{"guid": "ussr:69b21b15-1257-4bf9-965c-67546e11bfc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 342/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/69b21b15-1257-4bf9-965c-67546e11bfc6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 342/2020-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\nzastúpenej\n\nadvokátskou\n\nkanceláriou\n\nIURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej\nKukura, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom\npod sp. zn. 41 C 599/2015, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 599/2015\nporušené boli.\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nKošice\n\nII\n\nprikazuje,\n\npod sp. zn. 41 C 599/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby\n\nv konaní\n\nvedenom\n\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice II p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet\njej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. júna 2020\n\ndoručená\n,\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Matej Kukura, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 41 C 599/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je stranou\nv napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne,\nktorá sa žalobou doručenou okresnému súdu 30. marca 2015 proti obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná“), domáha určenia neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru.\n2\n\n3. Sťažovateľka namieta, že od doručenia žaloby boli vo veci nariadené\n3 pojednávania, z ktorých sa reálne uskutočnilo iba jedno. Pojednávanie nariadené\nna 31. október 2016 sa neuskutočnilo z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne\na pojednávanie\n\nnariadené\n\nna\n\n12.\n\njún\n\n2017\n\nbolo\n\nodročené\n\nz dôvodu\n\ndočasnej\n\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne. Jediné pojednávanie, ktoré sa reálne uskutočnilo,\nbolo pojednávanie nariadené na 4. máj 2017.\n4. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd vo veci vôbec nekonal, pričom\nbez zavinenia sťažovateľky sa za obdobie takmer dvoch rokov neuskutočnilo žiadne\npojednávanie.\n\nAko\n\nnesústredený\n\nhodnotí\n\nsťažovateľka\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nktorý postúpil vec Okresnému súdu Žilina, a to aj napriek tomu, že neboli na takéto\npostúpenie splnené zákonné podmienky.\n5.\n\nPostup\n\naj s prihliadnutím\n\nokresného\nna\n\nsúdu\n\nosobitnú\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\npovahu\n\npredmetu\n\nnie\n\nje\n\nakceptovateľný\n\nnapadnutého\n\nkonania,\n\nktorým je pracovnoprávny spor.\n6. Ku kritériu právnej a faktickej zložitosti veci v súvislosti s posúdením existencie\nzbytočných prieťahov sťažovateľka namieta, že vec jej žaloby nie je zložitá. Naopak, patrí\nk štandardnej agende všeobecných súdov. Okrem toho ani samotný postup okresného súdu\npri prejednávaní jej veci vyznačujúci sa nečinnosťou (okresný súd nevykonal takmer žiadne\nprocesné úkony smerujúce k rozhodnutiu sporu) neodôvodňuje faktickú či právnu zložitosť.\n7. V kontexte kritéria správania strany sporu sťažovateľka argumentuje, že vždy\nokresnému súdu poskytovala maximálnu súčinnosť pri všetkých úkonoch. Svojím\nsprávaním tak k prieťahom v napadnutom konaní neprispela.\n8. Ku kritériu postupu samotného okresného súdu sťažovateľka zdôrazňuje,\nže jeho nesústredený postup spôsobil zbytočné prieťahy.\n\n3\n\n9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň požaduje priznanie náhrady trov\nkonania v sume 450,29 €, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 500 €.\n10. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje\ntakto:\n„Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy\nprichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva\nalebo slobody nie je možné napraviť. V danom prípade, aj keď by ústavný súd prikázal\nporušovateľovi pokračovať ďalej v konaní bez zbytočných prieťahov, fakt, že prieťahy\nv tomto konaní trvajú už päť rokov, nie je možné nijako odvrátiť. Zbytočné prieťahy\nv konaní vznikli bez zavinenia sťažovateľky. Ako je uvedené vyššie, v dôsledku prieťahov\nv konaní sa predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľky, pričom táto doba právnej neistoty\nje neprimeraná povahe sporu.“\n11. Pri stanovení sumy požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľka\nvychádzala z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa\nktorej je pre stanovenie sumy východiskom matematický vzorec: suma 1 000 € až 1 500 €\nza rok trvania konania (rozsudky ESĽP vo veciach Apicella, Cocchiarella, Ernestina Zullo,\nGiuseppe Mostacciuolo č. 2, Giuseppina a Orestina Porcaccini, Musci a Riccardi Pizzati).\nS prihliadnutím na uvedené považuje za spravodlivé, aby jej ústavný súd priznal stanovenú\nsumu finančného zadosťučinenia,\n„nakoľko v danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nepostačuje\niba morálne satisfakcia. Priznaním primeraného finančného zadosťučinenia by tak ústavný\nsúd zmiernil následky, ktoré Okresný súd Košice II svojim neefektívnym, neplynulým\na nesústredeným konaním sťažovateľke spôsobil. Táto suma je zároveň vyjadrením\nspravodlivosti a primeraného odškodnenia sťažovateľky, ktorá má na výsledku konania\nosobitný záujem. Žalovaný s ňou skončil pracovný pomer okamžite, čo má byť\n4\n\nlen výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, za celkom nekonkrétne špecifikované\nporušenie povinností (konanie, ktoré má odôvodňovať okamžité skončenie pracovného\npomeru je v listine o skončení pracovného pomeru popísané príliš všeobecne),\npričom sťažovateľke sú kladené za vinu excesy zamestnancov pobočky (vedomé obídenie\nnastavení softvéru, ktorý sťažovateľka nepripravovala), ku ktorým došlo v čase jej\nneprítomnosti na pobočke. Podľa názoru sťažovateľky je vec skutkovo a právne jednoduchá\na niet pochýb, že okamžité skončenie pracovného pomeru v danom prípade je neplatné.\nTakáto forma skončenia pracovného pomeru (okamžité skončenie pracovného pomeru)\nmimoriadne negatívne zasiahla do cti sťažovateľky a výrazne zhoršila jej postavenie na trhu\npráce, pričom sa voči uvedenému síce bráni právom stanoveným postupom v súdnom\nkonaní, avšak zjavne celkom márne, pretože ani po piatich rokoch vec nie je právoplatne\nvyriešená (a jej vyriešenie je v nedohľadne). Znamená to, že sťažovateľka nemá k dispozícii\nefektívny prostriedok nápravy, a teda jej právo na súdnu ochranu bolo v podstate\nsťažovateľke úplne odňaté.“.\n12. Sťažovateľka zároveň v ústavnej sťažnosti uviedla, že pre prípad prijatia ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti,\nreplika sťažovateľky a úkony okresného súdu v napadnutom konaní\n13. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 342/2020 z 15. júla 2020 bola ústavná\nsťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n14. Podaním doručeným ústavnému súdu 6. augusta 2020 sťažovateľka oznámila\nzmenu adresy jej trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd reflektoval zmeny\noznámené sťažovateľkou tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n15. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu\nk ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. 1 Spr 520/2020 zo 6. augusta 2020 predseda\n5\n\nokresného súdu, ktorý ústavnému súdu zároveň oznámil, že vo veci ústavnej sťažnosti\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n16. Po uvedení chronologického zoznamu procesných úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní predseda okresného súdu v konkrétnostiach zdôraznil, že k určitým\nprieťahom v napadnutom konaní došlo. Uvedená situácia bola podľa predsedu okresného\nsúdu spôsobená zmenou zákonnej sudkyne, ktorá prevzala väčší počet predovšetkým\nreštančných vecí, s ktorými sa musela postupne oboznamovať a vykonávať jednotlivé\núkony. Uviedol ďalej, že v prípade podania sťažnosti predsedovi okresného súdu mohla\nzákonná sudkyňa úkony v napadnutom konaní vykonávať skôr, pričom uvedené\nby si zo strany sťažovateľky nevyžadovalo podanie ústavnej sťažnosti, keďže „náprava\nv odstránení prieťahov mohla byť zjednaná na úrovni predsedu, resp. vedenia súdu.“.\n17. Navyše, predseda okresného súdu uvádza, že ústavná sťažnosť bola podaná\n12. júna 2020, keď okresný súd už vo veci konal, keďže už 13. marca 2020 vo veci určil\ntermín pojednávania. Za neprimerané považuje predseda okresného súdu aj žiadané\nfinančné zadosťučinenie.\n18. Prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu bolo stanovisko zákonnej sudkyne,\nktorá k ústavnej sťažnosti predovšetkým uviedla, že sa zákonnou sudkyňou v predmetnej\nveci stala od 1. januára 2018, pričom „vzhľadom na veľké množstvo pridelených vecí naraz\nk tomuto dátumu 1.1.2018 (viac ako 600 vecí), z dôvodu kariérneho postupu\nprechádzajúceho zákonného sudcu na súd vyššieho stupňa, nebolo možné vykonať úkon\nv každej z pridelených vecí v priaznivejších lehotách. Dňa 13.3.2020 bolo vo veci vytýčené\npojednávanie na dňa 16.6.2020, ktoré bolo preročené na dňa 19.6.2020. Pojednávanie\nkonané dňa 19.6.2020 bolo odročené na deň 6.8.2020, z dôvodu potreby doplnenia\ndokazovania výsluchom svedka. Dňa 6.8.2020 bolo vo veci rozhodnuté. Na základe vyššie\nuvedeného mám za to, že k náprave zo strany súdu v tejto veci došlo aj bez podania ústavnej\nsťažnosti.“.\n\n6\n\n19. Vyjadrenia predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne ústavný súd zaslal\nna prípadné zaujatie stanoviska sťažovateľke, ktorá v reakcii v prípise doručenom\nústavnému súdu 14. augusta 2020 zdôraznila, že z predmetných vyjadrení nevyplýva,\nže by prieťahy v napadnutom konaní spôsobila sťažovateľka, resp. nevyplýva z nich\nani právna a skutková zložitosť veci. Podľa sťažovateľky tak medzi stranami nie je spor\no tom, že sťažovateľka k prieťahom v napadnutom konaní neprispela a vec nie je skutkovo\nani právne zložitá. Sťažovateľka vyjadrila súhlas so stanoviskami predsedu okresného súdu\na zákonnej sudkyne, podľa ktorých zákonná sudkyňa v poslednom štádiu napadnutého\nkonania konala bez zbytočných prieťahov. Uvedené však nie je možné konštatovať\no žiadnom z predchádzajúcich štádií napadnutého konania.\n20. K argumentácii, ktorou predseda okresného súdu sťažovateľke vytýka nepodanie\nsťažnosti na postup okresného súdu podľa príslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o súdoch“), sťažovateľka odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznila,\nže sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je účinným prostriedkom\nnápravy, a preto nie je potrebné ju „viac zvažovať najmä v situácii, ak súdu priamo\nz právnej úpravy vyplýva povinnosť aj bez osobitných urgencií zo strany účastníkov konania\nkonať bez zbytočných prieťahov.“.\n21. K okolnostiam časových súvislostí, za ktorých k podaniu ústavnej sťažnosti\ndošlo, sťažovateľka uvádza, že právnu istotu nastoľuje až právoplatné súdne rozhodnutie.\nVo veci sťažovateľky pritom bolo rozhodnuté len súdom prvej inštancie, pričom okresný\nsúd sťažovateľke vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.\nJe pritom vysoko pravdepodobné, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaná podá\nodvolanie.\n22. K sume požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka\npoukazuje na dve okolnosti, a to na predmet napadnutého konania, ktorým je určenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru – ide o spor s osobitným záujmom\nna rýchlosti konania, ktorý je v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci zvýraznený\n7\n\nspôsobom skončenia pracovného pomeru sťažovateľky v pozícii vedúcej pobočky banky –\n«okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny\n(ktoré sa ukázalo ako celkom neopodstatnené) – celkom mimoriadne znevýhodňuje\nsťažovateľku na trhu práce. Sťažovateľka mala a naďalej má „biľag“ na trhu práce,\nktorý sa prejavoval najmä v tom, že si dlho nemohla nájsť primeranú pozíciu (bola okamžite\nprepustená z pozície vedúcej pobočky banky). Je prirodzene rozdiel, na akej pozícii\nsťažovateľka pôsobila a má záujem vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti pracovať,\noproti pozíciám, pri ktorých zamestnávatelia až tak dôsledne neskúmajú pracovnú minulosť\nuchádzačov o zamestnanie. Mnohoročné konanie súdu (doposiaľ viac ako päť a štvrť roka)\nsa\n\nukázalo\n\nako\n\ncelkom\n\nneefektívne\n\npri\n\nočistení\n\ndobrého\n\nmena\n\nsťažovateľky\n\nako zamestnankyne na trhu práce.».\n23. Sťažovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov konania za tri úkony právnej\nslužby v celkovej sume 675,43 €.\n24. Na podklade oznámenia predsedu okresného súdu (bod 15 tohto nálezu)\na sťažovateľky (bod 12 tohto nálezu) ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nso súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti,\nkeďže\n\ndospel\n\nk\n\nzáveru,\n\nže\n\nod\n\nprípadného\n\npojednávania\n\nnemožno\n\nočakávať\n\nďalšie objasnenie veci.\n25. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom,\nktorý si ústavný súd zapožičal, a z ďalších zistení ústavného súdu vyplývajú tieto\nskutočnosti:\nSťažovateľka podala 30. marca 2015 proti žalovanej žalobu o určenie neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom (veci bola pridelená pôvodná\nsp. zn. 17 C 207/2015).\nOkresný súd vyzval 8. júna 2015 sťažovateľku na vyjadrenie, či súhlasí\ns rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, a žalovanú na vyjadrenie k žalobe.\n8\n\nDňa 22. júna 2015 žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti okresného\nsúdu a žiadala postúpenie veci Okresnému súdu Žilina v súlade s § 85 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nOkresnému súdu boli doručené 26. júna 2015 vyjadrenie sťažovateľky a 1. júla 2015\nvyjadrenie žalovanej.\nVec žaloby bola 3. augusta 2015 postúpená Okresnému súdu Žilina (veci bola\npridelená sp. zn. 17 Cpr 4/2015).\nSťažovateľka podala 4. augusta 2015 námietku proti postúpeniu veci podľa § 105\nods. 3 OSP, na podklade čoho bol spis 20. augusta 2015 predložený Krajskému súdu\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke postúpenia veci.\nKrajský súd uznesením č. k. 7 NcC 29/2015-142 z 9. septembra 2015 rozhodol,\nže miestne príslušným je na prejednanie a rozhodnutie veci žaloby okresný súd.\nDňa 22. septembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu (veci bola pridelená\nsp. zn. 41 C 599/2015).\nOkresný súd 27. októbra 2015 doručoval stanovisko žalovanej k žalobe sťažovateľke\nna vedomie.\nŽalovaná podala 12. novembra 2015 opätovne námietku miestnej nepríslušnosti\nokresného súdu.\nOkresný súd žalovanej 4. marca 2016 oznámil, že z dôvodu predchádzajúceho\nrozhodnutia krajského súdu o námietke miestnej nepríslušnosti nebude vo veci námietky\nopätovne rozhodovať.\nDňa 23. augusta 2016 bol nariadený termín pojednávania na 31. október 2016,\nktorý bol oznámením okresného súdu z 26. októbra 2016 zrušený z dôvodu čerpania\ndovolenky zákonnej sudkyne z rodinných dôvodov.\nDňa 8. februára 2017 bol nariadený termín pojednávania na 4. máj 2017.\nPojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 4. mája 2017 v neprítomnosti sťažovateľky,\nktorej neúčasť bola ospravedlnená zo zdravotných dôvodov, bolo odročené na 12. jún 2017\nna predvolanie svedkov.\nPojednávanie nariadené na 12. jún 2017 bolo 9. júna 2017 zrušené z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne.\nDňa 3. januára 2018 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni.\n9\n\nDňa 29. júna 2018 okresný súd oznámil zmenu zákonnej sudkyne stranám sporu.\nZároveň boli strany sporu okresným súdom vyzvané na uplatnenie prostriedkov procesného\nútoku a procesnej obrany. Sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu podaním\nz 2. augusta 2018.\nDňa 13. marca 2020 bol nariadený termín pojednávania na 16. jún 2020.\nDňa 1. júna 2020 došlo k preročeniu termínu pojednávania na 19. jún 2020\nz dôvodov na strane zákonnej sudkyne.\nDňa 15. júna 2020 žalovaná doručila okresnému súdu podanie.\nDňa 19. júna 2020 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu zabezpečenia\nvýsluchu svedka odročené na 6. august 2020.\nNa pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6. augusta 2020, bol vyhlásený rozsudok,\nktorý sa v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti doručoval stranám\nsporu.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n26. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n27. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n28. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n\n10\n\n29. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n30. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva a samotné posúdenie veci ústavným súdom\n31. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti tak, ako je vymedzený v samotnej\nústavnej sťažnosti (bod 9 tohto nálezu), je predmetom konania pred ústavným súdom\nposúdenie, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n32. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\n11\n\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty\ninak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n34. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu\nje preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17\na § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak,\naby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania“.\n35. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže\npritom dôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n36. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n\n12\n\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n37. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nv ktorom sťažovateľka vystupuje na strane žalobkyne, tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú. Obsah vyžiadaného\nspisu a ani vyjadrenia predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne právnu a ani skutkovú\nzložitosť prejednávanej veci nepreukazujú. V tejto súvislosti sa ústavný súd stotožňuje\ns argumentáciou sťažovateľky ku skutkovej a k právnej zložitosti prejednávanej veci\nobsiahnutej v bodoch 6 a 19 tohto nálezu.\n38. Z hľadiska povahy veci považuje ústavný súd za relevantné zvýrazniť najmä\nto, že pracovnoprávne spory a mzdové nároky z nich vyplývajúce považuje za spory\nmimoriadne citlivej povahy (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 82/02, IV. ÚS 4/05, III. ÚS 35/07,\nIII. ÚS 1/09), ktoré pripúšťajú chápanie zbytočných prieťahov v prísnejšom meradle,\nako je to pri iných súdnych sporoch, ktoré nemajú súvis s existenčnou otázkou strany\nv spore. V týchto sporoch by súd mal postupovať čo najrýchlejšie a efektívne, a to nielen\nz dôvodu závažných sociálnych dopadov týchto sporov na samotné strany sporu,\nale aj v dôsledku toho, že výklad a používanie právnej úpravy v Zákonníku práce\nsú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov vrátane metodiky\nich postupov v takýchto sporoch. Taktiež z judikatúry ESĽP (napr. Vocaturo\nproti Taliansku, rozsudok z 24. 5. 1991) vyplýva, že pracovnoprávne spory si zo svojej\npovahy vyžadujú urýchlené (expeditious) rozhodnutie, či už ide o prístup k slobodnému\npovolaniu, živobytie sťažovateľa, pokračovanie v zamestnaní, napadnutie skončenia\npracovného pomeru, suspendovanie sťažovateľa, alebo jeho opätovné dosadenie do funkcie,\nalebo ak má žalovaná suma pre sťažovateľa zásadný význam (napríklad vo veciach\ntýkajúcich sa invalidného dôchodku, náhrady škody na zdraví a podobne). Prieťahy\nv takomto type konaní preto môžu v konečnom dôsledku ohroziť až dôveryhodnosť štátnej\nmoci a špecificky súdnej moci v očiach strán sporu, ako aj všeobecné vnímanie fungovania\ndemokratického a právneho štátu verejnosťou (m. m. I. ÚS 345/2014, IV. ÚS 161/2018).\n\n13\n\nIV.B Správanie subjektu (strany sporu)\n39. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľky ako subjektu napadnutého\nkonania v procesnom postavení žalobkyne ústavný súd konštatuje, že prehľad procesných\núkonov vykonaných v napadnutom konaní nedáva podklad na záver, že k predĺženiu\nnapadnutého konania prispela aj sťažovateľka svojím správaním. Naopak, sťažovateľka\nreagovala na výzvy adresované jej zo strany okresného súdu včas a riadnym spôsobom\na zúčastňovala sa nariadených pojednávaní. Ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky\nna pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. mája 2017, nemožno z dôvodu jej riadneho\nzastúpenia právnym zástupcom na tomto pojednávaní pričítať z hľadiska zbytočných\nprieťahov na jej ťarchu.\n40. Pokiaľ predseda okresného súdu a zákonná sudkyňa namietajú, že k zbytočným\nprieťahom\n\nnemuselo\n\ndôjsť\n\nza\n\npredpokladu,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\npodá\n\nsťažnosť\n\npodľa príslušných ustanovení zákona o súdoch ústavný súd hodnotí túto argumentáciu\nz pohľadu existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní ako irelevantnú. Ústavný\nsúd v tomto kontexte poukazuje predovšetkým na relevantnú judikatúru ESĽP [rozsudky\nESĽP vo veciach Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, Komanický\n(č. 6) proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, Bednár proti Slovenskej republike\nz 8. 10. 2013, Klinovská proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013, Csákó proti Slovenskej\nrepublike z 25. 6. 2013, Sika (č. 7) proti Slovenskej republike z 25. 6. 2013, Untermayer\nproti Slovenskej republike z 9. 7. 2013], z ktorej vyplýva záver, že sťažnosť predsedovi\nokresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať za efektívny\nprávny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (k tomu\npozri aj argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v bode 20 tohto nálezu, s ktorou sa ústavný\nsúd stotožňuje). Okrem už uvedeného ústavný súd už v bode 34 tohto nálezu zdôraznil,\nže právo strany v spore na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je previazané\ns povinnosťou, nie oprávnením príslušného všeobecného súdu a v konkrétnej veci\nkonajúceho sudcu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na všeobecný súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14\n\n41. Za irelevantné považuje ústavný súd aj časové hľadisko podania ústavnej\nsťažnosti (podanie v čase, keď okresný súd už koná). Pre posúdenie existencie zbytočných\nprieťahov v príslušnom súdnom konaní je totiž v súlade s už ustálenou judikatúrou\nústavného súdu smerodajný účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Táto sa samotným prerokovaním veci\nneodstraňuje. K nastoleniu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím\nsúdu. K tomu však v čase podania ústavnej sťažnosti nedošlo. V tejto súvislosti sa ústavný\nsúd stotožňuje aj s argumentáciou sťažovateľky obsiahnutou v bode 21 tohto nálezu.\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n42. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu\nbyť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS\n\n32/03,\n\nIV.\n\nÚS\n\n267/04,\n\nIV.\n\nÚS\n\n182/08).\n\nZa\n\nneefektívnu\n\nčinnosť,\n\nktorá môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú\nčinnosť všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n43. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na dlhšie obdobie nečinnosti,\nktoré ústavný súd identifikoval v období od novembra 2015, keď žalovaná podala opätovne\nnámietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu, až do mája 2017, keď sa uskutočnilo\npojednávanie vo veci. V relevantnom období okresný súd vykonal len jednoduchý úkon\noznámenia o tom, že o podanej námietke miestnej nepríslušnosti nebude opätovne konať.\nOkrem\n\ntoho\n\nv\n\nrelevantnom\n\nobdobí\n\nbol\n\nsíce\n\nnariadený\n\ntermín\n\npojednávania\n\nna 31. október 2016, tento však bol z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne\nzrušený.\n\n15\n\n44. Okrem už uvedeného dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu ústavný súd\nidentifikoval aj od júna 2017, keď došlo k opätovnému zrušeniu nariadeného termínu\npojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, až do júna 2018, keď okresný\nsúd po pridelení veci novej zákonnej sudkyni vyzval strany sporu na uplatnenie\nprostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Okolnosť pridelenia veci novej zákonnej\nsudkyni (január 2018) si vyžadovala zvýšené časové nároky novej zákonnej sudkyne\nna účely oboznámenia sa so spisom, nemožno však akceptovať skutočnosť, že k nariadeniu\ntermínu pojednávania došlo po pridelení veci až po uplynutí viac ako dvoch rokov\n(pojednávanie nariadené na jún 2020). Obdobím nečinnosti sa vyznačuje aj obdobie\nod augusta 2018, keď sa sťažovateľka vyjadrila k výzve okresného súdu, až do júna 2020,\nkeď bol vo veci nariadený termín pojednávania.\n45. Ako nesústredený hodnotí s prihliadnutím na uznesenie krajského súdu\nč. k. 7 NcC 29/2015-142 z 9. septembra 2015, ktorým tento rozhodol, že miestne\npríslušným je na prejednanie a rozhodnutie veci žaloby okresný súd, ústavný súd postup\nokresného súdu po podaní žaloby, ktorým bola vec nesprávne postúpená Okresnému súdu\nŽilina.\n46. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom\nkonaní za taký, ktorý bol poznačený ničím neospravedlniteľnou nečinnosťou okresného\nsúdu, ako aj nesústredenosťou a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu\nprávnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania\nbez právoplatného skončenia veci. V napadnutom konaní došlo k neodôvodneným\nprieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania strán v spore,\nale výlučne v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Na tomto závere nič nemení\nani práceneschopnosť\n\nkonajúcej\n\nsudkyne\n\nči\n\njej\n\nenormné\n\npracovné\n\nzaťaženie\n\n(bod 16 tohto nálezu), ktoré nesmú ísť na ťarchu strany v spore – sťažovateľky\n(m. m. I. ÚS 270/2016).\n\n16\n\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n47. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania, ktorá ku dňu\nrozhodovania ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti presahuje obdobie 5 rokov, pričom\nvec nie je právoplatne skončená, berúc do úvahy ničím neodôvodnenú nečinnosť okresného\nsúdu v kontexte opodstatnenej argumentácie sťažovateľky, ako aj nesústredenú činnosť\nokresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil porušenie práv sťažovateľky\nzaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n48. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n49. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom nebolo do času rozhodnutia\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný\nsúd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\n17\n\nK bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n50. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n51. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Berúc do úvahy dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ako aj dobu\nnečinnosti okresného súdu a jeho nesústredený postup, podľa názoru ústavného súdu\nprichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nako peňažnej protihodnoty utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 178/2013).\n52. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 7 500 € z dôvodov uvedených v bodoch 10 a 11 tohto nálezu.\n53. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n54. Zohľadňujúc špecifiká posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku napadnutého\nkonania spôsobenú nečinnosťou okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľky,\nktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľku a berúc\n18\n\ndo úvahy predovšetkým osobitný význam, ktorý pre sťažovateľku rozhodnutie vo veci\nmá, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nprimerané\n\npriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 2 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri stanovení sumy\nprimeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal nielen na mimoriadny\nvýznam, ktorý pre sťažovateľku spor vyvolaný jej žalobou vo veci okamžitého skončenia\npracovného pomeru má, ale aj na konkrétne okolnosti determinujúce predmet sporu,\na to negatívne dôsledky spojené s uplatnením na trhu práce previazané s riadiacou pozíciou,\nktorú sťažovateľka v pracovnoprávnom vzťahu vykonávala (k tomu pozri aj argumentáciu\nobsiahnutú v bode 22 tohto nálezu, s ktorou sa ústavný súd stotožňuje).\n55. Už len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že stanovenie sumy primeraného\nfinančného zadosťučinenia sa spravuje pravidlami nemajúcimi charakter matematického\nvzorca, v ktorom by bola premennou výlučne len doba nečinnosti či suma za stanovenú\ndobu nečinnosti všeobecného súdu, ale špecifikami konkrétneho prejednávaného prípadu.\nAj z uvedeného dôvodu preto pre uplatnenie sumy primeraného finančného zadosťučinenia\nnemôže sám osebe obstáť matematický vzorec uvádzaný sťažovateľkou (bod 11 tohto\nnálezu).\n56. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu sťažovateľky na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume prevyšujúcej sumu 2 000 € nevyhovel\ntak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n57. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne\nalebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n58. Úspešná sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu trov konania.\n\n19\n\n59. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2020 (prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie\nvyjadrenia k veci) a režijného paušálu k trom úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.\n60. Celková suma náhrady trov konania bola v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky\nnavýšená o daň z pridanej hodnoty, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je jej platcom.\nCelková suma náhrady trov konania predstavuje sumu 675,43 € (bod 4 výroku nálezu).\n61. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVI.\n62. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní", "práca, pracovný pomer-okamžité zrušenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/599/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:047ecaa0-ca70-41fd-8eea-7f02bad2200d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2"}, {"guid": "ussr:11be35f4-e20e-41f3-960b-dae3133e00ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.270.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 270/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 270/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.270.2016.2"}, {"guid": "ussr:472d9155-0c86-41a5-b2be-f14df1ef572f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 345/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/2014 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:472d9155-0c86-41a5-b2be-f14df1ef572f"}, {"guid": "ussr:cf090aab-1d7a-4d84-bb3e-8b5b6f0d0e08", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf090aab-1d7a-4d84-bb3e-8b5b6f0d0e08"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:655d9eb8-ed8a-4c09-8960-7c0b8ec903cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/09 z 17. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-17", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655d9eb8-ed8a-4c09-8960-7c0b8ec903cf"}, {"guid": "ussr:ff55c7ea-7d5f-428d-b292-ef1e418840a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 35/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/07 z 19. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-19", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff55c7ea-7d5f-428d-b292-ef1e418840a4"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:37a5faeb-df32-47a4-8b2b-2472f12f7f32", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37a5faeb-df32-47a4-8b2b-2472f12f7f32"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06908fcf-92f2-44b5-a502-c44b522c8a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/02 z 20. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-20", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06908fcf-92f2-44b5-a502-c44b522c8a9a"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "5302fe51-d186-4060-881a-0a19a2943178:734fcbd7-2c1f-4279-8fa6-afbd99af3a0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Cpr/4/2015", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 17Cpr/4/2015 z 5. 5. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5302fe51-d186-4060-881a-0a19a2943178:734fcbd7-2c1f-4279-8fa6-afbd99af3a0c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7b8741dc-fb85-4284-a455-9aac9913b9a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.237.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 237/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.237.2024.2"}, {"guid": "ussr:02999f84-7728-43b5-903d-1f58e20eca57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.620.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2023 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.620.2023.1"}, {"guid": "ussr:1144359e-6ded-4a53-a660-d670a0422cdf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.170.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.170.2023.2"}, {"guid": "ussr:f6692abf-2e5e-4dc7-beca-046f886ba1b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.49.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.49.2023.2"}, {"guid": "ussr:a6ec4d22-2b4a-4bb3-96f3-4ef747610c85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.495.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 495/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 495/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.495.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc2663a7-f1a1-4bdb-aef3-14d055ccb0b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.437.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 437/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 437/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.437.2022.1"}, {"guid": "ussr:8a044a5b-4456-412b-a1e7-e7ce99c64c0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2"}, {"guid": "ussr:f4be7093-6886-49ed-923d-664548b58a39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.117.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.117.2021.2"}, {"guid": "ussr:2999b764-2baa-4164-a42d-835e22854d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.594.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 594/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 594/2020 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.594.2020.1"}, {"guid": "ussr:b6bcde7a-5530-4fa1-b042-eb0c7c116371", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.483.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 483/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 483/2020 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.483.2020.1"}, {"guid": "ussr:68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2"}, {"guid": "2e934c09-f5c0-4f0a-9d64-9fa192e8d08d:43f6afba-3e2f-4c2f-8149-8d73cd6ffe8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "spisova_znacka": "6Cdo/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1"}]}