{"guid": "ussr:f7736c31-c61f-491e-8ff3-b4d05e41a649", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.445.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 445/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 445/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 445/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.445.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f7736c31-c61f-491e-8ff3-b4d05e41a649", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.445.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.445.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.445.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 445/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 3 Tos 3/2020 z 15. januára 2020 a uznesením Okresného súdu\nZvolen sp. zn. 3 Nt 20/2019 z 23. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\n2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 3/2020 z 15. januára 2020 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 3 Nt 20/2019 z 23. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd napadnutým rozhodnutím\nzamietol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania, v ktorého rámci došlo\nk odsúdeniu sťažovateľa rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 47/2015 zo 7. októbra 2015\nv spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 95/2015 z 9. marca 2016 (ďalej len\n„pôvodné konanie“). Krajský súd napadnutým rozhodnutím zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu konštatujúcemu nezistenie podmienok\nobnovy konania podľa § 394 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n3. Sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu,\nktorý nepovažoval za novú a skôr neznámu tú skutočnosť, že nebol ukladaný súhrnný trest,\nale ide o prehliadnutie právne významných skutočností, ktorých poznanie bolo v dispozícii\nsúdu. Okresný súd nemal k dispozícii poznanie trestného rozkazu Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 4 T 76/2015 z 29. septembra 2015, pretože v aktuálnom odpise z registra\ntrestov v čase jeho rozhodovania tento trestný rozkaz nebol.\n4. Sťažovateľ bol v pôvodnom konaní uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa\n§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. e) Trestného\nzákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,\nza čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov. Okresný súd\npodľa sťažovateľa nesprávne kvalifikoval skutok, pretože pri zmocnení sa cudzej veci\n2\n\nvlámaním, spôsobením malej škody a s poukazom na zákaz dvojitého pričítania mal skutok\nkvalifikovať podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Pre odsúdenie\nza krádež spáchanú vlámaním podľa prísnejšieho § 212 ods. 4 Trestného zákona by musela\nbyť spôsobená značná škoda.\n5. Návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil sťažovateľ zmenou § 212\nTrestného zákona účinnou od 1. augusta 2019 ako novou okolnosťou. Súdy pochybili\nv pôvodnom konaní aj uložením úhrnného trestu a neprihliadnutím na predchádzajúce\nodsúdenie (uvedené v bode 3), ku ktorému došlo len pár dní predtým a sťažovateľ o tom\nv danom čase ešte nevedel, a preto nepodával ani odvolanie. Tým došlo k extrémnemu\nnavýšeniu celkovej doby výkonu trestu.\n6. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených\npráv napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu. Žiadal o konanie podľa\nčl. 125 ods. 3 ústavy o súlade k úpravám účinným 1. marca 2019 a 1. augusta 2019 v § 212\nTrestného zákona a § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, ktoré sa použijú aj\nna odsúdeného, ktorému bol uložený trest odňatia slobody podľa zjednocujúceho stanoviska\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 78/2011, ktoré už stratilo aktuálnosť\na stalo sa nepoužiteľným. Sťažovateľ žiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu\nna konanie pred ním.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3\n\n7.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n8.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n4\n\n10.1 Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n10.2 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10.3 Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať ako\nústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n12. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), ale neobsahuje\nvšetky všeobecné a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 a § 123 zákona\no ústavnom súde). Ústavnej sťažnosti možno vyčítať hlavne nedostatok konkrétnych\nskutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho\nzákladných práv a slobôd. Úplne absentuje riadne odôvodnenie, teda argumentácia\na relevantné ústavnoprávne námietky vo vzťahu k tvrdenému porušeniu označených práv\nnapadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov. Ústavná sťažnosť je podaná procesne\nlegitimovanou osobou – stranou trestného konania (§ 122 zákona o ústavnom súde),\nv zákonnej lehote (§ 124 zákona o ústavnom súde), po vyčerpaní právnych prostriedkov\nnápravy priznaných zákonom (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a je prípustná podľa\n§ 55 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\n13. Pri zistení nedostatkov návrhu na začatie konania môže prichádzať do úvahy\npostup podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda výzva sťažovateľovi na doplnenie\nodstrániteľných nedostatkov podania. Ústavný súd však vyhodnotil, že zistené nedostatky sa\nnetýkajú len formálnych náležitostí návrhu, ale bola zistená absencia jeho odôvodnenia\nvo vzťahu k namietaným rozhodnutiam, čo je nedostatkom esenciálnej obsahovej náležitosti\nústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019). Ide preto o neodstrániteľný nedostatok návrhu.\nNapriek\n\ntomu\n\nústavný\n\nsúd\n\nuprednostnil\n\nmateriálny\n\nprieskum\n\nobsahu\n\nnávrhu\n\npred bezpodmienečným trvaním na všetkých zákonných náležitostiach a u navrhovateľa\nnezastúpeného právnym zástupcom nepristúpil k odmietnutiu podania len pre nesplnenie\nnáležitostí podľa konania podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde. Navyše,\nza určitých okolností totiž môžu prevážiť hľadiská procesnej efektívnosti a rýchlosti\nkonania a ústavný súd rozhodne o podanom návrhu aj bez odstránenia nedostatkov. Je to tak\nv prípade, keď ústavný súd dospeje k záveru, že ani doplnenie návrhu by za žiadnych\nokolností nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi úspech pri predbežnom prerokovaní\njeho návrhu.\n14. Podaná žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre ústavný súd znamená\npovinnosť skúmať, či sú v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde kumulatívne splnené\ntri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery\nodôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti.\n15. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc\nústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne\nneopodstatnená. Ak ale ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku jej posúdenia\nzistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná\nsťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený\njeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,\nv dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní\n6\n\npred ústavným súdom vyhovieť (I. ÚS 60/2019), a preto sa splnením tejto podmienky\nzaoberá ústavný súd v nasledujúcich častiach.\nIII.1 K porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím okresného súdu\n16. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci\nvychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj\nústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je\ndaná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n17. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu,\na preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (IV. ÚS 128/04).\n18. Sťažovateľ mohol proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podať sťažnosť\n(čo aj využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Práve v tejto\nsťažnosti mohol a mal namietať a odôvodniť konkrétne porušenia svojich práv, osobitne\npráva na súdnu ochranu. Krajský súd svoju právomoc rozhodnúť o jeho sťažnosti uplatnil.\nVýsledkom bolo zamietnutie sťažnosti sťažovateľa napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n19. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv napadnutým rozhodnutím\n7\n\nokresného súdu, odmietol podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\nIII.2 K porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n20. Ústavný súd ustálil, že predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie\nzákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým,\nže zamietol sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu\nna povolenie obnovy konania v trestnej veci sťažovateľa. Pri neuvedení bližšieho\nodôvodnenia (pozri bod 3) hlavné námietky sťažovateľa spočívajú v nesúhlase\ns odôvodnením a v opakovanom poukazovaní na splnenie podmienok pre povolenie obnovy\nkonania, osobitne na novú okolnosť v podobe zmeneného ustanovenia Trestného zákona\na na nezohľadnené odsúdenie v inej trestnej veci.\n21. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť\nnedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, pokiaľ\ndodatočne vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli\nsa ani brať do úvahy. Ani všeobecné súdy, o to menej ústavný súd, však nemôžu v rámci\nkonania o návrhu na povolenie obnovy podľa Trestného poriadku preskúmavať napadnuté\nmeritórne rozhodnutie (jeho vecnú správnosť) ani posudzovať otázku viny či trestu. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje len na kontrolu, či všeobecné súdy postupovali ústavne\nkonformným spôsobom, keď rozhodli o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania,\nresp. keď zamietli sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Teda,\nči sa návrhom na povolenie obnovy riadne zaoberali, či prijaté rozhodnutie adekvátne\nodôvodnili a či ich právne závery nie sú excesom alebo svojvoľné, pričom pri zamietnutí\nnávrhu je rozhodujúce, či dostatočne odôvodnili, prečo predostreté nové skutočnosti\nnepovažovali za také, ktoré by opodstatňovali povolenie obnovy konania.\n22. Sťažovateľ sa fakticky ústavnou sťažnosťou domáha ďalšieho preskúmania\nsprávnosti postupu, resp. rozhodnutí všeobecných súdov. Zo strany sťažovateľa pritom ide\no opakovanie námietok uvedených v jeho sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu\n8\n\nokresného súdu, s ktorými sa krajský súd jednotlivo argumentačne vyrovnal v napadnutom\nrozhodnutí z 15. januára 2020. Sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Účelom konania pred ústavným\nsúdom je totiž ochrana ústavnosti, a nie poskytnutie ďalšieho opravného prostriedku\numožňujúceho prehodnocovať správnosť záverov všeobecných súdov.\n23. Ústavný súd preto na tomto mieste nevidí dôvod na doslovné reprodukovanie\nzáverov krajského súdu a sťažovateľa odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, ktoré mu bolo doručené. Krajský súd v ňom presvedčivo reagoval na námietku\nsťažovateľa o potrebe uloženia súhrnného trestu, doplnil ju o podstatný údaj o doručení\ntrestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 T 76/2015 z 29. septembra\n2015 sťažovateľovi 8. októbra 2019, čím argumentáciu sťažovateľa o potrebe zohľadniť\ntoto odsúdenie okresným súdom logicky vyvrátil. Krajský súd sa navyše zaoberal aj\ns konštrukciou, že by sťažovateľovo tvrdenie bolo pravdivé. Vylúčil pritom relevanciu\ntakejto úvahy o pochybení súdu v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu a nadväznom\nnesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona pre povolenie obnovy\nkonania. Sťažovateľa opakovane (vzhľadom na konštatovanie rovnakého záveru\npri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu sťažovateľa v roku 2017) odkázal s predmetnou\núvahou na zákonný rámec dovolacieho konania. Krajský súd presvedčivo zaujal stanovisko\naj k námietke sťažovateľa o zmene hmotného práva, s objasnením časových súvislostí, ktoré\nvylučujú použitie právnej úpravy účinnej od 1. augusta 2019 vo veci sťažovateľa.\n24. Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na odôvodnenie svojho nálezu z 26. júla 2019\nv konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 142/2018 (osobitne bod 17), v zmysle ktorého\n„za skutočnosť súdu skôr neznámu nemožno považovať prípadné zmeny hmotného práva…\nv zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, keďže táto v čase vyhlásenia pôvodného\nrozhodnutia objektívne neexistovala“, a teda nemohla byť zohľadňovaná, prípadne\naplikovaná pri procese rozhodovania. V danej súvislosti si ústavný súd dovoľuje poukázať\ntiež na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npod sp. zn. Tpj 44/2013, z ktorého vyplýva, že podmienky obnovy konania sa netýkajú\nzmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania\n9\n\ntrestu, pričom splnením podmienky na obnovu konania „ex lege“ je tá právna skutočnosť,\nak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s ústavou.\n25. Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd konštatuje, že skutkové a právne\nzávery krajského súdu sú ústavne udržateľné. Podľa názoru ústavného súdu už len citované\núvahy krajského súdu o tom, prečo u sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nedošlo\nk naplneniu podmienok na povolenie obnovy konania postačujú na vyrovnanie sa\ns argumentáciou sťažovateľa v jeho ústavnej sťažnosti. Nemožno v žiadnom prípade\nuvažovať o nedostatočnom odôvodnení. Právne závery krajského súdu majú racionálny\nzáklad. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nie\nje sama osebe dôkazom jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n26. Sťažovateľ svojou sťažnostnou argumentáciou podľa ústavného súdu nedokázal\nspochybniť žiadny zo záverov, na ktorých krajský súd založil napadnuté rozhodnutie,\na preto medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a napadnutým rozhodnutím ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú\nsúvislosť, čo vedie k odmietnutiu ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n27. Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu zároveň došlo aj\nk porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd poznamenáva, že na konanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa čl. 6\nods. 1 dohovoru nevzťahuje. Svedčí o tom stabilizovaná judikatúra ústavného súdu (napr.\nII. ÚS 255/2011, III. ÚS 223/2017, IV. ÚS 108/2014, I. ÚS 227/2013 a tam uvedená\njudikatúra), ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (Kulnev v. Rusko,\nrozhodnutie z 18. 3. 2010, č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie z 13. 9. 2001,\nč. 45943/99). V tomto konaní ide o vydanie rozhodnutí, ktoré priamo nesúvisia\ns rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru\n(o tom už bolo právoplatne rozhodnuté v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa sťažovateľ\ndomáhal). Článok 6 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj\n10\n\nSVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov\nochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003. s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti\npoukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions\net raports, č. 60; taktiež REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ,\n1999. s. 62 – 63, kde sa uvádza: „Pôsobnosť (aplikovateľnosť) článku 6 zásadne\nnepresahuje okamih konečného, právoplatného rozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje sa\nteda na konanie o obnove... a článok 6 ani nezaručuje právo na revíziu procesu.“ alebo aj\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti č. 41372/98, Václavík\nproti Slovensku z 30. 9. 2003]. Ochrany práv obsiahnutých v čl. 6 dohovoru sa možno\ndomáhať až v obnovenom konaní, t. j. po tom, ako bolo príslušným všeobecným súdom\nprávoplatne rozhodnuté o povolení obnovy konania.\n28. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že medzi napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\npríčinná súvislosť, preto je ústavná sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti zjavne\nneopodstatnená a z toho dôvodu bola odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n29. V konkrétnom prípade sťažovateľa ten istý záver platí aj vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy. Predmetom napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu bolo rozhodovanie o sťažnosti podanej proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu, ktorým bol návrh sťažovateľa na obnovu konania zamietnutý. V žiadnom\nprípade teda nešlo o posudzovanie a rozhodnutie o stíhaní alebo pozbavení slobody, resp.\no tom, či tak bolo urobené z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, v zmysle\npredpokladanom čl. 17 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ v tomto konaní (o povolení obnovy\nkonania) vystupuje ako právoplatne odsúdený (t. j. o jeho vine a treste už bolo právoplatne\nrozhodnuté), nie je teda obvineným (obžalovaným), ktorému by v tomto konaní prináležali\npráva uvedené v § 34 Trestného poriadku. Ústavný súd preto aj v tejto časti ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\n\n11\n\nIII.3 Záver vo vzťahu k žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu\n30. Ústavný súd, spravujúc sa úvahami podľa bodov 14 a 15 a posúdením obsahu\nnávrhu, zistil, že ústavná sťažnosť je sčasti zjavne neopodstatnená a sčasti na jej prejednanie\nnemá právomoc. Zistenie o zjavnej neopodstatnenosti (III.2) a o nedostatku právomoci\n(III.1) nutne vedie k záveru, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, I. ÚS 210/2019). Pretože nebol\nsplnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným\nsúdom, žiadosti navrhovateľa (sťažovateľa) o ustanovenie právneho zástupcu napriek\nnezdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ústavný súd nevyhovel\n(bod 2 výroku rozhodnutia). Výzva na preukázanie majetkových pomerov by bola po zistení\nzrejme bezúspešného uplatňovania si nároku na ochranu ústavnosti neúčelná.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab7b53f6-b8d6-4d7e-8171-bd90ee38fd38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.142.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 142/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2018 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.142.2018.1"}, {"guid": "ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54"}, {"guid": "ussr:71a1f83a-3b18-4847-bb6f-e75d33449d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.210.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.210.2019.1"}, {"guid": "ussr:8efe7443-b0cf-44cb-b398-f2a83982387d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.60.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.60.2019.1"}, {"guid": "ussr:25b3fd35-217b-43ca-9555-9f61bee6a50a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.223.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.223.2017.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:9002f51d-62bf-4ff1-ab99-b069596faf58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9002f51d-62bf-4ff1-ab99-b069596faf58"}, {"guid": "ussr:19f9378c-58a8-42e1-8428-8d296ea800e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f9378c-58a8-42e1-8428-8d296ea800e9"}, {"guid": "ussr:b411af06-6263-4eaf-a259-6647a09cb927", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b411af06-6263-4eaf-a259-6647a09cb927"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "381f9c8d-77b4-41b9-814b-06d00318ec50:adcfd996-7880-4147-91b9-b5d5d66d3e58", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6719010327.1", "spisova_znacka": "3Tos/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/3/2020 z 14. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719010327.1"}, {"guid": "328f65cc-0438-427e-ad8d-66bb47f10f99:cd7ac5ef-8bf1-4606-b36e-013797c171d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/95/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/95/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/328f65cc-0438-427e-ad8d-66bb47f10f99:cd7ac5ef-8bf1-4606-b36e-013797c171d2"}, {"guid": "63fb1a4f-4b27-4348-8e1f-a585324087d4:d52b7234-d2a9-4b54-9809-1d1689f367da", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Nt/20/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 3Nt/20/2019 z 26. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/63fb1a4f-4b27-4348-8e1f-a585324087d4:d52b7234-d2a9-4b54-9809-1d1689f367da"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:61cb1f8d-9caa-4878-924e-4d90f6f08488", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.636.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 636/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 636/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.636.2024.1"}, {"guid": "ussr:40e7d228-53b0-4bd5-8dea-c847f2ad30f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.205.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 205/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.205.2024.1"}, {"guid": "ussr:769af210-4a60-49ca-a4f1-5ebe497caddd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.641.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 641/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 641/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.641.2023.1"}, {"guid": "ussr:57975148-7471-411e-b1fe-b38838c9da66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.597.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 597/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 597/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.597.2023.1"}, {"guid": "ussr:5bf13986-e1c6-476f-ab52-6b47b6f64a59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.619.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 619/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.619.2022.1"}, {"guid": "ussr:50005037-0346-4a74-ad85-eaa763bd57d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.58.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 58/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.58.2020.1"}]}