{"guid": "ussr:e4fa1cda-d871-4265-9a98-166edc469bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 50/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4fa1cda-d871-4265-9a98-166edc469bd7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 50/2020-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s. r. o., Záhradnícka 27,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Martin Krakovský, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a I. výrokom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Tost 40/2019 z 21. novembra 2019, ktorým bola zamietnutá sťažnosť\na takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nRekapitulácia ústavnej sťažnosti\n1. Uznesením sp. zn. IV. ÚS 50/2020 zo 4. februára 2020 prijal Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom a I. výrokom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 40/2019 z 21. novembra 2019, ktorým bola\nzamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby.\n2. Najvyšší súd napadnutým uznesením na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť\nsťažovateľa proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1 Tp 10/2019\nz 30. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie o vzatí do väzby“), ktorým bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, a to bez účasti\nobhajcu sťažovateľa. Predsedníčka senátu najvyššieho súdu neumožnila obhajcovi\nsťažovateľa zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí a vykázala ho von z pojednávacej\nmiestnosti, a to z dôvodu, že nebol podľa jej názoru náležite ustrojený, pretože nemal\nna neverejnom\n\nzasadnutí\n\nadvokátsky\n\ntalár.\n\nTento\n\npostup\n\npovažuje\n\nsťažovateľ\n\nza bezdôvodný okrem iného aj preto, lebo podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní\núradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdom, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o úradných odevoch“), „advokát a advokátsky\nkoncipient používajú advokátsky talár len na hlavnom pojednávaní a na verejnom\nzasadnutí“.\n\n2\n\n3.\n\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\nvychádza\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv\n\ndôsledku\n\nbezdôvodného vykázania jeho obhajcu z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci\na nesprávneho posúdenia. Uvedeným postupom najvyšší súd znemožnil sťažovateľovi\nprezentovať na neverejnom zasadnutí prostredníctvom svojho obhajcu relevantné\nskutočnosti vzťahujúce sa na rozhodovanie o väzbe, ktoré mohli viesť k rozhodnutiu\no prepustení sťažovateľa na slobodu, resp. k nahradeniu väzby niektorou z poskytnutých\nzáruk. Takýto postup považuje sťažovateľ za ústavne neakceptovateľný, lebo je v rozpore\ns čl. 5 ods. 4 dohovoru. Jednou zo základných procesných záruk pri rozhodovaní o väzbe je\nprávo osoby predložiť súdu argumenty a vyjadrenia proti svojmu ponechaniu vo väzbe, a to\naj prostredníctvom splnomocneného obhajcu, ktorého si osoba zvolila. Uvedeným\npostupom bolo porušené aj ústavné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy.\n4. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných\npráv postupom a uznesením najvyššieho súdu, ktorým nebola jeho obhajcovi umožnená\núčasť na neverejnom zasadnutí, ktorým bola jeho sťažnosť proti vzatiu do väzby zamietnutá\na ktorým neboli prijaté sťažovateľom navrhované prostriedky na nahradenie väzby podľa\n§ 80 a nasl. Trestného poriadku. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie\nzrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nII.\nPostup ústavného súdu po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\n5. Ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti ďalšie konanie požiadal najvyšší súd\no vyjadrenie. Najvyšší súd sa k veci vyjadril podaním č. k. KP 3/2020-96 doručeným\nústavnému súdu 25. februára 2020 (ďalej len ,,vyjadrenie najvyššieho súdu“).\n6. Vo vyjadrení najvyšší súd uvádza, že „riadiaca predsedníčka senátu JUDr. Jana\nSerbová sa ostro ohradzuje proti konštatovaniu sťažovateľa“, podľa ktorého jeho obhajcovi\nneumožnila zúčastniť sa na danom neverejnom zasadnutí a vykázala ho von z pojednávacej\nmiestnosti, a to z dôvodu, že nebol podľa jej názoru náležite ustrojený, pretože nemal\n3\n\nna neverejnom zasadnutí advokátsky talár. Ohradzuje sa najmä proti tomu, že by obhajcu\nvykázala, pretože takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde a predsedníčka senátu postupovala\ndôsledne podľa zákona. Poukazuje pritom na § 302 ods. 2 Trestného poriadku, podľa\nktorého pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu\numožniť obhajcovi účasť na neverejnom zasadnutí. Ďalej cituje § 4 ods. 1 vyhlášky\no úradných odevoch, podľa ktorého úradným odevom advokáta je v konaní pred súdom\nadvokátsky talár. Advokát a advokátsky koncipient používajú advokátsky talár len\nna hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí. Dodáva, že podľa § 18 ods. 3 zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o advokácii“) je advokát povinný postupovať tak, aby neznižoval dôstojnosť\nadvokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné\npravidlá, ktoré určuje predpis komory. Podľa § 38 zákona o advokácii musí advokát svojím\nvystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispievať k dôstojnosti a vážnosti\núkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania.\n7. Najvyšší súd ďalej uvádza, že v napadnutom uznesení explicitne konštatoval\ndôvod procesného postupu podľa § 302 ods. 2 Trestného poriadku. Tým bola skutočnosť,\nže mu bol 14. novembra 2019 predložený spis na rozhodnutie o podaných sťažnostiach\nbez toho, aby v ňom boli obsiahnuté odôvodnenia zahlásených sťažností jednotlivých\nobvinených (13 obvinených), a rovnako bez toho, aby súd považoval za preukázané\ndoručenie písomného vyhotovenia uznesenia o vzatí do väzby jednotlivým obvineným a ich\nobhajcom.\n8. Na účely dodržania obhajobných práv obvinených\ntzv.\n\na spol. [skupina\n\n(13 obvinených)], predovšetkým, aby bola zachovaná možnosť\n\nvšetkých obvinených vrátane sťažovateľa zahlásenú sťažnosť odôvodniť a vyjadriť sa tak\nk písomne vyhotovenému uzneseniu do času rozhodnutia najvyššieho súdu a s poukazom\nna § 2 ods. 6 Trestného poriadku (sp. zn. II. ÚS 177/2016 z 26. apríla 2016), boli všetci\nobhajcovia vrátane obhajcu obvineného Mgr. Martina Krakovského a rovnako obvinený\npodľa § 302 ods. 2 Trestného poriadku upovedomení o termíne\n4\n\nneverejného zasadnutia konaného 21. novembra 2019 o 10.00 h na najvyššom súde\ns poučením, že predseda senátu môže týmto osobám účasť na neverejnom zasadnutí\numožniť.\n9. Obhajca obvineného bol vopred uzrozumený pred konaním neverejného\nzasadnutia, že mu bude umožnené zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí pred rozhodnutím\no podanej sťažnosti, pokiaľ to bude súd považovať za potrebné, aby sa aj ústne vyjadril\nna neverejnom zasadnutí pred rozhodnutím o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, teda len\nv tom prípade, ak by bolo potrebné ešte bližšie objasniť niektoré okolnosti v rámci\nväzobného rozhodovania. Obhajca obvineného Mgr. Martin Krakovský však do času\nrozhodovania nadriadeného súdu (tak ako ostatní obhajcovia) písomne odôvodnil podanú\nsťažnosť proti dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa, táto bola aj súdu doručená a v jej\nobsahu mohlo byť právo obhajoby obvineného v plnej miere realizované, a to aj vo vzťahu\nk podanej sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej aj „prokurátor“). Navyše prokurátor na neverejnom zasadnutí\nlen konštatoval „pridržiavam sa písomne podanej sťažnosti prokurátora“, a teda nebola ani\nporušená zásada rovnosti strán v konaní z dôvodu, že písomné odôvodnenie sťažnosti\nprokurátora mal obhajca k dispozícii a mohol sa k nemu vyjadriť. V podanej sťažnosti\nprokurátor len poukázal na svoj návrh na vzatie do väzby, pričom sťažnosť prokurátora bola\nnapokon postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.\n10. Aj keď s poukazom na § 302 ods. 2 Trestného poriadku v predmetnej veci išlo\no „nenárokovateľnú účasť obhajcu“ na predmetnom neverejnom zasadnutí, obhajca sa do\npojednávacej miestnosti dostavil oneskorene, usadil sa medzi verejnosť a navyše v civilnom\nodeve. Predsedníčka senátu jeho príchod nezaregistrovala, keďže bola zaujatá výsluchom\nobvineného. Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí vyplýva, že obhajca Mgr. Martin\nKrakovský sa prihlásil k obhajobe obvineného až pred koncom neverejného zasadnutia\npo výsluchoch obvinených obhajcami a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré bolo prerušené v čase o 10.58 h do času\nvyhlásenia uznesenia, a teda dovtedy bol obhajca nečinný, pričom ako je už uvedené, sedel\nv zadnej časti pojednávacej miestnosti P2 bez úradného odevu (advokátskeho talára) mimo\n5\n\nostatných obhajcov obvinených a vytváral dojem osoby nezainteresovanej na predmetnej\ntrestnej veci. V prípade, že by sa obhajca dostavil včas, riadne ustrojený v advokátskom\ntalári, usadil sa spolu s ostatnými obhajcami na mieste vyčlenenom pre obhajcov a požiadal\nby o umožnenie účasti na neverejnom zasadnutí tak, ako to urobili ostatní obhajcovia, nebol\nžiadny dôvod, aby mu predsedníčka senátu účasť na neverejnom zasadnutí neumožnila.\n11. K úradnému odevu najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že hoci podľa § 4\nods. 1 vyhlášky o úradných odevoch advokát používa advokátsky talár len na hlavnom\npojednávaní a na verejnom zasadnutí, uvedené ustanovenie je len konkretizáciou § 302\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti\nvšetkých členov senátu a zapisovateľa, a teda § 302 ods. 1 Trestného poriadku nepredvída\núčasť iných osôb ako explicitne tam uvedených a z tohto dôvodu pramení následne aj\nabsencia používania advokátskeho talára advokátom pri neverejnom zasadnutí (§ 4 ods. 1\nvyhlášky o úradných odevoch). Z vyhlášky o úradných odevoch však jednoznačne vyplýva,\nže úradným odevom advokáta je v konaní pred súdom advokátsky talár.\n12. V konkrétnej veci obvineného napokon však išlo o neverejné zasadnutie\ns účasťou ďalších osôb v trestnej veci\n\na spol. [skupina tzv.\n\n(13 obvinených, 11 skutkov)], v danom prípade nešlo o neverejné zasadnutie v pravom\nslova zmysle a podľa § 38 zákona o advokácii advokát bol povinný aj v tomto prípade\n(univerzálne) svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispievať k vážnosti\núkonov, na ktorých sa zúčastňuje. U členov senátu obhajca Mgr. Martin Krakovský svojím\nkonaním, resp. nekonaním nevzbudzoval záver, že ide o člena advokátskeho stavu, lebo\nsvojím počínaním sa k nemu nehlásil, úradný odev nemal k dispozícii a svojou profesijnou\netikou advokáta nebránil práva obvineného. Možno treba len podotknúť, že nikto iný\nzo zúčastnených osôb na neverejnom zasadnutí nemal pochybnosti o tom, že treba byť\nustrojený v talári (obhajcovia, prokurátor, sudcovia).\n13. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku, že obhajca nemal vedomosť o miestnosti,\nv ktorej sa bude konať neverejné zasadnutie, v tomto smere najvyšší súd uvádza,\nže z Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2019 verejne prístupného\n6\n\nna internetovej stránke najvyššieho súdu explicitne vyplývalo, že pre pojednávania senátu\n3T pre párne týždne je vyhradená miestnosť P1 a pre nepárne týždne miestnosť P2. Obhajca\npri vstupe do budovy súdu v súlade so zásadou „práva patria bdelým“ a v súlade s jeho\nzáujmom zúčastniť sa zasadnutia sa mal dopytovať súdu pri vstupe do budovy (na vrátnici),\nv ktorej miestnosti prebehne neverejné zasadnutie, čo opomenul, pričom obhajcovia\nostatných obvinených, ktorí prejavili vôľu zúčastniť sa neverejného zasadnutia s možnosťou\n(nie povinnou účasťou), boli včas prítomní v miestnosti P2.\n14. Z uvedených skutočností podľa najvyššieho súdu preukázateľne vyplýva,\nže najvyšší súd tak, aby bolo o väzbe rozhodnuté prednostne a urýchlene v lehote 5\npracovných dní od predloženia veci, nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by eventuálne zostalo opomenuté, naopak, svojím procesným postupom (aktivitou)\nzhojil všetky nedostatky v doručovaní súdom prvého stupňa tak, že pri rešpektovaní\nexistencie požiadavky prednostného a urýchleného rozhodovania súdov vo väzobných\nveciach podľa § 192 ods. 3 Trestného poriadku boli všetky práva obvineného\ndodržané. Navrhuje preto ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.\n15. K vyjadreniu najvyššieho súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu\nprostredníctvom právneho zástupcu stanovisko sťažovateľ. Jeho vyjadrenie bolo ústavnému\nsúdu doručené 9. marca 2020.\n16. Názor najvyššieho súdu, podľa ktorého nedošlo jeho postupom k porušeniu\nzákladných práv sťažovateľa, je podľa sťažovateľa vecne nesprávny a v priamom rozpore\ns reálnym priebehom skutočností, ktoré predchádzali podaniu ústavnej sťažnosti. Právny\nzástupca tvrdí, že nebol v žiadnom prípade upovedomený o miestnosti, v ktorej sa malo\nneverejné zasadnutie konať. V tomto smere opätovne zdôrazňuje, že na stránke\n<www.justice.gov.sk> nefigurovalo neverejné zasadnutie v predmetnej trestnej veci vôbec\na nebolo mu oznámené ani telefonicky, a to aj napriek tomu, že ho deň pred jeho konaním\nzisťoval. Ďalej uvádza, že pri vstupe do budovy najvyššieho súdu žiadal priamo na vrátnici\no poskytnutie informácie o miestnosti, v ktorej sa malo neverejné zasadnutie konať,\na informátor mu nevedel odpovedať. V tomto smere si dovoľuje podotknúť, že „ide nad\n7\n\nrámec činnosti obhajoby, aby obhajca ako detektív komplikovane a to aj napriek tomu, že\nviackrát zdvorilo žiadal o poskytnutie uvedenej informácie zisťoval, kde, ktorý senát zasadá\na aký je jeho rozvrh práce.“. Z tohto dôvodu sa obhajca dostavil do pojednávacej miestnosti\ns niekoľkominútovým meškaním. V nadväznosti na už uvedené pôsobí priam absurdne to,\nže najvyšší súd poukazuje na zásadu „práva patria bdelým“, pretože advokát vykonal\nvšetko, čo bolo v jeho silách, aby našiel správnu pojednávaciu miestnosť a mohol tak riadne\nuplatňovať práva obhajoby sťažovateľa.\n17. Právny zástupca sťažovateľa podotýka, že na neverejnom zasadnutí chcel\npredniesť podstatné skutočnosti a okolnosti, ktoré mu sťažovateľ oznámil na stretnutí\npred týmto zasadnutím. Sťažovateľ sa totiž nemohol neverejného zasadnutia zúčastniť\nosobne, keďže jeho účasť bola podmienená tým, že si mal zaplatiť za eskortu z väzby\nvysokú sumu, ktorou nedisponoval.\n18. K ohradeniu sa najvyššieho súdu proti tvrdeniu, že bol obhajca sťažovateľa\nvykázaný z pojednávacej miestnosti, uvádza, že predsedníčka senátu 3T na neverejnom\nzasadnutí uviedla: „Môžem obhajcovi umožniť účasť na neverejnom zasadnutí, vám ju\nneumožňujem a vyzývam Vás aby ste opustil pojednávaciu miestnosť.“ Ako to zo samotnej\nzápisnice o neverejnom zasadnutí z 21. novembra 2019 vyplýva, dôvodom bolo to, že sa\nobhajca neustrojil do talára.\n19. S poukazom na už uvedené sťažovateľ aj naďalej zastáva názor, že postup\nnajvyššieho súdu, ktorým jeho obhajcovi bezdôvodne v porovnaní s inými obhajcami\nv predmetnej veci neumožnil zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí, bol neakceptovateľný.\n20. Kým najvyšší súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania,\nsťažovateľ vo svojom podaní z 9. marca 2020 uviedol, že na ústnom pojednávaní týkajúcom\nsa jeho ústavnej sťažnosti trvá. Následne však sťažovateľ po doručení oznámenia ústavného\nsúdu o termíne ústneho pojednávania vyhlásením do zápisnice 12. júna 2020 vyjadril svoj\ndodatočný súhlas s upustením od ústneho pojednávania. Podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n8\n\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže\nústavný súd od ústneho pojednávania upustiť iba v prípade, že od pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci a účastníci konania s tým súhlasia. V nadväznosti\nna uvedené skutočnosti ústavný súd v prejednávanej veci zrušil termín nariadeného ústneho\npojednávania a upustil od jeho konania.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Predmetom posúdenia v tejto veci je otázka, či neumožnením účasti obhajcu\nsťažovateľa na neverejnom zasadnutí, pri ktorom bolo rozhodované o jeho sťažnosti proti\nvzatiu do väzby, a jeho vykázaním z miestnosti z dôvodu, že na sebe nemal talár, došlo\nk porušeniu práva sťažovateľa na prieskum zákonnosti zbavenia slobody v zmysle čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n22. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže čl. 5 dohovoru je spolu s čl. 2, 3 a 4 dohovoru základným pilierom ochrany fyzickej\nbezpečnosti jednotlivca, a preto je jeho význam prvoradý. Jeho hlavným cieľom je zabrániť\nsvojvoľnému alebo neoprávnenému pozbaveniu osobnej slobody jednotlivca, a preto ESĽP\nopakovane zdôrazňuje nevyhnutnosť dbať na zákonnosť pozbavenia osobnej slobody, a to\nv materiálnom, ale aj procedurálnom zmysle, pričom vyžaduje dôsledné dodržiavanie zásad\nprávneho štátu (medzi poslednými pozri napr. rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci\nBuzadji proti Moldavsku z 5. 7. 2016, č. 23755/07, bod 84).\n23. Konkrétne procesné záruky uplatňujúce sa pri rozhodovaní o väzbe vrátane\nprieskumu jej zákonnosti formuloval vo svojej judikatúre ESĽP, ako aj ústavný súd. Medzi\nnespochybniteľné záruky patrí možnosť zadržanej osoby predložiť argumenty a dôvody\nproti svojmu ponechaniu vo väzbe, teda kontradiktórnosť konania. Obvinený musí byť\nv zásade vypočutý. Ďalšou zárukou je rovnosť zbraní, teda možnosť každej strany predniesť\nargumenty za podmienok, ktoré ju nebudú stavať do podstatne nevýhodnejšej pozície\nv porovnaní s druhou stranou (napr. rozsudok ESĽP vo veci Husák proti Českej republike\nzo 4. 12. 2008, č. 19970/04, bod 41 alebo nálezy sp. zn. II. ÚS 318/2018 zo 17. októbra\n9\n\n2018, bod 21 či sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013). Povinnosťou všeobecných súdov je\ntiež umožniť obvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny\nobsah a zmysel. Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba\nza teoretické, resp. iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov\nmusí byť preto taký, aby sa uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe obvinenému\nreálne umožnilo (nález sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. septembra 2013 alebo nález sp. zn.\nII. ÚS 116/2011 zo 6. októbra 2011).\n24. Otázkou, ktorú musel ústavný súd v tomto prípade riešiť, je akceptovateľnosť\npostupu najvyššieho súdu, ktorý neumožnil účasť obhajcu na neverejnom zasadnutí,\nargumentujúc pritom nenárokovateľnosťou tejto účasti v zmysle § 302 ods. 2 Trestného\nporiadku v spojení so skutočnosťou, že obhajca nemal na sebe talár a nebol teda podľa\nnajvyššieho súdu riadne ustrojený. Keďže najvyšší súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa\nproti jeho vzatiu do väzby (šlo o prieskum prvotného väzobného rozhodnutia), na jeho\nrozhodovanie sa v plnom rozsahu vzťahujú záruky vyplývajúce z čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n25. Ústavný súd na úvod pripomína, že jeho ústavnoprávnou úlohou v žiadnom\nprípade nie je podávať výklad zákona o advokácii, resp. iných podústavných predpisov.\nRovnako tak nie je jeho úlohou riešiť otázku, akým spôsobom má byť v tej-ktorej procesnej\nsituácii advokát ustrojený. Subjektom, ktorý má primárne riešiť dodržiavanie pravidiel\nadvokátskej etiky je Slovenská advokátska komora.\n26. Na rozdiel od hlavného pojednávania, ktorého primárny účel je Trestným\nporiadkom homogénne determinovaný na riešenie otázok týkajúcich sa viny a trestu\nobžalovaného, je účel rozhodovania súdu v trestnom konaní na verejnom, resp. neverejnom\nzasadnutí vymedzený diferencovane a taktiež do značnej miery heterogénne. Kým podľa\n§ 291 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to Trestný poriadok\nexplicitne ustanovuje, podľa § 301 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí rozhoduje\nsenát tam, kde nie je Trestným poriadkom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom\npojednávaní, resp. verejnom zasadnutí. Z uvedenej systematiky jednotlivých foriem\n10\n\nrozhodovania súdu v trestnom konaní nepochybne vyplýva, že aplikácia neverejného\nzasadnutia je daná v prípadoch, ak Trestný poriadok predpokladá vydanie meritórneho alebo\nprocesného rozhodnutia, avšak samotný proces predchádzajúci jeho vydaniu sa neviaže\nstriktne na formu upravujúcu priebeh hlavného pojednávania a verejného zasadnutia.\n27. Neverejné zasadnutie v pravom slova zmysle sa spravidla vykonáva v prípadoch,\nak nie je potrebné prerokovať vec za účasti procesných strán, a taktiež v prípadoch, ak\npred konkrétnym rozhodnutím už nie je potrebné vykonať žiadne osobné dôkazy\ns výnimkou výsluchu obvineného, zástupcu záujmového združenia občanov, dôveryhodnej\nosoby, resp. osoby ponúkajúcej peňažnú záruku, ktorých výsluch je možné za určitých\nokolností na neverejnom zasadnutí realizovať (§ 304 ods. 2 Trestného poriadku). Aj keď sa\nneverejné zasadnutie aj vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode\nodôvodnenia tohto rozhodnutia vykonáva prevažne o najmenej významných otázkach\ntrestného konania, Trestný poriadok umožňuje súdu formou neverejného zasadnutia riešiť\ntiež otázky týkajúce sa najzávažnejších zásahov do základných práv a slobôd jednotlivcov\nv priebehu trestného konania. Jedným z týchto prípadov je aj rozhodovanie senátu\nna neverejnom zasadnutí v prípade, keď nadriadený súd rozhoduje o sťažnosti proti\nväzobnému rozhodnutiu súdu nižšieho stupňa. Práve za uvedenej procesnej situácie je\nmožné uplatniť výnimku z generálneho ustanovenia § 302 ods. 1 Trestného poriadku, podľa\nktorého sa neverejné zasadnutie koná iba za prítomnosti všetkých členov senátu\na zapisovateľa. Zmyslom uvedenej výnimky je fakultatívne umožniť účasť na neverejnom\nzasadnutí aj procesným stranám, resp. iným subjektom trestného konania (prokurátorovi,\nobvinenému a jeho obhajcovi) v prípadoch, ak zákon síce pre konkrétne rozhodnutie\nvymedzuje formu neverejného zasadnutia, avšak pre dodržanie ústavnosti a zákonnosti jeho\npostupu a rozhodnutia je potrebné prejednať určité otázky v širšom okruhu zúčastnených\nsubjektov. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že aplikácia § 302 ods. 2 prvej vety časti\nza druhou bodkočiarkou Trestného poriadku je výlučne na úvahe a v dispozícii predsedu\nsenátu a zároveň nie je zo strany iných subjektov trestného konania právne nárokovateľná.\n28. Z obsahu vyjadrenia najvyššieho súdu uvedeného v bodoch 7 až 9 odôvodnenia\ntohto rozhodnutia vyplývajú nasledujúce skutočnosti, ktoré je možné pre správne posúdenie\n11\n\nústavnej sťažnosti sťažovateľa identifikovať ako rozhodujúce. V prvom rade najvyšší súd\nvo svojom vyjadrení explicitne konštatoval, že k aplikácii § 302 ods. 2 prvej vety časti\nza druhou bodkočiarkou Trestného poriadku v rámci rozhodovania o väzbe sťažovateľa\npristúpil z dôvodu, že mu bol 14. novembra 2019 predložený spis na rozhodnutie\no podaných sťažnostiach bez toho, aby v ňom boli obsiahnuté odôvodnenia zahlásených\nsťažností jednotlivých obvinených, a taktiež bez toho, aby súd považoval za preukázané\ndoručenie písomného vyhotovenia uznesenia o vzatí do väzby jednotlivým obvineným a ich\nobhajcom. Práve z uvedeného dôvodu na účely dodržania obhajobných práv obvinených\nvrátane sťažovateľa, boli sťažovateľ, ako aj jeho obhajca podľa § 302 ods. 2 prvej vety časti\nza druhou bodkočiarkou Trestného poriadku upovedomení o termíne neverejného\nzasadnutia konaného 21. novembra 2019 o 10.00 h na najvyššom súde. Navyše bol obhajca\nsťažovateľa pred konaním neverejného zasadnutia vopred uzrozumený so skutočnosťou,\nže jeho účasť na predmetnom neverejnom zasadnutí je podmienená tým, ak bude potrebné\nbližšie objasniť niektoré okolnosti v rámci väzobného rozhodovania.\n29. Z príloh priložených sťažovateľom k ústavnej sťažnosti však ústavný súd\npovažuje za preukázané aj ďalšie tvrdenia najvyššieho súdu, podľa ktorých došlo od času\nupovedomenia obhajcu sťažovateľa o termíne neverejného zasadnutia do času jeho\nsamotného konania k podstatnej zmene dôvodov, ktoré viedli najvyšší súd v konkrétnom\nprípade k aplikácii § 302 ods. 2 prvej vety časti za druhou bodkočiarkou Trestného\nporiadku. Dňa 20. novembra 2019 v čase o 16.28 h bolo najvyššiemu súdu doručené\nodôvodnenie sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, v rámci ktorého\nmal obhajca sťažovateľa možnosť realizovať obhajobu svojho klienta v konaní o sťažnosti\nproti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby v plnom rozsahu, a to najmä vrátane zachovania\npráva na obhajobu, kontradiktórnosti konania, ako aj rovnosti zbraní, keďže v ňom mal\nmožnosť reagovať aj na obsah podanej sťažnosti prokurátora, ktorý sa 21. novembra 2019\nna neverejnom zasadnutí iba ústne pridržal jej písomného vyhotovenia. V uvedených\nsúvislostiach teda nemôže za žiadnych okolností obstáť tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého\nnajvyšší súd neumožnením účasti jeho obhajcu na predmetnom neverejnom zasadnutí\nznemožnil sťažovateľovi prezentovať na neverejnom zasadnutí prostredníctvom svojho\nobhajcu relevantné skutočnosti vzťahujúce sa na rozhodovanie o väzbe, ktoré mohli viesť\n12\n\nk rozhodnutiu o prepustení sťažovateľa na slobodu, resp. k nahradeniu väzby niektorou\nz poskytnutých záruk, čím malo dôjsť k porušeniu jeho označených základných práv\nvyplývajúcich z ústavy a práva vyplývajúceho z dohovoru.\n30. Uvedené tvrdenie sťažovateľa nemôže obstáť ani v kontexte tvrdenia jeho\nobhajcu, podľa ktorého chcel tento na neverejnom zasadnutí predniesť podstatné\nskutočnosti a okolnosti, ktoré mu sťažovateľ oznámil na stretnutí pred týmto zasadnutím,\na to z dôvodu, že medzi doručením odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa najvyššiemu súdu\na konaním neverejného zasadnutiu uplynulo iba niekoľko hodín. Ústavnému súdu sa zdá\nnanajvýš nepravdepodobné, že by sťažovateľ práve v predmetnom časovom úseku\noboznámil svojho obhajcu s takými podstatnými skutočnosťami a okolnosťami, ktorých\nnásledkom by bol odlišný záver o splnení formálnych a materiálnych podmienok väzby ako\nten, ktorý uskutočnil sudca pre prípravné konanie. Uvedené ústavný súd považuje\nza preukázané aj v kontexte notoricky známych skutočností, že každý ústav na výkon väzby\nposkytuje obhajobe presne vymedzený časový úsek dňa, v ktorom je v zmysle ústavného\nporiadku možné predvádzať obvinených pred ich obhajcov na účely uskutočnenia porady\ns klientom. Porada s klientom je síce v trestnom konaní považovaná za esenciálnu súčasť\npráva na obhajobu, avšak za včasnosť jej realizácie zodpovedá výlučne obhajoba, a nie súd\nrozhodujúci v sťažnostnom konaní. Podľa názoru ústavného súdu mal obhajca v prípade\npotreby realizovať poradu týkajúcu sa dôvodov sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí jeho\nklienta do väzby s takým časovým predstihom, aby všetky ,,podstatné skutočnosti\na okolnosti“ boli zahrnuté do obsahu jeho písomného podania doručeného najvyššiemu\nsúdu pred jeho rozhodovaním o sťažnosti podanej proti uzneseniu o väzbe sťažovateľa.\n31. V nadväznosti na dôvody formulované ústavným súdom v bodoch 26 až 30\nodôvodnenia tohto rozhodnutia dospel ústavný súd k týmto záverom. Aj napriek\nskutočnosti, že v čase prijatia ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie (v rozsahu\nvymedzenom uznesením ústavného súdu vydaným pod sp. zn. IV. ÚS 50/2020\nzo 4. februára 2020) neboli ústavným súdom zistené dôvody na jej odmietnutie podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde, po následných vyjadreniach účastníkov konania, s ktorými\nsa ústavný súd podrobne oboznámil, je možné konštatovať, že sťažovateľom namietaným\n13\n\npostupom a rozhodnutím najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu ním označených základných\npráv vyplývajúcich z ústavy a práva vyplývajúceho z dohovoru v ich materiálnom zmysle.\nV načrtnutých súvislostiach ústavný súd uzatvára, že najvyšší súd pred vydaním\nnamietaného rozhodnutia dodržal všetky procesné normy upravujúce priebeh rozhodovania\no sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby, pričom ich interpretácia a následná\naplikácia je ústavnoprávne udržateľná.\n32. Aj napriek nevyhoveniu ústavnej sťažnosti sťažovateľa v celom rozsahu a taktiež\nzáverom vyjadreným v bode 25 odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd ako obiter\ndictum uvádza, že najvyšší súd by pri svojom rozhodovaní nemal opomínať dôležitosť\nsvojho postavenia ako najvyššieho garanta ochrany základných práv, resp. ľudských práv\na základných slobôd vrátane základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu\na bezpečnosť. Tomuto postaveniu bezpochyby nesvedčí interpretácia podzákonných\nprávnych predpisov v rozpore s metódou gramatického výkladu a už vôbec nie\nposudzovanie dodržiavania advokátskej etiky, čo patrí do disciplinárnej právomoci\nSlovenskej advokátskej komory. Účelom čl. 2 ods. 2 ústavy je chrániť jednotlivcov\npred neoprávnenými zásahmi orgánov verejnej moci do ich základných práv a slobôd, a nie\nochrana štátu pred konaniami jednotlivcov (II. ÚS 62/99).V právnom štáte právny poriadok\nnechráni štátnu moc pred občanmi, ale určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby\nneboli porušované práva občanov. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo konštatované\nporušenie ústavy, resp. dohovoru totiž a priori neprejudikuje, že pri zmenených skutkových\nokolnostiach v obdobných prípadoch k ich porušeniu prísť môže.\n33. Vzhľadom na to, že ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovené nebolo, bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "opravný prostriedok", "obhajoba, obhajca", "arbitrárnosť", "obhajoba, obhajca", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "opravný prostriedok", "väzba-vzatie do väzby", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "prípravné konanie-väzba v prípravnom konaní", "opravný prostriedok-riadny", "sudca-predseda senátu", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "súd-právomoc všeobecného súdu", "trestné konanie-prípravné", "obhajoba, obhajca-príprava obhajoby", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2"}, {"guid": "ussr:3945f2c4-3d6e-410c-9ac8-f66e07ab8088", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:d3a6dc01-2a8c-4f8f-9795-87570381e816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99 z 14. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8b67fdf1-894f-41a2-a24b-96bf95d91b04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2023 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2"}, {"guid": "ussr:51615b17-1ed8-4ee5-9e1b-1f63341de745", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.290.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 290/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 290/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.290.2021.1"}]}