{"guid": "ussr:25491c83-c822-48fc-bf9f-e5e816a28dce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.69.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2020 z 13. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2020, sp. zn. IV. ÚS 69/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.69.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/25491c83-c822-48fc-bf9f-e5e816a28dce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.69.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.69.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.69.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 69/2020-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa,\nsúdneho exekútora, Radničné námestie 15, Bardejov, IČO 31 276 491, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Danielom Boľanovským, Slovenská 69, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4 Er 164/2006 z 5. novembra 2018\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú\nneopodstatnenú.\n\nsťažnosť\n\nMVDr.\n\nMgr.\n\nPavla\n\nKovaľa\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa, súdneho exekútora,\nRadničné námestie 15, Bardejov, IČO 31 276 491 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátom JUDr. Danielom Boľanovským, Slovenská 69, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Er 164/2006\nz 5. novembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola po jej doručení pridelená sudcovi\nspravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo\n16. februára 2019. V zmysle čl. X bodu 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa 17. októbra 2019\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce členom štvrtého senátu ústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že poverením okresného súdu\nč. 5701 023799 z 1. marca 2006 bol sťažovateľ ako súdny exekútor poverený vykonaním\nexekúcie na vymoženie dlžného výživného v sume 24 000 Sk (t. j. 796,65 €) a bežného\nvýživného v sume 3 000 Sk (t. j. 99,58 €), resp. 2 000 Sk (t. j. 66,39 €) mesačne v prospech\ntroch (v tom čase) maloletých oprávnených, ako aj na vymoženie trov exekúcie. Okresný\nsúd uznesením č. k. 4 Er 164/2006-35 z 18. mája 2017 na základe návrhu oprávnených\n2\n\nexekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“).\n4. V nadväznosti na právoplatné zastavenie exekúcie okresný súd uznesením\nč. k. 4 Er 164/2006-65 z 29. marca 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol\no trovách exekúcie, a to tak, že oprávnených zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť\nsťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi sumu 55,31 €. Proti označenému uzneseniu\no trovách exekúcie sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú okresný súd, konajúc zákonným\nsudcom, (napadnutým) uznesením č. k. 4 Er 164/2006-75 z 5. novembra 2018 zamietol.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením okresného\nsúdu došlo k porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu.\n5.1 Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v jeho výhrade, že okresný súd\nnepostupoval správne, keď mu ako súdnemu exekútorovi priznal odmenu za vykonávanie\nexekúcie určenú paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie podľa § 15 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách\nsúdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“) namiesto jej\nurčenia podielom z vymoženej pohľadávky podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 vyhlášky.\n5.2 Sťažovateľ namieta, že okresný súd vychádzal z nesprávneho názoru, že on ako\nsúdny exekútor „nevykonal akúkoľvek exekučnú činnosť smerujúcu k priamemu vymoženiu\npohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu“. Podľa sťažovateľa povinný v predmetnom\nexekučnom konaní uhradil vymáhanú pohľadávku priamo oprávneným „práve pod tlakom\nexekučného konania“ a jednotlivých úkonov, ktoré v rámci exekučného konania vykonal,\na preto mu (podľa jeho názoru) patrila náhrada trov konania v sume 1 727,67 €,\na nie v (priznanej) sume 55,31 €.\n\n3\n\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozhodnutím Okresného súdu Bardejov č. k. 4 Er/l64/2006- 75 z 5. novembra 2018 porušené\nbolo.\n2. Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov č. k. 4 Er/l64/2006- 75 z 5. novembra 2018\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia 182,26 Eur, ktoré je Okresný\nsúd Bardejov povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (nálezu).“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n7. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n4\n\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok.\n15. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom\n2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný\npredpis neustanovujú inak.\n5\n\n16. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom\npred 1. decembrom 2006 exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten,\nkto navrhol jej vykonanie.\n17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom pred 1. decembrom\n2006 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí\ntrovy exekúcie.\n18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom pred 1. decembrom\n2006 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť\nnahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\n19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom pred 1. decembrom\n2006 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada\nza stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu\ntrov potrebných na účelné vymáhanie nároku.\n20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania\nexekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej\nčinnosti sa určuje\na) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,\nb) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.\n21. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej\nčinnosti je 3,32 €.\n22. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej\nčinnosti.\n23. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie\nvymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej\n6\n\nzastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie\ntejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.\n24. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej\nurčenie, najmenej však 16,60 € a najviac 33 193,92 €.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n25. Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v ústavnej sťažnosti\noznačených práv došlo napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola zamietnutá\njeho sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o uložení povinnosti oprávneným\nv exekučnom konaní nahradiť sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi trovy exekúcie\nv sume 55,31 €. Podstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľa (bližšie popísanej\nv časti I bode 5 tohto uznesenia, pozn.) spočíva v jeho výhrade, že po zastavení exekúcie\nna podklade návrhu oprávnených mu mala byť priznaná odmena za výkon exekúcie určená\npodielom z vymoženej (resp. vymáhanej) sumy, a nie paušálnou sumou za jednotlivé úkony\nvykonané v rámci exekúcie (ako ju určil okresný súd).\n26. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu\n7\n\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo rozhodnutí príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n27. V kontexte argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje namietané porušenie\nsvojich v ústavnej sťažnosti označených práv, ústavný súd v súlade so svojou stabilnou\njudikatúrou považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že nie je opravnou\ninštanciou vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím (opatrením\nalebo iným zásahom) došlo k porušeniu práva garantovaného ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú pritom\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli\nso zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04). Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to,\naby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky\nodôvodnené.\n28. Okresný súd napadnuté uznesenie vo veci sťažovateľa odôvodnil najmä takto:\n„Súdny exekútor si vyčíslil odmenu v celkovej výške 1.727,67 € aj s DPH v zmysle\nustanovení § 16 ods. 2 vyhlášky... Z vyššie uvedených ustanovení vyhlášky vyplýva, že súdny\nexekútor má nárok na odmenu, ktorej základom na určenie je trojročné plnenie spolu\nv sume 10.356,50 €. Z toho je zrejmé, že mu patrí odmena vo výške 2.298,61 € (spolu\naj s odmenou za zexekvovanú nehnuteľnosť a s náhradou hotových výdavkov). Je síce\npravda, že povinný uhradil dlžné výživné, ako aj bežné výživné v čase po začatí exekučného\nkonania, avšak bez toho, aby súdny exekútor vykonal akúkoľvek exekučnú činnosť\nsmerujúcu k priamemu vymoženiu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu.\nUstanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí, že oprávnený a exekútor majú nárok\nna náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie. Účelnosť sa posudzuje podľa toho,\n8\n\naké úkony spravil súdny exekútor vo vzťahu k vymoženiu pohľadávky v prospech\noprávnených. Povinný bez ďalšieho uhradil dlžné výživné, ako aj bežné výživné do budúcna.\nSúdny exekútor už v priebehu exekučného konania vymohol sumu 570,94 € speňažením\nmotorového vozidla Škoda Favorit. Túto sumu zúčtoval na trovy exekúcie. Z priloženého\nexekučného spisu č. EX 143/2006 vyplýva, že súdny exekútor vykonal určité činnosti spojené\ns vymáhaním pohľadávky oprávnených (zisťovanie majetku, pobytu prípadne platiteľa mzdy\npovinného cestou Sociálnej poisťovne, Okresného riaditeľstva Policajného zboru, katastra\nnehnuteľností, Úradu práce, soc. vecí a rodiny, Mestskej polície Bardejov), avšak tieto\npriamo nesmerovali k tomu, že povinný uhradil dlžné, ako aj bežné výživné. Preto by bolo\nnespravodlivé a súčasne neprimerane tvrdé, ak by oprávnení museli platiť trovy exekúcie\nv súdnym exekútorom vyčíslenej výške v súlade so zásadou účelnosti vynaložených trov\nsmerujúcich k vymoženiu pohľadávky.\nZ týchto vyššie uvedených dôvodov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa\n§ 15 ods. 1 vyhlášky na základe úkonov, vyplývajúcich z exekučného spisu č. EX 143/2006\nvo výške 39,84 € za 12 úkonov (lx získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3x doručenie\nexekučného príkazu, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, lx doručenie\nupovedomenia o spôsobe exekúcie, lx zisťovanie bydliska povinného, 2x zisťovanie majetku\npovinného a 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného) a náhradu hotových výdavkov\nna poštovné vo výške 6,25 €, spolu na trovách exekúcie aj s DPH vo výške 55,31 €.“\n29. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti (vrátane jej príloh)\na po vyhodnotení všetkých okolností posudzovanej veci, vychádzajúc predovšetkým\nz citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, konštatuje, že hoci\noznačené rozhodnutie všeobecného súdu do určitej miery vykazuje známky zmätočnosti,\nvzhľadom na správnosť právneho záveru, ku ktorému okresný súd v konečnom dôsledku\ndospel, a na to, že sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi v danom prípade po zastavení\nexekúcie patrila tzv. paušálna odmena (výšku ktorej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nnenamieta, pozn.) podľa § 14 v spojení s § 15 vyhlášky (a nie tzv. podielová odmena\npodľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 vyhlášky), možno ho považovať za ústavne udržateľné.\n\n9\n\n30. Právna úprava vzťahujúca sa na vec sťažovateľa (v podstatnom citovaná v časti II\ntohto uznesenia, pozn.) totiž jednoznačne ustanovovala, že v prípade zastavenia exekúcie\npatrila súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekúcie určená paušálnou sumou\nza jednotlivé úkony exekučnej činnosti a počtom hodín účelne vynaložených na exekúciu\n(§ 14 v spojení s § 15 vyhlášky) s výnimkou prípadu, že pred zastavením exekúcie došlo\nk exekučnému vymoženiu časti vymáhanej pohľadávky, keď základom na určenie\npodielovej odmeny súdneho exekútora bola výška vymoženej pohľadávky (§ 16 ods. 2\nv spojení s § 5 vyhlášky). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť\nvyplývajúcu z napadnutého uznesenia, ako aj z príloh ústavnej sťažnosti (podanie\nsťažovateľa adresované okresnému súdu z 24. augusta 2017), že sťažovateľ v danom\nprípade pred zastavením exekúcie vymohol sumu 570,94 € (speňažením osobného\nmotorového vozidla), ktorú však „zaúčtoval na trovy exekúcie“ (posúdenie zákonnosti\ntakéhoto postupu sťažovateľa nebolo úlohou ústavného súdu, pozn.), a preto ju nebolo\nmožné považovať za čiastočné vymoženie pohľadávky oprávnených v zmysle § 16 ods. 2\nvyhlášky. Sťažovateľ navyše v posudzovanej veci svoju odmenu nevyčísľoval z reálne\nvymoženej sumy 570,94 €, ale, vychádzajúc z § 4 ods. 2 vyhlášky, ju vyčísľoval zo sumy\n10 356,50 € predstavujúcej trojročné (opakujúce sa) plnenie vymáhaného výživného.\nAplikácia naposledy označeného ustanovenia vyhlášky však podľa názoru ústavného súdu\nv okolnostiach posudzovanej veci (t. j. pri zastavení exekúcie) vôbec neprichádzala\ndo úvahy, keďže vyhláška pre takýto prípad obsahovala (už popísanú) špeciálnu úpravu\n(vzťahujúcu sa výslovne na zastavenie exekúcie). Názor okresného súdu (ktorý však\nvzhľadom na správnosť jeho konečného právneho záveru nemal vplyv na ústavnú\nakceptovateľnosť napadnutého uznesenia, pozn.) o tom, že sťažovateľ mal nárok na ním\nvyčíslenú (podielovú) odmenu, ale jej priznanie by bolo vo vzťahu k oprávneným\n„nespravodlivé a súčasne neprimerane tvrdé“, preto ústavný súd považuje za nesprávny\na vo vzťahu k odôvodneniu priznanej odmeny (založenej na inom ustanovení vyhlášky)\nv konečnom dôsledku za nadbytočný.\n31. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách\nexekúcie nevzal do úvahy, že v danom prípade nebol dôvod na podanie návrhu\nna zastavenie exekúcie zo strany oprávnených, ústavný súd, poukazujúc na § 57 ods. 1\n10\n\npísm. c) Exekučného poriadku uvádza, že označený procesný úkon bol v plnej dispozícii\noprávnených a zastavenie exekúcie okresným súdom nebolo viazané na splnenie žiadnych\nďalších podmienok. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd aj súvisiacu výhradu\nsťažovateľa, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku oprávneným až po začatí exekúcie,\na preto sumu tejto úhrady je potrebné považovať za sumu vymoženú sťažovateľom\nako súdnym exekútorom. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že spôsoby\nvykonávania exekúcie sú ustanovené v § 63 Exekučného poriadku a z dokumentácie\npriloženej k ústavnej sťažnosti, ako ani z vyjadrení samotného sťažovateľa v ústavnej\nsťažnosti nevyplýva, že by ako súdny exekútor v priebehu predmetnej exekúcie vymohol\naspoň časť exekvovanej pohľadávky niektorým zo spôsobov uvedených v označenom\nzákonnom ustanovení (ako už bolo uvedené, s výnimkou sumy 570,94 €, ktorú však\nzaúčtoval na trovy exekúcie, a nie na vymáhanú pohľadávku oprávnených, pozn.). Samotnú\nskutočnosť, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku priamo oprávneným po začatí\nexekučného konania, nemožno považovať za vymoženie pohľadávky súdnym exekútorom,\na preto v danom prípade bola pri rozhodovaní o trovách exekúcie (po jej zastavení) namieste\naplikácia osobitných ustanovení vyhlášky o paušálnom odmeňovaní jednotlivých úkonov\nvykonaných súdnym exekútorom pred zastavením exekúcie.\n32. Nad rámec uvedeného ústavný súd v kontexte sťažnostnej argumentácie\nsťažovateľa tiež poukazuje na svoj už opakovane vyslovený právny názor, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľ primárne namieta,\nnie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\n(resp. strany) konania. Podstatou je, aby postup súdu, ako aj jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako z ústavného hľadiska udržateľné (neudržateľné je až v prípade,\nak porušenie noriem podústavného práva dosahuje osobitnú ústavnú intenzitu). Ak to tak je\n(tak ako v prípade okresného súdu, pozn.), ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu\na záverov všeobecných súdov, vyslovovať porušenia základných práv a slobôd a nahrádzať\ntak rozhodnutia všeobecných súdov svojimi vlastnými (m. m. napr. I. ÚS 50/04,\nIII. ÚS 162/05).\n\n11\n\n33. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nuznesenie okresného súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, na základe\nktorých by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť\nk záveru o porušení sťažovateľom označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa\npri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "trovy konania-trovy exekúcie", "exekúcia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "462f0fb8-39ae-4298-ac94-636f11626e24:613a0f1f-b316-4556-bf2c-21471f8e3e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/164/2006", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/164/2006 z 19. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/462f0fb8-39ae-4298-ac94-636f11626e24:613a0f1f-b316-4556-bf2c-21471f8e3e87"}], "citovane_v": []}