{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 372/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2/text", "citacie_n": 236, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 372/2020-74\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej advokátom JUDr. Ľudovítom\nFöldesom, Domašská 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 80/2017 z 28. marca 2019\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Cdo 80/2017 z 28. marca 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 80/2017\nz 28. marca 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 533,88 € (slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej\nprávneho zástupcu JUDr. Ľudovíta Földesa, Domašská 11, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIV. ÚS 372/2020-16 z 25. augusta 2020 podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 80/2017 z 28. marca 2019\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako\nžalobkyňa domáhala proti obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej aj „žalovaná“\n\nalebo „zúčastnená osoba“), uloženia povinnosti uzatvoriť so sťažovateľkou kúpnu zmluvu\nna prevod vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome v zmysle ustanovení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\n2\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) ako nájomca bytu voči\nvlastníkovi bytového domu.\n3. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) ako súd prvej inštancie\nv poradí druhým rozsudkom sp. zn. 7 C 416/2004 z 2. júna 2016 (ďalej len „rozsudok súdu\nprvej inštancie“) žalobu sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala\nsťažovateľka odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) potvrdil\nrozhodnutie okresného súdu rozsudkom sp. zn. 6 Co 414/2016 z 25. januára 2017 (ďalej len\n„rozhodnutie odvolacieho súdu“). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala sťažovateľka\ndovolanie z dôvodu existencie vady napadnutého rozhodnutia podľa § 420 písm. f) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd rozhodol\nuznesením sp. zn. 5 Cdo 80/2017 z 29. októbra 2018 o odklade právoplatnosti rozhodnutia\nkrajského súdu. Neskôr napadnutým rozhodnutím podané dovolanie odmietol z dôvodov\npodľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n4. Ústavnou sťažnosťou sťažovateľka napáda rozhodnutie najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania z dôvodu, že dovolací súd nesprávne posúdil prípustnosť dovolania.\nNamieta, že formalisticky odmietol dovolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom\nposúdení veci podľa § 447 písm. f) CSP, keď uviedol, že sťažovateľka nenaformulovala\nkonkrétnu právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n5. Sťažovateľka dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP vymedzila tak,\nže odvolací súd v napadnutom rozsudku nesprávne aplikoval na skutkový a právny stav veci\n§ 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 29 ods. 6 tohto zákona, ak uviedol,\nže žalovaná môže previesť vlastnícke právo k bytu podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z. z.\ndo vlastníctva sťažovateľky, ale len v prípade, ak sa žalovaná rozhodne byt predať. Podľa\nmienky sťažovateľky zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. nevyplýva,\nže vlastník bytového domu má povinnosť previesť vlastnícke právo k bytu na nájomcu iba\nv prípade, ak sa rozhodne tento byt predať. Ďalej argumentovala, že právny predchodca\n3\n\nžalovanej – štátny podnik ako vlastník bytového domu mal povinnosť previesť na nájomcov\nvlastnícke právo k bytom v bytovom dome, ak ho o to požiadali, a táto povinnosť prešla aj\nna terajšieho vlastníka bytového domu ako žalovanej, a to podľa § 29 ods. 2, 4, 5 a 6 zákona\nč. 182/1993 Z. z. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom je v rozpore aj s § 29\nods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Výslovne uviedla: „... primárnou otázkou určujúcou\npredmet celého súdneho sporu ako to vyplýva aj z vymedzenia dovolacích dôvodov\nv dovolaní, ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená bolo, či je\npovinný súčasný vlastník bytu v zmysle ust. zák. č. 182/1993 Z. z. na nájomcu, dovolateľku,\npreviesť vlastníctvo k bytu iba v prípade, ak sa rozhodne previesť vlastnícke právo k bytu\nterajší vlastník bytového domu a aj predmetného bytu zo svojho vlastníctva...“\n6. Sťažovateľka tvrdí, že neboli splnené zákonné dôvody na odmietnutie jej\ndovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Zastáva názor, že ňou podané\ndovolanie bolo riadne odôvodnené podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 428 CSP.\nNajvyšší súd rozhodol arbitrárne a napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď\nuviedol, že sťažovateľka nenaformulovala právnu otázku, ktorá dovolacím súdom dosiaľ\nnebola riešená.\n7. Okrem toho sťažovateľka namieta, že senát najvyššieho súdu rozhodoval o jej\ndovolaní v nezákonnom zložení, keď o odklade právoplatnosti rozsudku krajského súdu\nnapadnutého dovolaním rozhodoval senát 5C v zložení JUDr. Jana Bajánková –\npredsedníčka senátu, JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Danica Kočičková a napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu vydal senát 5C v zložení JUDr. Jana Bajánková –\npredsedníčka senátu, JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD., čím malo\ndôjsť k porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety\nústavy.\n8. Zároveň sťažovateľka namieta, že mala oprávnené zákonné očakávanie\nna nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu ako jeho nájomca v zmysle zákona č. 182/1993\nZ. z., ktoré nebolo naplnené. Z tohto dôvodu došlo napadnutým rozhodnutím najvyššieho\n\n4\n\nsúdu aj k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nv spojení s právom na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie ňou označených\npráv napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Napadnuté rozhodnutie žiada zrušiť a vec\nvrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka si uplatňuje aj nárok na náhradu\ntrov konania proti najvyššiemu súdu.\nII.\nVyjadrenia účastníkov konania a zúčastnených osôb\n10. Ústavný súd upovedomil v zmysle § 33 ods. 1 a § 126 zákona o ústavnom súde\nprípisom zo 7. septembra 2020 o podanej ústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu obchodnú\nspoločnosť\n\n, a oboznámil ju s možnosťou vyjadriť sa k podanej ústavnej\n\nsťažnosti.\n11. Zúčastnená osoba sa vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu\n28. septembra 2020. Uviedla, že najvyšší súd ako dovolací súd svoje rozhodnutie\no odmietnutí dovolania sťažovateľky odôvodnil dostatočne, napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nie je arbitrárne a žiadnym spôsobom neporušuje sťažovateľkou označené\npráva. Vyslovila názor, že sťažovateľka dovolacie otázky nenaformulovala jasne a určito,\npreto najvyšší súd jej dovolanie odmietol. Ďalej uviedla, že obchodná spoločnosť\n, nie je vlastníkom domu v zmysle § 5 ods. 5, resp. ods. 7 zákona\nč. 182/1993 Z. z., a preto aj prípadné riešenie otázky, či § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.\nzaväzuje tohto vlastníka domu odpredať byt nájomcovi bez ohľadu na jej vôľu vlastníka byt\npredať, je pre riešenie tohto prípadu irelevantné. K prípadnému porušeniu základného práva\nna zákonného sudcu poukázala zúčastnená osoba na Rozvrhy práce Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky pre roky 2018 a 2019 s tým, že zmena v osobe zákonného sudcu bola\nvykonaná v súlade s týmito dokumentami. Okrem toho poukázala na pomer hlasov, ktorým\n\n5\n\nnapadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu bolo prijaté (3:0), s tým, že hlas meniaceho sa\nčlena senátu by neovplyvnil výsledok konania.\n12. Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti prípisom č. k. KP 3/2020-427,\nCpj 152/2020 zo 17. septembra 2020 písomne vyjadril aj predseda najvyššieho súdu\nJUDr. Ján Šikuta, PhD. (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), ktorý v relevantnej časti\nsvojho vyjadrenia uviedol, že z hľadiska sťažovateľkou tvrdenej prípustnosti dovolania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP je názor najvyššieho súdu, že nesprávne právne posúdenie\nnespôsobuje procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP v súlade s jeho doterajšou\nrozhodovacou praxou. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP poukázal\npredseda najvyššieho súdu opätovne na existujúcu prax senátov najvyššieho súdu, že\ndovolateľ je povinný vymedziť dovolaciu otázku dostatočne určito, čo v prípade\nsťažovateľky nebolo splnené. Sťažovateľka neuviedla konkrétnu právnu otázku, na jej jasné\nformulovanie nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie porušenia viacerých\nustanovení právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu je podľa jeho\nnázoru súladné so zákonom a s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\n13. K namietanému nezákonne zloženému senátu, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal, poukázal, že k zmene v zložení senátu došlo z dôvodu skončenia dočasného\npridelenia sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej, a to ku 31. decembru 2019 (správne zrejme\n2018, pozn.), ktorá bola nahradená v súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu.\n14. Predseda najvyššieho súdu uzavrel, že ústavnú sťažnosť žiada ako nedôvodnú\nzamietnuť, a zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n15. Vyjadrenie zúčastnenej osoby a predsedu najvyššieho súdu ústavný súd zaslal\nna prípadné zaujatie stanoviska sťažovateľke, ktorá v písomnej replike z 11. októbra 2020\nuviedla, že naďalej zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti, a to z dôvodu, že najvyšší súd\nvo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil jej argumentáciu týkajúcu sa\nformalistického až arbitrárneho prístupu najvyššieho súdu k formulácii dovolacej otázky\n\n6\n\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Stroho poukázal iba na príslušné zákonné ustanovenia,\nneuviedol konkrétne rozhodnutia prezentujúce ním uvádzanú ustálenú rozhodovaciu prax.\n16. Sťažovateľka na podporu svojich nárokov poukázala na rozhodovaciu prax\nústavného súdu týkajúcu sa výkladu právnych noriem a formalistického prístupu súdov\nk týmto normám, ktorý nie je žiaduci a popiera účel a význam základného práva na súdnu\nochranu (I. ÚS 155/2017, IV. ÚS 1/02), rozoberajúcu požiadavky na riadne a mimoriadne\nopravné prostriedky (II. ÚS 78/02) a podstatu materiálneho právneho štátu (PL. ÚS 17/08).\nĎalej uviedla príklady z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky pojednávajúce\nrovnako o nevhodnosti prílišného formalizmu pri výklade právnych noriem (nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3199/12). Citovala z uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8 Sžo 31/2013 z 31. marca 2014: „Pokiaľ súd pri skúmaní procesných\npodmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento\nnedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným\nvýkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je\npovinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného\ndôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúceho sa súdnej\nochrany.“ Ďalej uviedla aj príklady rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva\ntýkajúce sa čl. 6 ods. 1 dohovoru: „Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 dohovoru detailne\npopisoval procesné záruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne\nnechránil to, čo samo osebe umožňuje mať prospech práve z tých záruk, teda prístup k súdu.\nZásady spravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu,\nak žiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že\nprávo na pristúp k súdu tvorí esenciálny prvok na spravodlivý proces.“ (rozsudok Golder\nproti Spojenému kráľovstvu) a ďalej: „Právo na prístup súdu môže podliehať rôznym\nprocesným obmedzeniam a formalitám, no iba pri zachovaní jeho podstaty a pri\nrešpektovaní primeranosti obmedzenia , aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do\ntakej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby\nkonkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné.“ (rozsudok\nAshigdane proti Spojenému kráľovstvu).\n\n7\n\n17. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy sťažovateľka uviedla, poukazujúc\nna nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 448/2016 z 31. augusta 2017 („Ak sudca určený podľa\nrozvrhu práce na kalendárny rok, v ktorom vec došla súdu, je zákonným sudcom, potom\nsudca určený podľa iného rozvrhu práce v zásade nie je zákonným sudcom.“), že zloženie\nsenátu malo byť určené podľa rozvrhu práce účinného v čase, keď vec súdu napadla a aj\nzastupovanie členov senátu sa malo riadiť týmto rozvrhom práce. Stanovisko predsedu\nnajvyššieho súdu týkajúce sa zákonnosti zloženia senátu rozhodujúceho predmetnú vec\npodľa jej názoru nebolo ničím odôvodnené, čo len potvrdzuje dôvodnosť jej ústavnej\nsťažnosti aj v tomto smere.\n18. V závere sťažovateľka zotrvala na podanej ústavnej sťažnosti v rozsahu, v akom\nbola prijatá na ďalšie konanie, a súhlasila s upustením od konania ústneho pojednávania\nvo veci.\n19. Sťažovateľka odoslala ústavnému súdu ďalšie podanie datované 11. októbra\n2020, v ktorom poukázala na rozhodnutia okresného súdu č. k. 16 C 38/2007-434 zo 6. mája\n2015, č. k. 9 C 316/2004-551 z 26. januára 2018 a č. k. 12 C 347/2009-558 z 31. októbra\n2019, ktorými chcela podporiť ňou uvádzaný právny názor o povinnosti žalovanej ako\nvlastníka domu previesť na sťažovateľku ako nájomcu vlastnícke právo k bytu podľa § 29\nzákona č. 182/1993 Z. z.\n20. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania\npodľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n21. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety\nústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n22. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n23. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\nPodľa ods. 2 tohto ustanovenia ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu. V súlade\ns odsekom 3 tohto ustanovenia ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže\na) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal,\nb) vrátiť vec na ďalšie konanie,\nc) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa,\nd) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav\npred ich porušením,\ne) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n24. V zmysle § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nPodľa ods. 2 tohto ustanovenia ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo\n9\n\nvykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. a) až\nd); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n25. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n26. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n27. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n29. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n30. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n31. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\n10\n\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n32. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Vykladať a aplikovať zákony je\nv právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite\nzdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (I. ÚS 19/02, I. ÚS 226/03,\nI. ÚS 50/04).\n33. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým\nvtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\n34. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky musí brať\ndo úvahy, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\n(resp. práva na spravodlivé súdne konanie), ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko\n11\n\nfavorizované, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci\nvýklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho\nneodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (I. ÚS 2/08).\n36. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\n37. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať\nobmedzeniam zo strany štátu. Takýmto obmedzením sú aj § 420 a § 421 CSP, ktoré\nvymedzujú prípady, keď je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok (I. ÚS 51/2020).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n38. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je námietka, že napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odmietnutí dovolania, došlo\nk porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v tejto súvislosti aj k porušeniu základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru z dôvodu, že toto\nrozhodnutie bolo podľa sťažovateľky vydané v nezákonne zloženom senáte, samotné\n12\n\nrozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a bez riadneho odôvodnenia záverov\no odmietnutí ňou podaného dovolania, ktoré najvyšší súd posúdil neprimerane formalisticky\nbez toho aby zohľadnil celý priebeh napadnutého konania vedeného aj pred súdmi nižších\nstupňov.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím dovolacieho súdu\n39. Na účely posúdenia, či námietky sťažovateľky smerujúce proti rozhodnutiu\ndovolacieho súdu sú relevantné, sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ako aj s podaným dovolaním.\n40. Sťažovateľka podané dovolanie odôvodnila dôvodmi prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP a aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že jednak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil sťažovateľke uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj nesprávnym\nprávnym posúdením veci odvolacím súdom, pričom tieto dôvody od seba obsahovo\nneodlíšila. Podaným dovolaním poukázala na to, že krajský súd ako súd odvolací správne\nrozhodol, že v prípade prevodu bytu na sťažovateľku by sa nemala uplatňovať cena trhová,\nale cena určená podľa zákona č. 182/1993 Z. z.\n41. V tejto súvislosti sťažovateľka považuje za nesprávny právny záver krajského\nsúdu, že žalovaná síce má povinnosť previesť na sťažovateľku byt, ktorý má sťažovateľka\nv nájme, ale len v prípade, ak sa žalovaná rozhodne tento byt predať. Pokiaľ žalovaná nemá\nzáujem tento byt predať, nevzniká jej zákonná povinnosť previesť ho do vlastníctva\nsťažovateľky ako nájomcu: «Uvádzam, že takéto zákonné ustanovenie (odkladacia\npodmienka), ktoré by viazalo vznik zákonnej povinnosti žalovaného, obchodnej spoločnosti,\nako právneho nástupcu a nadobúdateľa vlastníctva k bytovému domu, predmetného bytu,\nt. j. terajšieho vlastníka domu, bytu na prevod vlastníctva k predmetnému bytu do môjho\nvlastníctva, žalobkyne, ako nájomcu bytu podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, výhradne len na\nrozhodnutie tohto terajšieho vlastníka, že či sa rozhodne byt predať, nie je v § 16, ale ani\n13\n\nv § 17, § 18, § 29 ods. 2, ods. 4, ods. 6 cit. zákona, takéto zákonné ustanovenie v zákone\nč. 182/1993 Z. z. „o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“ nie je vôbec.» Ďalej\nsťažovateľka poukázala na § 29 ods. 2, 4, 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré podľa nej\nrovnako neobsahujú takto modifikovanú povinnosť žalovanej. Z uvedeného vyvodila,\nže napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa opiera o neexistujúce zákonné ustanovenie, ide\npreto o nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, čo je dovolacím dôvodom\npodľa § 432 ods. 1 CSP s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ako aj dovolacím\ndôvodom podľa § 431 ods. 1 CSP s poukazom na § 420 písm. f) CSP.\n42. Najvyšší súd sa s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k uplatnenému\ndovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP vysporiadal odkázaním na publikované\nrozhodnutie R 129/1999 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014,\n3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011 a 6 Cdo 90/2012, v zmysle ktorých: «Postupom súdu\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu\nposudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je\nrozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom\nkonaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia),\núlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré\n(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv\nspojených so súdnou ochranou práva.» Uvedené pravidlo aplikoval aj na konkrétny obsah\npodaného dovolania, z ktorého nevyplynulo, že by sťažovateľka namietala procesný postup\nsúdu, ale namietala nesprávne právne posúdenie veci. Z tohto dôvodu bolo dovolanie\nodmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP, t. j. z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n43. K druhému dôvodu zakladajúcemu prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP najvyšší súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že síce sťažovateľka namieta\n14\n\nnesprávne právne posúdenie veci, ale spôsob, akým dovolaciu otázku naformulovala, nie je\ndostatočne jasný a určitý: „Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach\nalebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku mala dovolateľka na mysli.“ Ďalej\nnajvyšší súd uviedol: „V prípade absencie vymedzenia právnej otázky v zmysle ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie\na odvolací súd, pretože ak by k tomu pristúpil, dopustil by sa procesné neprípustného\ndovolacieho prieskumu, ktorý by bol (všeobecne) v zjavnom rozpore s novou koncepciou\nprávnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, nastolenou prijatím aktuálneho\nprocesnoprávneho predpisu - Civilného sporového poriadku, a zároveň takýto neprípustný\ndovolací prieskumu by sa (konkrétne) priečil i cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1\nCSP (porovnaj analogicky 1 Cdo 23/2017, 2 Cdo 117/2017, 3 Cdo 6/2017, 4 Cdo 95/2017,\n7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 78/2017).“ V tejto časti bolo preto podané dovolanie odmietnuté\npodľa § 447 písm. f) CSP, t. j. dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až\n§ 435 CSP.\n44. Ústavný súd považuje za potrebné skonštatovať, že vymedzenie predmetu\na rozsahu dovolania patrí do výlučnej sféry sťažovateľky. Podstatnou náležitosťou\ndovolania je vymedzenie dovolacích dôvodov, pričom de lege lata je prípustná aj kumulácia\ndôvodov prípustnosti dovolania (Plz. ÚS 1/2018). Úlohou najvyššieho súdu je podané\ndovolanie posúdiť individuálne a, vychádzajúc z uplatnených dovolacích dôvodov,\nvyhodnotiť, či niektorý z uplatnených dovolacích dôvodov je daný a ak áno, tak v súvislosti\ns prípustnými dovolacími dôvodmi posúdiť, či sú závery odvolacieho súdu, ktoré dovolateľ\nnamieta, udržateľné.\n45. Sťažovateľka označila za nesprávny podstatný záver v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, ktorým vyslovil, že závisí výlučne od rozhodnutia žalovanej\nako vlastníka bytu, či byt, ktorý je predmetom sporu, prevedie na sťažovateľku alebo nie.\nV tejto súvislosti v dovolaní namietala, že tento záver nie je podložený žiadnym\nustanovením zákona č. 182/1993 Z. z., to znamená, že sťažovateľka zastáva názor,\n15\n\nže právny základ rozhodnutia krajského súdu nemá oporu v zákone. Ak potom krajský súd\nrozhodol mimo rámca aplikovateľného znenia zákona č. 182/1993 Z. z., rozhodol\nsvojvoľne. Ako už ústavný súd uviedol, o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(III. ÚS 264/05). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Takým prípadom môže byť nepochybne aj\nrozhodnutie založené na neexistujúcej právnej norme.\n46. Sťažovateľkou tvrdenú arbitrárnosť rozhodnutia krajského súdu (rozhodnutie\nbez opory v aplikovateľnom hmotnom práve) najvyšší súd riadne nepreskúmal a nedal\nsťažovateľke na túto jej podstatnú námietku odpoveď. Tento nedostatok následne poznačil\nnapadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu ako celok, pretože najvyšší súd mal v prvom rade\nustáliť, či tvrdená arbitrárnosť môže odôvodniť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu potom platí, že ak dovolací súd zistí,\nže dovolanie je prípustné z dôvodov zmätočnosti, nemusí už skúmať uplatnený dôvod\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a napadnuté\nrozhodnutie musí zrušiť. Na druhej strane ak namietaný dôvod zmätočnosti preukázaný nie\nje, pristúpi subsidiárne dovolací súd k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho\nv správnosti právneho posúdenia veci, pretože je logicky možné, že bude naplnený (m. m.\nII. ÚS 89/2018). Ústavný súd si uvedomuje, že sťažovateľka tvrdený nedostatok\nrozhodnutia odvolacieho súdu sama označila ako vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\na aj ako nesprávne právne posúdenie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. To v okolnostiach jej\nprípadu nie je nepochopiteľné, hoci vo všeobecnosti obvykle nenastáva situácia, že by\nobsahovo tá istá dovolacia námietka spadala pod obidva dôvody prípustnosti dovolania.\n46.1 V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutkové okolnosti sporu.\nSťažovateľka sa ako nájomca bytu domáhala uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva\nk tomuto bytu proti žalovanej ako vlastníkovi bytového domu. Svoj nárok odvodzovala\nod skutočnosti, že tento byt jej bol pridelený jej vtedajším zamestnávateľom štátnym\n16\n\npodnikom. V rámci likvidácie štátneho podniku bol bytový dom, v ktorom sa nachádzal aj\npredmetný byt, prevedený na fyzickú osobu vo verejnej dražbe. V roku 1997 fyzická osoba\nvložila celý bytový dom do obchodnej spoločnosti, ktorá sa stala jeho vlastníkom. Táto\nobchodná spoločnosť bola žalovanou v druhom rade popri fyzickej osobe, ktorá bytový dom\nnadobudla od štátneho podniku, ktorú sťažovateľka rovnako žalovala o splnenie už\nuvedenej povinnosti. Žaloba proti žalovanej v prvom rade bola zamietnutá z dôvodu\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Úlohou okresného súdu a aj krajského súdu bolo\nposúdiť nielen to, či sťažovateľka má právo na prevod vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol\npôvodne bytom štátneho podniku, ale aj to, či na tento prevod možno aplikovať § 29 ods. 2\nzákona č. 182/1993 Z. z. a či sa povinnosť predaja vzťahuje aj na žalovanú ako právnu\nnástupkyňu štátneho podniku.\n47. Ústavný súd nemá ambíciu hodnotiť, či sťažovateľkou uplatnená námietka\nskutočne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP alebo § 421 CSP, čo by\nbolo neprípustným zásahom do rozhodovacej autonómie dovolacieho súdu v otázke\nposudzovania prípustnosti dovolania (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016). Úlohou ústavného\nsúdu je ale posúdiť napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu z toho pohľadu, či závery\nv ňom uvedené zodpovedajú požiadavkám obsiahnutým v základnom práve na súdnu\nochranu a práve na spravodlivé súdne konanie, a teda či sú ústavne udržateľné.\n48. Ústavný súd je toho názoru, že najvyšší súd nevenoval dostatočnú pozornosť\nanalýze podaného dovolania z hľadiska jeho obsahu. Napriek zrozumiteľnej argumentácii\nsťažovateľky v podanom dovolaní, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je založené\nna neexistujúcej právnej norme, uzavrel, že sťažovateľka tým namietala správnosť právnych\nzáverov odvolacieho súdu, čo nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP,\na neprípustnosť jej dovolania podľa § 421 CSP odôvodnil tým, že dovolacia otázka\nformulovaná sťažovateľkou je nejasná a neurčitá.\n49. Dovolanie je v systéme opravných prostriedkov v civilnom procese zaradené\nmedzi mimoriadne opravné prostriedky a jeho úlohou nemá byť naplnenie funkcie\nvšeobecnej tretej súdnej inštancie, a preto sú podmienky prípustnosti dovolania taxatívne\n17\n\nvymedzené. Je preto namieste vyžadovať, aby dovolateľ sám náležitým spôsobom vymedzil\ndôvody zakladajúce prípustnosť dovolania. Na druhej strane dovolací súd nemôže\nrezignovať na svoju povinnosť vykladať podmienky prípustnosti dovolania tak, aby bola\nnaplnená ústavou ustanovená povinnosť súdov poskytovať jednotlivcom ochranu\nzákladných práv a slobôd (napr. I. ÚS 186/08, I. ÚS 164/2012).\n50. Ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nedáva dostačujúcu odpoveď na sťažovateľkou jednoznačne formulované\nnámietky tvoriace obsah jej dovolania. Závery najvyššieho súdu sú z tohto dôvodu\nnepresvedčivé a nenapĺňajú požiadavky kladené na rozhodnutia súdov v zmysle základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n51. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k otázke\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP argumentuje aj právnym názorom\nprezentovaným v rozhodnutí R 129/1999, podľa ktorého kvalita odôvodnenia rozhodnutia\nz hľadiska logickosti a opodstatnenosti uvádzaných záverov, resp. možnej arbitrárnosti\nrozhodnutia, nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Odhliadnuc\nod faktu, že ide o rozhodnutie, ktoré sa týkalo dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1\npísm. f) Občianskeho súdneho poriadku, musí ústavný súd upozorniť na to, že tento právny\nnázor už bol prekonaný rozhodovacou činnosťou samotného najvyššieho súdu (napr.\nsp. zn. 6 Cdo 10/2019, 3 Cdo 219/2018, 4 Cdo 77/2019). Ústavný súd takisto zastáva názor,\nže nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá\nprocesným požiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho\nprieskumu v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n(IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 167/2020, IV. ÚS 447/2020).\n52. Najvyšší súd uvedené okolnosti pri posudzovaní prípustnosti dovolania\nv prejednávanej veci vôbec nezohľadnil, a to bez uvedenia dostatočných dôvodov\nv napadnutom rozhodnutí, čo rovnako negatívnym spôsobom zasiahlo do základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n18\n\nods. 1 dohovoru, ktorého obsahom je aj právo sťažovateľky legitímne očakávať taký výklad\nprávnej normy, ktorý je aj z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľný.\n53. V súvislosti s posudzovaním právnej otázky formulovanej v zmysle § 421 CSP\nústavný súd poukazuje na nález č. k. I. ÚS 336/2019-42 z 9. júna 2020, v odôvodnení\nktorého okrem iného vyslovil, že «... najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť\ndovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil\nna konkrétnom riadku svojho podania. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod,\nvyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, (a) či\nod tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré\nz písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP. Ide o to pokúsiť sa autenticky porozumieť\ndovolateľovi a textu dovolania ako celku, ale na druhej strane ani dotvárať vec na úkor\nprocesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu\n„hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej\notázky.».\n54. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 48 až 53 tohto nálezu ústavný súd\nuzavrel, že je potrebné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(výrok 1) a ako následok vysloveného porušenia zrušil napadnuté rozhodnutie dovolacieho\nsúdu (výrok 2), ktorému sa vec vráti na ďalšie konanie a rozhodovanie, čím sa vytvorí\npriestor na odstránenie vytýkaných nedostatkov a na nápravu porušenia práv sťažovateľky\nv zmysle výroku 1 tohto nálezu.\n55. Úlohou najvyššieho súdu bude opätovne posúdiť námietky sťažovateľky, ktoré\nsmerovali k nespokojnosti s právnym názorom krajského súdu, ktorý podľa jej názoru\nnemal žiadnu zákonnú oporu, a vyhodnotiť, či uvedená námietka je spôsobilá založiť\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) a subsidiárne podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n19\n\nIV.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu\n56. Sťažovateľka napadla rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí jej dovolania\nz dôvodu formalistického prístupu k posudzovaniu obsahu tohto dovolania. Ústavný súd jej\nústavnej sťažnosti vyhovel a úlohou dovolacieho súdu bude opätovne posúdiť a vyhodnotiť\njej dovolacie námietky. Aj keď predmet konania pred všeobecnými súdmi sa týka prevodu\nvlastníckeho práva k bytu, čo bezpochyby spadá pod základné právo vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nprípadné vyslovenie porušenia tohto článku by v postate predznamenalo samotný výsledok\nsporu. Navyše úlohou ústavného súdu v tomto konaní o podanej ústavnej sťažnosti nebolo\nposúdiť hmotnoprávny nárok sťažovateľky, ale preskúmať, či jej bol zaručený prístup\nk dovolaciemu konaniu v súlade so základným právom na súdnu ochranu a právom\nna spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd v dovolacom konaní rovnako v prvom rade\nprocesne vyhodnotí, či je dovolanie podané sťažovateľkou prípustné a ak následne dôjde\nku kladnému záveru, bude môcť posúdiť aj hmotnoprávnu stránku sporu. V tejto fáze\nkonania by bolo predčasné uvažovať aj o vyslovení porušenia označených majetkových\npráv, preto v tejto časti ústavný súd podanej ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n57. K porušeniu základného práva na zákonného sudcu ústavný súd uvádza, že ani\nv tejto časti nemožno podanej ústavnej sťažnosti vyhovieť. V zmysle Rozvrhu práce\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2018 bolo zloženie senátu 5C, ktorý\nv zmysle osobitnej časti rozvrhu práce rozhoduje v agende Cdo, ktorá senátu došla\ndo 31. decembra 2017, takéto: JUDr. Helena Haukvitzová – predsedníčka senátu,\nJUDr. Jana Bajánková – predsedníčka senátu a JUDr. Danica Kočičková – členka senátu.\nV tomto zložení rozhodol senát 5C o odklade vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu,\nktoré sťažovateľka napadla dovolaním, a to uznesením sp. zn. 5 Cdo 80/2017 z 29. októbra\n2018. O dovolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím 28. marca 2019. Rozvrh práce\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2019 uvádza, že zloženie senátu 5C je takéto:\n20\n\nJUDr. Helena Haukvitzová – predsedníčka senátu, JUDr. Jana Bajánková – predsedníčka\nsenátu, JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. – člen senátu. Zmena v zložení senátu 5C nastala\npri osobe tretieho člena senátu, keď JUDr. Danicu Kočičkovú vystriedal JUDr. Ing. Ján\nGandžala, PhD. Z vyjadrenia predsedu najvyššieho súdu vyplynulo, že JUDr. Danica\nKočičková bola na najvyššom súde dočasne pridelená. Uvedené zodpovedá aj osobitnej\nčasti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2018, kde sa na s. 18\nuvádza, že JUDr. Danica Kočičková je sudkyňou Krajského súdu v Banskej Bystrici\ndočasne pridelenou na výkon funkcie na najvyššom súde. V Rozvrhu práce Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky na rok 2019 už medzi dočasne pridelenými sudcami nefiguruje,\nale ako dočasne pridelený sudca je uvedený JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD., sudca\nKrajského súdu v Banskej Bystrici dočasne pridelený na výkon funkcie na najvyššom súde.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na poznámky uvedené k osobitnej časti v rámci\norganizácie práce občianskoprávneho kolégia v Rozvrhu práce Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na rok 2019, kde sa v ods. 1 uvádza: „Veci, ktoré napadli senátom do\n31. decembra 2018, vrátane vecí vrátených podriadeným súdom ako predčasne\npredložených, dokončia senáty v pôvodnom zložení; to neplatí, ak bol nahradený člen\nsenátu, ktorý už nevykonáva funkciu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo ak\nbol predseda senátu alebo člen senátu preložený na iný súd, dočasne pridelený na výkon\nfunkcie predsedu súdu, ak má dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, ak má prerušený\nvýkon funkcie sudcu, alebo ak mu funkcia sudcu zanikla. Na zastupovanie predsedov\nsenátov alebo členov senátu a na doplnenie neúplných senátov sa použijú ustanovenia\nvšeobecnej časti rozvrhu práce.“\n58. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou\nzárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci budú rozhodovať súd a sudcovia,\nktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce\nupravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná\nzásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody\na rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).\n\n21\n\n59. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi\nkritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto\nzákladného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu\npríslušnosť súdov a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch\na v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po iné rozhodovacie útvary (senáty)\nzložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým\nsudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom,\nktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne\na miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 163/2019).\n60. Nie je porušením práva na zákonného sudcu, ak dôjde k zmene v zložení senátu\nz dôvodu prezumovaného zákonom, resp. rozvrhom práce a spôsobom, ktorý je s nimi\nv súlade (IV. ÚS 426/2020).\n61. Z uvedeného vyplýva, že od nápadu veci po jej rozhodnutie došlo k zmene\nv osobe tretieho člena senátu. Uvedená zmena ale sledovala príslušné ustanovenia rozvrhov\npráce, preto možno vylúčiť, že by táto zmena zasiahla do základného práva sťažovateľky\nna zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy. Z týchto dôvodov ústavný súd podanej\nústavnej sťažnosti nemohol vyhovieť ani v tejto časti (bod 4 výroku tohto nálezu).\n62. V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 dohovoru ústavný súd poukazuje\nna svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby\na právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky\nnápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených\ndohovorom (III. ÚS 38/05, II. ÚS 99/2011).\n63. Ústavný súd predstavuje v Slovenskej republike posledný inštitucionálny\nmechanizmus ochrany základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd,\nktorý nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov\n22\n\nverejnej moci. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala k dispozícii\núčinný prostriedok nápravy, ktorý aj využila podaním ústavnej sťažnosti, a tak bola jej\nprávam poskytnutá ochrana zo strany ústavného súdu (III. ÚS 759/2017, bod 38). Ústavný\nsúd preto konštatuje, že v predmetnej veci nezistil súvislosť medzi namietaným porušením\nčl. 13 dohovoru a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, keďže týmto nálezom došlo\nk jeho zrušeniu, preto návrhu v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n64. Ústavný súd napokon podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol aj\no náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia.\n65. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal ústavný súd z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítal ako\njednu šestinu výpočtového základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2019 je vo výške 163,33 € a za úkon\nv roku 2020 je to suma 177 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za dva úkony\nprávnej služby v roku 2019 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti)\na jeden úkon v roku 2020 (vyjadrenie k vyjadreniu odporcu a zúčastnenej osoby). Úhrada\nza tri úkony právnej služby (2 × 163,33 € + 1 × 177 € = 503,66 €) spolu s režijným\npaušálom (2 × 9,80 € + 1 × 10,62 € = 30,22 €) predstavuje spolu sumu 533,88 € (výrok 3\nnálezu).\n66. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n23\n\n67. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "arbitrárnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "arbitrárnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/80/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45750096-e689-4a45-9fa9-18e74fc6bba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1"}, {"guid": "ussr:b97d0342-0bf1-42bc-83b0-c222105bba95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.426.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.426.2020.1"}, {"guid": "ussr:af6bfaa6-0102-41ea-8fcb-fb083c55eaca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.167.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 167/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 167/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.167.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:f5906085-7435-40b3-a97a-779f74c99adc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1"}, {"guid": "ussr:49790d27-bd53-49d6-8c43-a803a0b47716", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.163.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.163.2019.1"}, {"guid": "ussr:a744471b-b248-4ea0-bd6f-cb1017d70864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1"}, {"guid": "ussr:9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2"}, {"guid": "ussr:a56b95bf-5e0f-4e3f-8430-adebfcb9c449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2016 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8"}, {"guid": "ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/08 z 4. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-04", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a2cb1fcc-6da2-4e78-be0a-4b4ffe1bb2b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:ec596fc1-50c9-478a-b287-138ef813c09f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.508.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 508/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 508/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.508.2025.1"}, {"guid": "ussr:b12dfa82-7be7-4c5b-95db-5fe16a53ebbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1"}, {"guid": "ussr:62d421bf-d431-4425-8c1f-0fb396c8fbf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.277.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 277/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 277/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.277.2025.1"}, {"guid": "ussr:48793bfd-4286-4fac-b089-3ef933116c08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.164.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.164.2025.1"}, {"guid": "ussr:a265c30b-8550-42db-9648-769686d94c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.197.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.197.2025.1"}, {"guid": "ussr:d60f233b-2a3f-4b8f-b659-1ed316dcf89c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.62.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.62.2025.1"}, {"guid": "ussr:d4ac9932-bdd9-4f41-981b-c2c0eadd3353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 719/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 719/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1"}, {"guid": "ussr:03ea1cce-26f9-4d8a-8124-3ea40c809fd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.679.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 679/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 679/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.679.2024.1"}, {"guid": "ussr:11b83a65-5e84-4348-958d-8eb52b89e820", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.629.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.629.2024.1"}, {"guid": "ussr:f518b146-5a25-4667-ae01-f8766e849d3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.497.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.497.2024.1"}, {"guid": "ussr:68e1e378-6d2d-4205-9ad8-c11e79d4eb14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.498.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 498/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 498/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.498.2024.1"}, {"guid": "ussr:f362ade5-b102-4dd0-8e3d-dc2f45e04733", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.431.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.431.2024.1"}, {"guid": "ussr:85d92d83-f989-4769-a333-1481520ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.427.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 427/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 427/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.427.2024.1"}, {"guid": "ussr:15fd6554-f819-451e-acd5-cd56d1d59987", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2"}, {"guid": "ussr:0d1ee838-15be-4991-9d51-fdf766f7950f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.344.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.344.2024.1"}, {"guid": "ussr:73cfb851-3291-430c-9953-3693806ee8a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.332.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.332.2024.1"}, {"guid": "ussr:6ce60b4b-5b06-40c6-a1ce-4afb0bc829ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.347.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.347.2024.1"}, {"guid": "ussr:9cfb6942-a6bc-4a41-ac38-999bfc754e7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.292.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.292.2024.1"}, {"guid": "ussr:6d667ccd-7a68-461e-988c-4bc331e61074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.236.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 236/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.236.2024.1"}, {"guid": "ussr:21a01221-7d54-4836-9be4-4425bc403a85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.209.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.209.2024.1"}, {"guid": "ussr:0a584665-d7d4-44f2-ba4d-03a2a396d107", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.135.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.135.2024.1"}, {"guid": "ussr:12c3715a-067e-4929-8a89-50f7829608ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.152.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.152.2024.1"}, {"guid": "ussr:e36574a3-fe38-4064-95d8-91a62b6c6d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.140.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 140/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/2024 z 13. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.140.2024.1"}, {"guid": "ussr:45e5be5c-c527-441e-8460-93f089fe6670", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.111.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.111.2024.1"}, {"guid": "ussr:927fbce5-9a97-4c67-81a3-44c003180062", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.79.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.79.2024.1"}, {"guid": "ussr:dd844ed3-b6c6-4cde-a105-95fda444d390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.683.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 683/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 683/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.683.2023.1"}, {"guid": "ussr:d940b80e-0dee-4c60-ae2b-175daeb93b9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.663.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 663/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 663/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.663.2023.1"}, {"guid": "ussr:9b957144-4f9d-4735-96c9-89802f1866d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.618.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 618/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 618/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.618.2023.1"}, {"guid": "ussr:148e19bd-df14-468c-ad6f-23325c2751c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.632.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 632/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 632/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.632.2023.1"}]}