{"guid": "ussr:28f2021e-d76d-4537-ac42-33285dfbce0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.482.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 482/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.482.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/28f2021e-d76d-4537-ac42-33285dfbce0a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.482.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.482.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.482.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 482/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 9 Co 256/2017 zo 6. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 256/2017 zo 6. februára\n2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou\n4. apríla 2013 domáhal proti žalovanému (mesto Modra) náhrady škody a predmetné\nkonanie sa viedlo na Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n5 C 333/2013. Sťažovateľovi mala vzniknúť škoda zaplatením zmluvnej pokuty dohodnutej\nv zmluve o diele (jej predmetom bola výstavba rodinného domu) uzatvorenej so stavebnou\nspoločnosťou pre prípad riadneho a včasného neodovzdania staveniska. K riadnemu\na včasnému odovzdaniu staveniska nedošlo z dôvodu zrútenia sa hradného múru mesta\nModra na predmetný stavebný pozemok a z tohto dôvodu sa nemohlo dielo realizovať\nv čase, ktorý bol dohodnutý v zmluve o dielo. Rozsudkom okresného súdu č. k.\n5 C 333/2013-541 z 18. mája 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bola zamietnutá\nžaloba sťažovateľa a zároveň žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania\nvo výške 100 %. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal včas odvolanie, pričom\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 18. mája\n2017 a zároveň bolo rozhodnuté o nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania\nvo výške 100 %.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že „Súd prvej inštancie\nv tejto veci, OS Pezinok, v podstate zamietol môj návrh na náhradu škody ako sťažovateľa\nz toho dôvodu, že záväzkový vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a aplikoval na danú\nvec ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Takáto\naplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa podľa OZ však v roku 2009 (kedy padol hradný\nmúr a bola uzatvorená zmluva o dielo) nebola uvedená v Občianskom zákonníku, do\nktorého bola zakotvená až v roku 2014. Preto na základe môjho odvolania KS Bratislava\nvyhodnotil, že nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa na daný spor, ale\nže sa jedná o škodu, pričom aplikoval ust. § 415 OZ (prevenčné ustanovenie o predchádzaní\n2\n\nškodám), avšak v prejednávanom prípade nie sú kumulatívne splnené všetky predpoklady\nzodpovednosti za škodu, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi spadnutým hradným\nmúrom a vznikom škody na základe zmluvnej pokuty. KS Bratislava teda prevzal\nargumentáciu žalovaného v tom smere, že nemohol vedieť o hrozbe vzniku škody, čo je\nv rozpore s vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní.\nJediným dôvodom zamietnutia návrhu Krajským súdom Bratislava bolo, že podľa\nnázoru odvolacieho súdu... povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla z dôvodu\n(z príčiny) spadnutia mestského opevnenia (hoci v havarijnom stave) na pozemok žalobcu\na následného zdĺhavého riešenia tejto havarijnej situácie žalovaným, ale táto povinnosť\n(zaplatiť zmluvnú pokutu) žalobcovi vznikla ako dôsledok jeho porušenia zmluvnej\npovinnosti (odovzdať vyprataný pozemok), na ktorú sa zaviazal v zmluve o dielo. Táto bola\ntiež jedinou príčinou, ktorá pôsobila vznik ujmy na strane žalobcu.\nPovinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu však nevznikla automaticky (priamo ako následok\nporušenia povinnosti žalovaného, ale k tomuto porušeniu právnej povinnosti (zanedbanie\nstarostlivosti o kultúrnu pamiatku a zdĺhavé riešenie spadnutého muriva na pozemku\nžalobcu) musela pristúpiť ešte ďalšia právna skutočnosť - v podobe zmluvy o dielo - ktorej\nobsahom bolo aj zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute. Bez existencie zmluvy o dielo\n(so zmluvným dojednaním zmluvnej pokuty) by škoda v podobe uhradenej zmluvnej pokuty\nnevznikla, t.j. škoda by bola v danom prípade nie priamym, bezprostredným následkom\nporušenia právnej povinnosti, a/e až ďalším, sprostredkovaným. Z uvedeného dôvodu\nnemožno podľa odvolacieho súdu prijať záver, že v prejednávanej právnej veci bol naplnený\naj zákonný predpoklad existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti\nžalovaným a medzi škodou, ktorú utrpel žalobca.“.\n3.1 Podľa názoru sťažovateľa je existencia príčinnej súvislosti jednoznačná, a preto\npovažuje napadnutý rozsudok krajského súdu za arbitrárny. Krajský súd podľa jeho názoru\ntiež nesprávne právne posúdil vec, keď v jeho veci neaplikoval § 127 a § 420a zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), čo riadne neodôvodnil. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „škoda bola\nspôsobená činnosťou resp. nečinnosťou Mesta Modra, ktorá má prevádzkovú povahu\n/údržba mestských hradieb/, v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú\ninému prevádzkovou činnosťou podľa 420a OZ, pričom ide o osobitný druh zodpovednosti...\n3\n\nbez ohľadu na zavinenie a jej predpokladom nie je ani protiprávny úkon (porušenie\npovinností), ale určitá škodná udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ktorá bola\npríčinou vzniku škody.“. Podľa sťažovateľa preto krajský súd rozhodol v rozpore\ns konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\na ústavného súdu. Krajský súd pritom neaplikovanie § 420a Občianskeho zákonníka\nodôvodnil tým, že zo strany žalovaného nešlo o prevádzkovú činnosť, ale aj v prípade\nzodpovednosti založenej na § 420a Občianskeho zákonníka by musel byť záver\no chýbajúcej existencii príčinnej súvislosti rovnaký.\n4. Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu z ústavnoprávneho hľadiska aj vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania.\n5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po vyslovení porušenia označených práv\nzrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a zaviazal krajský\nsúd nahradiť sťažovateľovi trovy konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\n4\n\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\n14. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.\n18. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n19. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n20. Podľa § 432 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n21. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n\n6\n\n22. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci\nústavným súdom\n23. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nAko už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu\nprejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých\nuplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva. Sťažovateľ sám uvádza, že v súvislosti\ns namietaným porušením v bode 1 uvedených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\nsa obrátil priamo na ústavný súd bez toho, aby proti nemu podal dovolanie.\n24. Ak zákon o ústavnom súde podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti\nvyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nposkytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti\nústavnej sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym,\nzákonom predpísaným spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04). Sťažovateľ nemá podľa ústavy,\nzákona o ústavnom súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch\nústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej\nochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú má právomoc ústavný\nsúd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza\nz toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd\nna úrovni jeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu,\nže sťažovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej\nochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie je úspešný, môže sa\nuchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému\n7\n\nsúdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011,\nIV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017) s tým, že v súlade s § 124 zákona o ústavnom súde mu\nzostáva zachovaná lehota na podanie ústavnej sťažnosti aj proti rozhodnutiu napadnutému\nmimoriadnym opravným prostriedkom.\n25. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v už\ncitovanom čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom\nporušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať ústavnými sťažnosťami len\nza predpokladu, že sa sťažovateľ nemôže ani v budúcnosti nebude môcť domáhať ochrany\nsvojich práv pred iným súdom využitím takých právnych prostriedkov, ktoré mu zákon\nna to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom\nprincípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť\nvýlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých\npráv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132\nzákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n26. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „je podľa môjho názoru podanie\ndovolania podľa § 420 CSP ako i podľa § 421 CSP neprípustné, pretože toto odmietne NS\nSR, čo aj ja sám sťažovateľ dokážem predpokladať a zároveň som v tejto veci povinný\nzaplatiť súdny poplatok v dvojnásobnej výške, v tomto prípade vo výške 2x 16.500.- € spolu\n33.000 €. ktorý mi po odmietnutí dovolania nebude vrátený (na rozdiel od právnej úpravy\núčinnej do 31.10.2015). Podaním dovolania teda súčasne stratím nielen čas, ale aj enormné\npeniaze. Za daných okolností sa mi preto javí ako vhodné apelovať na Váš ÚS SR, aby\nv prípade podanej ústavnej sťažnosti bez predchádzajúceho dovolacieho prieskumu ste\naplikovali princíp subsidiarity na základe materiálnych kritérií a sťažnosť pripustili, ak je\n8\n\nvzhľadom na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nepochybné, že by bolo dovolanie\nodmietnuté, alebo v plnej miere ste využili materiálny korektív v zmysle § 132 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z.z. o ústavnom súde (ZUS) spočívajúci v dôvodoch hodných osobitného\nzreteľa.“.\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci takého\nkonania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd sa pri posudzovaní\nprípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako podmienky prípustnosti\nústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o účinný prostriedok\nnápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie jeho prípustnosti. Dovolanie\nneprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad\nzjavné, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne\nvylučuje procesná norma (napr. § 421 ods. 2 a § 422 CSP a pod.). Ďalšou osobitnou\nvýnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je situácia, ak sťažovateľ\ntvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n28. Ústavný súd po dôslednom posúdení odôvodnenia ústavnej sťažnosti konštatuje,\nže v rozsahu nosných dôvodov uvádzaných v ústavnej sťažnosti (vydanie napadnutého\nrozsudku krajského súdu v rozpore s konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu a ústavného\nsúdu) mal sťažovateľ možnosť podať dovolanie podľa § 421 písm. a) CSP, v ktorom je\npremietnutý princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 CSP. Ide o princíp právnej istoty, ktorý je\ndefinovaný ako stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý\nv súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (najvyšší súd, ústavný\nsúd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie). Zároveň len dovolací súd\nrozhoduje o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1\nCSP, pričom k tomuto posudzovaniu musí pristúpiť ústavne súladným spôsobom, ktorý je\neventuálne preskúmateľný aj v konaní o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti prípadnému\nuzneseniu o odmietnutí dovolania pre neprípustnosť.\n\n9\n\n29. Zároveň sťažovateľ namietal aj tú skutočnosť, že krajský súd riadne neodôvodnil\nneaplikovanie § 127 a § 420a Občianskeho zákonníka. Nedostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v podstatných otázkach môže predstavovať dovolací dôvod aj podľa § 420\npísm. f) CSP (ide o tzv. vady zmätočnosti). Obsahové znaky a jednotlivé prvky práva\nna spravodlivý proces pritom vyplývajú z bohatej rozhodovacej činnosti ústavného súdu aj\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Medzi čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý\nproces totiž patria aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zákaz\nsvojvoľného (arbitrárneho) postupu súdu.\n30. V súvislosti so žiadosťou o preskúmanie napadnutého rozsudku krajského súdu\nvo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania ústavný súd poukazuje na svoje\nuznesenie sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270),\nv ktorom okrem iného vyslovil, že ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd končí\nrozhodovanie o tejto otázke, ktoré tak možno považovať za rozhodnutie preskúmateľné\nv dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n31. Z uvedeného vyplýva, že aj vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania\nsťažovateľ opätovne disponoval účinným prostriedkom nápravy (dovolanie), ktorý\nnevyčerpal (m. m. I. ÚS 300/2020).\n32. Sťažovateľ v dôvodoch ústavnej sťažnosti vyslovil domnienku, že najvyšší súd\nby dovolanie aj tak odmietol ako neprípustné a zároveň by predtým musel zaplatiť súdny\npoplatok v sume 33 000 € za podané dovolanie, ktorý by mu nebol vrátený po jeho\nprípadnom odmietnutí najvyšším súdom. Domnienky sťažovateľa o tom, ako by mohol\nrozhodnúť o podanom dovolaní najvyšší súd, rovnako ako ani výška súdneho poplatku\nspojeného s podaním dovolania v okolnostiach posudzovanej veci nemôžu predstavovať\ndôvody hodné osobitého zreteľa, aké má na mysli § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde,\numožňujúce výnimočne upustiť od aplikácie pravidla o subsidiarite konania o ústavnej\nsťažnosti.\n\n10\n\n33. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d)\nzákona o ústavnom súde.\n34. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie\no ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "občianske súdne konanie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:693e9bc9-19b2-4be2-a8bf-bed5e563b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "7d4e0a18-9836-4326-9a8b-e7b48ad8076a:03a31de7-047c-43dc-ab7e-b1765d5bbf3e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5416200207.1", "spisova_znacka": "9Co/256/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/256/2017 z 29. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-08-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5416200207.1"}], "citovane_v": []}