{"guid": "ussr:75a7de53-df8f-41e3-b33e-7dacd549a1f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 443/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2020 z 25. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 443/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75a7de53-df8f-41e3-b33e-7dacd549a1f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2/text", "citacie_n": 33, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 443/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o., Štefánikova trieda 6, Nitra, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Peter Timko, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 153/2018\nz 29. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 153/2018 z 29. apríla 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 153/2018\nz 29. apríla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\np o v i n n ý nahradiť trovy konania\n\nv sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)\nna účet advokátskej kancelárie ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o., Štefánikova\ntrieda 6, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nuznesením č. k. IV. ÚS 443/2020-12 z 22. septembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Cdo 153/2018 z 29. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Nitra (ďalej len\n„okresný súd“) sa sťažovateľ svojou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy\n6 404 € s príslušenstvom z titulu vrátenia peňazí poskytnutých ako pôžičky. Okresný súd\nrozsudkom sp. zn. 14 C 46/2014 z 9. mája 2016 jeho žalobu zamietol, uveriac obrane\nžalovaných. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie sťažovateľa\nrozsudkom sp. zn. 25 Co 439/2016 z 9. novembra 2016 v spojení s opravným uznesením\nz 31. júla 2018 potvrdil rozsudok okresného súdu. Sťažovateľ podal proti rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odmietol. Najvyšší\nsúd rozhodnutie odôvodnil tak, že nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo ich nesprávne\nvyhodnotenie nezakladá samo osebe prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) zákona\n2\n\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\na že vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sťažovateľ\nneuviedol konkrétnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, od ktorej by sa krajský súd\nodklonil, pričom samotná polemika sťažovateľa s právnymi závermi krajského súdu\nnepostačuje.\n3. Sťažovateľ dôvody ústavnej sťažnosti zhrnul do troch okruhov: 1. nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov, 2. zmätočné a nedostatočné odôvodnenie základu pre zamietnutie\nžaloby, 3. disent predsedu dovolacieho senátu.\n3.1 Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov sa najvyšší súd zhodol so súdmi nižších\ninštancií v závere, že bolo nadbytočné vykonanie výsluchu svedka\na dokazovanie účtovníctvom firmy\n\n(ďalej len „firma“), lebo tieto\n\ndôkazy by nič nové do veci nepriniesli. Týmto podľa sťažovateľa súdy zlyhali, lebo vopred\npred vykonaním dôkazu hodnotili obsah dôkazu a jeho mieru hodnoty pre spravodlivé\nrozhodnutie vo veci. Sťažovateľ chcel uniesť dôkazné bremeno a vyvrátiť svedecké tvrdenia\nkonateľa firmy\n\n. Súdy vzali sťažovateľovi právo uniesť dôkazné bremeno.\n\nPrávo na spravodlivý proces sa dostalo do obsahovo vyprázdnenej a akademickej roviny.\nŽiadny z navrhnutých dôkazov nebol samoúčelný, nad rámec súdenej veci alebo šikanózne\npredlžujúci súdny spor. Súdy nechceli vidieť dôkazy prisvedčujúce žalobnému návrhu.\n3.2 Najvyšší súd sa nijako nevyrovnal s tým, že a) bola irelevantná obrana\nžalovaných, že počas plnenia žalobou uplatnených súm nemali so sťažovateľom žiadny\nbližší vzťah ani dôvod starať sa do súkromných záležitostí firmy; zmluvným partnerom\nšoférov bola vždy firma, ktorá financovala všetky šoférske výdavky; b) je nezmyselná\nobrana žalovaných, že nikdy, keď im prišli peniaze, nevedeli, od koho peniaze sú, i obrana\no povinnosti zdokladovať od sťažovateľa prijaté peniaze; c) peniaze sa premiestnili\nzo súkromnej majetkovej sféry sťažovateľa do sféry žalovaných a nemali nič spoločné\nso šoférskymi výdavkami; d) z výpovede účtovníčky firmy vyplýva, že všetky šoférske\nvýdavky sa financovali výlučne z firemných peňazí, čo potvrdzuje skutkové tvrdenie\nsťažovateľa, no súdy to nebrali do úvahy; e) buď išlo o pôžičku, alebo o bezdôvodné\nobohatenie, v oboch prípadoch existuje dôvod na vyhovenie žalobe; f) boli zistené\na ustálené všetky náležitosti pre záver o existencii právneho vzťahu z titulu pôžičky;\n3\n\ng) v prípade neplatnosti zmluvy o pôžičke žalovaní musia prijaté peniaze vrátiť. Najvyšší\nsúd postupoval v rozpore s vlastnou rozhodovacou praxou v otázke porušenia práva\nna spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu spočívajúcim v porušení\npráva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na predvídateľnosť rozhodnutia.\n3.3 Porušenie práva na spravodlivý proces avizuje aj disent predsedu senátu\nJUDr. Milana Ľalíka, čím je podľa sťažovateľa daná dôvodnosť ústavnej sťažnosti.\nV podstatných aspektoch to sťažovateľ odôvodnil a) praxou najvyššieho súdu nesúladnou\ns rozhodovacou činnosťou ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“), vychádzajúcou z názoru, že porušenie práva na spravodlivý proces môže nastať\nlen v dôsledku faktickej činnosti súdu, nie ako dôsledok súdneho rozhodnutia, b)\nodmietnutím navrhovaných dôkazov neopretým o relevantné a zrozumiteľné dôvody došlo\nk porušeniu zásady rovnosti zbraní v neprospech sťažovateľa, c) napadnuté rozhodnutie\nvychádza z formalistického prístupu a je prima facie arbitrárne, dovolací súd má poznať\nvlastnú rozhodovaciu prax a musí ju zohľadniť ex offo, d) skutkové a právne závery\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv\n\nextrémnom nesúlade\n\nso\n\nskutkovými\n\nzisteniami\n\nvyplývajúcimi zo spisu, e) dovolacia replika sťažovateľa, na ktorú najvyšší súd neprihliadal,\nnepredstavuje zmenu ani doplnenie dovolacieho dôvodu.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol,\nže najvyšší súd napadnutým rozhodnutím porušil sťažovateľom označené práva. Navrhol\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť ho najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Napokon\nnavrhol uložiť najvyššiemu súdu povinnosť zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania\nvo výške 346,26 €.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 3/2020-461,\nCpj 158/2020 z 19. októbra 2020 vyjadril predseda najvyššieho súdu. K podstate ústavnej\nsťažnosti uviedol iba to, že poukazuje na početnú judikatúru ústavného súdu v predmetnej\n\n4\n\nproblematike (bez jej konkrétnej citácie, pozn.) a ponecháva rozhodnutie na úvahu\nústavného súdu. Súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n6. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti listom z 24. septembra 2020 zaslaným\ndoporučene do vlastných rúk upovedomil zúčastnené osoby s tým, že majú právo vyjadriť\nsa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia. Zúčastnené osoby sa k ústavnej\nsťažnosti nevyjadrili.\n7. Na vyjadrenie predsedu najvyššieho súdu reagoval sťažovateľ replikou\nz 11. novembra 2020, v ktorej poukázal na to, že najvyšší súd nepodal k argumentácii\nsťažovateľa žiadnu relevantnú právnu oponentúru. Takýto postoj nemožno interpretovať\ninak ako uvedomenie a uznanie sťažnosťou vytknutého ústavnoprávneho deficitu\nnapadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ to spojil s pôsobením predsedu najvyššieho súdu ako\nsudcu ESĽP a s tým, že „má jasno“ v otázkach spravodlivého súdneho procesu. Okrem\nvyhovenia ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol priznať náhradu trov konania za repliku\na súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n10. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nemôže materiálne nahrádzať\nhodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi, ktorých sústava je od ústavného\nsúdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Len výnimočne, za splnenia podmienok\nuvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný súd hodnotenie dôkazov vykonané\nvšeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak výlučne v rovine kasačného\nprieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti dostával do pozície ďalšej\ninštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n11. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n\n6\n\n12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd\npri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152\nods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\na svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m.\nIII. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a s účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych\norgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj\nzmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán\nverejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň\ngarantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci\nakceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj\n7\n\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná.\n13. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14.1 Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n15. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto\npráva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\n8\n\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných\nprostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie\nochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (m. m.\nII. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n16. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok (sp. zn. III. ÚS 875/2016 a rozsudok\nESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body\n35 ‒ 36).\n17. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať\nobmedzeniam zo strany štátu. Pri stanovení obmedzení požíva štát určitú mieru voľnej\núvahy. Právo na prístup k súdu nemožno obmedziť takým spôsobom alebo do takej miery,\nže to naruší samotnú podstatu daného práva. Avšak obmedzenie práva na prístup k súdu\nnebude v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade,\nže nesleduje legitímny cieľ, a ani v prípade, že medzi použitými prostriedkami\na sledovaným cieľom nie je primeraný vzťah proporcionality (Grécko-katolícka farnosť\nLupeni a iní proti Rumunsku, sťažnosť č. 76943/11, rozsudok z 29. 11. 2016, § 89).\n18. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným\nči nadmerným formalizmom, bude nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu, pričom k porušeniu práva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo\nprestane slúžiť cieľu právnej istoty a riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho\nbariéra znemožňujúca strane sporu prejednať jej spor meritórne pred príslušným súdom\n(Kart proti Turecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79 in\nfine).\n19. Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp.\nsenátov) toho istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu\nsamotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa\nodlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby\n9\n\nsvoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu\nmateriálneho právneho štátu (III. ÚS 289/2017, ZNaU 43/2017).\n20. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má\npreukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne\nposúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane\nkonania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 168/2019).\n21. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n21.1 Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n21.2 Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n21.3 Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia.\n21.4 Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia\nlehoty na podanie dovolania.\n21.5 Podľa § 447 písm. c) a f) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak c) smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, f) nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435.\n10\n\n22. Charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nepriamo\ndeterminuje aj postavenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý nemôže byť\nvnímaný ako tretia inštancia s právomocou preskúmavať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (k tomu pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 165/2017,\n3 Cdo 14/2017 a 4 Cdo 157/2017). Stanovenie podmienok obmedzujúcich prípustnosť\ndovolania, je pritom tak, ako to už bolo zdôraznené aj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP,\nv komplexnom ponímaní legitímne a korešponduje s postavením a úlohami, ktoré najvyšší\nsúd ako dovolací súd plní. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť\nriadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím.\n23. Úlohou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je v prípade, že ním\ndovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (tak, ako to je aj\nv prípade sťažovateľa), zjednocovanie judikatúry [§ 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP], prípadne\nriešenie zásadných právnych otázok, ktoré neboli vyriešené dovolacím súdom v jeho\nrozhodovacej praxi [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]. Aj z týchto dôvodov preto prípadné\nrozhodnutie najvyššieho súdu v dovolacom konaní presahuje hranice rozhodnutia inter\npartes, keďže má oveľa širší a všeobecnejší dosah pre aplikačnú prax všeobecných súdov.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu\n24. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka, že rozhodnutím o odmietnutí jeho\ndovolania podaného z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nporušil označené práva sťažovateľa. Došlo k tomu tým, že sa stotožnil s názorom nižších\nsúdov o nadbytočnosti vykonania sťažovateľom navrhnutých dôkazov a ich odmietnutím\nbez opretia o zrozumiteľné a relevantné dôvody (s následkom porušenia rovnosti zbraní),\n11\n\nzmätočným a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v rozpore s vlastnou rozhodovacou\npraxou, ako aj s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu a ESĽP, extrémne nesúladnými\nskutkovými a právnymi závermi oproti zisteniam zo spisu, formalistickým prístupom\nvedúcim k arbitrárnosti a neprihliadnutím na repliku sťažovateľa.\n25. Poukazujúc na uvedené, ústavný súd ozrejmuje, že jeho úlohou bolo posúdiť,\nči právne závery, ktorými najvyšší súd odôvodnil odmietnutie dovolania sťažovateľa, boli\nvýsledkom ústavne udržateľnej aplikácie noriem procesného práva najvyšším súdom\nv súlade s označenými článkami ústavy a dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že úlohou\nústavného súdu nebolo skúmať správnosť skutkových zistení, ale vyhodnotiť, či najvyšší\nsúd ústavne akceptovateľným spôsobom ozrejmil sťažovateľovi dôvody odmietnutia jeho\ndovolania.\n26. Na účely posúdenia, či námietky sťažovateľa smerujúce proti rozhodnutiu\ndovolacieho súdu sú z pohľadu ochrany ústavnosti a základných práv relevantné, a teda či je\nústavná sťažnosť opodstatnená, sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ako aj s podaným dovolaním a nasledujúcimi podaniami\nsťažovateľa.\n27. Sťažovateľ podané dovolanie založil na dovolacích dôvodoch podľa § 420\npísm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP, namietajúc, že krajský súd spolu s okresným\nsúdom mu znemožnili uskutočnenie jemu patriacich procesných práv, a to v miere, ktorá\nzaložila porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces; krajský súd (spolu s okresným\nsúdom) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke\npôžičkových záväzkov. Konkrétne namietal, rovnako ako v ústavnej sťažnosti, nevykonanie\ndôkazov (pozri bod 3.1), vnútorne nekoherentné a neracionálne vyhodnotenie dôkazov\n(kvôli prisúdeniu rozhodujúceho významu svedeckej výpovedi konateľa firmy\n, na ktorej súdy založili zamietnutie žaloby, ignorovaním účtovných súvislostí\na výpovede\n\núčtovníčky firmy,\n\nvenovaním\n\nmimoriadnej\n\npozornosti\n\n„selektívnemu\n\núčtovníckemu torzu“), odôvodnenie vychádzajúce z teórie o reálnej povahe pôžičky\na neodovzdaní peňazí, ktoré je v rozpore s obsahom spisu. Napokon sťažovateľ upriamil\n12\n\npozornosť na nedôslednosť krajského súdu pri závere o neunesení dôkazného bremena\nv alternatíve bezdôvodného obohatenia, ktorou postupovali súdy (keďže prijali záver,\nže nešlo o pôžičkový vzťah) a na nevenovanie pozornosti vzťahu sťažovateľa a žalovaných.\n27.1 V následnej replike zo 6. augusta 2018 sťažovateľ bližšie opísal nedostatočnosť\nodôvodnenia rozsudku krajského súdu a nesprávnosť právneho posúdenia v odklone\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu spočívajúce v tom, že v konaní boli\nzistené a ustálené všetky náležitosti označované rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\nza určujúce pre záver o existencii právneho vzťahu z titulu pôžičky. Poukázal na konkrétne\nrozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 3 Cdo 325/2009, 1 Cdo 78/2010 a 5 Cdo 238/2010).\nPre prípad neplatnosti zmluvného vzťahu z titulu pôžičky poukázal na povinnosť\nžalovaných vrátiť peniaze z dôvodu neexistencie právneho titulu s odkazom na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu a ústavného súdu (sp. zn. 4 Cdo 237/2005 a II. ÚS 620/2015).\n28. Ústavný súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu zistil, že základom interpretácie § 420 písm. f) CSP, ktorá viedla k odmietnutiu\ndovolania sťažovateľa pre jeho neprípustnosť podľa § 447 písm. c) CSP, bol odkaz\nnajvyššieho súdu na jeho rozhodovaciu prax v otázke výkladu pojmu „procesný postup“\n(ktorým nie je rozhodnutie súdu ani časť rozhodnutia – odôvodnenie), ktorá je podľa názoru\nnajvyššieho súdu aplikovateľná aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 (body 11\na 12 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia sťažovateľa, že súdy vykonané dôkazy\nnevyhodnotili správne, že skutkový stav zisťovali jednostranne v jeho neprospech,\nže nevykonali ním navrhované dôkazy, že sa nezaoberali ním tvrdenými skutočnosťami\na vzali na zreteľ spochybnené a nedôveryhodné dôkazy, a teda, že vychádzali z nesprávnych\nskutkových zistení a skutkových záverov, samy osebe podľa najvyššieho súdu nezakladajú\nprípustnosť dovolania z uvedeného dôvodu. Najvyšší súd odkázal na judikatúru ústavného\nsúdu týkajúcu sa práva na spravodlivý proces i spôsobu hodnotenia dôkazov, ale aj na svoju\njudikatúru týkajúcu sa dokazovania, úlohy a povinnosti súdu pri dokazovaní vo vzťahu\nk návrhom účastníkov konania a napokon i na judikatúru k otázke založenia zmätočnosti\nrozhodnutia\n\nnedostatočným\n\nzistením\n\nrozhodujúcich\n\nskutočností\n\nvyhodnotením dôkazov (body 13 až 16 napadnutého rozhodnutia).\n\n13\n\na\n\nnesprávnym\n\n28.1 K výkladu aplikovanej právnej normy [§ 420 ods. 1 písm. f) CSP] najvyšší súd\npripojil nasledujúce odôvodnenie vzťahujúce sa na okolnosti posudzovanej veci: „Pokiaľ\nteda žalobca v dovolaní poukazuje na to, že v konaní neboli vykonané ním navrhnuté\ndôkazy-výsluch svedka\n\n, oboznámenie sa s účtovnými dokladmi spoločnosti\na rovnako naznačuje nesprávne vyhodnotenie dôkazov, prípadne\n\nneúplné zistenie skutkového stavu, podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle\nnovej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016,\nnie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017,\n8 Cdo 187/2017).“ Na takomto podklade podľa najvyššieho súdu prípustnosť dovolania\nz § 420 písm. f) nevyplýva.\n29. Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti\nodmietajúcej dovolanie sťažovateľa podané z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP pre jeho\nneprípustnosť je potrebné považovať už na prvý pohľad za nedostatočne odôvodnené\na arbitrárne. Najvyšší súd založil svoje rozhodnutie na teoretických východiskách\na na rozhodovacej praxi, ktorá však nevyznieva jednoznačne v prospech záveru vyvodeného\nnajvyšším súdom. Na tomto mieste ústavný súd konštatuje, že za minimálnu hranicu\nakceptovateľnosti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP považuje právny názor\nvyjadrený v druhej vete zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu uverejneného pod č. 2\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 (ktoré sa týka\npredchádzajúcej právnej úpravy civilného procesu), podľa ktorej „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“.\n29.1 Ústavný súd k záveru uvedenému v predchádzajúcom bode dodáva a spresňuje\n(koriguje), že aktuálnosť citovaného stanoviska po nadobudnutí účinnosti novej právnej\núpravy dovolania je potrebné chápať v tom zmysle, že pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu\nv podstatných bodoch nespĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6\n14\n\nods. 1 dohovoru v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá\ntáto okolnosť dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Znamená to,\nže stratilo význam vyčleňovanie z tejto kategórie „inej vady konania“ podľa\npredchádzajúcej právnej úpravy a taká vada, pokiaľ má znaky uvedené v predchádzajúcej\nvete, zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces.\nVčlenením do textu zákona formulácie o práve na spravodlivý proces sa požiadavky\nna odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 511/2020).\n29.2 Ďalej je ústavnému súdu známe, že najvyšší súd v iných rozhodnutiach už\nviackrát dospel k právnemu záveru, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol\nmať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno\nbezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie\n(napr. sp. zn. 4 Cdo 100/2018, 5 Cdo 202/2018). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje aj\nnázor predsedu dovolacieho senátu uvedený v jeho odlišnom stanovisku, že dovolací súd by\nmal poznať vlastnú rozhodovaciu prax.\n30. Sťažovateľ v dovolaní vzniesol také námietky proti rozsudku krajského súdu,\nktoré vyžadovali od dovolacieho súdu podrobnejšie odôvodnenie a objasnenie, prečo šlo\npodľa jeho názoru o námietky, ktoré nie sú spôsobilé založiť prípustnosť dovolania\nz pohľadu sťažovateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu. Osobitne išlo o námietky\njednostranného zisťovania skutkových okolností v neprospech sťažovateľa, ktoré nastolili\notázku možného porušenia princípu rovnosti zbraní, ale aj ďalšie námietky, ktorými bola\nspochybňovaná logická a racionálna súdržnosť záverov vyvodených z vykonaných dôkazov.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd neposkytol vysvetlenie toho, či sa odvolací\nsúd akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou, prečo dôkazy označené sťažovateľom\nnepovažoval za dôkazy, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na posúdenie skutkového stavu,\nktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť. Opomenutím uvedených\ndovolacích námietok, resp. neposkytnutím dostatočných dôvodov, si dovolací súd podstatne\nuľahčil svoju úlohu, formálne sa oprel o svoju rozhodovaciu prax a vyhol sa uplatneniu\nsvojej prieskumnej právomoci.\n\n15\n\n31. Takýto postup vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia považuje ústavný súd\nza nezlučiteľný s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ktoré\nmusia byť uplatňované a vykladané materiálnym spôsobom. S poukazom na uvedené\nústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\no neprípustnosti dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu\nk sťažovateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nenapĺňa\nkritériá ústavnej akceptovateľnosti zodpovedajúce základnému právu na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Už len toto pochybenie najvyššieho súdu bez ďalšieho stačí na vyslovenie\nporušenia označených práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.\n32. Vo vzťahu k časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorou bolo podľa\n§ 447 písm. f) CSP odmietnuté dovolanie podané z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je ústavná sťažnosť argumentačne vystavaná\nlen stručným poukazom na odlišné stanovisko predsedu senátu najvyššieho súdu\nJUDr. Milana Ľalíka. Napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľa vychádza z formalistického\nprístupu, je prima facie arbitrárne, dovolací súd má poznať vlastnú judikatúru a musí ju\nzohľadniť ex offo bez potreby jej citovania dovolateľom. Napokon sťažovateľ uvádza, že\njeho dovolacia replika nepredstavuje zmenu ani doplnenie dovolacieho dôvodu.\n33. Čo sa týka prípustnosti dovolania podľa § 421 písm. a) CSP, najvyšší súd\nv napadnutom rozhodnutí poukázal na východiská rozhodovania najvyššieho súdu\no dovolaní odôvodnenom týmto dovolacím dôvodom (body 20 až 25 napadnutého\nrozhodnutia), na potrebu jasnej formulácie právnej otázky v dovolaní, na potrebu označenia\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na potrebu uvedenia (nesprávneho)\nprávneho posúdenia odvolacieho súdu a navrhovaného (správneho) riešenia, na východiská\nprípustnosti vyplývajúce z aktuálnej judikatúry (R 83/2018). Najvyšší súd následne uzavrel,\nže dovolanie sťažovateľa neobsahuje zákonné vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 431\naž § 435 CSP, ale len všeobecnú charakteristiku nesprávnosti pred okresným súdom\na krajským súdom spočívajúcej v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v otázke pôžičkových vzťahov bez špecifikovania právnej otázky, pri vyriešení ktorej\n16\n\nsa mal odvolací súd odkloniť. Sťažovateľ neuviedol, ako mal podľa neho krajský súd\nnastolenú právnu otázku správne riešiť. Na vyjadrenie sťažovateľa zo 6. augusta 2018\nobsahujúce označenie rozhodnutí najvyššieho súdu tento neprihliadal z dôvodu jeho\ndôjdenia po uplynutí lehoty na podanie dovolania a s odkazom na nemožnosť dopĺňania\na zmien dovolacích dôvodov podľa § 434 CSP. Toto vyjadrenie navyše podľa najvyššieho\nsúdu neobsahovalo vymedzenie dovolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci\nkrajským súdom podľa § 432 ods. 2 CSP, a preto dovolanie v tejto časti odmietol podľa\n§ 447 písm. f) CSP.\n34. Ústavný súd konštatuje, že prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP a vymedzenie\ndovolacieho dôvodu (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP sú spojené nádoby,\nznenie neskoršieho ustanovenia vychádza formulačne z bezprostrednej nadväznosti\nna skoršie, preto pri výklade prvého z označených ustanovení je potrebné zohľadniť aj\ndruhé z nich. Nie je teda ústavne neudržateľné, ak dovolací súd vo svojej rozhodovacej\npraxi požaduje od dovolateľa, aby pri vymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 432 CSP\nšpecifikoval, ktorý z alternatívnych dôvodov prípustnosti dovolania podaného pre právne\nposúdenie veci (právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu) uplatňuje a v nadväznosti na to ho doložil buď konkrétnou (ustálenou) rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil, tvrdením o absencii\nrozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho súdu.\n35. Ústavný súd zároveň podotýka, že namietaná právna otázka môže vyplynúť\nz textu dovolania a nemusí byť formálne vymedzená v jeho konkrétnej časti. Dovolací súd\nsa má pokúsiť autenticky porozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, ale na druhej\nstrane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho súdu\n„hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej\notázky (I. ÚS 336/2019).\n36. Dovolateľ v podanom dovolaní formuloval dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP tak, že „odvolací súd (spolu s prvostupňovým súdom) sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke pôžičkových záväzkov.“. V závere dovolania\n17\n\ndoplnil, že skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Až následne v dovolacej replike\ndoplnil svoju argumentáciu uvedením rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré sa zaoberali\nexistenciou právneho vzťahu pôžičky.\n37. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí po ozrejmení východísk rozhodovania\no dovolacom dôvode podľa § 421 CSP (ku ktorým v zásade nie je možné mať žiadne\nnámietky, keďže boli založené na aktuálnej judikatúre) vyslovil záver, že dovolateľ\nvo svojom dovolaní uviedol len „všeobecnú charakteristiku nesprávnosti“ (ku ktorej malo\ndôjsť v konaní pred okresným súdom a krajským súdom) a nešpecifikoval právnu otázku,\npri ktorej malo dôjsť k odklonu krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu, ani neuviedol, ako mal odvolací súd túto otázku správne vyriešiť. K doplneniu\nargumentácie v replike uzavrel najvyšší súd, že na toto vyjadrenie nemohol prihliadať\nvzhľadom na uplynutie lehoty na podanie dovolania.\n38. Ústavný súd považuje za potrebné vytknúť najvyššiemu súdu istú mieru\nformalizmu, pretože pri hľadaní obsahu spornej právnej otázky mohol z textu dovolania\n(z jeho bodov 7 a 8) vyvodiť, že v spore sa sťažovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy\nz titulu zmluvy o pôžičke, alternatívne z titulu bezdôvodného obohatenia. Vyjadril nesúhlas\ns postojom súdov o nepreukázaní odovzdania peňazí na podklade teórie o reálnej povahe\npôžičky (označením ho za „nepochopiteľný“, resp. „v úplnom rozpore s obsahom spisu“)\nnapriek tomu, že preukázal plnenie súm bankovými dokladmi (prijatie sumy žalovanými\npodľa neho nebolo sporné). Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasil s právnym\nposúdením právneho vzťahu krajským súdom, že nedošlo k vzniku zmluvy o pôžičke.\nZároveň dal do pozornosti súdu svoju argumentáciu o bezdôvodnom obohatení, ktorá podľa\nneho musí platiť (v zmysle založiť dôvod na vyhovenie žalobe) ako alternatíva v prípade\nzáveru súdu, že nedošlo k vzniku pôžičkového vzťahu.\n39. Je však potrebné v konečnom dôsledku súhlasiť so záverom najvyššieho súdu,\nže vymedzenie dovolacieho dôvodu v podanom dovolaní nespĺňa požiadavky § 432 CSP\ntak, ako sú definované v ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu. Pokiaľ dovolateľ\ndoplnil dovolanie replikou zo 6. augusta 2018, bolo potrebné zaoberať sa otázkou,\n18\n\nči v tomto podaní došlo k uplatneniu iného dovolacieho dôvodu alebo k jeho zmene, alebo\ndovolateľ len argumentačne spresnil už uplatnený dovolací dôvod. Pokiaľ ide o obsah\nrepliky a možnosť dovolacieho súdu prihliadnuť na jej obsah, ústavný súd pripomína,\nže podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty\nna podanie dovolania. Ide tu o kvalitatívne vymedzenie rozsahu dovolania. Prípadná\ndodatočná argumentácia v ďalšom podaní dovolateľa (napr. replike) nemusí byť a priori\nneprípustným dopĺňaním dôvodov dovolania. Je však rozdielna situácia, ku ktorej došlo\nv posudzovanej veci, keď dovolateľ v dodatočnom podaní odstraňoval úplnú absenciu\nnáležitosti vymedzenia dovolacieho dôvodu označením spisových značiek rozhodnutí, ktoré\npodľa jeho názoru tvoria ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa\nodvolací súd mal odchýliť. Takéto dodatočné dopĺňanie dovolania považuje aj ústavný súd\nv okolnostiach prípadu za neprípustné, čo je v súlade s väčšinovým názorom dovolacieho\nsenátu.\n39.1 Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu v časti, v ktorej bolo posúdené\nvymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP, je tak podľa názoru ústavného súdu\nv súlade s procesnými garanciami práva na súdnu ochranu, ktoré obsahujú aj požiadavku\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n40. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd\nv napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní prípustnosti dovolania podaného z dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nezohľadnil citované východiská ochrany základných\npráv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom dovolaní sťažovateľa proti\nrozsudku krajského súdu nemožno hodnotiť inak ako odporujúci obsahu základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n41. Napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný\nsúd napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\nzodpovedajúceho § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n\n19\n\n42. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n43. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n44. Úlohou najvyššieho súdu preto bude opätovne rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je\nkritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním\nprejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\nV.\nTrovy konania\n45. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania.\n46. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n47. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádza z § 1\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto\n\n20\n\npodľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala\nsumu 980 €.\n48. Ústavný súd v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16\nods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume\n346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava\na prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2019 v sume\n163,33 € za jeden úkon, dva režijné paušály v sume 9,80 €, ktoré zaviazal uhradiť najvyšší\nsúd (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby –\nstanovisko k vyjadreniu predsedu najvyššieho súdu, keďže toto podanie neobsahuje nič,\nčo by záležitosť sťažovateľa posúvalo do inej vecnej roviny. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd tento úkon nepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený v súvislosti\ns uplatňovaním práv sťažovateľa (§ 251 CSP).\n49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-sporové", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "spor", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/153/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69bf1f4d-c6d8-4bd7-9163-274c3c62df20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:306a4a64-7205-4e59-8504-1a4711505821", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 620/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 620/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "051c4ee8-3c6b-4bd1-b916-da4e3c6afe62:551e4aa6-b8e9-4ae0-b210-f3d7eed609a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4114207300.1", "spisova_znacka": "4Cdo/153/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/153/2018 z 28. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4114207300.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "d8ba6dff-375e-472b-81ff-56f4d09b6cea:abe7df28-ca34-49cc-a0ff-e910c4d30091", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4114207300.2", "spisova_znacka": "25Co/439/2016", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/439/2016 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4114207300.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c80d62e6-00fd-4b64-9b65-d13b2856bd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.735.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 735/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 735/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.735.2025.1"}, {"guid": "ussr:056387a2-947a-4f36-8f5d-7893aec99490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.70.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.70.2025.2"}, {"guid": "ussr:ad31e399-0109-42cd-946d-423d5eef4e8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.481.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.481.2024.1"}, {"guid": "ussr:5c0b72aa-5c0d-44f2-9cae-161b1d4dbbac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.260.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.260.2023.2"}, {"guid": "ussr:80b8fb08-be42-4576-b04b-4680c5231fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:30c16317-81e0-4f1b-a719-cbb75c493bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:db9cc9f8-75e4-4c11-82da-1d564de868a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2"}, {"guid": "ussr:ff0a04b5-0d67-477e-9649-efb708ba754b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff0a04b5-0d67-477e-9649-efb708ba754b"}, {"guid": "ussr:26170b34-7ac2-4ea7-bddf-4c312996a2ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 612/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 612/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26170b34-7ac2-4ea7-bddf-4c312996a2ab"}, {"guid": "ussr:57b413be-9984-4fac-b751-7e71c980d8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2022 z 28. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:1f0b096a-6283-4d1d-8bca-34b774b99375", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.62.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.62.2022.2"}, {"guid": "ussr:a48849f8-e3c3-4b6f-8b4e-9d9b4bf076b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.133.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 133/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 133/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.133.2022.1"}, {"guid": "ussr:85d7c5e3-436a-4641-bc8b-5fc5f6b23e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1"}, {"guid": "528ea640-f87a-423f-a227-320cb299d9ff:bba463e1-d2ce-490c-ba57-4d391000f50f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722200439.1", "spisova_znacka": "6CdoPr/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoPr/13/2024 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722200439.1"}, {"guid": "2dad2f6f-28e2-4bfb-af0b-88a01de28d5d:21536004-5ec4-4c74-828c-8eae5bc6034f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8619201174.1", "spisova_znacka": "9Cdo/97/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/97/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8619201174.1"}, {"guid": "b96fecac-cbbf-4b44-bfd5-d896fc836e55:87e2fc7e-bf24-4edb-86cf-f1a78b18e1ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8619201298.1", "spisova_znacka": "9Cdo/141/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/141/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8619201298.1"}, {"guid": "09c93af3-9280-4ba6-ad48-f36ce50c66e4:f20456d6-c47c-47b9-b0c6-9e7b1cbcf998", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8620200213.1", "spisova_znacka": "9Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/140/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8620200213.1"}, {"guid": "57b82ed0-9c9f-4bff-a353-385ac3369ce2:209a1366-46ad-480c-8187-cc1d2c885cb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1216208994.1", "spisova_znacka": "1Cdo/61/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/61/2025 z 9. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1216208994.1"}, {"guid": "b5066c51-29dc-4a39-96e7-1e4221224789:50585445-fdfe-4e48-b5ef-fc89fc156644", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6119328590.1", "spisova_znacka": "6Cdo/148/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/148/2023 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6119328590.1"}, {"guid": "4f651ce6-c108-4800-beaa-c5e0de8af85a:30f113c2-de90-4f9a-a50a-ec7056a29bf2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7219205548.1", "spisova_znacka": "1Cdo/5/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/5/2023 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7219205548.1"}, {"guid": "af89e9cc-37a9-45f7-8e08-913b0871c576:7f998dff-94d9-4960-a2e8-1f7973a734b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7001898308.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/5/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/5/2023 z 2. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7001898308.1"}, {"guid": "0eec9238-58c0-43eb-aa7b-b638f4e63343:15f06c14-064d-43f5-865b-cb5154d0364d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6119250222.1", "spisova_znacka": "9Cdo/193/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/193/2022 z 19. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6119250222.1"}, {"guid": "88324784-6940-4b94-8dd0-6bab3e9f9d63:483293ee-c046-452b-a890-67fdc3993424", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8120202251.1", "spisova_znacka": "1Cdo/25/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/25/2022 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8120202251.1"}, {"guid": "5f3c6af5-a66c-4617-bdd5-20d9a06f191d:16c02ced-262f-4c9c-82df-eed9d45f7244", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8514206201.1", "spisova_znacka": "1Cdo/71/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/71/2022 z 17. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8514206201.1"}, {"guid": "dac1da2a-751c-4bf3-8b47-2b254cb8accc:3e333ccb-99dd-4a5f-b6bd-3e9123d75f37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8118207390.1", "spisova_znacka": "1Cdo/60/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/60/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8118207390.1"}, {"guid": "35e52d59-e63d-441c-a6d3-53f73f4924ac:fe9b4f49-d22a-4b58-88a5-0ca72745150d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5719202929.1", "spisova_znacka": "3Obdo/26/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/26/2022 z 12. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5719202929.1"}, {"guid": "b15cbaaa-1060-4b6e-a419-8550ee250204:41086cb4-ab95-4a44-9684-dd03785ce946", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1414210313.1", "spisova_znacka": "1Obdo/71/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/71/2021 z 23. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1414210313.1"}, {"guid": "a5741b11-6bc7-46b2-8e23-6cd1119b7d98:7e9addac-7c34-46b4-bd90-3506752e38a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1517217112.3", "spisova_znacka": "1Cdo/126/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/126/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1517217112.3"}, {"guid": "1b4195bd-0152-47eb-ac59-472a69dfc93b:5626eeff-3b73-4268-b86b-c75ce359a048", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1418203872.1", "spisova_znacka": "1Cdo/63/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/63/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1418203872.1"}, {"guid": "bac5fca2-9287-4956-9365-e64b297589b0:c889a612-9982-4640-8ebc-bc82b848d3e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5818200383.1", "spisova_znacka": "9Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/224/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5818200383.1"}]}