{"guid": "ussr:57db22fc-ec21-437a-b6a5-3923dc1c8f12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.175.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 175/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 175/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 175/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.175.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/57db22fc-ec21-437a-b6a5-3923dc1c8f12", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.175.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.175.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.175.2020.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 175/2020-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora\n\nDuľu\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\n,\nzastúpeného\n\nadvokátskou\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\nkanceláriou\n\nBUZINGER\n\n&\n\n,\nPARTNERS\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nNámestie Martina Benku 15, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nMgr. Margaréta Lukačovičová, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 270/2018-74\nzo 7. decembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra\n2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n, trovy konania v sume 539,88 € (slovom päťstotridsaťdeväť eur a osemdesiatosem\ncentov) na účet advokátskej kancelárie BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Námestie\nMartina Benku 15, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 175/2020-26 z 13. mája 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou BUZINGER & PARTNERS\ns. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nMgr. Margaréta Lukačovičová, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol stranou v odvolacom\nkonaní vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. 4 Co 270/2018. Krajský súd uznesením\nč. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I\n2\n\nč. k. 17 C 28/2018-15 z 11. septembra 2018, ktorým zamietol návrh\n, ako žalobkyne (ďalej aj „žalobkyňa“\nalebo „zúčastnená osoba“) na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sťažovateľovi ako\núspešnému v odvolacom konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nZ obsahu príloh k podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd svojím listom\nzo 14. novembra\n\n2018\n\ndoručoval\n\nsťažovateľovi\n\nrovnopis\n\nnávrhu\n\nna\n\nnariadenie\n\nneodkladného opatrenia a žalobkyňou podané odvolanie s tým, že má právo sa k nemu\nvyjadriť v lehote siedmich dní od doručenia výzvy [§ 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný\n\nsporový\n\nporiadok\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„CSP“)].\n\nSťažovateľ výzvu krajského súdu prevzal 4. decembra 2018 (uložená na pošte\nod 20. novembra 2018) a reagoval na ňu listom z 11. decembra 2018, ktorý elektronickou\nformou 11. decembra 2018 v čase o 22.57 h odoslal do podateľne krajského súdu. Krajský\nsúd aj napriek tomu, že v čase rozhodnutia o podanom odvolaní nedisponoval písomným\nvyjadrením sťažovateľa, rozhodol svojím napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 17 C 28/2018-15 z 11. septembra 2018, ktorým\nbol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, a sťažovateľovi\nnepriznal nárok na náhradu trov konania o odvolaní, a to napriek tomu, že ich náhradu si\nuplatnil.\n3.1 Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namietol postup krajského súdu\nv odvolacom konaní, pričom zdôraznil, že „Ak krajský súd poskytol sťažovateľovi lehotu\nna vyjadrenie k podaniam protistrany, bol povinný vyčkať na jeho vyjadrenie (čo sťažovateľ\noprávnene očakával), prípadne vyčkať na márne uplynutie súdom určenej lehoty, a to aj\nv prípade, ak hodlal vo veci rozhodnúť v prospech sťažovateľa. Súd zároveň musel rozumne\npredpokladať, že sťažovateľ môže využiť svoje ústavné právo na právnu pomoc v súdnom\nkonaní a že sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súdom určenej lehote môže\nvyjadriť k podaniam protistrany, čím mu samozrejme vzniknú trovy súdneho konania.\nIch nepriznaním, výlučne z dôvodu svojho procesného excesu, krajský súd nielen porušil\nuvedené základné práva sťažovateľa, ale sťažovateľovi spôsobil aj majetkovú ujmu\nv rozsahu nepriznaných trov súdneho konania.“.\n\n3\n\n3.2 V ďalšom sťažovateľ zvýraznil, že „Civilný sporový poriadok nepripúšťa\nuplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania\n(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/221/2016\nz 26. októbra 2017).“, pričom poukazom na judikatúru ústavného súdu konštatoval,\nže „... rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí\ndo právomoci týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava\nrozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov\nkonania pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého súdneho konania (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011). Z uvedeného skutkového a právneho stavu veci je zrejmé,\nže sťažovateľovi nebol krajským súdom priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania výlučne z dôvodu procesného excesu krajského súdu, ktorý zakladá zjavný rozpor\ns princípmi spravodlivého súdneho procesu. Jediným účinným a dostupným opravným\nprostriedkom v zmysle článku 13 Dohovoru je z uvedených dôvodov ingerencia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý je oprávnený zrušiť predmetné rozhodnutie krajského súdu\nv časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vrátiť krajskému súdu rozhodnutie\nv tejto časti späť na nové rozhodnutie.“. V závere svojej argumentácie prízvukoval,\nže „Rozhodnutie ústavného súdu v tejto právnej otázke, hoci ide len o tzv. bagateľnú sumu,\npovažujeme za významné i z toho dôvodu, že predmetným rozhodnutím krajského súdu môže\ndôjsť k vytvoreniu precedensu, keď súdy síce formálne poskytnú strane sporu lehotu\nna vyjadrenie k podaniu protistrany, ale následne nevyčkajú s rozhodnutím na jeho\ndoručenie, čím dôjde k zrejmému porušeniu princípu rovnosti zbraní a princípu\nkontradiktórnosti konania, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru aj článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“.\n4. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 270/2018 porušil\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018\nv časti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania zrušuje.\nKrajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho\nzastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty...“\nII.\nVyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n5. Ústavný súd 11. júna 2020 vyzval predsedu krajského súdu na vyjadrenie\nk podanej ústavnej sťažnosti.\n5.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 306/2020 zo 6. júla\n2020 konštatoval:\n„JUDr. Valéria Kleinová, predsedníčka senátu vo vyjadrení zo dňa 24.06.2020\nk predmetnej veci uviedla, že vec sp. zn. 14Co/270/2018 (na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 17C/28/2018) bola predložená dňa 08.11.2018 tunajšiemu súdu do senátu\n4 Co na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.\n17C/28/2018-15 zo dňa 11.09.2018, rovnopis ktorého odvolania spolu s návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia bolo odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 329\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok doručené žalovanému elektronicky\ns tým, že sa má možnosť k nim v lehote 7 dní vyjadriť. Z informácie o výsledku doručenia\nboli uvedené listinné rovnopisy žalovanému elektronickou formou odoslané dňa 14.11.2018\n(č.l. 48 spisu) a listinne doručené dňa 04.12.2018. Krajský súd v Bratislave ako súd\nodvolací rozhodol o odvolaní žalobkyne uznesením č. k. 4Co/270/2018 zo dňa 07.12.2018,\nktorým napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na žalobkyne na\nnariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zamietnutý, potvrdil a žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s odôvodnením, že žalovanému,\n5\n\núspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol\n(nakoľko nemal v tom čase doručené vyjadrenie žalovaného). Vyjadrenie žalovaného\nk odvolaniu žalobkyne bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 12.12.2018, teda až po jeho\nrozhodnutí o odvolaní žalobkyne (07.12.2018) predtým, ako bolo odvolaciemu súdu\ndoručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne.“\n6. Ústavný súd 6. júla 2020 písomne upovedomil\n,\n\nktorá\n\nvystupovala\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npred\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nBratislava I pod sp. zn. 17 C 28/2018 o nariadenie neodkladného opatrenia v pozícii\nnavrhovateľky a v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn. 4 Co 270/2018\nv pozícii\n\nodvolateľky,\n\no prebiehajúcom\n\nkonaní\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom.\n\nZároveň\n\njej ako zúčastnenej osobe doručil uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 175/2020-26\nz 13. mája 2020 a sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť.\n6.1 Zúčastnená osoba k veci uviedla:\n«Údaje ktoré uvádza sťažovateľ v sťažnosti sú nepresné a zavádzajúce. Pôvodný\nnávrh na vydanie neodkladného opatrenia v uvedenej veci bol podaný na Okresnom súde\nBratislava I v konaní sp. zn. 9C/603/2004, v ktorom má sťažovateľ právneho zástupcu,\nktorý má zo zákona povinne zriadenú elektronickú schránku, do ktorej je mu doručovaná\nvšetka korešpondencia zo strany súdu.\nLen mimochodom uvedený návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol jasne\ndôvodný, keďže sťažovateľ scudzil duševné vlastníctvo - webovú stránku bývalej spoločnej\nadvokátskej kancelárie\n\n, ktorú som spolu s ním vytvorila\n\na uhradila na jej zriadenie polovicu nákladov a celé roky ju zneužíva výhradne na svoj\nprospech. Všetky doklady k vydaniu neodkladného opatrenia mal súd k dispozícii\nv pôvodnom spise už 16 rokov, ako aj priamo na internete - webovú stránku sťažovateľa\nidentickú s pôvodnou stránkou kancelárie\n\n. Konajúci všeobecný\n\nsúd napriek tomu konanie vylúčil na samostatné konanie, žiadal predložiť ďalšie doklady\na nakoniec rozhodol, že som nepredložila dostatok dôkazov na preukázanie dôvodnosti\nvydania navrhovaného neodkladného opatrenia, Mám za to, že všeobecný súd neposkytol\nžiadnu právnu ochranu mne ako navrhovateľke v danom konaní napriek zjavnému zneužitiu\npráva sťažovateľom.\n6\n\nTo, že bolo Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 270/2018-74\nzo 7. decembra 2018 potvrdené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 28/201815, v ktorom krajský súd rozhodol, že žalovanému (sťažovateľovi) nepriznáva nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, ešte pred konečným vyjadrením sťažovateľa vo veci,\nnie je porušením ústavných práv sťažovateľa.\nSúd pri vydaní rozhodnutia o nepriznaní trov konania sťažovateľovi má oporu\nv ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) podľa ktorého výnimočne súd\nneprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nV tomto prípade sú dôvodmi osobitného zreteľa skutočnosti svedčiace o tom, že došlo\na dochádza k zjavnému poškodzovaniu mojich práv sťažovateľom, jeho konečným\nvyjadrením vo veci by sa na tejto skutočnosti nič nezmenilo, ani sa nezmenilo. A vydaním\nnavrhovaného neodkladného opatrenia by sa zabránilo ďalšiemu zneužívaniu mojich práv\nsťažovateľom. Priznanie trov sťažovateľovi, s ohľadom na preukázané skutočnosti\na okolnosti prípadu, by bolo skutočne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V podstate súd\nsi uvedomil, že by de facto priznal trovy „scudziteľovi“ - zlodejovi.\nJe nutné uviesť, že sťažovateľ preukázateľne nie len scudzil moje dušené vlastníctvo,\nale vo veci samej vedenej stále na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/603/2004 si už\n16 rokov nárokuje zjavne neodôvodnené nároky, ktoré už boli konečne súdom identifikované\nako zjavne a preukázateľne neopodstatnené. Súdom bolo preukázané, že celá žaloba\nsťažovateľa, s ktorou tento nárok priamo súvisí, ako aj 16 rokov trvajúci traumatizujúci\nsúdny spor, je len hrubou vymyslenou úmyselnou lžou sťažovateľa,\nPreto rozhodnutie súdu o nevydaní neodkladného opatrenia, v takejto zjavnej veci,\npovažujem za neposkytnutie súdnej ochrany mojej osobe.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v prvom rade v oprávnení\nkaždého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú\n(čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky).\nZákladné právo na súdnu ochranu účastníka konania nespočíva teda len v práve domáhať\nsa súdnej ochrany, aleju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu,\ndostať. Procesnoprávny rámec konania všeobecných súdov je vymedzený najmä ústavno7\n\nprocesnými princípmi riadneho a spravodlivého procesu upravenými v čl. 46 až 50 Ústavy\nSlovenskej republiky. Tieto princípy sú obsahovo naplnené základnými právami účastníkov\nkonania a im zodpovedajúcimi povinnosťami súdov konajúcich vo veci, ktoré upravuje\nzákon. Postup súdov v konaní vo veci a jeho kvalita ustanovená zákonom, je vyjadrením\npráva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Z citovaného ustanovenia i z čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé,\nže ochranu základným právam (slobodám) poskytujú predovšetkým všeobecné súdy.\nÚstavný súd súdnu ochranu v konaní o podnete poskytuje iba vtedy, ak porušenie\nprocesných práv účastníkov konania chránených zákonmi je súčasne aj porušením\nzákladného práva alebo slobody upravených ústavou (ústavným zákonom) alebo\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného Krajský súd postupoval, čo sa týka nepriznania trov\nkonania sťažovateľovi pri zamietnutí môjho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\nv súlade s platným právnym stavom. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci neporušil\nžiadne zákonne ustanovenia v neprospech sťažovateľa. Naopak.\nPreto navrhujem, aby podanej ústavnej sťažnosti nebolo vyhovené.»\n7. Ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie predsedu\nkrajského súdu sp. zn. 1 SprV 306/2020 zo 6. júla 2020 a vyjadrenie zúčastnenej osoby\nzo 17. augusta 2020 s možnosťou vyjadriť sa, čo právna zástupkyňa sťažovateľa aj využila\na poskytla ústavnému súdu písomné vyjadrenie z 23. septembra 2020. Vo vyjadrení\nv podstatnom konštatovala:\n«Pokiaľ ide o vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave zo 6. júla 2020, z jeho obsahu\nje zrejmé, že krajský súd potvrdzuje skutkové okolnosti opísané a listinnými dôkazmi\npreukázané v našej ústavnej sťažnosti, teda predovšetkým, že krajský súd o podaniach\nzúčastnenej osoby rozhodol bez toho, aby najskôr vyčkal na vyjadrenie sťažovateľa v lehote\n7 dní, ktorú mu súd sám určil.\nSúd je povinný vyčkať na vyjadrenie strany sporu, ktorú na to vyzval,\nprípadne vyčkať na márne uplynutie lehoty, ktorú tejto strane sporu na vyjadrenie určil,\na to bez ohľadu na to, či chce vo veci samej rozhodnúť v jej prospech alebo nie. Ak súd\nnerešpektuje vlastné lehoty, ktoré určí strane sporu na vyjadrenie k podaniam protistrany,\n8\n\nčím v rozpore s princípom kontradiktórnosti súdneho konania a princípom rovnosti\núčastníkov súdneho konania, resp. princípom rovnosti zbraní, tejto strane sporu odníme\nmožnosť konať pred súdom za rovnakých podmienok ako má druhá strana sporu, takýto\npostup súdu nemožno označiť inak, než postup svojvoľný (arbitrárny), vytvárajúci značný\nstav právnej neistoty. Súdom určené lehoty majú svoj právny význam a sú záväzné nielen\npre strany sporu, ale aj pre súd samotný. Ako sme uviedli v ústavnej sťažnosti, sťažovateľovi\nnebol krajským súdom priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania výlučne\nz dôvodu procesného excesu krajského súdu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého súdneho procesu. Svojvoľným postupom krajského súdu, ktorý je z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľný, teda nepochybne došlo k porušenie základných práv\nsťažovateľa označených v ústavnej sťažnosti.\nPokiaľ ide o vyjadrenie zúčastnenej osoby zo 17. augusta 2020, skutkové a právne\ntvrdenia prezentované touto osobou sú v zrejmom rozpore s uvedenými právoplatnými\nrozhodnutiami všeobecných súdov oboch inštancií.\nKonštatovanie zúčastnenej osoby, že nepriznanie trov súdneho konania sťažovateľovi\nkrajským súdom má oporu v § 257 Civilného sporového poriadku, je v zrejmom rozpore\ns odôvodnením predmetného uznesenia krajského súdu.\nAko uvádzame v ústavnej sťažnosti, nepriznanie nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania sťažovateľovi odvolací súd odôvodnil v bode 24 uznesenia nasledovne: „O nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255\nods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli (vyjadrenie\nk odvolaniu došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu).“»\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n9\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba,\nktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12.1 Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\nAk rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia,\numožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia.\n10\n\n13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne\ntak aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich\npráv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci\nkonať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní\npredpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú (II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/2002, III. ÚS 171/2006).\n13.1 Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na\n\nboli\n\nvyhlásené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle\nsvojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia,\nodôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické\nso zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n14. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde, ako aj pod tento článok spadá právomoc\nsúdov\n\nrozhodnúť\n\no\n\noprávnenosti\n\ntrestného\n\nobvinenia\n\nproti\n\nkonkrétnej\n\nosobe.\n\nTakto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu.\nK nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu\na zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé\nprerokovanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nz 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36]. Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa\nv sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný\n11\n\nna pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého\nprocesu (III. ÚS 199/08).\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97,\nIV. ÚS 195/07).\n16. O prípad porušenia ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu pritom môže ísť okrem iného\nvtedy, ak by tento súd fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo brániť svoje\nprávo na všeobecnom súde (II. ÚS 8/01), alebo by rozhodol arbitrárne, bez náležitého\nodôvodnenia svojho rozhodnutia (I. ÚS 241/07), prípadne pokiaľ by sa pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nV zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle\nčl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo vzájomnej\nsúvislosti týchto ustanovení vyplýva, že dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú\npre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad\n12\n\na uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave\nústavy, a tým jednak normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu\nprekročiť (I. ÚS 36/02), a zároveň určujú ten, v ktorom je pred týmito orgánmi možné\ndomáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“\n(I. ÚS 49/01, I. ÚS 1/03). Rozhodnutiu vo veci samej musí navyše predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nnajmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.\n18. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej\nprocesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,\nktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (rozsudok\nESĽP vo veci De Haes a Gijsels proti Belgicku z 24. 2. 1997, § 53, rozsudok ESĽP vo veci\nKomanický proti Slovenskej republike zo 4. 6. 2002, § 45). Jej cieľom je pritom dosiahnutie\nspravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu (rozsudok ESĽP vo veci Foucher proti\nFrancúzsku z 18. 3. 1997, § 34). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená,\nže procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,\naby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré\nboli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP\nvo veci Komanický proti Slovenskej republike zo 4. 6. 2002, § 46, rozsudok ESĽP vo veci\nTrančíková proti Slovenskej republike z 13. 1. 2015).\n18.1 Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda – okrem práva domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú\nkvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní (III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti\na s ňou súvisiacej rovnosti zbraní je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť\nvyužiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany.\nOsobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný,\na kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (IV. ÚS 147/04,\nIV. ÚS 42/09).\n\n13\n\n18.2 Z princípu kontradiktórnosti konania ďalej vyplýva, že samotný účastník\nkonania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu\n(protistrany v súdnom konaní) právne významné, či obsahuje také skutkové a právne\ndôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu\nvyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité\nstanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok ESĽP\nvo veci Nideröst-Huber proti Švajčiarsku z 18. 2. 1997, sťažnosť č. 18990/91, body 27\na 29), a nezáleží pritom na tom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie\n(rozsudok ESĽP vo veci K. S. proti Fínsku z 31. 5. 2001, rozsudok ESĽP vo veci F. R. proti\nŠvajčiarsku z 28. 6. 2001). Teda požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre\nESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží\nna skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu vrátane\nich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu verejnej moci.\n18.3 Judikatúra ESĽP sa vo vzťahu k tejto otázke aktuálne vyvíja (Sarkocy\nproti Slovenskej republike z 15. 10. 2020) a postupne kladie väčší dôraz na obsah podania\n(vyjadrenia protistrany), čo však na preskúmavanú vec nemá dopad, keďže podstatou\nnapadnutého rozhodnutia o trovách je okolnosť, že žalovanému v odvolacom konaní trovy\nnevznikli (čo sa viaže na okolnosť, že vyjadrenie žalovaného bolo odvolaciemu súdu\ndoručené až po jeho rozhodnutí, a práve nevyčkanie odvolacieho súdu na vyjadrenie\nžalovaného je podstatou námietky sťažovateľa).\n19. V posudzovanej veci je teda neprehliadnuteľné, že krajský súd svojím listom\nzo 14. novembra\n\n2018\n\ndoručoval\n\nsťažovateľovi\n\nrovnopis\n\nnávrhu\n\nna\n\nnariadenie\n\nneodkladného opatrenia a žalobkyňou podané odvolanie s tým, že má právo sa k nemu\nvyjadriť v lehote siedmich dní od doručenia výzvy. Postup krajského súdu vychádzal\nzo zákonného znenia § 329 ods. 1 CSP. Sťažovateľ výzvu krajského súdu prevzal\n4. decembra 2018 (uložená na pošte od 20. novembra 2018) a reagoval na ňu listom\nz 11. decembra 2018, ktorý elektronickou formou 11. decembra 2018 v čase o 22.57 h\nodoslal do podateľne krajského súdu. Krajský súd aj napriek tomu, že v čase rozhodnutia\no podanom\n\nodvolaní\n\nnedisponoval\n\npísomným\n\nvyjadrením\n\nsťažovateľa,\n\nrozhodol\n\nsvojím napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I\n14\n\nč. k. 17 C 28/2018-15 z 11. septembra 2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne\nna nariadenie neodkladného opatrenia a sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania o odvolaní, a to napriek tomu, že ich náhradu si uplatnil.\n19.1 Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepočkal na vyjadrenie sťažovateľa\nako protistrany a v rozpore so zákonným znením § 329 ods. 1 CSP vo veci rozhodol,\npričom skutočnosť, že rozhodol v prospech sťažovateľa, nedopadá na nezákonnosť postupu\nkrajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 270/2018. Krajský súd mal\npostupom podľa čl. 152 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne tak aj podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny) a podľa čl. 154c ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru vykonať\nústavne súladný výklad § 329 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní nerozhodnúť do času, kým\nby nedisponoval písomným vyjadrením sťažovateľa k meritu veci, a to o to viac, že ho\nna tento postup aj sám vyzval. Týmto postupom tak krajský súd v odvolacom konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Co 270/2018 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.\nZáver\nV.1 K bodu 1 výroku nálezu\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n20.1 Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n20.2 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel\nk záveru, že krajský súd uznesením č. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018 porušil\n15\n\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.2 K bodu 2 výroku nálezu\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n21.1 Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n21.2 Podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal, b) vrátiť vec na ďalšie konanie, c) zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa, d) prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav pred ich porušením, e) priznať\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n21.3 Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že krajský súd uznesením\nč. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 133\nods. 2 zákona o ústavnom súde o zrušení napadnutého rozhodnutia krajského súdu\na podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nvrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n16\n\nV.3 K bodu 3 výroku nálezu\n22. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n22.1 Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2019, a to za prevzatie a prípravu zastupovania a za písomné podanie ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu, a jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2020. Vychádzal\npritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky\nje odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2019 šestina z výpočtového základu zo sumy 980 €, čo činí\nza jeden úkon právnej služby odmenu v sume 166,33 €, a režijný paušál je v sume 9,80 €,\ncelková súhrnná suma je teda 352,26 €. Za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2020 ide o šestinu z výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo činí za jeden úkon\nprávnej služby odmenu v sume 177 €, a režijný paušál je v sume 10,62 €, celková súhrnná\nsuma je teda 187,62 €, spolu ide o sumu 539,88 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd\ntak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\nV.4 K bodu 4 výroku nálezu\n23. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n23.1 K ďalšej časti napadnutého rozhodnutia krajského súdu o náhrade trov\nodvolacieho konania ústavný súd, riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti\n(PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011), nepovažoval za vhodné ani účelné zaoberať\nsa touto časťou prijatej ústavnej sťažnosti, keďže v dôsledku zrušenia napadnutého\n17\n\nrozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie bude povinnosťou krajského\nsúdu opätovne rozhodovať aj o nároku sťažovateľa na náhradu trov odvolacieho konania.\nÚlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom je predovšetkým chrániť\nobčana pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01) a ktoré už nie je možné v ďalšom napraviť inými\nprávnymi prostriedkami\n\nnápravy.\n\nV dôsledku\n\nzrušenia\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 4 Co 270/2018-74 zo 7. decembra 2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie bude o tejto\nčasti prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodovať opätovne krajský súd, v dôsledku\nčoho podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde právomoc krajského súdu predchádza\nprávomoci ústavného súdu vo veci konať a rozhodnúť.\n23.2 Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n24. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "konanie-kontradiktórnosť", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "konanie-kontradiktórnosť", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/270/2018", "guid": "259d2f0b-148c-4790-9ef0-3c23e16b68c0:f2fcabde-c058-427b-b620-b457d7726c03", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "e5de3eec-3279-4a95-9708-7295ea91dfb3:e76237f2-2ae7-499d-b3b0-8f5130f8fec7", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/270/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/270/2018 z 31. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5de3eec-3279-4a95-9708-7295ea91dfb3:e76237f2-2ae7-499d-b3b0-8f5130f8fec7"}, {"guid": "c841e7f6-1bfd-4a9a-bf0a-0c1e914d0918:5a3322db-011b-4731-8cca-cd085c181494", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3115207325.1", "spisova_znacka": "4Co/270/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/270/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3115207325.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1433b224-b18d-48b5-aaf2-8f94438c023b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.80.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 80/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.80.2026.2"}, {"guid": "ussr:e0f202af-2acc-4a2e-9c80-cb09537100a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.118.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.118.2023.2"}, {"guid": "ussr:d141a5fd-8fd4-422d-8774-618056785b51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.409.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.409.2022.1"}, {"guid": "ussr:eba70d00-d730-4aa6-af4f-7cae38be7e9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.217.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.217.2020.1"}]}