{"guid": "ussr:82479685-7e13-4429-8237-7de4133e9764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.202.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2020 z 2. 12. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. decembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 202/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.202.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/82479685-7e13-4429-8237-7de4133e9764", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.202.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.202.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.202.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 202/2020-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti\n, zastúpených advokátkou\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21 P 15/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na maloletej\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 P 15/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur) a maloletej\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý\n\na maloletej\n\nnahradiť trovy konania v sume 450,23 € (slovom štyristopäťdesiat eur\na dvadsaťtri centov) na účet advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľka“), a\n(spolu ďalej aj „sťažovateľky“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 15/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie\nokresného súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 28. januára 2015 bol okresnému súdu doručený\nnávrh otca maloletej sťažovateľky na schválenie dohody rodičov o úprave práv a povinností\n\n2\n\nk maloletej sťažovateľke, pričom do dňa doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\nnebolo právoplatne rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletej sťažovateľke.\n3. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti okrem chronológie jednotlivých úkonov\nv napadnutom konaní okresného súdu uviedli, že „príčinou prieťahov v predmetnom konaní\nnie je jeho náročnosť, ale dezorganizácia postupu súdu, ktorá vedie k zbytočným\nkomplikáciám a predlžovaniu konania. Jednoznačným príkladom takto dezorganizovaného\na neefektívneho postupu súdu je odvolacie konanie proti uzneseniu súdu zo dňa 26. 4. 2016.\nToto uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/181/2016 zo dňa\n16. 1. 2017 zrušené z dôvodu procesného pochybenia súdu. Je jednoznačné, že bolo\nv možnostiach súdu vyhnúť sa nevyhnutnosti odvolacieho konania, ktoré spôsobilo prieťah\ns dĺžkou takmer 9 mesiacov, zákonným procesným postupom. Rovnako dôležitým faktorom\npri posudzovaní neprimeranej dĺžky konania je dlhotrvajúci stav právnej a osobnej neistoty\nsťažovateliek, ktorý súd svojim konaním nezmierňuje, naopak, tento stav vedome predlžuje\nneefektívnym konaním a nečinnosťou. Súd, súc si vedomý skutočnosti, že právoplatné\nskončenie predmetného konania a rozhodnutie o právach a povinnostiach otca\nk sťažovateľke v 2. rade by zmiernilo stav neistoty, v ktorom sa sťažovateľka v 2. rade\nnachádza, majúc na zreteli priamy a celoživotný dopad tohto rozhodnutia na sťažovateľku\nv 2. rade, napriek tomu pokračuje v neproduktívnom a neefektívnom konaní, ktoré odďaľuje\nprávoplatné skončenie konania. Vzhľadom na dĺžku konania, ktorá je k dnešnému dňu\n5 rokov a fakt, že konanie začalo, keď mala sťažovateľka v 2. rade takmer 2 roky, je\nnepochybné, že celé doterajšie detstvo sťažovateľky v 2. rade je poznačené pocitom neistoty\nsúvisiacim s týmto konaním a bolo by objektívne v jej najlepšom záujme toto konanie čo\nnajskôr právoplatne ukončiť. Konanie súdu, ktoré smeruje k jeho predĺženiu sa preto javí\no to viac neospravedlniteľné.“.\n4. Na základe už uvedeného sťažovateľky v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie ich v bode 1 uvedených práv postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovateľky sa zároveň domáhajú, aby ústavný súd prikázal\nv napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, a tiež, aby ústavný\nsúd zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní v bode 1 uvedených práv\n3\n\nsťažovateliek. Okrem toho sťažovateľky žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia\nv celkovej sume 9 000 € a náhrady trov konania.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu,\nvyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateliek\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateliek predbežne prerokoval podľa § 56\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a uznesením č. k. IV. ÚS 202/2020-11 z 26. mája 2020 ju podľa § 56\nods. 5 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril\npredseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 340/2020 z 9. júna 2020. Vo vyjadrení,\nktoré bolo doručené ústavnému súdu 23. júna 2020, predseda okresného súdu okrem\nchronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní uviedol: „doba trvania sporu viac\nako 5 rokov je v prípade konania vo veci maloletého dieťaťa neprimeraná.\nAj keď súd vo veci koná priebežne a žiadne dlhšie obdobia absolútnej nečinnosti\nzistené neboli, jeho postup sa javí ako neefektívny a nesústredený (zrušený rozsudok sp. zn.\n21P/15/2015-263 z 26.4.2016 z procesných dôvodov), v dôsledku čoho sa konanie neúmerne\npredlžuje.\nK predĺženiu konania však prispievajú aj obaja účastníci konania, ktorí opakovane\npodávajú návrhy na nariadenie alebo zrušenie neodkladných opatrení, o ktorých musí súd\nv zákonnej lehote rozhodnúť a v dôsledku podaných odvolaní bol spis predkladaný aj na\nrozhodnutie odvolaciemu súdu. Vzťahy medzi rodičmi maloletej sú tak vážne rozvrátené, že\nsa nedokážu dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej, preto súd opakovane\nnariadil znalecké dokazovanie. Účastníci konania zapríčinili aj prieťahy pri vypracovávaní\nznaleckého posudku, keď sa na predvolanie znalca nedostavili na znalecké šetrenie a tiež\nnariadené pojednávania boli preročované na žiadosť účastníkov alebo ich zástupcov.“\n\n4\n\n7. Právna zástupkyňa sťažovateliek v stanovisku z 3. júla 2020, ktorým reagovala\nna vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedla okrem iného, že „pre sťažovateľky je\nabsolútne nemožné stotožniť sa s tvrdením súdu, že sťažovateľka v 1. rade prispieva k tvorbe\nprieťahov v konaní... z chronológie konania nesporne vyplýva, že návrhy na nariadenie\nneodkladných opatrení boli v predmetnom konaní podávané výlučne otcom sťažovateľky\nv 2. rade. Sťažovateľka v 1. rade sa preto dôrazne ohradzuje proti tvrdeniu súdu, ktorý jej\nkladie za vinu predlžovanie konania návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení\nv rovnakej miere ako otcovi sťažovateľky v 2. rade.\nNaopak, poukazujúc na odvolacie konanie proti rozsudku súdu sp. zn. 21P/15/2015\nzo dňa 26. 4. 2016, ktorým súd zveril sťažovateľku v 2. rade do osobnej starostlivosti otca,\nsú sťažovateľky presvedčené, že nevyhnutnosť odvolania proti predmetnému uzneseniu\na predĺženie konania o dobu odvolacieho konania proti predmetnému uzneseniu je možné\npričítať na ťarchu súdu, ktorý v konaní neumožnil procesným stranám uskutočňovať im\npatriace procesné práva. S týmto názorom sťažovateliek sa stotožnil Krajský súd\nv Košiciach vo svojom uznesení sp. zn. 7CoP/181/2016 zo dňa 16. 1. 2017, ktorým tento\nzrušil rozsudok súdu zo dňa 26. 4. 2015...\nRovnako je sťažovateľka v 1. rade presvedčená o správnosti jej odvolania proti\nuzneseniu súdu sp. zn. 16. 8. 2017, ktorým tento zmenil neodkladné opatrenie zo dňa 10. 3.\n2015 v časti o styku otca so sťažovateľkou v 2. rade. Krajský súd v Košiciach svojim\nuznesením sp. zn. 8CoP/65/2018 zo dňa 19. 3. 2018 čiastočne vyhovel odvolaniu\nsťažovateľky v 1. rade a zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti\nprevyšujúcej úpravu styku otca so sťažovateľkou v 1. rade cez letné prázdniny a vianočné\na veľkonočné sviatky.\nSťažovateľky rovnako poukazujú na skutočnosť, že na žiadosť sťažovateľky v 1. rade\nboli odročené dve pojednávania. Sťažovateľka v 1. rade... prispela k dĺžke konania\nodročením pojednávaní dobou jeden a pol mesiaca, čo pri celkovej dĺžke konania, ktoré\nku dnešnému dňu trvá päť a pol roka, vyznieva absolútne zanedbateľne.\n... sťažovateľka v 1. rade považuje za potrebné podotknúť, že dôvody vzniku\nprieťahov v znaleckom dokazovaní sú dokázateľne výhradne na strane otca sťažovateľky\nv 2. rade, ktorý maril znalecké dokazovanie a vypracovanie znaleckého posudku PhDr.\nVierou Truskovou, PhD. Svojou neospravedlnenou neúčasťou na psychologickom vyšetrení\n5\n\ndňa 23. 10. 2018. Sťažovateľka v 1. rade sa preto opätovne dôrazne ohradzuje voči tvrdeniu\nsúdu, že spôsobovala prieťahy v znaleckom dokazovaní.“.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráv uvedených v bode 1.\nIII.\nChronológia úkonov v napadnutom konaní okresného súdu\n9. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania\na zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého\nkonania okresného súdu:\n- 28. januára 2015 bol doručený okresnému súdu návrh otca maloletej sťažovateľky\nna schválenie dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej sťažovateľke;\n- po vykonaní úkonov vyplývajúcich z podaného návrhu bol 11. februára 2015\nnariadený termín pojednávania na 4. marec 2015, ktoré sa aj uskutočnilo a bolo odročené\nna neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania;\n- uznesením okresného súdu z 10. marca 2015 bolo nariadené predbežné opatrenie,\nktorým bola maloletá sťažovateľka zverená do osobnej starostlivosti sťažovateľky, otec\nmaloletej sťažovateľky bol zaviazaný platiť výživné a tiež bol predbežne upravený styk otca\ns maloletou sťažovateľkou. Proti výroku uznesenia okresného súdu z 10. marca 2015\no predbežnej úprave styku podal otec maloletej sťažovateľky odvolanie;\n- po vykonaní úkonov súvisiacich s podaným odvolaním bol 11. mája 2015 súdny\nspis doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie\no odvolaní otca maloletej sťažovateľky;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 7 CoP 126/2015 z 13. mája 2015 bolo potvrdené\nuznesenie okresného súdu z 10. marca 2015 v napadnutom výroku o predbežnej úprave\nstyku otca s maloletou sťažovateľkou;\n- 19. mája 2015 bol súdny spis doručený okresnému súdu;\n6\n\n- uznesením okresného súdu z 23. júna 2015 bolo nariadené znalecké dokazovanie\nznalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí;\n- podaním z 9. októbra 2015 bola znalkyňa urgovaná na urýchlené predloženie\nznaleckého posudku;\n- 19. októbra 2015 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok;\n- 10. decembra 2015 bol nariadený termín pojednávania na 27. január 2016, ktoré sa\naj uskutočnilo a bolo odročené na 8. marec 2016;\n- 8. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. apríl 2016;\n- 11. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zvýšenie\nvýživného pre maloletú sťažovateľku;\n- 26. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil\nrozsudok, ktorým zveril maloletú sťažovateľku do osobnej starostlivosti otca, určil výživné\npre maloletú sťažovateľku a upravil styk sťažovateľky s maloletou sťažovateľkou;\n- 20. júna 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti\nrozsudku okresného súdu z 26. apríla 2016;\n- 22. júna 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie kolízneho opatrovníka proti\nrozsudku okresného súdu z 26. apríla 2016;\n- 10. augusta 2016 bol okresnému súdu doručený návrh otca maloletej sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletú sťažovateľku do jeho\nosobnej starostlivosti a ktorým tiež navrhol výšku výživného pre maloletú sťažovateľku\na úpravu styku sťažovateľky s maloletou sťažovateľkou;\n- po vykonaní úkonov súvisiacich s podanými odvolaniami bol 17. augusta 2016\ndoručený súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach a o návrhu\notca maloletej sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 7 CoP 181/2016 z 22. augusta 2016 bol\nzamietnutý návrh otca maloletej sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež\nbola uložená povinnosť rodičom maloletej sťažovateľky podrobiť sa odbornému\nporadenstvu na referáte pedagogicko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Košiciach po dobu štyroch mesiacov;\n- výzvou z 29. decembra 2016 si krajský súd vyžiadal správu o priebehu\na výsledkoch odborného poradenstva na referáte pedagogicko-psychologických služieb\n7\n\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, ktoré bolo nariadené uznesením\nkrajského súdu z 22. augusta 2016;\n- 12. januára 2017 bola krajskému súdu doručená vyžiadaná správa;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 7 CoP 181/2016 zo 16. januára 2017 bol zrušený\nrozsudok okresného súdu z 26. apríla 2016 a vec bola vrátená okresnému súdu na nové\nrozhodnutie;\n- súdny spis bol okresnému súdu doručený 25. januára 2017;\n- uznesením okresného súdu zo 6. marca 2017 bol zamietnutý návrh otca maloletej\nsťažovateľky z 20. februára 2017 na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením\nokresného súdu z 10. marca 2015 a tiež bol zamietnutý návrh otca maloletej sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zmeny predbežnej úpravy styku\ns maloletou sťažovateľkou;\n- 8. marca 2017 bol nariadený termín pojednávania na 11. apríl 2017, ktorý bolo\nneskôr zmenený na 23. máj 2017 na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky z dôvodu\ndlhodobo plánovanej dovolenky mimo územia Slovenskej republiky, pričom sťažovateľka\ntrvala na prítomnosti svojej právnej zástupkyne na pojednávaní a nesúhlasila\nso substitučným zastúpením. Následne bol opätovne zmenený termín pojednávania na 7. jún\n2017, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účely doplnenia znaleckého\ndokazovania;\n- uznesením okresného súdu z 19. augusta 2017 bolo nariadené doplnenie znaleckého\ndokazovania znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí;\n- 15. augusta 2017 bol okresnému súdu doručený návrh otca maloletej sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zmeny predbežnej úpravy styku\ns maloletou sťažovateľkou;\n- uznesením okresného súdu zo 16. augusta 2017 bolo zmenené neodkladné opatrenie\nokresného súdu z 10. marca 2015 v časti predbežnej úpravy styku otca s maloletou\nsťažovateľkou, proti ktorému podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie;\n- 5. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené doplnenie znaleckého posudku;\n- po vykonaní úkonov súvisiacich s podaným odvolaním sťažovateľky proti\nuzneseniu okresného súdu zo 16. augusta 2017 bol súdny spis doručený 9. marca 2018\n\n8\n\nkrajskému súdu na rozhodnutie o tomto odvolaní a o námietke zaujatosti proti zákonnej\nsudkyni vznesenej sťažovateľkou;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoP 65/2018 z 19. marca 2018 bolo potvrdené\nuznesenie okresného súdu zo 16. augusta 2017 v časti úpravy styku otca s maloletou\nsťažovateľkou cez veľkonočné, letné a vianočné prázdniny a v prevyšujúcej časti bolo\nzmenené uznesenie okresného súdu zo 16. augusta 2017 tak, že bol zamietnutý návrh otca\nmaloletej sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 3 NcC 6/2018 z 19. marca 2018 bolo rozhodnuté, že zákonná\nsudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde\npod sp. zn. 21 P 15/2015;\n- súdny spis bol okresnému súdu doručený 22. marca 2018;\n- 17. apríla 2018 bolo nariadené pojednávanie na 26. jún 2018, ktoré sa uskutočnilo\na bolo odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania;\n- uznesením okresného súdu z 3. júla 2018 bolo nariadené znalecké dokazovanie\nznalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí;\n- podaním zo 14. januára 2019 okresný súd urgoval súdnu znalkyňu na predloženie\nznaleckého posudku;\n- 14. januára 2019 súdna znalkyňa okresnému súdu e-mailom oznámila,\nže nevypracovala znalecký posudok v stanovenej lehote z dôvodu, že otec maloletej\nsťažovateľky nebol súčinný a nezúčastnil sa psychologického vyšetrenia. Zároveň súdna\nznalkyňa určila ďalší termín psychologického vyšetrenia na 4. február 2019;\n- podaním z 22. januára 2019 okresný súd vyzval rodičov maloletej sťažovateľky,\naby sa 4. februára 2019 zúčastnili psychologického vyšetrenia na účely vypracovania\nznaleckého posudku;\n- 20. marca 2019 bola doručená okresnému súdu e-mailom žiadosť súdnej znalkyne\no predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 15. apríla 2019, s čím zákonná\nsudkyňa súhlasila;\n- podaním z 9. mája 2019 okresný súd urgoval súdnu znalkyňu na predloženie\nznaleckého posudku;\n- 23. mája 2019 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok;\n\n9\n\n- 9. júla 2019 bolo nariadené pojednávanie na 28. august 2019. Neskôr bol termín\npojednávania zmenený na 11. september 2019 na žiadosť kolíznej opatrovníčky z dôvodu\ndovolenky mimo územia Slovenskej republiky. Následne bol tento termín opätovne\nzmenený na 23. september 2019 na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky z dôvodu\nkolízie s iným pojednávaním, pričom sťažovateľka trvala na prítomnosti svojej právnej\nzástupkyne na pojednávaní a nesúhlasila so substitučným zastúpením;\n- pojednávanie nariadené na 23. september 2019 sa uskutočnilo a následne bolo\nodročené na 23. október 2019;\n- uznesením z 29. októbra 2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola\nuložená povinnosť rodičom maloletej sťažovateľky a jej samotnej podrobiť sa odbornému\nporadenstvu na referáte pedagogicko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Košiciach po dobu šiestich mesiacov;\n- správy referátu pedagogicko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Košiciach z 20. januára 2020 a zo 16. marca 2020;\n- 10. júna 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie otca maloletej\nsťažovateľky;\n- 3. augusta 2020 bola okresnému súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Košiciach z 27. júla 2020;\n- 14. augusta 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 10. augusta 2020;\n- 12. októbra 2020 bolo doručené okresnému súdu podanie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny v Košiciach z 2. októbra 2020.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n10\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n14. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.\nTáto povinnosť všeobecného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\n11\n\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CMP“), pričom v čl. 12 CMP je opätovne upravená zásada hospodárnosti a rýchlosti\nkonania.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(IV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 247/03,\n\nIV. ÚS 272/04,\n\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Pokiaľ ide o kritérium faktickej a právnej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet napadnutého konania okresného súdu tvorí štandardnú a početnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a podľa názoru ústavného nie je právne zložitý.\nPokiaľ však ide o faktickú (skutkovú) zložitosť veci, možno podľa názoru ústavného súdu\npovažovať vec po skutkovej stránke za zložitejšiu, čo vyplývalo aj z potreby vykonania\nznaleckého dokazovania (dosiaľ boli vypracované 2 znalecké posudky). Ústavný súd\nzároveň konštatuje, že na túto skutočnosť nemohol neprihliadnuť pri určení výšky\nfinančného zadosťučinenia.\n17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n12\n\n18. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že k predĺženiu konania prispeli dve žiadosti\nprávnej zástupkyne sťažovateľky o odročenie pojednávaní nariadených na 11. apríl 2017\na 11. september 2019, keďže sťažovateľka bez zjavného dôvodu trvala na prítomnosti svojej\nprávnej zástupkyne na pojednávaní a nesúhlasila so substitučným zastúpením.\n19. Z posledného znaleckého posudku vyplýva, že „je nutné nariadenie výchovného\nopatrenie spojeného s cielenou a komplexnou psychoterapiou zameranou na rekonštrukciu\nvzťahu otca s maloletým dieťaťom a naopak. Bez odbornej pomoci styk maloletého dieťaťa\ns nie je možné upraviť“. Sťažovateľka sa ale nezúčastnila psychologického poradenstva,\nktoré bolo nariadené na 27. máj 2020 a 10. jún 2020 a na ktorých sa mali stretnúť otec aj\nmaloletá sťažovateľka. Podľa názoru ústavného súdu je však irelevantné, či sa tak stalo\nz ospravedlniteľných alebo neospravedlniteľných dôvodov. Kruciálnou podmienkou\nna skončenie napadnutého konania okresného súdu je totiž obnova styku otca s maloletou\nsťažovateľkou a naopak. Z tohto dôvodu sťažovateľka mala vyvinúť maximálne úsilie, aby\nsa zúčastnila psychologického poradenstva, najmä keď predchádzajúce termíny (18. marca\n2020, 1. apríla 2020, 15. apríla 2020, 29. apríla 2020 a 13. mája 2020) boli zrušené\nz dôvodu pandémie koronavírusu.\n20. Okresný súd tiež uviedol, že „k predĺženiu konania však prispievajú aj obaja\núčastníci konania, ktorí opakovane podávajú návrhy na nariadenie alebo zrušenie\nneodkladných opatrení, o ktorých musí súd v zákonnej lehote rozhodnúť a v dôsledku\npodaných odvolaní bol spis predkladaný aj na rozhodnutie odvolaciemu súdu.“. V tejto\nsúvislosti však ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie\nmožností daných účastníkom konania zákonom (napr. opravný prostriedok, námietky\nzaujatosti a pod.) spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však\nkvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).\nVyužitím svojich práv teda sťažovateľky neprispeli svojím správaním k zbytočným\nprieťahom v konaní, čím prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej.\n21. Skutočnosti uvedené v bodoch 18 až 21 ústavný súd zohľadnil pri určení výšky\nfinančného zadosťučinenia.\n13\n\n22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu v bode 1 uvedených práv sťažovateliek, bol postup okresného súdu a krajského\nsúdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku ich postupu došlo k porušeniu v bode 1\nuvedených práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu\nvšeobecných súdov nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00,\nIII. ÚS 46/04).\n23. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie prebieha na okresnom súde viac\nako 5 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Ústavný súd zastáva názor,\nže v napadnutom konaní sa nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti, keďže okresný súd\npostupoval v zásade plynulo.\n24. Nesústredenú činnosť však ústavný súd vidí v prípade druhého znaleckého\ndokazovania, ktoré trvalo približne 10 mesiacov (od júla 2018 do mája 2019). Ústavný súd\npripúšťa, že k predĺženiu vypracovania znaleckého posudku došlo z dôvodu marenia\nzo strany otca a z dôvodu skutkovej zložitosti veci. Napriek tomu ústavný súd uvádza,\nže okresný súd mohol už skôr ako 14. januára 2019 urgovať súdnu znalkyňu na predloženie\nznaleckého posudku. Zároveň okresný súd vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemusel\nsúhlasiť s takým predĺžením vypracovania znaleckého posudku v čase, keď znalecké\ndokazovanie trvalo približne 8 mesiacov.\n25. Vo veci bolo dosiaľ vydané jedno meritórne rozhodnutie (rozsudok z 26. apríla\n2016), ktoré bolo neskôr zrušené krajským súdom z dôvodu neumožnenia procesným\nstranám uskutočňovať im patriace procesné práva, čím im bola odňatá možnosť konať\npred súdom, čo možno považovať za neefektívny postup okresného súdu.\n26. Práve nesústredenosť, resp. neefektívnosť procesných úkonov okresného súdu\npripustil vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu.\n27. Ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej\nk porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť\n14\n\nnielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.\nnesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n28. Ústavný súd bral do úvahy aj pandémiu koronavírusu a s ňou spojené\nobmedzenia, ktoré sa významne dotkli aj psychologického poradenstva, ktoré bolo\nrealizované iba 3 mesiace, čo je v prípade narušenej vzťahovej a komunikačnej situácie\nrodičov maloletej sťažovateľky nepostačujúce na zmenu.\n29. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že vzhľadom na citlivosť konaní vo veciach\nstarostlivosti o maloletých, čo sa týka aj predmetnej veci, je potrebné, aby všeobecné súdy\npristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu, efektívnosti a najmä rýchlosti týchto\nkonaní s mimoriadnou zodpovednosťou.\n30. Je zrejmé, že okresný súd nezvolil v napadnutom konaní taký procesný postup,\nktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky stále\nnachádzajú. Iba rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá\na účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj\npreventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n31. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n15\n\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nPodľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n34. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti žiadali priznať finančné zadosťučinenie\nv celkovej sume 9 000 € z dôvodu, že „doba konania vedeného na Okresnom súde Košice I,\npod sp. zn. 21P/15/2015, trvajúca päť rokov, je podľa sťažovateliek neprimerane dlhá\na svojimi dôsledkami ubližujúca, a to najmä sťažovateľke v 2. rade. Sťažovateľky... sú\npresvedčené o neprimeranej dĺžke prieťahov v konaní vzhľadom na samotný predmet\nkonania a úkony vykonané v tomto konaní.“.\n35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.\n\n16\n\n36. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že jeho nálezom sp. zn. I. ÚS 202/2019\nz 19. novembra 2019 (ďalej len „nález ústavného súdu“) bolo otcovi maloletej sťažovateľky\npriznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého konania okresného súdu, povahu a rozsah\npráv sťažovateliek, ktoré boli porušené, predmet konania a jeho význam pre sťažovateľky,\nústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľku v sume\n2 000 € (v tomto prípade ústavný súd prihliadol na okolnosti uvedené v bodoch 18 a 19)\na pre maloletú sťažovateľku v sume 2 500 €.\n37. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľky\nžiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, a preto v tejto\nčasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n39. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n40. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\nods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je\nv sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právna\n17\n\nzástupkyňa zastupuje v tejto veci 2 sťažovateľky, ústavný súd pri rozhodovaní o trovách\nkonania postupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Tarifná odmena za spoločný úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2020 preto predstavuje sumu 177 €.\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľkám náhradu trov konania pred ústavným súdom\nv celkovej sume 450,23 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd\npovažuje za preukázané, že právna zástupkyňa sťažovateliek je platcom DPH)], a to za 2\núkony právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a podanie\nústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát paušálnu náhradu hotových\nvýdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.\n42. Ústavný súd nepriznal sťažovateľkám odmenu a režijný paušál za podanie\nz 3. júla 2020 (vyjadrenie sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu k ústavnej sťažnosti\nsťažovateliek). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že sťažovateľky síce v tomto\npodaní reagovali na vyjadrenie predsedu okresného súdu, ale sťažovateľkami uvedené\nskutočnosti nemali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej. Zároveň išlo\no obšírnejšie opísanie skutočností, ktoré už boli uvedené v ústavnej sťažnosti. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto\nnálezu.\n43. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n44. Sťažovateľky zároveň žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Tomuto návrhu ústavný súd nevyhovel,\npretože táto povinnosť už bola okresnému súdu uložená nálezom ústavného súdu (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n\n18\n\nVII.\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/15/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a636a47f-1ddb-480e-8fbb-2e0e4f0ade8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.202.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 202/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.202.2019.2"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}], "citovane_v": []}