{"guid": "ussr:c4841376-96ea-40f5-8ea0-64bdd3447804", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 260/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c4841376-96ea-40f5-8ea0-64bdd3447804", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 260/2020-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátom\nJUDr. Jánom Kanabom ml., J. Zemana 101, Trenčín, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n35 Er 1123/2010 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. II. ÚS 498/2014-30 z 11. decembra 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet\nadvokáta JUDr. Jána Kanabu ml., J. Zemana 101, Trenčín, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 260/2020-13 z 9. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n35 Er 1123/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n\n2\n\nII.\nVymedzenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní a sťažnostná\nargumentácia\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako oprávnený si v exekučnom konaní\nuplatňuje nárok na zaplatenie sumy 35 444,80 € s príslušenstvom a náhradu trov konania\nproti povinnej. Sťažovateľ podaním z 27. mája 2013 žiadal, aby okresný súd urýchlene\nkonal v napadnutom konaní. Urgencie urobil aj zaslaním mailových správ a tiež telefonicky.\nV napadnutom konaní bolo nariadené pojednávanie na 21. september 2012, ktoré\npodľa sťažovateľa nebolo potrebné, išlo len o snahu odkladať výkon exekúcie. Postup\nokresného súdu, „kedy ide skúmať, to čo už skúmané bolo a to v rámci konania\no právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule zaváňa zneužitím právomoci sudkyne\nokresného súdu“.\n3. Sťažovateľ poukazuje na to, že v napadnutom konaní už ústavný súd rozhodoval,\nkeď nálezom sp. zn. II. ÚS 498/2014 z 11. decembra 2014 (ďalej aj „prvý nález“) rozhodol\no porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n4. Okresný súd uznesením zo 16. júla 2014 zastavil exekúciu. Sťažovateľ podal proti\ntomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) uznesením z 20. januára 2015 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil,\nčo sa týka I. časti výroku, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením\nz 11. marca 2016 uložil sťažovateľovi povinnosť predložiť vyžiadané dôkazy. Sťažovateľ\npredmetné dôkazy predložil 15. apríla 2016. Na toto podanie okresný súd „doposiaľ\nnereagoval a odvtedy sa vo veci nič nové neudialo, napriek viacerým mailovým\naj telefonickým urgenciám. Tento postup okresného súdu je ako vyššie uvádzam nezákonný\na na takýto postup nebol okresný súd oprávnený.“.\n5. Dňa 15. júla 2019 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi\nokresného súdu, ktorý na ňu nijako nereagoval. Podľa sťažovateľa dlhodobou\n3\n\na „opakovanou nečinnosťou dochádza k porušovaniu mojich práv na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov“. Sťažovateľ tiež poukazuje na relevantnú judikatúru ústavného\nsúdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 Er 1123/2010 porušené boli.\n2. (Sťažovateľovi)... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 EUR, ktoré mu\nje Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresnému súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. 35 Er 1123/2010 prikazuje\nkonať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť (sťažovateľovi)... trovy konania\nv rozsahu 100 %... na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n7. Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľ žiada „z dôvodu dlhodobo\npretrvávajúcej a opakujúcej sa právnej neistoty“.\nIII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n8. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila zákonná\nsudkyňa. Predseda okresného súdu doručil vyjadrenie zákonnej sudkyne ako prílohu prípisu\nsp. zn. Spr. 262/2020 z 18. septembra 2020.\n9. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení vymedzila tento prehľad procesných\núkonov zrealizovaných v napadnutom konaní v rozhodnom období:\n4\n\n„Od vydania nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 498/2014 zo dňa 11. 12. 2014 boli vo veci\nvedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 35 Er 1123/2010 vykonané nasledovné úkony:\n10. 10. 2014 bol spis predložený KS BA na rozhodnutie o odvolaní oprávneného\nzo dňa 19. 08. 2014 voči uzneseniu čl. 187 zo dňa 16. 07. 2014\nDňa 26. 01. 2015 bol spis vrátený z KS BA spolu s uznesením zo dňa 20. 01. 2015,\nktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie zrušil v časti prvého výroku\n(ktorým bola exekúcia zastavená)\nDňa 15. 01. 2016 bolo súd doručené vyjadrenie povinného\n03. 02. 2015 úprava súdu na doručenie rozhodnutia KS BA\nUznesením čl. 210 zo dňa 21. 01. 2016 súd nariadil znalecké dokazovanie\nDňa 02. 02. 2016 povinná doručila súdu porovnávacie listinné materiály\n18. 02. 2016 požiadal ustanovený znalec o doplnenie porovnávacích materiálov\nUznesením čl. 211 zo dňa 11. 03. 2016 súd uložil oprávnenému povinnosť predložiť\nznalcovi porovnávacie materiály, čo oprávnený urobil dňa 18. 04. 2016\n18. 05. 2016 bol spis s doplnenými podkladmi vrátený znalcovi s podkladmi, ktoré\nznalec žiadal\n18. 11. 2016 znalec oznámil súdu, že znalecký posudok môže vypracovať najskôr\nvo februári 2017\n06. 07. 2017 doručený súd vypracovaný znalecký posudok\n06. 07. 2017 úprava sudcu na doručenie znaleckého posudku účastníkom\na predloženie spisu VSÚ na rozhodnutie o znalečnom\n11. 07. 2017 doručil vyjadrenie právny zástupca povinnej k znaleckému posudku\n28. 11. 2019 daný opätovný pokyn sudcu na doručenie znaleckého posudku\nprávnemu zástupcovi oprávneného, keďže predchádzajúca úprava sudcu nebola v celom\nrozsahu zrealizovaná“\n10.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\nprehľadu\n\nnapadnutého\n\nkonania,\n\nzákonná\n\nsudkyňa\n\nk sťažovateľovej argumentácii uviedla, že „tvrdenie sťažovateľa, že od 15. 04. 2016 bol súd\nnečinný nezodpovedá obsahu súdneho spisu, ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu\núkonov. Žiadané primerané zadosťučinenie sa mi javí ako neodôvodnené a neprimerané.\nJe pravdou, že vo veci sa vyskytli aj obdobia nečinnosti, ktoré však boli spôsobené\n5\n\ndlhodobou neprimeranou zaťaženosťou súdneho oddelenia, v ktorom som zákonným\nsudcom.\nV roku 2017 som mala v oddelení 5 270 nevybavených vecí, rozhodla som 960 vecí,\nvybavila 5 622 vecí, v roku 2018 nevybavené veci 1183 rozhodla som 973, vybavené 644,\nv roku 2019 nevybavené 722, rozhodnuté 993, vybavené 165. Podľa štatistických výkazov\nv každom roku som mala odvolacím súdu zrušené len tri rozhodnutia.“.\n11. Sťažovateľ do dňa meritórneho rozhodnutia o ústavnej sťažnosti neposkytol svoje\nstanovisko k vyjadreniu okresného súdu.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nupustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n19. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,\nže nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,\na to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.\n20. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06, I. ÚS 281/2013)\nnútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je\nsúčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n7\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna\nexekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce\nvykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje\nv konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie\n(bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná)\npotvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142\nods. 1 ústavy).\n21. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti\nzákladného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia\nvykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi\nspravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. V rámci posúdenia veci ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní bol už predmetom rozhodovania ústavného súdu. Nálezom\nč. k. II. ÚS 498/2014-30 z 11. decembra 2014 ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní. Predmetný nález nadobudol právoplatnosť\n8\n\n2. apríla 2015. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v aktuálne prerokúvanej veci posudzoval\npostup okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti prvého nálezu,\nt. j. od 3. apríla 2015.\n24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje – obdobne ako to uviedol v prvom náleze – že exekučné konanie sa považuje\nz hľadiska právneho a faktického (skutkového) za pomerne jednoduché konanie. Je to dané\ntým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej\nexekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi\nexekučného konania už spravidla nie je sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké má\npovinný záväzky voči oprávnenému. Predmetom exekučného konania je vymoženie\npeňažnej sumy alebo inej povinnosti, vyplývajúcej z exekučného titulu.\n25. Ústavný súd v prvom náleze konštatoval prítomnosť faktickej (skutkovej)\nzložitosti veci, ktorá spočívala v tom, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie\nz dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, a to splnením dlhu.\nPovinná tvrdila, že so sťažovateľom uzavrela dohodu o vyporiadaní dlhu a dlžnú sumu\n(vymáhanú v exekúcii) zaplatila. Sťažovateľ tvrdil, že povinná nesplatila celú dlžnú sumu,\nna základe čoho odstúpil od dohody, preto v exekúcii možno pokračovať.\n26. V konaní o aktuálne prerokúvanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa je uvedený\nprvok faktickej zložitosti veci v napadnutom konaní stále prítomný. Ešte pred vydaním\nprvého nálezu okresný súd rozhodol uznesením zo 16. júla 2014 tak, že exekúciu zastavil\nvzhľadom na uzavretie dohody o vyporiadaní dlhu a na to, že sťažovateľ nepreukázal\ndoručenie odstúpenia od dohody. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd uznesením z 20. januára 2015 tak, že uznesenie okresného\nsúdu zrušil vo výroku o zastavení exekúcie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Krajský súd\nvyslovil právny názor, že bude potrebné doplniť dokazovanie – znaleckým dokazovaním\nsúdnym znalcom z odboru grafológie na overenie pravosti podpisu sťažovateľa\nna špecifikovanom dokumente (výdavkový doklad o zaplatení 15 000 €). Na tomto základe\nokresný súd nariadil znalecké dokazovanie.\n9\n\n27. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd z dostupných podkladov dospel k záveru, že správanie sťažovateľa\nako oprávneného v rozhodnom období neprispelo relevantným spôsobom k doterajšej dĺžke\nnapadnutého konania.\n28. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu. V rámci tohto kritéria poukazuje\nústavný súd na to, že posudzuje obdobie od právoplatnosti prvého nálezu, t. j. obdobie\npiatich rokov a siedmich mesiacov.\n29. Súdny spis s uznesením krajského súdu z 20. januára 2015 bol okresnému súdu\nvrátený 26. januára 2015. Následne okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu\núčastníkom konania. Znalecké dokazovanie znalcom – znaleckým ústavom z odboru\npísmoznalectva, nariadil uznesením z 21. januára 2016, t. j. po uplynutí jedného roka.\nV priebehu februára až mája 2016 okresný súd zadovažoval znaleckým ústavom vyžiadané\npodklady – porovnávací materiál. Znalecký ústav predložil okresnému súdu 6. júla 2017\nvypracovaný znalecký posudok, t. j. takmer jeden a pol roka po nariadení znaleckého\ndokazovania. Obdobie vypracovania znaleckého posudku ústavný súd nehodnotil na ťarchu\nokresného súdu. Z prehľadu napadnutého konania vyplýva, že zákonná sudkyňa dala\n28. novembra 2019 opätovný pokyn na doručenie znaleckého posudku právnemu zástupcovi\nsťažovateľa, t. j. po vyše dvoch rokoch od predloženia znaleckého posudku. V čase\nrozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené.\n30. V rozhodnom období – v časovom rámci piatich rokov a siedmich mesiacov – sa\nopakovane vyskytli obdobia nečinnosti okresného súdu v celkovom rozsahu približne troch\nrokov, ktoré možno pričítať okresnému súdu. Postup okresného súdu v rozhodnom období\nje takto nevyhnutné hodnotiť ako ústavne neakceptovateľný.\n\n10\n\n31. Obranu zákonnej sudkyne vysokým počtom pridelených vecí nemožno\nakceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je\nmožné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,\nčo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\nnemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie\nspôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03,\nIV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia\nsúdu či konajúceho\n\nsudcu,\n\nnemožno\n\nsystémové\n\nnedostatky\n\nv\n\noblasti\n\nvýkonu\n\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017).\n32. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní v posudzovanom období bolo porušené základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1, 2, 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n33. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 498/2014-30 z 11. decembra 2014 bolo\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\n\n11\n\n34. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n35. Ústavný súd, vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, prikázal okresnému\nsúdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti\ntohto nálezu). Vychádzal zo zistenia, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté\nkonanie nebolo právoplatne skončené.\n36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n37. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Ústavný súd vychádzal aj z toho, že prieťahy súdu v konaní\nči jeho nečinnosť predstavujú iný zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam\n(slobodám). Pritom taký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej\nprávomoci súdu a ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto\nfakticity vyplýva, že porušenie práva na súdne konanie v primeranej lehote nemožno\ndodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším prieťahom (ústavným\npríkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť\nza porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (porovnaj\nnapr. I. ÚS 282/2019).\n\n12\n\n39. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodu opakovanej a dlhotrvajúcej právnej neistoty.\n40. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol predovšetkým na dĺžku\nnapadnutého konania v posudzovanom období, na dve obdobia nečinnosti okresného súdu.\nÚstavný súd však zároveň zohľadnil aj špecifikovaný prvok faktickej (skutkovej) náročnosti\nveci a z toho vyplývajúcu potrebu nariadiť znalecké dokazovanie. Na uvedenom základe\nústavný súd rozhodol, že sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n2 000 €, ktoré mu je okresný súd povinný zaplatiť v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu).\nNávrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nad sumu 2 000 € ústavný súd\nnevyhovel (bod 5 výrokovej časti tohto nálezu).\nVI.2 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n43. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 450,29 €\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nsťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon\n13\n\nprávnej služby v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 375,24 €. Vychádzajúc zo zistenia, že právny zástupca\nsťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty (zistené z www.financnasprava.sk, pozn.),\nuvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\na podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\no sumu 75,05 €, čo spolu predstavuje sumu 450,29 € (bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).\n44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu\n(§ 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n45. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-opakované", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-opakované", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "dokazovanie-znalecké dokazovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4f9ade5-c811-4949-923e-c9728b9987c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:9175f85f-da86-492f-929f-b5a639eae776", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2014 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 245/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:776160e5-e16a-4ff0-8164-ef8c94f7d9a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.344.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.344.2020.1"}]}