-bd6b-755ae565212d:18c0ca14-10f2-4c51-8d68-ccd89966954a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5020200039.3", "spisova_znacka": "30S/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/20/2020 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5020200039.3"}]}