{"guid": "ussr:47889761-7aa9-400b-a2e1-75b81ee0aed6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.196.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 196/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.196.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/47889761-7aa9-400b-a2e1-75b81ee0aed6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.196.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.196.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.196.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 196/2020-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, vo veci namietaného\nporušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní\nvedenom pod sp. zn. 0 T 82/2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 82/2017\nporušené boli.\n\n2.\n\nn e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.\n\n3. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Tibora Bicka, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 196/2020-12 z 26. mája 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\npostupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 0 T 82/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“). V uznesení č. k. IV. ÚS 196/202012 z 26. mája 2020 o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je nesprávne uvedená\nspisová značka napadnutého konania, a to sp. zn. 0 T 82/2018, pričom správna spisová\nznačka napadnutého konania je sp. zn. 0 T 82/2017, ako je aj uvedené v záhlaví tohto\nrozhodnutia.\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením okresného\nsúdu č. k. 2 Tp 54/2017-5 z 11. augusta 2017 ustanovený ako obhajca obvinenému. Dňa\n24. januára 2018 bolo trestné konanie právoplatne skončené. Následne sťažovateľ v zmysle\n§ 553 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“) zaslal okresnému súdu návrh na priznanie trov právneho\nzastúpenia, ktorý okresný súd prevzal 11. apríla 2018.\n3. Sťažovateľ poukazuje na § 553 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého má súd\npovinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu\nhotových výdavkov súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Zákonná 30-dňová lehota uplynula okresnému súdu 11. mája 2018 a v tejto lehote\nnerozhodol o návrhu sťažovateľa. Sťažovateľ požiadal 15. januára 2019 okresný súd\no rozhodnutie o jeho odmene. Okresný súd na jeho žiadosť nereagoval. Z tohto dôvodu\n15. februára 2019 zaslal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup súdu\nproti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § 62\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. Sťažnosť sťažovateľa bola vybavená listom predsedu okresného súdu\nz 26. februára 2019. Predseda okresného súdu uznal dôvodnosť podanej sťažnosti a vo veci\nprijal opatrenia. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti, t. j. k 14. marcu 2019, o odmene\nsťažovateľa nebolo rozhodnuté.\n5. Sťažovateľ argumentuje, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci porušenia\noznačeného práva poukazuje na posudzovanie troch základných podmienok, ktoré ústavný\nsúd skúma pri posudzovaní otázky, či došlo k zbytočným prieťahom, a to právnej a faktickej\nzložitosti veci, správania účastníkov konania a postupu samotného súdu. Napadnuté konanie\npodľa sťažovateľa nie je zložité po právnej ani skutkovej stránke, ide skôr o rutinné\nrozhodovanie, ktorého podkladom je návrh obhajcu – vyčíslenie odmeny a náhrady\nhotových výdavkov.\n3\n\n6. Z hľadiska správania účastníkov konania sťažovateľ tvrdí, že poskytol okresnému\nsúdu súčinnosť riadne a včas. Naopak, samotný postup súdu nezodpovedá požiadavke\nrýchleho a efektívneho konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie vo veci samej.\n7. K porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľ uvádza,\nže samotný prieťah okresného súdu v namietanom konaní spôsobil aj porušenie práva\nvlastniť majetok.\n8. V prípade vyslovenia porušenia označených práv ústavným súdom sťažovateľ\nžiada o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur, ktoré odôvodňuje celkovou\ndĺžkou napadnutého konania, jednoduchosťou veci, absenciou zapríčinenia namietaných\nprieťahov zo strany sťažovateľa a mierou zavinenia okresného súdu na vzniknutých\nprieťahoch.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 0T 82/2018 porušil základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 0T 82/2018 porušil základné\nprávo vlastniť majetok a s ním nakladať podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 4 000,- Eur ktoré je Okresný súd\nPrievidza povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresnému súdu Prievidza prikazuje, aby vo veci sp. zn. 0T 82/2018 konal bez\nzbytočných prieťahov.\n\n4\n\n5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 415,52 Eur, ktoré je\nOkresný súd Prievidza povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie účastníkov konania\n10. Ústavný súd po vykonaní procesných úkonov spočívajúcich v prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.\n11. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril predseda\nokresného súdu listom sp. zn. Spr 379/2020 z 9. júna 2020, v ktorom uviedol prehľad\nnapadnutého konania. Následne uznal vznik prieťahov v konaní, ktoré boli spôsobené\nzaťažením vyššieho súdneho úradníka trestného oddelenia okresného súdu. Prieťahy\nv napadnutom konaní boli odstránené už samotným rozhodnutím z 2. apríla 2019 po podaní\nsťažnosti predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu sa nestotožňuje s návrhom\nsťažovateľa o porušení jeho ústavných práv. Namieta, že nie každé súdne konanie\npoznačené prieťahmi je spôsobilé zasiahnuť do ústavných práv sťažovateľa, a odvoláva sa\nna rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 155/2019. Uvádza, že v napadnutom konaní\nsa rozhodovalo o právach obvineného, nie o právach obhajcu. Z hľadiska správania\nsťažovateľa upozorňuje, že sťažovateľ si v napadnutom konaní uplatnil nedôvodne vysokú\nodmenu, čo spôsobilo nutnosť rozsiahlo odôvodniť rozhodnutia o odmene vyšším súdnym\núradníkom, ako aj sudcom pre prípravné konanie. V závere predseda súdu vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania.\n12. Sťažovateľ vo svojom stanovisku zo 17. júna 2020 k vyjadreniu predsedu\nokresného súdu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím ústavného súdu bez nariadenia\npojednávania.\n\n5\n\n13. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n21. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní o výške odmeny obhajcu. Zároveň namieta aj\nporušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4\nústavy a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n23. Na účely posúdenia dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti si ústavný súd\nvyžiadal z okresného súdu spis sp. zn. 0 T 82/2017, z ktorého zistil tento priebeh\nnapadnutého konania o rozhodovaní o odmene advokáta:\n- 11. apríla 2018 doručil sťažovateľ okresnému súdu vyčíslenie trov právneho\nzastúpenia vo veci povinnej obhajoby v celkovej výške 3 186,04 eur,\n- listom zo 14. februára 2019 sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi súdu na postup\nsúdu (zrejmé z podanej ústavnej sťažnosti),\n- okresný súd požiadal sťažovateľa listom z 20. februára 2019 o preukázanie\nvykonania úkonu – prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby zo 17. augusta 2017\na o oznámenie dôvodu, pre ktorý sa neuskutočnila porada s klientmi 1. septembra 2017,\n7\n\n- 26. februára 2019 predseda okresného súdu vybavil sťažnosť sťažovateľa\nzo 14. februára 2019 (zrejmé z podanej ústavnej sťažnosti),\n- 4. marca 2019 sťažovateľ odpovedal na žiadosť okresného súdu z 20. februára\n2019,\n- uznesením č. k. 0 T 82/2017-196 z 2. apríla 2019 okresný súd rozhodol o priznaní\nodmeny sťažovateľovi v celkovej výške 1 261,15 eur,\n- 12. apríla 2019 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 0 T 82/2017-196 z 2. apríla 2019,\n- uznesením č. k. 0 T 82/2017-206 z 8. augusta 2019 okresný súd rozhodol\no zamietnutí sťažnosti sťažovateľa z 12. apríla 2019,\n- 18. septembra 2019 okresný súd vyplatil sťažovateľovi odmenu za zastupovanie.\n24. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že 15. januára 2019 písomne\npožiadal súd o rozhodnutie o jeho nároku, táto žiadosť ostala podľa jeho vyjadrenia\nnevybavená. V predloženom súdnom spise sa takéto podanie sťažovateľa nenachádza.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n25. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n26. Článok 6 ods. 1 dohovoru možno aplikovať aj na rozhodovanie o trovách konania\nza predpokladu, že predmetom konania bolo rozhodovanie o občianskych právach\na záväzkoch alebo o oprávnenosti trestného obvinenia (porovnaj rozsudky ESĽP vo veciach\nRobins proti Spojenému kráľovstvu z 23. 9. 1997, Beer proti Rakúsku zo 6. 2. 2001,\nporovnaj tiež KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva\no lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 604.). Obdobne\n8\n\naj ústavný súd uviedol, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione\nmateriae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade\nso zákonom (m. m. IV. ÚS 604/2018). Aj na konanie o trovách konania sa takto vzťahujú\ngarancie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. z čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. povinnosť\nsúdu rozhodnúť o trovách konania v primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov.\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n28. Účel základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní pred súdom\nmožno definovať primárne aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej\nz trestného činu, o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym\nrozhodnutím bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (I. ÚS 444/2014).\nSúčasťou tohto základného práva je aj rozhodnutie súdu bez zbytočných prieťahov,\nresp. v primeranej lehote aj o ďalších súvisiacich otázkach, t. j. aj o odmene obhajcu\nza poskytnuté právne služby (I. ÚS 279/2019).\n29. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,\nže nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty\ntýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom,\naby o ich veci rozhodol.\n\n9\n\n30. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n31. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o trovách konania – o odmene obhajcu za poskytnuté právne\nslužby obžalovanému v trestnom konaní – tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov. V prerokúvanej veci nie je prítomný prvok skutkovej alebo právnej\nzložitosti veci.\n32. Správanie sťažovateľa ako obhajcu, o ktorého odmene rozhodoval okresný súd\nv napadnutom konaní, je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\npo zhodnotení tohto kritéria dospel k záveru, že správanie sťažovateľa prispelo k celkovej\ndĺžke napadnutého konania.\n33. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na obsah vyjadrení okresného súdu,\npodľa ktorých sťažovateľ ako obhajca nesprávne vyúčtoval trovy konania, o čom svedčí,\nže požadoval náhradu trov vo výške 3 186,04 eur a právoplatne mu bola priznaná\na vyplatená odmena vo výške 1 261,15 eur. Rozdiel medzi požadovanou a vyplatenou\nodmenou je markantný. Sťažovateľ pritom vystupuje ako obhajca vo viacerých trestných\nveciach, a preto si má byť vedomý, ako sa určuje odmena a náhrada hotových výdavkov\nv prípadoch povinnej obhajoby. Preverovanie správnosti vyúčtovania trov obhajoby malo\nnepochybne vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania a zodpovednosť za dĺžku\n10\n\nnapadnutého konania v tomto rozsahu je potrebné pričítať sťažovateľovi. Sťažovateľ ako\nadvokát je zodpovedný za správnosť vyúčtovaných trov právneho zastúpenia (obhajoby).\n34. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje,\nže z prehľadu vykonaných úkonov je zrejmé, že okresný súd zásadným spôsobom porušil\ndikciu § 553 ods. 3 Trestného poriadku a právoplatne rozhodol o odmene a náhradách\nadvokáta až po takmer 16 mesiacoch od predloženia vyčíslenia trov právneho zastúpenia.\nIde o výrazné prekročenie zákonom ustanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie,\nčo nemožno celkom ospravedlniť nesprávnym výpočtom náhrady trov zo strany\nsťažovateľa. Je úlohou štátu zabezpečiť, aby aj v týchto prípadoch bolo konanie\nbez prieťahov s rešpektovaním zákonom určených lehôt, hoci ide o lehotu poriadkovú,\npretože ide o vyplatenie peňažnej náhrady za už poskytnuté služby, ktoré sú pre sťažovateľa\nako advokáta jedným zo zdrojov príjmu.\n35. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, v ktorej poukazuje na závery uznesenia\nústavného súdu č. k. III. ÚS 155/2019-11 zo 17. decembra 2019, podľa ktorých nie každý\nprieťah v konaní má ústavnoprávnu relevanciu, ústavný súd dodáva, že išlo o prípad odlišný\nod sťažovateľovho. V uvedenej veci sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v čase, keď o jeho\nnároku bolo právoplatne rozhodnuté a porušenie ním označených práv na všeobecnom súde\nuž netrvalo, a preto konanie o jeho ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo\nspôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu\nzaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd\nv napadnutom konaní – pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie trov právneho\nzastúpenia – porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n\n11\n\n37. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n38. Ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej\nvety ústavy prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výrokovej\nčasti tohto nálezu). Ústavný súd vychádzal zo zistenia, že v napadnutom konaní – vo veci\nrozhodovania o trovách právneho zastúpenia – okresný súd právoplatne rozhodol uznesením\nč. k. 0 T 82/2017-206 z 8. augusta 2019 a nárok sťažovateľa bol aj uhradený, preto by bol\npríkaz konať bez zbytočných prieťahov v uvedenej situácii bezpredmetný.\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n39. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu v kontexte s namietaným porušením základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ\nargumentuje, že okresný súd tým, že nerozhodol o jeho návrhu na priznanie trov právneho\nzastúpenia v zákonom stanovenej lehote, porušil aj jeho vlastnícke právo tým, že mu maril\nmožnosť nadobudnúť majetok – peniaze (odmenu za vykonanú právnu službu).\n40. Pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa o porušení základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu ústavný súd považoval za relevantné, že v prípade sťažovateľa nedošlo k úplnému\nzmareniu nadobudnutia vlastníctva k peniazom predstavujúcim odmenu za právne\nzastupovanie, ale len k oddialeniu nadobudnutia tejto peňažnej sumy. Ústavný súd\nprihliadol na to, že v čase meritórneho rozhodovania o ústavnej sťažnosti okresný súd\nvo veci trov právneho zastúpenia priznanú odmenu sťažovateľovi aj vyplatil, z tohto dôvodu\nnebolo možné uvažovať o zásahu do majetkových práv sťažovateľa, a teda nemohlo dôjsť\nani k porušeniu čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorý je ponímaný ako všeobecné ustanovenie, ktoré\ntreba vykladať a chápať ako ústavný direktív adresovaný predovšetkým orgánom\n12\n\npôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov a ktorý nemôže plniť poslanie priamo\naplikovateľného ustanovenia v individuálnych záležitostiach, a preto ústavný súd ústavnej\nsťažnosti v tejto časti nevyhovel.\nV.\nK návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n41. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n42. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n43. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\n44. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 4 000 € z dôvodu, že došlo k bezdôvodnému zadržaniu jeho\npríjmu, stratil dôveru vo všeobecné súdnictvo, došlo k dehonestovaniu advokátskeho stavu\na on svojím správaním neprispel k vzniku prieťahov.\n45. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu neprichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Ústavný súd prihliadol predovšetkým\nna to, že v čase jeho meritórneho rozhodovania okresný súd vo veci trov právneho\nzastúpenia sťažovateľa právoplatne rozhodol a odmena mu bola aj vyplatená, čím došlo\nk zásadnému napraveniu stavu namietaného sťažovateľom v ústavnej sťažnosti.\n13\n\nRozhodovanie o nároku sťažovateľa trvalo neprimerane dlho, na druhej strane je ale\npotrebné poukázať aj na skutočnosť, že odmena bola sťažovateľovi vyplatená 18. septembra\n2019, t. j. na štyridsiaty prvý deň po rozhodnutí o jeho sťažnosti, čo je výrazne skôr ako\nzákonom predpísaná lehota na vyplatenie priznanej odmeny (90 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia), čo možno hodnotiť ako určitú nápravu neprimeranej dĺžky rozhodovania\no jeho odmene. Za rozhodujúce okolnosti tiež ústavný súd považoval to, že k predĺženiu\nnapadnutého konania prispel aj sám sťažovateľ tým, že nesprávnym vyčíslením trov\nprávneho zastúpenia vyvolal potrebu zisťovania relevantných skutočností tvoriacich základ\npre rozhodnutie o jeho návrhu. Skutočnosť, že rozhodovanie o návrhu sťažovateľa trvalo\nneprimeranú dobu, bola dostatočným spôsobom reflektovaná vo výroku, ktorým bolo\nvyslovené porušenie práv sťažovateľa. V zmysle stabilnej judikatúry ESĽP bola\nsťažovateľovi vyhovením jeho ústavnej sťažnosti v rozsahu podľa výrokovej časti tohto\nnálezu poskytnutá primeraná reparácia porušenia jeho základných práv, čím stratil status\n„obete“ podľa čl. 34 dohovoru (porov. Šedý proti Slovensku, rozhodnutie o sťažnosti\nč. 72237/01 z 19. 12. 2006, ods. 75).\nVI.\nTrovy konania\n46. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n47. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n48. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľovi\núhradu trov konania v sume 415,51 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu\nza 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\n14\n\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\na náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,80 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje\nsumu 346,26 €. Zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“) na internetovej stránke <www.financnasprava.sk> ústavný súd zistil,\nže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, preto uvedená suma bola zvýšená o DPH\nvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 69,25 €, čo spolu predstavuje sumu\n415,51 € (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu).\n49. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\n50. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/82/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97cfb4d5-ea99-4b9a-b699-5d9268e0df18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.155.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.155.2019.1"}, {"guid": "ussr:2073bb38-5ba6-42af-a82c-c2e70687a962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.279.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 279/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 279/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.279.2019.2"}, {"guid": "ussr:9ea4a4ef-3127-4a0e-9fc4-d15c406fbd8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.604.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 604/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 604/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.604.2018.1"}, {"guid": "ussr:dd927e6a-6686-49ae-b201-6a56999064df", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd927e6a-6686-49ae-b201-6a56999064df"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}