{"guid": "ussr:977237e0-ca99-4c3c-9e7e-9568fffd73b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.204.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 204/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 204/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 204/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.204.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/977237e0-ca99-4c3c-9e7e-9568fffd73b1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.204.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.204.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.204.2020.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 204/2020-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBAN\nSTEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 ods. 2 Charty\nzákladných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\npod sp. zn. 16 Cpr 17/2016 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cpr 17/2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 Cpr 17/2016 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)\nna účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cpr 17/2016 (ďalej len „napadnuté konanie okresného\nsúdu“).\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 7. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená\nžaloba sťažovateľky, ktorou sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru a priznania náhrady mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia\npracovného pomeru, o ktorej nebolo do dňa doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\nprávoplatne rozhodnuté.\n3. Sťažovateľka okrem chronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní\nokresného súdu v ústavnej sťažnosti uviedla aj to, že «má za to, že so svojím právnym\nzástupcom ani v jednom jedinom prípade nesabotovali „hladký“ priebeh pojednávaní ako\naj samotného priebeh konania, právny zástupca sťažovateľky sa vždy aktívne zúčastnil\nvytýčených súdnych pojednávaní, vyjadroval sa k meritu sporu a predkladal dôkazy riadne\na včas. Sťažovateľka má za to, že aj keby išlo o obzvlášť zložité konanie, súd prvej inštancie\nmal v predmetnom konaní k dispozícií množstvo relevantných dôkazov, vyjadrení, ďalej\nPorušovateľ v priebehu 2 rokov uskutočnil až 6 súdnych pojednávaní, a preto má\nsťažovateľka za to, že mal možnosť od podania žaloby/návrhu sťažovateľkou ku dňu podania\ntejto ústavnej sťažnosti dostatočne zistiť skutkový stav veci a vydať rozsudok v merite veci.\nOkrem vyššie uvedeného sťažovateľka má za to, že by Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti mal vziať do úvahy aj tú relevantnú\nskutočnosť, že tento neistý stav sťažovateľky, ktorý je zapríčinený nesústredenou činnosťou\nsúdu prvej inštancie má značný dopad aj na ekonomickú stránku sťažovateľky, a to nielen\npreto, že sťažovateľka sa podaniu žalobou domáha priznania náhrady mzdy titulom\nneplatného skončenia pracovného pomeru, ale zároveň je sťažovateľka od počiatku súdneho\nkonania zastúpená erudovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave.\nV danom prípade sťažovateľka nevytýka súdu prvej inštancie, že by v predmetnej veci\nbol absolútne nečinný, ale vytýka mu, že jeho doterajšie úkony neboli realizované\ndostatočne efektívne a účinne, keďže sa sťažovateľka ako slabšia strana v pracovnoprávnom\nspore ani po 4 rokoch vedenia daného konania „nedočkala“ vydania právoplatného\nrozhodnutia, resp. ani vydania meritórneho (neprávoplatného) rozhodnutia pred súdom\nprvej inštancie.».\n\n3\n\n4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal\nv napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa\nsťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov\nkonania v sume 675,43 €.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika\nsťažovateľky\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 56\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\na uznesením č. k. IV. ÚS 204/2020-23 z 26. mája 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n6. Na základe výzvy ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu v podaní\nsp. zn. Spr. 228/2020 z 8. júla 2020, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 17. júla 2020,\nuviedla, že v prílohe zasiela vyjadrenie zákonnej sudkyne.\n7. K priebehu napadnutého konania okresného súdu zákonná sudkyňa okrem iného\nuviedla, že «v predmetnej vecí súd od podania žaloby vo veci samej súčasne s návrhom na\nnariadenie neodkladného opatrenia dňa 17.11.2016 riadne a bezodkladne koná,\nv primeraných lehotách vzhľadom aj na preťaženosť oddelenia, ktoré vybavujem, tak\nz hľadiska množstva pridelených vecí ako aj ich dĺžky konania, právnej a skutkovej zložitosti\na aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od 01.07.2016 je tunajší súd kauzálne príslušným na\nvšetky konania z individuálnych pracovnoprávnych sporov pre obvod Krajského súdu\nv Bratislave, tzn. nielen v predmetná vec, ale aj ďalšie pracovnoprávne veci majú status\nprioritných súdnych konaní (prednosť vo vybavovaní), rovnako ako aj rozvody a spory\no výživné na plnoleté osoby (agenda „Pc“).\n4\n\nVo veci sa riadne koná a vykonáva dokazovanie na pojednávaniach v zmysle návrhov\nstrán (po posúdení súdom), ako to vyplýva zo spisu. Podotýkam, že nie všetky navrhnuté\ndôkazy súd vykonáva, nakoľko práve advokát žalobkyne predkladá množstvo návrhov\n(najmä vzhľadom na dôkaznú situáciu) a niektoré z nich majú preukazovať buď nesporné\ntvrdenia strán alebo skutočnosti, ktoré vo vzťahu k prejednávanej veci nie sú rozhodujúce.\n... vo veci sa riadne koná, pričom pojednávania sú odročené vždy na ďalší konkrétny\ntermín a z uvedením dôvodu odročenia - potrebné dokazovanie v zmysle návrhov strán,\npričom priebežne súd do pojednávania stranám aj doručené ich vzájomné vyjadrenia k veci,\nprípadne iné podania zistené súdom na základe dopytu tak, aby sa mohli k nim na\npojednávaní vyjadriť. Naopak práve advokát žalobcu JUDr. Urban musel byť súdom\nopakovane upozorňovaný na svoje nevhodné správanie a nerešpektovanie súdu na\npojednávaní, pričom nebol zjavne pripravený na pojednávanie a vec nemal dôsledne\nnaštudovanú nakoľko namietal listiny ktoré práve strana žalobcu predložila pri podaní\nžaloby. V danom prípade ani jeden krát, nedošlo k zrušeniu termínu a to ani z dôvodu\nepidemiologických opatrení (na ktoré sťažovateľ poukazuje).\nSkutočnosť, že od podania žaloby ešte nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci\nsamej je len dôsledkom enormného preťaženia súdneho oddelenia, ktoré vybavujem\na dlhodobo zlých pracovných podmienok sudcu aj z hľadiska stabilného a kvalifikovaného\nsúdneho aparátu, ktorý je rovnako preťažený ( napr. od novembra nemám riadnu asistentku,\nresp. sa mi opakovane zmenila; naposledy od 01.06.2020, pričom ide o asistentku, ktorá\ndoposiaľ v justícii nepracovala, nepozná prostredie, prácu, iba sa s ňou postupne\noboznamuje, len sa učí písať na PC a práci s Registrom, čo napriek jej evidentnej snahe\nnejaký čas trvá!!).\nZa tohto stavu nie je v mojich silách konať vo všetkých pridelených veciach\nbezprieťahovo a nahrádzať aj prácu súdneho aparátu, kontrolovať všetky pridelené spisy\na podania. V mojom oddelení bolo k 02/2020 515 nevybavených a 367 nerozhodnutých vecí.\nPritom za rok 2019 som rozhodla 337 vecí ročne pri nápade 278 vecí (viaceré\npracovnoprávne - kauzálna príslušnosť OS Bratislava III).».\n8. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 17. júla 2020, ktorým reagoval\nna vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne, uviedol, že „sťažovateľ\n5\n\nuvádza, že porušovateľ, bol dlhodobo nečinný a ide o konanie s osobitným významom,\na nečinnosť porušovateľa, kde od podania žaloby s osobitným predmetom konania nie je ani\nrozhodnuté neprávoplatne na prvom stupni a súčasne v danej veci sám porušovateľ priznal\nnečinnosť a prieťahy v konaní zo strany zákonného sudcu porušovateľa. Sťažovateľ má za\nto, že ústavná sťažnosť sťažovateľa voči porušovateľovi je plne dôvodná a opodstatnená.\nSťažovateľ podával viacero výziev, aby súd čo najskôr zabezpečil čo najskoršie meritórne\nrozhodnutie, no do dnešného dňa sa tak zo strany porušovateľa nestalo. Súčasne sťažovateľ\nnamieta súdu, že ide o osobitný prioritný typ konania, kde sa vyžaduje osobitná rýchlosť\nsúdu ako porušovateľa.“.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráv uvedených v bode 1.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu\n10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho\nspisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého konania\nokresného súdu:\n- 7. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky o neplatnosť\nokamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy;\n- uznesením okresného súdu zo 6. decembra 2016 bolo nariadené neodkladné\nopatrenie, ktorým bolo uložené žalovanému poskytovať sťažovateľke 50 % funkčného platu\nmesačne od decembra 2016 do právoplatného skončenia konania vo veci samej, maximálne\npočas 36 mesiacov;\n- podaním z 8. decembra 2016 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril\nk žalobe;\n\n6\n\n- 2. januára 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie k žalobe a odvolanie\nproti uzneseniu okresného súdu zo 6. decembra 2016, ktoré bolo následne doručené\nsťažovateľke;\n- 17. januára 2017 bol súdny spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu okresného súdu\nzo 6. decembra 2016;\n- 2. februára 2017 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk odvolaniu žalovaného proti uzneseniu okresného súdu zo 6. decembra 2016;\n- uznesením krajského súdu sp. zn. 5 CoPr 3/2017 zo 16. októbra 2017 bolo\nnapadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené za obdobie od decembra 2016\ndo 31. augusta 2017 a vo zvyšnej časti bolo zmenené tak, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia bol zamietnutý, pretože od 1. septembra 2017 sa sťažovateľka\nzamestnala;\n- 20. októbra 2017 bol súdny spis doručený okresnému súdu;\n- po doručení uznesenia krajského súdu stranám sporu bolo sťažovateľke podaním\nz 15. februára 2018 umožnené, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného z 2. januára 2017;\n- 28. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie z 27. februára 2018\nk vyjadreniu žalovaného z 2. januára 2017;\n- podaním z 18. apríla 2018 bolo žalovanému umožnené, aby sa vyjadril k vyjadreniu\nsťažovateľky z 27. februára 2018;\n- 6. júna 2018 bol nariadený termín pojednávania na 23. október 2018;\n- 22. októbra 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného\nk vyjadreniu sťažovateľky z 27. februára 2018;\n- pojednávanie, ktoré sa konalo bez vykonania dokazovania 23. októbra 2018, bolo\nodročené na 29. november 2018 z dôvodu možného uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi\nstranami sporu;\n- 29. novembra 2018 sa konalo pojednávanie, na ktorom odzneli prednesy strán sporu\nk veci samej a ktoré bolo odročené na 11. apríl 2019;\n- 22. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené sumárne vyjadrenie sťažovateľky\nk meritu veci, ktoré bolo následne doručené žalovanému;\n\n7\n\n- 11. apríla 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka\na ktoré bolo odročené na 13. jún 2019;\n- 13. júna 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa a ktoré\nbolo odročené na 12. november 2019;\n- podaním z 22. augusta 2019 bol vyzvaný lekár, aby poskytol okresným súdom\npožadované informácie;\n- po niekoľkých neúspešných pokusoch o doručenie výzvy lekárovi mu bola táto\ndoručená 30. októbra 2019;\n- 5. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým lekár oznámil,\nže požadované informácie nemôže poskytnúť z objektívnych dôvodov;\n- 12. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa\na ktoré bolo odročené na 10. marec 2020;\n- podaním z 8. januára 2020 bolo vyzvané zdravotnícke zariadenie, aby poskytlo\nokresným súdom požadované informácie;\n- 22. januára 2020 bolo doručené podanie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nposkytlo okresným súdom požadované informácie;\n- 10. marca 2020 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa odzneli prednesy strán\nk informáciám, ktoré poskytlo zdravotnícke zariadenie, a ktoré bolo odročené na 2. jún 2020\nna účely doplnenia dokazovania;\n- 18. marca 2020 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na doplnenie\ndokazovania, ktorý bol následne doručený na vyjadrenie žalovanému;\n- 20. apríla 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu\nsťažovateľky na doplnenie dokazovania, ktoré bolo následne doručené sťažovateľke;\n- 2. júna 2020 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila sťažovateľka k meritu\nveci a ktoré bolo odročené na 10. september 2020 na účely doplnenia dokazovania.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8\n\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie čl. 47 charty\n(vo všeobecnosti); z obsahu ústavnej sťažnosti ale vyplýva, že sťažovateľka konkrétne\nnamieta porušenie čl. 47 ods. 2 charty.\n17. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa\nzastupovať.\n18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\n9\n\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich\nprípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n20. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.\nTáto povinnosť okresného súdu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje zásadu\nhospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n\n10\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Ústavný súd je podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh\nvýroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,\nčoho sa sťažovateľ domáhal v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,\nktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľka namieta porušenie svojich práv (iba) postupom okresného súdu. Predmetom\nprieskumu ústavného súdu preto nebolo obdobie, počas ktorého sa súdny spis nachádzal\nna krajskom súde, t. j. od 17. januára 2017 do 20. októbra 2017 (9 mesiacov), keďže\nsťažovateľka nenamietala postup krajského súdu.\n23. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej\nčinnosti súdov, ktoré prejednávajú a rozhodujú individuálne pracovné spory. Z tohto\ndôvodu ústavný súd nepovažuje prerokúvanú vec za právne ani skutkovo zložitú. Napokon\nskutočnosť, že by vec sťažovateľky bola skutkovo alebo právne zložitá, netvrdila ani\nzákonná sudkyňa okresného súdu.\n24. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n25. Ústavný súd zistil zo súdneho spisu okresného súdu, že sťažovateľka je\nv napadnutom konaní aktívna, pretože sa sumárne vyjadrila k meritu veci (podaním\nz 21. januára 2019) a tiež podala návrh na doplnenie dokazovania (podaním zo 16. marca\n2020). Sťažovateľka sa ďalej zúčastnila osobne alebo prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu takmer všetkých nariadených pojednávaní (okrem pojednávania, ktoré sa\nuskutočnilo 12. novembra 2019 výsluchom svedkyne aj napriek neprítomnosti sťažovateľky\n11\n\na jej právneho zástupcu) a zároveň doteraz reagovala v stanovených lehotách na výzvy\nokresného súdu. Zo spisu okresného súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva,\nže sťažovateľka svojím správaním prispela k predĺženiu napadnutého konania okresného\nsúdu.\n26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.\nPri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,\nústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna\nzákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).\n27. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že v napadnutom konaní okresný súd\npriebežne konal a samotné ústavnou sťažnosťou napadnuté konanie okresného súdu nebolo\npoznačené jeho nečinnosťou. Napriek tomu sa podľa názoru ústavného súdu napadnuté\nkonanie okresného súdu vyznačuje nehospodárnosťou. Okresný súd uskutočnil vo veci už\n6 pojednávaní (29. novembra 2018, 11. apríla 2019, 13. júna 2019, 12. novembra 2019,\n10. marca 2020 a 2. júna 2020), na ktorých bolo síce vykonávané dokazovanie, avšak týmto\npostupom doteraz okresný súd nedospel k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.\n28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,\nI. ÚS 158/2010).\n29. Ústavný súd konštatuje neefektívnu činnosť okresného súdu vyplývajúcu\nz vlečúceho sa dokazovania na pojednávaniach, čo v spojitosti s celkovou dĺžkou\n12\n\nnapadnutého konania okresného súdu malo za následok zistenie zbytočných prieťahov.\nOkresný súd totiž nezvolil procesný postup v súdnom konaní smerujúci k rýchlemu\nodstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Negatívny dopad postupu\nokresného súdu pre sťažovateľku je podľa názoru ústavného súdu zvýraznený aj povahou\npredmetu samotného konania a s ňou súvisiacim významom napadnutého konania\npre sťažovateľku. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne\nspravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu\na pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.\n30. Argumentáciu zákonnej sudkyne okresného súdu o jej enormnej pracovnej\nvyťaženosti vyplývajúcej z vysokého počtu pridelených vecí ústavný súd nemohol uznať,\npoukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr. I. ÚS 38/03, III. ÚS 155/2010). Tieto\nnámietky nemajú totiž povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť\nvšeobecného súdu za rozhodnutie vo veci. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.\nII. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n31. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n13\n\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n33. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému\nsúdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n36. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000 € z dôvodu, že „sťažovateľka predmetný spor pociťuje za veľmi zdĺhavé súdne\nkonanie, ktoré nemožno ničím ospravedlniť a oprávnene považuje predmetné zdĺhavé\nkonanie Porušovateľa ako nekonečne trvajúcu krivdu a beznádej.“.\n14\n\n38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.\n39. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého\nkonania okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľky, ktoré boli porušené, a predmet\nkonania a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nje spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 1 000 €.\n40. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka\nžiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €,\na preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n42. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n43. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\nods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\n15\n\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je\nv sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n44. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia\npred ústavným súdom v celkovej sume 450,29 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len\n„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľky je platcom\nDPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j.\nprevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)\nvyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát\npaušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.\n45. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke odmenu a režijný paušál za podanie\nzo 17. júla 2020 (vyjadrenie sa k vyjadreniu zákonnej sudkyne okresného súdu k ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca\nsťažovateľky v tomto podaní iba zopakoval skutočnosti už skôr uvedené v ústavnej\nsťažnosti. Ústavný súd tiež nepriznal sťažovateľke odmenu za úkon „vypracovanie\nprávneho rozboru veci pre klienta ohľadom posúdenia opodstatnenosti podania ústavnej\nsťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa zo strany\nporušiteľa“, a to z dôvodu, že takto právnym zástupcom uplatnený úkon považuje za súčasť\niného právneho úkonu, t. j. prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nktorý ústavný súd priznal sťažovateľke. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n16\n\nK čl. 47 ods. 2 charty\n47. Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady\nsubsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a tiež pre členské štáty\nvýlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú\nzásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami\na pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.\n48. V súvislosti s námietkou porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 2 charty\nústavný súd uvádza, že tento článok je potrebné interpretovať v súlade s čl. 51 ods. 1 charty\ns prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli 14. decembra 2007 publikované\npod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\n(rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991\nvo veci ERT, Zb. 1991, s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb.\n1997, s. I-7493).\n49. Podľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na citované ustanovenie charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroj výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaného ustanovenia charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade\nvzťahuje na inštitúcie a orgány Únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej\nrepubliky, je záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie.\n50. V prípade sťažovateľky všeobecný súd rozhoduje o jej veci na základe\nvnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva Únie, teda nejde o žiaden\nz prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu Únie (rozsudok z 13. 7.\n1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa Slovenská republika\nchcela odchýliť od práva Únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991, s. I-2925)\nalebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva Únie, ktoré by sa malo v posudzovanom\nprípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb., s. I-3025). Ústavný súd\npreto tejto časti prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výrok tohto\nnálezu).\n17\n\nVII.\n51. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cpr/17/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "78e06deb-c59a-47ea-8a4f-6341e21ed2f3:1a7dce66-c639-460a-aa04-f887ae3395c5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7216200346.1", "spisova_znacka": "5CoPr/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/3/2017 z 1. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7216200346.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7572b1ac-b140-4403-954f-f5adf49f04f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.291.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 291/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2024 z 2. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.291.2024.2"}, {"guid": "ussr:4be6e19a-aebb-426e-b9be-8169e8c199cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.417.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 417/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.417.2022.1"}, {"guid": "ussr:f19570de-7452-4963-a25f-04cb0b87e4ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 429/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 429/2021 z 21. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2021.1"}, {"guid": "ussr:41d37862-bc26-43f2-bc0c-5a05fc32d053", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.30.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.30.2021.1"}, {"guid": "dac1489f-7d7f-4a16-ae0d-14cc77edd935:ebb8ae1f-ca27-4178-be40-d8596614896d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201540.6", "spisova_znacka": "52C/25/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 52C/25/2024 z 3. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201540.6"}]}