{"guid": "ussr:3bfcea1b-a532-4efa-b9aa-2873bf02de88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 371/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3bfcea1b-a532-4efa-b9aa-2873bf02de88", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 371/2020-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou,\nAndreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Csp 16/2018 a jeho uznesením z 22. februára\n2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo\nna rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nMartin v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Csp 16/2018 a jeho uznesením z 22. februára 2019\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 18 Csp 16/2018 z 22. februára 2019\nz r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania\nv sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet advokátky\nJUDr. Gabriely Kľačanovej, Andreja Kmeťa 28, Martin, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého postupu, sťažnostná argumentácia a rekapitulácia\nvyjadrení účastníkov konania\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 25. augusta\n2020 na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 37 ods. 3 listiny, práva\nna spravodlivý proces a rovnosť zbraní podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Csp 16/2018 (ďalej len „namietané\nkonanie“) a jeho uznesením z 22. februára 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na okresnom súde\ndomáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Uznesením č. k. 18 Csp 16/2018-66\nz 29. marca 2018 okresný súd žalovanej zakázal realizovať výkon záložného práva\nna základe záložnej zmluvy zo 14. augusta 2015 k špecifikovaným nehnuteľnostiam\n2\n\nvo výlučnom vlastníctve sťažovateľa, sťažovateľovi uložil povinnosť v stanovenej lehote\npodať žalobu vo veci samej a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,\no výške ktorej mal rozhodnúť okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia. O výške náhrady\nrozhodol okresný súd uznesením č. k. 18 Csp 16/2018-79 z 3. januára 2019 (ďalej len\n„pôvodné uznesenie“) tak, že náhradu trov konania priznal vo výške 1 123,80 €. Okresný\nsúd následne sťažovateľovi doručil uznesenie č. k. 18 Csp 16/2018-92 z 22. februára 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým zmenil pôvodné uznesenie vydané vyšším\nsúdnym úradníkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľovi trovy konania\nvo výške 160,12 €. O trovách rozhodoval opätovne na základe sťažnosti žalovanej\nzo 7. januára 2019, ktorú sťažovateľovi pred vydaním napadnutého uznesenia nedoručil.\n3. Sťažovateľ nemal nijakú možnosť zaujať stanovisko k právnej argumentácii\nžalovanej, pričom pôvodné uznesenie zmenil okresný súd na základe sťažnosti žalovanej\nv jeho neprospech. Takýmto postupom podľa sťažovateľa okresný súd znemožnil realizáciu\njeho procesných práv, vytvoril stav nerovnosti medzi sťažovateľom a žalovanou\nznevýhodnením sťažovateľa, keď právna argumentácia žalovanej mala zásadný vplyv\nna obsah napadnutého uznesenia. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené\n12. marca 2019, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok ani dovolanie.\n4. Sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu závažného\nzásahu do jeho základných práv. Uplatnenú výšku odôvodnil spôsobenou nemajetkovou\nujmou z pociťovanej neistoty, poníženia, duševného a citového utrpenia, stresu, obavy,\npretože mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv v prebiehajúcom súdnom\nkonaní. Žije v neistote a napätí, pociťuje krivdu, keď iní v porovnateľných veciach majú\nreálnu možnosť realizovať svoje základné práva a s ním okresný súd nezaobchádza\nzákonným spôsobom.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal\nnález, že okresný súd v namietanom konaní porušil sťažovateľom označené práva. Navrhol\nústavnému súdu zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie\nkonanie. Navrhol aj priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré mu\n3\n\nvyplatí okresný súd. Napokon navrhol ústavnému súdu, aby mu priznal právo na náhradu\ntrov konania vo výške 346,26 € predstavujúcej trovy právneho zastúpenia.\n6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 4. septembra\n2020 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a otázke vhodnosti\nústneho pojednávania. Možnosť na vyjadrenie poskytol ústavný súd aj žalovanej ako\nzúčastnenej osobe.\n7. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 542/2020\nz 18. septembra 2020 uviedla, stotožňujúc sa s vyjadrením zákonnej sudkyne JUDr. Heleny\nMenichovej, že okresný súd konal pri rozhodovaní v súlade s § 239 až § 250 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\nProcesná úprava sťažnosti neobsahuje výslovne takú úpravu, ako je to pri odvolaní podľa\n§ 373 ods. 3 CSP, teda výslovne neukladá súdu povinnosť doručiť sťažnosť ostatným\nsubjektom s výzvou na vyjadrenie k nej. Sťažnosť bola do Civilného sporového poriadku\nzavedená ako novokoncipovaný inštitút, ktorého účelom je okrem iného aj hospodárnosť\na rýchlosť konania a zákon v § 248 a nasl. CSP rozsah vyjadrenia protistrany na tento\nprocesný úkon neurčil. Až aplikačná a rozhodovacia prax súdov extenzívnym výkladom\nčl. 9 CSP ustálila obdobný postup, ako vyplýva z § 373 ods. 3 CSP. Predsedníčka súdu\nsúhlasila s upustením pojednávania vo veci.\n8. Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu ústavný súd doručil sťažovateľovi\nna vyjadrenie spolu so žiadosťou o oznámenie, či trvá na ústnom pojednávaní. Sťažovateľ\nsúhlasil s upustením od ústneho prejednania veci. Nestotožnil sa s právnym názorom\nokresného súdu o neexistencii právnej úpravy ukladajúcej povinnosť konajúcemu súdu\nzaslať strane sporu sťažnosť podanú protistranou. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) v súlade s čl. 154c ods. 1 ústavy podľa neho zabezpečuje väčší\nrozsah ústavných práv a slobôd, pričom odkázal na rozsudok Trančíková proti Slovenskej\nrepublike. Sťažovateľ nemal nijakú možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok súdneho\nkonania o sťažnosti, čím došlo podľa neho k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho\nkonania a k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušená bola zásada rovnosti zbraní ako\n4\n\nsúčasť práva na spravodlivý proces, keď sa sťažovateľ dostal do podstatne nevýhodnejšej\nsituácie ako jeho oponent, ktorým je nebanková spoločnosť (rozsudok ESĽP Dombo Beheer\nB.V. z 27. 10. 1993, bod 33). Upriamil pozornosť aj na rozsudok ESĽP Ernst and Other\nz 15. júla 2003 týkajúci sa rovnakého práva k súdnym spisom a iným dokumentom\na rozsudok Bechbeger z 20. novembra 2001, v zmysle ktorého každému účastníkovi\nkonania musí byť daná možnosť oponovať argumentom predneseným iným účastníkom.\nNapokon sťažovateľ uviedol, že zotrváva na svojej ústavnej sťažnosti, a vyčíslil si trovy\nkonania vo výške 533,88 €.\n9. Zúčastnená osoba v stanovenej lehote nevyužila možnosť vyjadriť sa.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.\nII.\nRelevantná právna úprava a východiská ústavného súdu\n11.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11.2 Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n11.3 Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n11.4 Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n11.5 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n5\n\n11.6 Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11.7 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.\nTomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby\nbola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré\ntento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu\npredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n14. Princíp rovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) tvorí základný definičný\nprvok práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasťou každého\nprávneho štátu, ktorý sa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy.\nRovnosť účastníkov konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností\n6\n\nna uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva\nv tom, že všetci účastníci civilného konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,\nktoré sa uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo\ndiskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo\nprocesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom\na ktorý z účastníkov je žalovaný (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02, II. ÚS 135/05,\nIV. ÚS 126/09). Citované ustanovenie ústavy teda zaručuje len procedurálnu rovnosť\nv určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého, či dokonca želaného výsledku\npre každého účastníka takéhoto konania.\n15. Rovnosť strán v civilnom konaní je v rozhodnutiach ESĽP vyjadriteľná\nprincípom rovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie preto v kontexte princípu rovnosti\nzbraní zabezpečuje, aby každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr. De Haes\na Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, § 53 alebo Ankerl\nproti Švajčiarsku, rozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91, § 38).\n16. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná\nprimeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú\ndo podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. S princípom rovnosti zbraní\nje nerozlučne spätá kontradiktórnosť ako univerzálny právny princíp platný v celom\nprávnom poriadku, teda aj v občianskom súdnom konaní, a súd každého druhu a stupňa ho\nmusí plne rešpektovať. Dôvodom je fakt, že jednou z jeho hlavných funkcií je oboznámiť\núčastníka konania so všetkými dokumentmi a dôkazmi, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie,\na poskytnúť mu možnosti sa k nim vyjadriť. Ide predovšetkým o dôkazy, stanoviská\na vyjadrenia protistrany v konaní alebo dôkaz, resp. stanovisko nezúčastneného subjektu\n(znalec, svedok a pod.) či zabezpečeného samotným konajúcim orgánom z vlastnej\niniciatívy. Tým sa účastníkovi konania garantuje právo byť vypočutý (audiatur et altera\npars) či právo na obhajobu. Ani podľa ústavného súdu však zásada kontradiktórnosti nemá\nabsolútny charakter, pretože existujú aj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti\n7\n\nprípadu alebo procesnej situácie vylučujú uplatňovanie tejto zásady (napr. rozhodnutie\nsp. zn. III. ÚS 481/2012).\n17. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale\ni zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\ns cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002\nvo veci Komanický proti Slovenskej republike, body 45 a 46, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015\nvo veci Trančíková proti Slovenskej republiky). Inými slovami, z princípu kontradiktórnosti\nkonania vyplýva, že aj samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej\nmiery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné,\nči obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať\nalebo sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je na účastníkovi konania, aby sám posúdil,\nči určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok\nESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 18990/91, body\n27 a 29, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike),\na pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (rozsudok ESĽP\nz 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001 vo veci F. R. proti\nŠvajčiarsku).\n18. Vychádzajúc z predmetu rozhodovania v napadnutom konaní (výška náhrady trov\nkonania, pozn.), ústavný súd konštatuje, že ESĽP už v minulosti riešil obdobné prípady, kde\nbolo namietané porušenie zásady kontradiktórnosti z dôvodu, že odvolací súd nezaslal\nodvolanie (v našom právnom poriadku sťažnosť, pozn.) proti výroku o trovách konania\nprotistrane (Beer proti Rakúsku, rozsudok, 6. 2. 2001, č. 30428/96, body 18 – 21, Baumann\nproti Rakúsku, rozsudok, 7. 1. 2005, č. 76809/01, bod 48), pričom dospel k záveru\no porušení tejto zásady a zároveň aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Ústavný súd sa v minulosti rovnako zaoberal prípadmi, keď sťažnosť strany\ncivilného konania proti uzneseniu o výške trov konania nebola pred rozhodnutím o nej\ndoručená protistrane (nálezy vo veciach vedených pod sp. zn. II. ÚS 210/2018,\n8\n\nIII. ÚS 220/2018, III. ÚS 147/2020, IV. ÚS 335/2020), resp. aj situáciou, keď vyjadrenie\nk sťažnosti nebolo doručené sťažovateľovi pred rozhodnutím o nej (III. ÚS 156/2020).\nKonštatoval porušenie princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti, teda aj čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (v prvom z uvedených nálezov ale s odkazom na čl. 48 ods. 2\nústavy pre existenciu špeciality tohto článku vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v namietanom konaní a napadnutým uznesením okresného súdu\n20. Čo sa týka namietaného porušenia práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý\nproces a rovnosť zbraní a práva na rovnosť účastníkov konania, ústavný súd konštatuje,\nže nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že sťažovateľovi ani jeho právnej zástupkyni\nnebola v konaní doručená písomná sťažnosť žalovanej proti pôvodnému uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka (bod 2). Z ústavnej sťažnosti a vyjadrení účastníkov konania vyplýva,\nže sudkyňa okresného súdu ako súdu prvej inštancie rozhodla o sťažnosti smerujúcej proti\npôvodnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bez toho, aby túto sťažnosť poslala\nsťažovateľovi na vyjadrenie. Okresný súd vo svojom stanovisku uviedol, že to nebolo\nvýslovnou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona a takýto postup sa ustálil až následnou\npraxou.\n21. Ústavný súd vychádza z povahy sťažnosti ako prostriedku procesnej obrany proti\nuzneseniam súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom. Sťažnosť je v Civilnom\nsporovom poriadku koncipovaná ako prostriedok nápravy, ktorým sa nepochybne okrem\niného sleduje aj naplnenie zásady efektívnosti, hospodárnosti, rýchlosti konania (o sťažnosti\nrozhoduje sudca toho istého súdu, sťažnosť nemá devolutívny účinok, je možné ňou\nnapadnúť len vymedzenú úzku skupinu rozhodnutí, ktoré sa zákonodarca rozhodol vylúčiť\nz prieskumu súdom vyššej inštancie). Tento záver podporuje i dôvodová správa\n9\n\nk Civilnému sporovému poriadku. Sťažnosť nie je opravný prostriedok (aj keď medzi\nsťažnosťou a opravnými prostriedkami možno badať určité spoločné črty), akým je\nodvolanie či dovolanie (ktorými je možné napadnúť rozhodnutia vo veci samej), a preto je\nnamieste, aby ústavný súd požadoval pre účely posúdenia porušenia základných práv\nv konaniach o sťažnosti podľa Civilného sporového poriadku vyššiu mieru intenzity\npochybení, nedostatkov spočívajúcich v konaní či opomenutí porušovateľa.\n22. Prisvedčiť je možné argumentácii okresného súdu, že Civilný sporový poriadok\nv ustanoveniach o sťažnosti (§ 239 a nasledujúce) explicitne nezakotvuje povinnosť súdu\ndoručiť sťažnosť, prípadné vyjadrenie k sťažnosti alebo iné, ďalšie podanie protistrane ani\npovinnosť umožniť stranám vyjadriť sa k takýmto podaniam. Absencia výslovnej právnej\núpravy na vytvorenie potrebného priestoru sporovým stranám na oboznámenie sa\ns podaniami\n\nprotistrany\n\na\n\nmožnosť\n\nvyjadriť\n\nsa\n\nvšak\n\nautomaticky\n\nneznamená,\n\nže v sťažnostnom konaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje.\n23. Ústavný súd vo svojom skoršom rozhodnutí vo veci sp. zn. III. ÚS 220/2018\ndospel k záveru, že princíp kontradiktórnosti nachádza uplatnenie aj v konaní o sťažnosti\npodľa § 239 a nasledujúcich CSP, pričom pristúpil k vysloveniu porušenia práv, ku ktorému\ndošlo tým spôsobom, že všeobecný súd sťažnosť proti uzneseniu súdneho úradníka\nnedoručil na vyjadrenie protistrane.\n24. Ústavný súd konštatuje, že skutkové okolnosti vo veci sp. zn. III. ÚS 220/2018 sú\nv podstatnom\n\nzhodné\n\ns okolnosťami\n\nv\n\nteraz posudzovanom\n\nprípade.\n\nOkolnosti\n\nposudzovaného prípadu nedávajú dôvod na odklon od uvedených záverov. Sťažovateľ\nnemal do doručenia napadnutého uznesenia informáciu o tom, že sťažnosť bola podaná\na že konanie o nej prebieha. V dôsledku toho nemal žiadnu možnosť sa k nej vecne vyjadriť,\nhoci napadnuté uznesenie (teda aj podaná sťažnosť) smerovali v jeho neprospech\n(stotožnením sa okresného súdu s argumentmi žalovanej došlo k zníženiu výšky priznaných\ntrov konania). Napriek tomu, že v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka\npodľa Civilného sporového poriadku nejde o rozhodovanie vo veci samej (teda o predmete\nhmotnoprávneho sporu), v dôsledku postupu okresného súdu, ktorý sťažovateľovi nedoručil\n10\n\nvyjadrenie žalovanej, dosiahla intenzita zásahu do práv sťažovateľa ústavnoprávne\nrelevantnú úroveň.\n25. Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto ústavnej sťažnosti vychádzal z už citovanej\njudikatúry ESĽP, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti. Za rozhodujúce skutočnosti\npovažoval, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ako súdu prvej inštancie nie je\nprípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, teda namietaný zásah do princípu\nrovnosti zbraní, ako aj kontradiktórnosti nebolo možné zhojiť v nasledujúcom inštančnom\nkonaní, a zároveň to, že v dôsledku sťažnosti bolo pôvodné uznesenie okresného súdu\nvydané vyšším súdnym úradníkom zmenené v neprospech sťažovateľa a bolo ním\nrozhodnuté o jeho subjektívnych právach, resp. povinnostiach. Ústavný súd nezistil\nrelevantný a zásadný dôvod na to, aby sa v civilnom konaní, ktoré je v zásade\nkontradiktórne, uplatnila výnimka z tohto princípu v konaní o sťažnosti, v ktorom sa tiež\nrozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach.\n25.1 Ústavný súd nemohol akceptovať obranu okresného súdu spočívajúcu\nv argumentácii, že ide o nový procesný inštitút. Vychádzajúc z povahy konania o sťažnosti,\ntu niet zásadného rozdielu oproti konaniu o opravnom prostriedku, kde sa princíp rovnosti\nzbraní a kontradiktórnosti uplatňuje v zákonom vymedzenom rozsahu. Ústavný súd\nakcentuje čl. 9 základných princípov CSP, podľa ktorého strany majú právo oboznámiť sa\nokrem iného s návrhmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí\nzákon. Hoci Civilný sporový poriadok žiadny osobitný rozsah vyjadrenia protistrany\nv danom prípade nestanovuje, to neznamená, že z ústavnoprávneho hľadiska nemusí byť\nzabezpečená rovnosť zbraní a kontradiktórnosť aspoň v minimálnom rozsahu (v súlade\ns princípom hospodárnosti konania, pozn.), berúc do úvahy aj skutočnosť, že sa\nv okolnostiach posudzovanej veci rozhodovalo o rozsahu povinnosti náhrady trov konania\n(obdobne ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ,\nTOMAŠOVIČ a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 878,\n879.).\n26. Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním\nv konečnom dôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej\n11\n\nochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať strane\nkonania, ktorý sa tejto ochrany domáha.\n27. Aj v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127\nods. 1 ústavy ústavný súd uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu,\nv rámci ktorej uprednostní ten výklad právnej normy, ako aj súvisiacich právnych noriem,\nktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných\npráv (IV. ÚS 96/06, II. ÚS 148/06).\n28. Po vecnom preskúmaní námietok sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že sú\nopodstatnené a dôvodné v časti porušenia práva na rovnosť s ostatnými účastníkmi konania,\nktoré zahŕňa aj rovnosť zbraní a úzko súvisí s právom na kontradiktórne konania\nimplikovaným v práve na súdnu ochranu. Z toho dôvodu v okolnostiach posudzovanej veci\ndospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu, ktorý bol zavŕšený napadnutým\nuznesením, došlo k neprípustnému zásahu do tohto osobitného základného práva\nupraveného v čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj do základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. aj do práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté uznesenie okresného\nsúdu ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\n(body 1 a 2 výroku nálezu).\n29. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n30. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n\n12\n\n31. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac sa\nprávnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), doručiť sťažnosť žalovanej proti pôvodnému uzneseniu sťažovateľovi\nna vyjadrenie a následne opätovne rozhodnúť o sťažnosti žalovanej podanej proti\npôvodnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, rešpektujúc obsah a zmysel práv,\nktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.\n32. Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 5 000 €. K jeho návrhu ústavný súd predovšetkým uvádza, že priznanie\nfinančného zadosťučinenia je fakultatívne (§ 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný\nsúd v posudzovanej veci finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, pričom\nvychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa sa v tomto\nkonaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého rozhodnutia okresného súdu\na vrátením veci na ďalšie konanie. Okresný súd bude totiž v ďalšom rozhodovaní viazaný\nprávnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí podľa § 134 zákona o ústavnom súde.\nIV.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n35. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sťažovateľovi patrí náhrada\ntrov konania v sume 346,26 €, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019\n13\n\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 163,33 €\nvrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Ústavný súd preto priznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 346,26 €, ktorú je okresný súd\npovinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia\n(bod 3 výroku nálezu). Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu\nokresného súdu doručené ústavnému súdu 2. októbra 2020 ústavný súd sťažovateľovi\nnepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel\nk bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "sťažnosť", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/16/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d5bf180-c1fc-40b8-9074-3ef94ab2f220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.335.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.335.2020.1"}, {"guid": "ussr:4fd78cde-766a-47fc-917f-f44a8b4b5131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2"}, {"guid": "ussr:2c3783a5-134b-4a27-b0c0-8edb7089d58d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.156.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.156.2020.1"}, {"guid": "ussr:3e51913f-262f-4dca-86ed-98a9ed93d0bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 210/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "c5412bfe-f67a-4b85-a5f1-dacaa4429c1a:34c10e49-0e14-45da-8544-9d712f8d49bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/16/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18Csp/16/2018 z 6. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2019-06-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5412bfe-f67a-4b85-a5f1-dacaa4429c1a:34c10e49-0e14-45da-8544-9d712f8d49bf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:293e5999-f59e-47fd-bc19-d8e0d5fa9aba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.597.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 597/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 597/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.597.2023.1"}, {"guid": "ussr:9b0f1e4d-2e0f-4f64-8b23-9aa2acc1d965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 615/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 615/2021 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1"}, {"guid": "ussr:2b7a171f-b82e-4d80-ba28-0b1834d0b58e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.9.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2022 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.9.2022.1"}, {"guid": "ussr:3888e36a-6713-443c-99c4-1c9f3b2437e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.300.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 300/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.300.2021.2"}, {"guid": "ussr:b35dd4e6-bb6f-4e12-bd41-699bb32b1aef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.105.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 105/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.105.2021.2"}, {"guid": "ussr:2e61aec8-0749-43df-a2e3-e8194617feb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.5.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.5.2021.2"}]}