{"guid": "ussr:22156598-c29c-4dbd-8a28-47ba0b23d1fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.56.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 56/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 56/2020 z 13. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 56/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.56.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-05-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22156598-c29c-4dbd-8a28-47ba0b23d1fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.56.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.56.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.56.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 56/2020-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Burian & partners,\ns. r. o., Vojtecha Tvrdého 1, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin\nBurian, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 44 Cb 93/2018 (predtým pod sp. zn. 19 Rob 416/2014) takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 44 Cb 93/2018 (predtým pod sp. zn. 19 Rob 416/2014) p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti\n, trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)\nna účet advokátskej kancelárie Burian & partners, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 1, Žilina,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 93/2018 [predtým pod sp. zn. 19 Rob 416/2014 (ďalej\nlen „napadnuté konanie okresného súdu“)] .\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 27. októbra 2014 bola okresnému\nsúdu doručená žaloba sťažovateľky o zaplatenie sumy 52 804 € s príslušenstvom, o ktorej\nnebolo do dňa doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.\n3. Sťažovateľka okrem chronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní\nv ústavnej sťažnosti uviedla, že „odo dňa 27.10.2014, kedy Sťažovateľ podal na súd návrh\nna vydanie platobného rozkazu resp. odo dňa 27.11.2014, kedy Sťažovateľ podal na súd\nčiastočné späťvzatie návrhu Okresný súd Žilina vykonal len úkony týkajúce sa povinnosti\nSťažovateľa zaplatiť súdny poplatok. Do pozornosti dávame najmä obdobie od vydania\n\n2\n\nUznesenia Krajského súdu zo dňa 1.10.2015, sp. zn. 13Cob/259/2015, ktorým Krajský súd\nvrátil vec Okresnému súdu v Žiline, kedy Okresný súd v Žiline následne v roku 2016,\nopätovne dvakrát v roku 2017 vyzýval Sťažovateľa na zdokladovanie majetkových pomerov,\npričom tieto doklady boli súdu zasielané Sťažovateľom opätovne, pričom Sťažovateľ\nposkytoval súdu maximálnu súčinnosť a požadované doklady viackrát predložil. Okresný\nsúd v Žiline v období od 1.10.2015 neurobil žiaden úkon, ktorým by sa venoval meritu\nsporu, nevydal platobný rozkaz, nevytýčil pojednávanie, a to napriek žiadosti o vytýčenie\ntermínu pojednávania Sťažovateľa zo dňa 13.4.2017. Opätovnými a zbytočnými výzvami na\ndokladovanie aktuálnych pomerov účastníka konania (4.1.2016, 15.6.2017, 13.11.2017)\nOkresný súd v Žiline nerozhodol do dňa 9.1.2018 (Uznesenie o nepriznaní oslobodenia od\nsúdnych poplatkov) ani len o nároku Sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.\nOkresný súd v Žiline od doručenia žaloby dňa 27.10.2014 nevykonal žiaden úkon v merite\nsporu, do 9.1.2018 (za obdobie viac ako 3 rokov) sa Okresný súd v Žiline nevysporiadal ani\nlen s takou elementárnou vecou ako je nárok na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok a Sťažovateľa len opakovane vyzýval na dokladovanie pomerov, pričom vo veci\nnekonal. Za prieťahy vo vyššie uvedenom konaní zodpovedá Okresný súd Žilina, nakoľko\nsúd má povinnosť postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sa o\npredĺženie doby konania nijako nepričinil a na všetky súdne výzvy reagoval promptne\ns poskytnutím maximálnej súčinnosti.“.\n4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal\nv napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa\nsťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov\nprávneho zastúpenia.\n\n3\n\nII.\nProcesný postup ústavného súdu a vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 56/2020-25 z 13. februára 2020 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie\nkonanie.\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania okresného\nsúdu vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprS 98/2020\nz 10. marca 2020. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 2. apríla 2020 podpredsedníčka\nokresného súdu okrem iného uviedla:\n„K neprimeranému časovému odstupu medzi jednotlivými úkonmi súdu došlo od\n08.02.2016 (č. 1. 85 spisu), kedy sťažovateľka predložila súdu požadované tlačivo potrebné\npre opätovné rozhodnutie ojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, do\n09.01.2018, kedy bolo ojej žiadosti rozhodnuté (č. 1. 151 spisu). Medzi uvedenými\ndátumami boli síce sťažovateľke zaslané dve výzvy súdu na doplnenie dokladov k jej\nžiadosti, ale prvá z nich až dňa 15.06.2017 (č. 1. 97 spisu) a druhá dňa 13.11.2017 (č. l.\n116) - táto výlučne z dôvodu potreby uvedenia aktuálnych údajov. Mám za to, že mimo\nuvedené obdobie súd v zásade vykonával úkony vo veci priebežne. Na dĺžku konania mala\nprirodzene vplyv aj samotná existencia žiadosti sťažovateľky ojej oslobodenie od súdnych\npoplatkov s následným využitím opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdu. Po\nzaplatení súdneho poplatku (13.7.2018) súd vo veci konal v zmysle ustanovení Civilného\nsporového poriadku a na deň 29.03.2019 nariadil pojednávanie.\nV súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou však považujem za dôležité poukázať na\nskutočnosť, že sťažovateľka v konečnom dôsledku nemala záujem na prerokovaní jej veci.\nDňa 17.12.2018 (č. 1. 227 spisu) bola sťažovateľka vyzvaná na vyjadrenie sa k vyjadreniu\nžalovanej k podanej žalobe. Na uvedenú výzvu súdu nereagovala a dňa 12.01.2019 (č. l.\n273 spisu) podala sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, v ktorej namietala\nprieťahy v konaní. Všeobecný súd vo veci nariadil na deň 29.03.2019 pojednávanie.\n\n4\n\nSťažovateľka dňa 28.03.2019 (č. 1. 237) doručila súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnila\ntým, že po tak dlhej dobe od podania žaloby nemá záujem uplatňovať svoje práva a nároky\nsúdnou cestou.\nJe bezpochyby legitímnym právom žalobcu disponovať s podanou žalobou a túto\nv ktoromkoľvek štádiu konania vziať späť. Zároveň sa však domnievam, že právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je možné posudzovať izolovane a oddeliť ho\nod účelu, ktorý sleduje, a tým je ochrana uplatnených práv a právom chránených záujmov\ndotknutých subjektov. S poukazom na dôvod uvedený sťažovateľkou v späť vzatí žaloby\nmožno konštatovať, že jej rozhodnutie nepokračovať v konaní nemalo podklad\nv objektívnych vonkajších okolnostiach, ale vychádzalo výlučne z jej vnútorného postoja\nk uplatnenému nároku. Z tohto dôvodu sa domnievam, že motiváciou sťažovateľky v prípade\npodanej ústavnej sťažnosti nie je dosiahnutie ochrany svojich ústavných práv, ale výlučne\nfinančného zadosťučinenia.“\n7. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku, ktorým reagoval na vyjadrenie\npodpredsedníčky okresného súdu, uviedol, že «sťažovateľ si k uvedeným skutočnostiam\ntvrdeným porušovateľom dovoľuje uviesť, že sťažovateľ dodržiaval všetky stanovené lehoty\nriadne a včas, a preto nie je v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, aby\nporušovateľ vyruboval súdny poplatok v období 5 rokov od podania žaloby. Vo vzťahu\nk tvrdeniu porušovateľa, že sťažovateľke bola zaslaná výzva (druhá dňa 13.11.2017 –\nvýlučne z dôvodu potreby uvedenia aktuálnych údajov, uvádzame, že keby konal\nporušovateľ bez prieťahov, tak k tomuto nemuselo dôjsť. Sťažovateľ zobral žalobu v celom\nrozsahu späť po analýze svojim účtovným poradcom, ktorý vyhodnotil predmetnú\npohľadávku za „ťažko vymožiteľnú“ (nerentabilne uplatnenú), a s tými spojenými prieťahmi\nzo strany porušovateľa.».\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráv uvedených v bode 1.\n\n5\n\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu\n9. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti a zo spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný,\nzistil tento priebeh napadnutého konania okresného súdu:\n- 27. októbra 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy\n52 804 € s príslušenstvom;\n- 5. novembra 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho\npoplatku;\n- 27. novembra 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu čiastočné späťvzatie\nžaloby, odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku a návrh na oslobodenie\nod súdnych poplatkov;\n- uznesením okresného súdu z 11. mája 2015 nebolo sťažovateľke priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov a proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala odvolanie;\n- uznesením Krajského súdu v Žiline z 1. októbra 2015 bolo uznesenie okresného\nsúdu z 11. mája 2015 zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie;\n- 4. januára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyplnenie tlačiva\npre dokladovanie pomerov účastníkov konania;\n- 8. februára 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyplnené tlačivo\npre dokladovanie pomerov účastníkov konania;\n- 13. apríla 2017 sťažovateľka podala na okresnom súde žiadosť o skoré nariadenie\ntermínu pojednávania;\n- 15. júna 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na doloženie daňového priznania\nza rok 2016 a výpisov z účtov za posledné 3 mesiace;\n- 26. júna 2017 sťažovateľka doručila požadované listiny okresnému súdu;\n- 13. novembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na opätovné predloženie\naktuálnych dokladov pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov;\n- 12. decembra 2017 sťažovateľka doručila požadované listiny okresnému súdu;\n- uznesením okresného súdu z 9. januára 2018 nebolo priznané sťažovateľke\noslobodenie od súdnych poplatkov a proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť;\n\n6\n\n- uznesením okresného súdu z 27. marca 2018 bola zamietnutá sťažnosť\nsťažovateľky;\n- 15. mája 2018 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku\nvo výške 1 674 €;\n- 13. júla 2018 bol sťažovateľkou zaplatený súdny poplatok;\n- 30. júla 2018 bola vec sťažovateľky prevedená do registra Cb a bola jej pridelená\nsp. zn. 44 Cb 93/2018;\n- uznesením okresného súdu z 25. septembra 2018 bola protistrana vyzvaná, aby sa\nvyjadrila k žalobe;\n- 29. októbra 2018 protistrana doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe;\n- uznesením okresného súdu z 22. novembra 2018 bola sťažovateľka vyzvaná, aby sa\nvyjadrila k vyjadreniu protistrany k žalobe;\n- vo februári 2019 bol nariadený termín pojednávania na 29. marec 2019\n(upovedomenie o termíne bolo sťažovateľke doručené 1. marca 2019);\n- 28. marca 2019 sťažovateľka doručila okresnému súdu späťvzatie žaloby;\n- 29. marca 2019 bolo hlavné pojednávanie odročené z dôvodu späťvzatia žaloby;\n- uznesením okresného súdu z 29. marca 2019 bolo konanie zastavené a protistrane\nbol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu;\n- uznesením okresného súdu sp. zn. 44 Cb 93/2018 z 10. júla 2019 bolo rozhodnuté\no výške trov konania;\n- uznesením okresného súdu sp. zn. 44 Cb 93/2018 z 9. septembra 2019 bolo\nrozhodnuté o vrátení súdneho poplatku sťažovateľke.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia\nzákladného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu\na sudcu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť\nvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie\n\n8\n\ndôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa\nktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nbol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n16. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny\nporiadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa § 157\nods. 1 CSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 100 ods. 1 OSP).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(IV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 247/03,\n\nIV. ÚS 272/04,\n\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.\n18. Pri posudzovaní prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že v tejto veci okresný\nsúd rozhodol o zastavení napadnutého konania na základe späťvzatia žaloby sťažovateľkou.\nÚstavný súd neskúmal právnu a skutkovú zložitosť tejto veci, lebo tá v konečnom dôsledku\nnemohla mať vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu.\n19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\n\n9\n\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\npri preskúmaní súdneho spisu nezistil nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany\nsťažovateľky ako účastníčky konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka svojím\nsprávaním neprispela k predĺženiu napadnutého konania okresného súdu.\n20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu v bode 1 uvedených základných práv, bol postup samotného okresného súdu.\nPri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu v bode 1 uvedených\npráv sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému\npostupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).\n21. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v napadnutom konaní okresný súd\nspočiatku postupoval plynulo. Okolnosťou, ktorá neskôr narušila plynulosť konania, bola\nnečinnosť okresného súdu, a to v období od 8. februára 2016, keď sťažovateľka doručila\nokresnému súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania,\ndo 15. júna 2017, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na doloženie daňového priznania\nza rok 2016 a výpisov z účtov za posledné 3 mesiace.\n22. Ústavný súd nepovažuje výzvy okresného súdu zo 4. januára 2016 a 13. apríla\n2017, na základe ktorých okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie dokladov,\nza efektívne úkony. Túto skutočnosť odôvodňuje tým, že okresný súd po predložení\npožadovaných dokladov bezprostredne nerozhodol o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie\nod súdnych poplatkov (ďalej len „žiadosť sťažovateľky“), čím sa neskôr tieto doklady stali\nneaktuálnymi. Z tohto dôvodu bola sťažovateľka opätovne vyzvaná na ich predloženie\n(výzva z 13. novembra 2017), čím sa predlžovalo rozhodovanie okresného súdu v tejto\notázke (spoločne v bode 21 uvedenou nečinnosťou), čo malo vplyv aj na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania.\n23. Ústavný súd tiež dodáva, že okresný súd po právoplatnom rozhodnutí o žiadosti\nsťažovateľky konal priebežne, riadne a bez prieťahov až do skončenia napadnutého\nkonania.\n\n10\n\n24. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho\n\nveci\n\nrozhodol\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 164/03,\n\nIV. ÚS 121/04,\n\nIV. ÚS 267/04,\n\nIV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).\n25. Podpredsedníčka okresného súdu tiež konštatovala, že na dĺžku konania mala\nvplyv aj samotná žiadosť sťažovateľky vrátane využitia opravných prostriedkov proti\nrozhodnutiam súdu týkajúcim sa súdneho poplatku (ďalej len „opravné prostriedky“).\n26. Pokiaľ sťažovateľka v napadnutom konaní podala žiadosť a tiež využila\nopakovane opravné prostriedky, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr.\nv aktuálnom čase podľa Občianskeho súdneho poriadku, neskôr podľa Civilného sporového\nporiadku) na uplatňovanie a presadzovanie jej práva v občianskom súdnom konaní\nspôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,\nktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv\nna podanie žiadosti a opravných prostriedkov teda sťažovateľka neprispela svojím\nsprávaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musela si byť vedomá toho, že tým\nprirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jej veci.\n27. Okresný súd bol povinný postupovať tak, aby o žiadosti sťažovateľky bolo čo\nnajskôr právoplatne rozhodnuté. Ústavný súd konštatuje, že o žiadosti sťažovateľky bolo\ns konečnou platnosťou rozhodnuté až uznesením okresného súdu z 27. marca 2018. V tejto\nsúvislosti ústavný súd považuje dĺžku rozhodovania okresného súdu o žiadosti sťažovateľky\n(skoro 40 mesiacov) za absolútne neakceptovateľnú. Okresný súd teda nezvolil procesný\n\n11\n\npostup v napadnutom konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\n(do späťvzatia žaloby) sťažovateľka nachádzala. Je zrejmé, že len rýchla ochrana\nsubjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen\núčastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne\nči stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd postupoval podľa\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n31. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\n\n12\n\nrepubliky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €) a zo sadzby za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100\nvýpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia\npred ústavným súdom v celkovej sume 415,51 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len\n„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľky je platcom\nDPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019 zvýšené o 20 % DPH, t. j.\nprevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)\nvyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dve\npaušálne náhrady hotových výdavkov v roku 2019 zvýšené o 20 % DPH. Ústavný súd\nnepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľky odmenu a režijný paušál za repliku\nk vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Túto skutočnosť ústavný\nsúd odôvodňuje tým, že právny zástupca sťažovateľky v tomto podaní zopakoval\nskutočnosti, ktoré už uviedol v ústavnej sťažnosti (súčinnosť sťažovateľky v napadnutom\nkonaní, dĺžka rozhodovania okresného súdu o súdnom poplatku). Právny zástupca\nsťažovateľky tiež uviedol skutočnosti, ktoré samy osebe vyplývajú z priebehu napadnutého\nkonania (neefektívne úkony okresného súdu, ku ktorým sa ústavný súd vyjadril v bode 22).\nPrávny zástupca sťažovateľky teda síce reagoval na vyjadrenie podpredsedníčky okresného\nsúdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie ústavného\nsúdu vo veci samej (vrátane dôvodov späťvzatia žaloby sťažovateľkou). Z uvedených\ndôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto\nnálezu.\n33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n\n13\n\n34. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n35. Sťažovateľka sa tiež domáhala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie\nokresného súdu bolo právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel.\n36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n37. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n39. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000 € z dôvodu, že „právna neistota Sťažovateľa v uvedenej veci a porušovanie\njeho práva na prerokovanie veci bez prieťahov a práva na prerokovanie záležitosti\nv primeranej lehote pretrváva už viac ako 4 roky...“.\n40. Berúc do úvahy najmä skutočnosť, že sťažovateľka v dôsledku späťvzatia žaloby\n(bez ohľadu na dôvod) stratila záujem na meritórnom prerokovaní veci, s ktorou sa obrátila\n\n14\n\nna okresný súd, a preto už ani nemôže trvať na odstránení stavu právnej neistoty, ktorá je,\nako už bolo uvedené, podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ústavný súd sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal.\nVII.\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "44Cb/93/2018", "guid": "f93a97f3-1aea-4279-8a87-a6ee302edbd6:3361a481-3471-419a-b835-9b9ee7797443", "vztah": "porusene"}, {"sz": "19Rob/416/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "f93a97f3-1aea-4279-8a87-a6ee302edbd6:3361a481-3471-419a-b835-9b9ee7797443", "ecli": null, "spisova_znacka": "44Cb/93/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 44Cb/93/2018 z 29. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2019-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f93a97f3-1aea-4279-8a87-a6ee302edbd6:3361a481-3471-419a-b835-9b9ee7797443"}], "citovane_v": []}