{"guid": "ussr:f8573cba-4e2a-45ac-b56b-4d1a6acadc2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.3.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 3/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.3.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8573cba-4e2a-45ac-b56b-4d1a6acadc2d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.3.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.3.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.3.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 3/2020-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Univerzity Pavla Jozefa\nŠafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO 00397768, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Zoborská 13, Košice, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv\npodľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6 S 201/2017, 6 S 205/2017 zo 14. júna 2018 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 63/2018 z 24. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2,\nKošice, IČO 00397768 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenia základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 S 201/2017, 6 S 205/2017 zo 14. júna 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžfk 63/2018 z 24. októbra 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka uzavrela\n5. januára 2010 ako prijímateľka s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava (ďalej aj „ministerstvo“ alebo „riadiaci\norgán“) ako poskytovateľom, v zastúpení Výskumnou agentúrou, Hanulova 5/B, Bratislava\n(ďalej len „agentúra“), zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. 034/2009/2.1/OPVaV (ďalej len „zmluva o poskytnutí príspevku“) na realizáciu projektu\ns názvom „Centrum excelentnosti pre výskum aterosklerózy“, kód ITMS: 26220120040\n(ďalej len „projekt“). Sťažovateľke bola na základe zmluvy o poskytnutí príspevku\nagentúrou schválená žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške\n2 642 573,17 €.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh zároveň vyplýva, že v rámci realizácie\nprojektu sťažovateľka vyhlásila verejné obstarávanie pod značkou „13859-MST“\n2\n\nna predmet zákazky s názvom „Spotrebný materiál pre bio-medicínsky výskum“. Agentúra\nvykonala kontrolu uvedeného verejného obstarávania a konštatovala, že postup verejného\nobstarávania – nadlimitnej zákazky je v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), o čom 11. apríla 2013 informovala\nsťažovateľku.\n4. Dňa 18. septembra 2017 bolo sťažovateľke na základe záverov vládneho auditu\ndoručené podanie označené ako „Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov projektu 26220120040“ (č. spisu: P 771/2017-073, č. záznamu:\nA 7515/2017-073) z 12. septembra 2017, prílohou ktorého bola správa o zistenej\nnezrovnalosti N21700735/S01, N21700743/S01 z 12. septembra 2017 (ďalej aj „správa“)\na žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120040/Z07, 26220120040/Z08\nz 12. septembra 2017 (ďalej aj „žiadosť“), na základe ktorých agentúra požiadala\nsťažovateľku o vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov v sume 1 569,47 €\nv lehote najneskôr do 50 dní odo dňa doručenia predmetnej žiadosti.\n5. Žalobou z 13. novembra 2017 sa sťažovateľka na krajskom súde domáhala\npreskúmania zákonnosti a zrušenia správneho aktu ministerstva označeného ako „Správa\no zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu\n26220120040“ (č. spisu: P 771/2017-073, č. záznamu: A 7515/2017-073) z 12. septembra\n2017,\n\nprílohou\n\nktorého\n\nbola\n\nspráva\n\no\n\nzistenej\n\nnezrovnalosti\n\nN21700735/S01,\n\nN21700743/S01 z 12. septembra 2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\nč. 26220120040/Z07, 26220120040/Z08 z 12. septembra 2017, a ich vrátenia správnemu\norgánu na ďalšie konanie. Sťažovateľka sa predmetnou žalobou zároveň domáhala\npreskúmania zákonnosti a zrušenia správneho aktu agentúry označeného ako „Správa\no zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu\n26220120040“ (č. spisu: P 771/2017-073, č. záznamu: A 7515/2017-073) z 12. septembra\n2017,\n\nprílohou\n\nktorého\n\nbola\n\nspráva\n\no\n\nzistenej\n\nnezrovnalosti\n\nN21700735/S01,\n\nN21700743/S01 z 12. septembra 2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\n\n3\n\nč. 26220120040/Z07, 26220120040/Z08 z 12. septembra 2017, a ich vrátenia správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\n6. Krajský súd napadnutým uznesením s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)\nžalobu sťažovateľky odmietol pre jej neprípustnosť. V odôvodnení svojho napadnutého\nuznesenia v zásadnom uviedol:\n„26. Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným vo viacerých\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžo/90/2016 zo dňa\n25.10.2017, sp. zn. 6Sžfk/22/2017 zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa\n29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správy a Žiadosti\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú\nzásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správy o výsledku\nkontroly je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa\nnemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach.\nPreto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú.\n27. Je nesporné, že v správach absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť\nfinančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho\npopisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky.\nSprávami ani Žiadosťami nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide\nlen o písomnosti s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem\niného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia,\nresp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov...“\n7. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala kasačnú\nsťažnosť podľa prvej hlavy piatej časti Správneho súdneho poriadku, ktorú založila\nna dôvodoch podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP a ktorou žiadala, aby kasačný súd\nnapadnuté uznesenie krajského súdu v napadnutom výroku vo veci samej zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti.\n\n4\n\n8. O kasačnej sťažnosti sťažovateľky rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\ntak, že jej nepriznal odkladný účinok a zamietol ju. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho\nsúdu vyplýva, že napadnuté správne akty vyhodnotil súladne so závermi krajského súdu\nako také, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, resp. nie sú\npreskúmateľné súdom.\n9. V ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka cituje § 27a zákona\nč. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva\nplatného a účinného pre rozhodné obdobie (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) a dôvodí,\nže «z ust. § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z... je teda zrejmé, že ak riadiaci orgán\nbezvýsledne vyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho\nčasti a boli zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania s možným\nvplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je povinný ex offo a bez\nmožnosti použitia akejkoľvek úvahy či moderácie rozhodnúť o vrátení až 1,5 násobku sumy\nuvedenej v predchádzajúcej výzve na vrátenie finančného príspevku, t.j. o vrátení až 150 %\nsumy korekcie uvedenej vo výzve na vrátenie finančného príspevku alebo jeho časti.\nSťažovateľ si dovoľuje zdôrazniť, že Správa... ako aj žiadosť o vrátenie NFP sú správne\nakty, ktoré môžu mať s poukazom na § 27a zákona o pomoci a podpore priamy vplyv na\npráva a povinnosti sťažovateľa, keďže ako sám krajský súd uvádza, práve tieto akty sú\n„podkladovými rozhodnutiami“. Zo žiadosti o vrátenie FP je zrejmé, že sťažovateľ ako\nprijímateľ nenávratného finančného príspevku podľa zákona o pomoci a podpore bol\nv zmysle tohto zákona riadiacim orgánom vyzvaný na vrátenie časti poskytnutého príspevku\nna predmet zákazky. V prípade, ak ho prijímateľ, t. j. sťažovateľ nevráti v zmysle žiadosti\no vrátenie FP, riadiaci orgán rozhodne o vrátení až jeden a pol násobku sumy uvedenej\nv spomenutej žiadosti. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ako aj Správa o zistenej\nnezrovnalosti, na základe ktorých bola sťažovateľovi uložená korekcia podľa § 27a ods. 1,\nresp. § 27 ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z. spočívajúca v povinnosti vrátiť finančnú hodnotu\nčasti poskytnutého finančného príspevku ako 10 % korekcia z hodnoty výdavkov verejného\nobstarávania, sú preto nepochybne individuálnymi správnymi aktmi – rozhodnutiami, resp.\nopatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom chránených\nzáujmov sťažovateľa, na ich základe môže byť sťažovateľ ukrátený na svojich právach\n5\n\na právom chránených záujmoch. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že závery všeobecných\nsúdov, na základe ktorých žalobu o preskúmanie zákonnosti Správy... a Žiadosti... odmietli,\nnemôžu obstáť.».\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že rozhodnutia všeobecných súdov\nspočívajú na arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom\nvýklade práva, ktorý má za následok porušenie sťažovateľkou označených práv:\n„Uvedenými rozhodnutiami bez meritórneho prejednania veci oba konajúce súdy odňali\nsťažovateľovi možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založili na nesprávnom\nprávnom posúdení veci... Konajúce súdy svojím nesprávnym procesným postupom\nznemožnili sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.“ Sťažovateľka na podporu svojej\nargumentácie poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla\n2016, v ktorom najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že správne akty, na základe ktorých\nje prijímateľovi určená povinnosť vrátiť časť finančného príspevku poskytnutého z fondov\nEurópskeho spoločenstva na základe zákona č. 528/2008 Z. z., sú spôsobilým predmetom\nprieskumu v správnom súdnictve.\n11.\n\nPodľa\n\nsťažovateľky\n\nskutkové\n\na\n\nprávne\n\nzávery\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nv prejednávanej veci musia byť podrobené ústavnému prieskumu, keďže sú zjavne\nneodôvodnené a arbitrárne.\n12. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil:\n„1. Základné právo sťažovateľa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na\nsúdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu vlastníctva zaručené čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n6\n\n10Sžfk/63/2018 z 24.10.2018 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/201/2017-96,\n6S/205/2017 zo dňa 14.06.2018 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/63/2018\nz 24.10.2018 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/201/2017-96, 6S/205/2017\nzo dňa 14.06.2018 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR,\nktoré sú Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave povinní spoločne\na nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 415,51 EUR do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“\n13. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €\nsťažovateľka odôvodnila takto: „Výška odškodnenia je daná spôsobenou ujmou, pričom\nsťažovateľ zdôrazňuje, že dlhotrvajúci stav právnej neistoty v nadväznosti na rozhodnutia\nvšeobecných súdov je v rozpore so zákonom.“\n14. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení\na odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu a napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu.\n15. Návrh na vydanie dočasného opatrenia sťažovateľka odôvodňuje takto:\n„Sťažovateľ je toho názoru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre to,\naby bola vykonateľnosť touto sťažnosťou napadnutých rozhodnutí odložená, a to najmä\nvzhľadom na to, že v dôsledku Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov, ktoré boli predmetom prieskumu pred všeobecnými súdmi, môže\nbyť majetok sťažovateľa postihnutý, a to v rozsahu, ktorý minimálne ohrozí jeho riadne\nfungovanie a hospodárenie, pričom nemožno nevylúčiť ani zásah do samotnej existencie\nsťažovateľa.“\n\n7\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n18. Ústavný súd považuje za potrebné ozrejmiť, že právna vec sťažovateľky bola\npôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorého funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X ods. 5 písm. b) Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra\n2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce pracuje vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu),\nLadislav Duditš a Libor Duľa (sudca spravodajca).\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n8\n\n20. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základných práv podľa čl. 36\nods. 1 a 2 listiny, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\n22. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n25. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n26. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n9\n\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n28. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n29. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). K rovnakému\nzáveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36 ods. 1 listiny, ktorý\nsvojím obsahom zodpovedá zneniu čl. 46 ods. 1 ústavy.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu\n30. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov\n\n10\n\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n31. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n32. Podľa § 29 SSP konanie na správnych súdoch je jednoinštančné, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Proti rozhodnutiam krajských súdov v správnom súdnictve tak v zásade\nodvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné nie je, avšak Správny súdny poriadok\nv § 438 umožňuje podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť.\n33. V danom prípade tak mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok\nposkytnutý jej zákonom na ochranu jej základných práv. Proti napadnutému právoplatnému\nuneseniu krajského súdu mohla sťažovateľka podať kasačnú sťažnosť (čo aj využila),\no ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu\nrozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu na preskúmanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu odmieta podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n\n11\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n34. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03).\n35. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\n36. Sťažovateľka v rámci svojej sťažnostnej argumentácie spochybňuje ústavnú\nudržateľnosť právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý tento vyjadril vo svojom\nnapadnutom uznesení a podľa ktorého žiadosť a správa nepodliehajú súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve, pretože samy osebe nepredstavujú zásah do práv a právom\nchránených záujmov sťažovateľky. S poukazom na uvedené je sťažovateľka toho názoru,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu spočíva na arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne\nneudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade práva.\n37. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«17. Kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spory\ntýkajúce sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu\n- Správy o zistenej nezrovnalosti, vrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (napr.\n12\n\nv konaniach sp. zn. 1Sžfk/54/2017, 3Sžfk/50/2017, 1Sžfk/48/2017, 1Sžfk/42/2017,\n6Sžfk/38/2017, 5SSžfk/34/2017 a iné). Zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále\npoukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty...\n18. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom\nvysloveným inými senátmi v obdobnej veci, a to napr. prostredníctvom uznesenia\nnajvyššieho súdu zo dňa 27. októbra 2017 sp. zn. 6Sžfk/38/2017, podľa ktorého v rozsahu\nanalogicky relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov v bodoch 66 až\n74 uviedol...\n22. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný 1/ z pozície riadiaceho orgánu\nzistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť sťažovateľovi ako\nprijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. Správy\no zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného 2/, v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových\noprávnení mohol sťažovateľa popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zákona\nč. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo\njeho časť (§ 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie\n„možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie\nnotifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu\ndohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci ako sa domnieva sťažovateľ...\n25. Z uvedeného vyplýva, že pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme\nVýzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z. z.\nnemohol žalovaný 1/ uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Je možné sa zhodnúť\ns názorom žalovaných, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia\nzložka výkonu verejnej moci, t. j. slovami žalovaného 1/, ide o výzvu na „dobrovoľné“\nplnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t. j. iba tvrdených)\nskutočností.\n26. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že doručením správy o zistenej\nnezrovnalosti s výzvou na vrátenie finančných prostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z.z.\n13\n\nešte\n\nnedochádza\n\nk\n\nuplatneniu\n\nvrchnostenských\n\nprávomocí\n\nriadiaceho\n\norgánu\n\na k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa s uložením právnej povinnosti.\nNa uvedenú výzvu je potom treba nazerať ako na naplnenie povinného štádia riešenia\nnezrovnalosti v súvislosti s čerpaním NFP. Pokiaľ žalovaný 1/ ako riadiaci orgán nepristúpi\nnásledne k začatiu správneho konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., potom je\nvecou zváženia sťažovateľa, či uvedenú výzvu splní.»\n38. V danom prípade je pre ústavný súd zásadný záver, či najvyšší súd ako kasačný\nsúd rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď zamietol kasačnú sťažnosť\nsťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým tento odmietol správnu\nžalobu sťažovateľky s poukazom na tú skutočnosť, že žiadosť a správa nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, resp. nie sú preskúmateľné súdom z dôvodu,\nže nezasahujú do subjektívnych práv a právom chránených záujmov sťažovateľky.\n39. Posúdenie, či správa a žiadosť zasahujú do subjektívnych práv sťažovateľky, sa\nmusí opierať o pochopenie účelu a podstaty právnej úpravy obsiahnutej v zákone\nč. 528/2008 Z. z., ktorej súčasťou je i úprava právnych vzťahov medzi riadiacim orgánom\n(ministerstvo),\n\nresp.\n\nsprostredkovateľským\n\norgánom\n\n(agentúra)\n\na\n\nprijímateľom\n\n(sťažovateľka).\n40. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. ak riadiaci orgán zistí porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n41. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. ak prijímateľ nevráti príspevok alebo\njeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa\nosobitného predpisu.\n42. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa\nodseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán\n\n14\n\nrozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac\nvšak 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak\na) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, alebo\nb) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené\nv protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania\na za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).\n43. Citované právne normy sú zakotvené v druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z.,\nkonkrétne v § 27a, ktorý má nadpis: Postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel\na postupov verejného obstarávania. Dôvodová správa k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov\nEurópskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov a ktorým bolo do zákona č. 528/2008 Z. z. zavedené ustanovenie § 27a, uvádza,\nže dotknutými právnymi normami «sa ustanovuje právo riadiaceho orgánu, ak zistí\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzvať prijímateľa, aby vrátil\npríspevok alebo jeho časť. Riadiaci orgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa má vrátiť,\nmal zohľadňovať povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel a postupov\nverejného obstarávania. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe\nvýzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len\n„úrad“), ktorý následne postupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží\npokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto\nrozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým\nuloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť... Takéto právoplatné\nrozhodnutie je exekučným titulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na\núčely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť».\n44. Citovaná dôvodová správa zrozumiteľne dokumentuje, že žiadosť, prípadne\nspráva adresovaná prijímateľovi podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. nie je\n15\n\nzavŕšením procesu uplatňovania povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť\nposkytnutú na predmet zákazky, a teda nie je spôsobilá zasiahnuť do práv a právom\nchránených záujmov sťažovateľky.\n45. Zákon č. 528/2008 Z. z. oprávňuje riadiaci orgán v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových\noprávnení mohol sťažovateľku popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie\nposkytnutého nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky\n(§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.), resp. aj pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku\nplatby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu\nvykonať autoritatívny výklad ustanovení zákona o verejnom obstarávaní riadiacim orgánom\nv tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu\nverejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde\no výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci.\n45.1 Ústavný súd konštatuje, že v prípade žiadosti ide o individuálny správny akt,\nu ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci a ktorý je možné považovať\nza výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej, a nie uloženej povinnosti na základe zistených,\nt. j. iba tvrdených, skutočností s právnym podkladom v súkromnom práve (zmluva\no poskytnutí príspevku). Doručením správy o zistenej nezrovnalosti s výzvou na vrátenie\nfinančných prostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z. z. tak ešte nedochádza k uplatneniu\nvrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry\nsťažovateľky s uložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu je v danom prípade\npotrebné nazerať ako na štádium riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním\nnenávratného finančného príspevku.\n46. Popísaná konštrukcia právnej úpravy prináša pre právnu ochranu sťažovateľky\njeden rozhodujúci poznatok – súdnej ochrany sa bude môcť dovolávať až proti\nvrchnostenskému záveru o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (teda proti\nrozhodnutiu úradu) a následne aj proti vrchnostenskému záveru riadiaceho orgánu podľa\n§ 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. I tento poznatok dokazuje ústavnú akceptovateľnosť\n16\n\nzamietavého uznesenia najvyššieho súdu ako súdu kasačného, keďže súdna ochrana proti\nvrchnostenskému záveru o protiprávnom konaní nie je sťažovateľke odopretá, iba ju musí\nuplatniť v štádiu na to určenom.\n47. Suma finančnej povinnosti, ktorá sťažovateľke vznikne pri uplatnení právomoci\nriadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. a ktorou sťažovateľka aj\nargumentuje proti právnym záverom najvyššieho súdu, nemá v tomto prípade rozhodujúci\nvýznam. Výzva podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ako aj eventuálne neskoršie\nrozhodnutie riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. totiž musia byť\nzaložené na rovnakom skutkovom základe i na rovnakom právnom posúdení správania\nsťažovateľky, a preto aj iniciácia súdnej ochrany v správnom súdnictve proti rozhodnutiu\npodľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. nemôže byť odlišná v porovnaní so správnou\nžalobou v prípade, ak by súdny prieskum výzvy podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.\nprichádzal do úvahy.\n48. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom\ngenerálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade\npreskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú\nvymedzené v § 7 SSP. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia\norgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania.\n49. Správne súdnictvo je totiž primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv\nadresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, a preto nemožno vyhovieť takému návrhu\nna začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu\n17\n\nformálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude\npreukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva\nnie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná (III. ÚS 502/2015).\n50. Uvedené slúži podpore právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v jeho\nnapadnutom uznesení, v zmysle ktorého je predmetnú správu a žiadosť potrebné považovať\nza podkladové rozhodnutia, ktoré majú predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený\nv § 27a zákona č. 528/2008 Z. z., nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených\nzáujmov sťažovateľky, a teda nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva.\n51. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky, že najvyšší súd uznesením sp. zn.\n5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016 rozhodol odchylným spôsobom, ústavný súd upriamuje\npozornosť sťažovateľky na to, že v dotknutom rozhodnutí vyslovený právny názor bol už\nnajvyšším súdom prekonaný (pozri bod 52 odôvodnenia), a to aj judikatúrne.\n52. Takto treba chápať uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžf 87/2015\nzo 14. februára 2017, v súlade s ktorým rozhodol najvyšší súd aj v danom prípade, ktoré\nbolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (vo veciach správnych) 6/2018 pod č. 57/2018, v ktorom najvyšší súd dospel\nk záveru, že v prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy\nna vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z. z., nemohol\nsprávny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, pretože tu absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.\n53. Z citovaného § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\n18\n\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n54. Z uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky dospel k záveru, že potvrdenie procesného odmietnutia jej správnej\nžaloby najvyšším súdom neznamenalo v okolnostiach posudzovanej veci odopretie súdnej\nochrany, keďže tá sa v správnom súdnictve priznáva len proti takým mocenským aktivitám\nverejnej správy, ktoré zasahujú do subjektívnych práv adresáta ich výkonu. Navyše\netapovitý charakter uplatňovania povinnosti vrátiť prostriedky poskytnuté na predmet\nzákazky alebo\n\nich\n\nčasť\n\nposkytuje\n\nsťažovateľke\n\n(prijímateľke)\n\nprávny\n\npriestor\n\npre dovolávanie sa súdnej ochrany v neskorších štádiách tohto procesu, keď eventuálne\ndôjde k doručeniu administratívneho rozhodnutia úradu (podľa zákona o verejnom\nobstarávaní) a nadväzujúceho rozhodnutia riadiaceho orgánu (podľa § 27a ods. 2 zákona\nč. 528/2008 Z. z.). Ústavná sťažnosť je preto v časti namietajúcej porušenie základných\npráv sťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj jej\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu zjavne\nneopodstatnená.\n55. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns názorom najvyššieho súdu v jeho napadnutom uznesení nestotožňuje, nepostačuje sama\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\n\n19\n\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n56. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pre namietané porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv relevantnej časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\n57. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vzhľadom na predchádzajúci výklad\ntiež nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému\nzásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, preto ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť aj v tejto časti.\n58. Možno len dodať, že medzi základné práva a slobody, ktorých výpočet je\nobsiahnutý v druhej hlave ústavy, resp. práva zaručené dohovorom nepatrí právo fyzických\nosôb a právnických osôb „na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie“.\n59. „Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nevyhlasuje za základné ľudské\nprávo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom. Vzťahuje sa na štátnych občanov\nSlovenskej republiky, cudzincov, právnické osoby slovenské i zahraničné, a aj štát. Výklad\ntohto ustanovenia však neznamená, že každý má právo vlastniť akýkoľvek majetok...\nUvedené ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky treba vykladať tak, že každý má právo\nvlastniť majetok, ktorý ústavou alebo zákonom Slovenskej republiky nie je z tohto\nvlastníctva vylúčený.“ (PL. ÚS 38/95).\n60. „Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje každému rovnaké\npredpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené\nv Ústave Slovenskej republiky alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má\nrovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu,\n20\n\nobec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy však nemožno\nvyvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok)\nbez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi.“ (I. ÚS 128/95).\n61. Právny názor ústavného súdu, ktorým sa účel ochrany vlastníka podľa čl. 20\nústavy identifikuje s osobou, ktorá naozaj je vlastníkom, a nie aj s tými, ktorí sa usilujú\no nadobudnutie vlastníctva, je konformný s právnym názorom Európskeho súdu pre ľudské\npráva, podľa ktorého vlastnícke právo zaručené čl. 1 dodatkového protokolu nezahŕňa právo\nnadobudnúť majetok (Marckx Case, séria A, 1979,č. 31; Van der Mussele Case, séria A,\n1983, č. 70).\n62. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo. Bezpredmetným bolo aj rozhodnutie ústavného súdu o odklade\nvykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:d696978b-65f2-4bed-a463-6b62dcbe2b80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/95 z 21. 2. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-02-21", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.128.1995.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2663329e-67d1-410f-9952-4471affff949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.444.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.444.2025.1"}, {"guid": "ussr:f8fb1735-7dae-4f89-990e-ff26418087d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.525.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 525/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2024 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.525.2024.1"}, {"guid": "a6c04f8f-4634-47b7-8b71-bd1c9855cdb4:7716fb0f-d88d-4530-b3f3-d11602f0d5a6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:5022200260.3", "spisova_znacka": "ZA-30S/108/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/108/2022 z 23. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:5022200260.3"}]}