{"guid": "ussr:30f21a5a-8fda-4f7f-860e-9ef07d5dd56e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.7.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 7/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 7/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 7/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.7.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/30f21a5a-8fda-4f7f-860e-9ef07d5dd56e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.7.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.7.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.7.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 7/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Parom, Šancová 48,\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Tost 30/2019 zo 6. septembra 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Tost 30/2019 zo 6. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa bolo\n20. februára 2019 podľa § 206 ods. 1, 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) sťažovateľovi a ďalším osobám\nvznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou objednávateľa\npodľa § 21 ods. 1 písm. c), § 144 ods. 1, 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov na skutkovom základe špecifikovanom v predmetnom\nuznesení. Uznesením z 20. februára 2019 vyšetrovateľ spojil vymedzené trestné veci\nna spoločné konanie.\n3. Uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)\nsp. zn. 5 Tp 7/2019 z 24. februára 2019 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa\n§ 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a väzba začala plynúť 21. februára 2019.\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „špeciálna prokuratúra“) navrhol 19. augusta 2019 predĺženie lehoty väzby\no sedem mesiacov podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku na základe nezmenených dôvodov\nväzby. Špecializovaný súd uznesením sp. zn. 5 Tp 7/2019 z 2. septembra 2019 rozhodol\npodľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku o predĺžení väzby sťažovateľa do 21. apríla 2020\nza nezmenených dôvodov väzby. Zároveň nenahradil väzbu dohľadom probačného\na mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Proti uzneseniu\no predĺžení väzby podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením zo 6. septembra 2019 tak, že ju zamietol.\n4. Sťažovateľ v konaní o predĺžení väzby namietal porušenie práva na zákonného\nsudcu, keďže v čase rozhodovania o jeho vzatí do väzby „nebolo verifikované náhodné\npridelenie trestnej veci do senátu 4 T na Najvyššom súde Slovenskej republiky, konkrétne\nsp. zn. 4 Tost/9/2019, dňa 28. 02. 2019 (súdny spis č. l. 93 a nasl.)“, a taktiež porušenie\n\n2\n\npráva na styk s tretími osobami, keďže mu v základnej lehote väzby „nebol umožnený ani\ntelefonický kontakt a ani návštevy s čo i len jedným členom jeho rodiny, pričom prokurátor\nani v návrhu na predĺženie lehoty väzby a ani pri výsluchu Sťažovateľa v konaní o predĺžení\nväzby pred Sudcom pre prípravné konanie, a to ani na výzvu obhajoby, neuviedol ani jeden\ndôvod pre takýto postup voči Sťažovateľovi.“.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia\nšpecializovaného súdu z 2. septembra 2019 o predĺžení väzby a tiež na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu zo 6. septembra 2019 a spôsob, akým sa tieto súdy\nvysporiadali s týmito námietkami, považuje za nedostatočný. Špecializovaný súd uviedol,\nže v konaní o predĺženie väzby mu nenáleží riešiť pochybnosti o náhodnom pridelení veci\nzákonnému sudcovi v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o väzbe, a ani námietky týkajúce sa\nznemožnenia kontaktov s blízkymi osobami, a pritom táto námietka nemôže zakladať dôvod\nna prepustenie z väzby. Najvyšší súd v zásade len odkázal na odôvodnenie uznesenia\nšpecializovaného súdu. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia\nbolo podľa sťažovateľa porušené jeho právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nzo dňa 06. 09. 2019, sp. zn. 6 Tost/30/2019 v trestnej veci vedenej voči Sťažovateľovi\nako obvinenému, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nzo dňa 06. 09. 2019, sp. zn. 6 Tost/30/2019 v trestnej veci vedenej voči Sťažovateľovi\nako obvinenému a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie,\naby v nej znovu konal a rozhodol.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi... do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu.“\n\n3\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n\n4\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n12. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n13. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať tiež na svoju\njudikatúru, v zmysle ktorej rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktorý je v súlade\ns platným\n\na\n\núčinným\n\nzákonom\n\n(na\n\n5\n\nvec\n\naplikovateľnými\n\nprocesnoprávnymi\n\na hmotnoprávnymi predpismi), nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných\nľudských práv (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n14. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje\nna svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Vychádzajúc\nz uvedeného, pre posúdenie ústavnej udržateľnosti záverov najvyššieho súdu v napadnutom\nuznesení zo 6. septembra 2019 sa ústavný súd v potrebnom rozsahu oboznámil s uznesením\nšpecializovaného súdu z 2. septembra 2019.\n15. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n16. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa\nnevysporiadal s jeho námietkami – s námietkou porušenia práva na zákonného sudcu tým,\nže v čase rozhodovania o vzatí do väzby nebolo verifikované náhodné pridelenie veci\ndo senátu 4T na najvyššom súde, čo odvodil z absencie čiarového kódu na potvrdení\no pridelení veci. Obdobne sa najvyšší súd nevysporiadal s námietkou o porušení práva\n\n6\n\nna styk s treťou osobou znemožnením (telefonického alebo osobného) kontaktu s tretími\nosobami počas trvania väzby.\n17. Najvyšší súd v napadnutom uznesení v súvislosti s námietkami sťažovateľa\nodkázal na odôvodnenie uznesenia špecializovaného súdu z 2. septembra 2019 a v tomto\nuznesení špecifikované dôvody považoval za detailné, vecne a obsahovo správne.\nPodľa najvyššieho súdu uvedený záver „sa viaže aj k námietke týkajúcej sa absencie\ntzv. čiarového kódu na potvrdení o pridelení veci senátu 4T najvyššieho súdu ešte v etape\nrozhodovania o vzatí do väzby. Apelačný senát v posudzovanej veci nie je apelačným aj\nvo vzťahu k spomínanému senátu 4T najvyššieho súdu v etape rozhodovania o vzatí do\nväzby.“.\n18. Špecializovaný súd v uznesení z 2. septembra 2019 k námietke sťažovateľa\no možnom porušení práva na zákonného sudcu v dôsledku absencie čiarového kódu\nna potvrdení o pridelení veci pri rozhodovaní najvyššieho súdu o sťažnostiach proti\nrozhodnutiam o vzatí do väzby uviedol, že túto námietku „neprislúcha sudcovi\npre prípravné konanie riešiť, napriek tomu však uvádza, že nahliadnutím do iných spisov\nzistil, že správa o pridelení veci zákonnému senátu na NS SR vyhotovená jeho podateľňou\nneobsahuje ani v týchto iných veciach čiarový kód. Ak je obhajoba toho názoru, že došlo\nk porušeniu práva na zákonného sudcu, môže sa tohto práva domáhať na inom príslušnom\nsúde. Pre rozhodovanie o predĺžení trvania lehoty väzby je podstatným, že právny akt uznesenie o vzatí do väzby a rozhodnutie o opravnom prostriedku boli vydané a sú\nprávoplatné a vykonateľné.“.\n19. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa podmienok výkonu väzby – špecificky\nznemožnenia kontaktu s tretími osobami – špecializovaný súd uviedol:\n„Námietky obvinených o šikanóznom výkone väzby na ich osobách najmä vo vzťahu\nk znemožňovaniu kontaktov s blízkymi osobami, či už osobnou alebo sprostredkovanou\nformou neprislúcha riešiť sudcovi pre prípravné konanie, sami o sebe ani nemôžu zakladať\ndôvod na prepustenie obvinených na slobodu. Týmto námietkam by mal pozornosť venovať\n\n7\n\na riešiť ich dozorový prokurátor, prípadne prokurátor dohliadajúci na výkon väzby\na obhajoba by mala svoje námietky smerovať k týmto orgánom.“\n20. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší\nsúd v napadnutom uznesení a špecializovaný súd v uznesení z 2. septembra 2019 venovali\nnámietkam sťažovateľa primeranú pozornosť a vysporiadali sa s nimi. Ústavný súd v prvom\nrade považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom napadnutého konania a konania\nšpecializovaného súdu bolo rozhodovanie o návrhu prokurátora špeciálnej prokuratúry\nna predĺženie lehoty väzby. Konajúce súdy poukazovali na to, že ich úlohou bolo primárne\nskúmať materiálne podmienky väzby, t. j. či boli produkované také dôkazy, ktoré naďalej\nodôvodňujú dôvodné podozrenie z toho, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že ho\nspáchal obvinený. Pri rozhodovaní o predĺžení väzby je následne potrebné hodnotiť ďalšie\npodmienky v zmysle § 76 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. nemožnosť skončiť trestné\nstíhanie pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov a hrozba zmarenia alebo\npodstatného sťaženia dosiahnutia účelu trestného konania prepustením obvineného\n(porovnaj napr. odsek 3 na s. 19 uznesenia špecializovaného súdu z 2. septembra 2019).\nKonajúce súdy zároveň zdôraznili, že prípadné pochybenia v prvotnom konaní o vzatí\ndo väzby nemajú vplyv na rozhodovanie o predĺžení lehoty väzby. Poukázali tiež na to,\nže pri rozhodovaní o návrhu prokurátora špeciálnej prokuratúry na predĺženie lehoty väzby\nkonajúce súdy nie sú v postavení nadriadenej inštancie voči súdom a ich rozhodnutiam\nv konaní o vzatí do väzby. Obdobne špecializovaný súd zdôraznil, že podmienky výkonu\nväzby je oprávnený riešiť dozorový prokurátor, prípadne prokurátor dohliadajúci na výkon\nväzby. Ústavný súd tieto právne závery najvyššieho súdu v spojení s právnymi závermi\nšpecializovaného súdu nepovažuje za prejav arbitrárnosti. Konajúce súdy sa námietkami\nsťažovateľa zaoberali, svoj postoj k týmto námietkam vo svojich rozhodnutiach primerane\nvysvetlili, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a uznesenie špecializovaného súdu takto\nnie sú ani zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne akceptovateľné.\n21. V nadväznosti na predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd\npovažuje za nevyhnutné pripomenúť svoju ustálenú judikatúru (napr. II. ÚS 219/2019),\npodľa ktorej rámec povinností orgánov verejnej moci, proti ktorým smeruje právo na súdnu\n\n8\n\na inú právnu ochranu (v danom konkrétnom prípade právo na osobnú slobodu), upravuje\nčl. 2 ods. 2 ústavy zakotvujúci princíp právneho štátu – viazanosť verejnej moci právom,\npodľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na § 59 zákona\nč. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 221/2006 Z. z.“), podľa ktorého dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon\nväzby vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov. Prokurátorský dozor sa v zmysle uvedenej\nprávnej úpravy vykonáva prostredníctvom oprávnenia prokurátora vstupovať do miest,\nkde sa vykonáva väzba v akomkoľvek čase s tým, že prokurátor musí mať prístup\ndo všetkých priestorov. Navyše má právo nazerať do dokladov, ktoré súvisia s výkonom\nväzby. S obvinenými môže hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb. Môže preverovať\nrozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu zariadení ústavu a priestorov\nústavu zodpovedajúcu zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom.\nMá oprávnenie požadovať od zamestnancov vykonávajúcich správu miest ústavu a ich\npriestorov potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia\nalebo obmedzenia osobnej slobody obvinených vo väzbe.\n22. Osobitne k námietke sťažovateľa o porušení práva na styk s tretími osobami\npočas výkonu väzby je potrebné poukázať na to, že vyrozumenie o zatknutí alebo zadržaní\nsa nemusí vykonať, ak by tým došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Obdobne\nvýkon práva obvineného na telefonickú komunikáciu s označenou osobou možno podmieniť\ntým, že nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania (porovnaj § 34 ods. 4 Trestného\nporiadku).\n\nObdobne\n\nobvinený\n\nv\n\nkolúznej\n\nväzbe\n\nmôže\n\nprijať\n\nnávštevu\n\niba\n\npo predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu\n(§ 19 ods. 2 zákona č. 221/2006 Z. z.). V tomto smere je relevantné, že aj smernica\nEurópskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi v trestnom\nkonaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby\npo pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi\npo pozbavení osobnej slobody (ďalej len „smernica 2013/48/EÚ“), na ktorú sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti odkazuje, reguluje výnimku z výkonu práva na informovanie tretej\n\n9\n\nosoby o pozbavení osobnej slobody, prípadne obmedzenie alebo odloženie práva\nna komunikáciu s tretími osobami počas pozbavenia osobnej slobody (porovnaj čl. 5 ods. 3,\nčl. 6 ods. 2 a čl. 8 smernice 2013/48/EÚ). Sťažovateľom vymedzené obmedzenie práva\nna kontakt s tretími osobami v základnej lehote väzby samo osebe takto neindikuje\nporušenie práva na osobnú slobodu a neodôvodňuje jeho prepustenie na slobodu.\n23.\n\nDôležitou\n\nskutočnosťou\n\nje,\n\nže\n\nuznesenie\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\nz 2. septembra 2019 a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu obsahujú rozsiahle\nodôvodnenie týkajúce sa útekovej, kolúznej a preventívnej väzby. Uvedené dôvody\naj bez ďalšieho predstavujú dostatočný podklad aj pre obmedzenie práva sťažovateľa\nna kontakt s tretími osobami a v tomto kontexte je potrebné prihliadnuť na to, že sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti nespochybňuje právne závery konajúcich súdov o dôvodoch ďalšieho\ntrvania väzby a o predĺžení lehoty väzby.\n24. Pokiaľ ide o pochybnosti sťažovateľa o porušení práva na zákonného sudcu\nz dôvodu absencie čiarového kódu na potvrdení o pridelení veci, je zrejmé, že táto námietka\nsa týka konania o jeho vzatí do väzby a sťažovateľ mal túto skutočnosť namietať v rámci\npredmetného konania. Špecificky je potrebné tiež uviesť, že sťažovateľ mal možnosť podať\nproti príslušnému rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti\nrozhodnutiu o vzatí do väzby, ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd\nvo svojej judikatúre (napr. III. ÚS 431/2011, II. ÚS 208/2019) vyslovil, že námietky proti\npostupu a rozhodnutiu súdov je potrebné uplatniť v príslušnom súbore konaní a nemožno\nich prenášať do iného súboru konaní, t. j. napríklad námietky týkajúce sa konania o vzatí\ndo väzby prenášať do konania o predĺženie väzby, resp. do konania o návrhu na prepustenie\nz väzby na slobodu. Akceptovaním postupu, ktorého sa domáha sťažovateľ, by okrem iného\ndochádzalo k obchádzaniu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú lehoty na podanie\npríslušného právneho prostriedku nápravy.\n25. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n10\n\n26. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "väzba-podmienky väzby", "väzba-preventívna", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-kolúzna", "väzba-úteková", "európske právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0de70422-2f72-4d70-a1ea-bc81bae5d6f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.219.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 219/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 219/2019 z 5. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.219.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1af3580-1133-42c2-84a8-084f53319e59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:c3210d41-1244-4252-9bf9-ec57591b1a3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3210d41-1244-4252-9bf9-ec57591b1a3d"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}