{"guid": "ussr:42ae7b63-0f38-4da1-b8fa-e43f67b0ca8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 88/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/42ae7b63-0f38-4da1-b8fa-e43f67b0ca8f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 88/2020-108\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom\n\nSmieškom, Záhradnícka 74, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 3 Cob 24/2019 z 24. júla 2019, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 3 Cob 24/2019 z 24. júla 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob 24/2019 z 24. júla 2019\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Košiciach j e\n\np o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti\n\n, trovy konania v sume 533,88 € (slovom päťstotridsaťtri eur\na osemdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Rastislava Smieška,\nZáhradnícka 74, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia, sťažnostná argumentácia a stav konania\npred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, Záhradnícka 74, Bratislava, ktorou namietala\nporušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 24/2019 z 24. júla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka\nbola stranou v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 13 Cb 10/2018 v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa žalobou\nproti obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „žalovaná“) domáhala zaplatenia\n\nsumy 105 357,13 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia kúpnej ceny.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 13 Cb 10/2018-45 z 30. augusta 2018 (ďalej len\n„kontumačný rozsudok“) rozhodol výrokom I, že žalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľke\nsumu 105 357,13 € s úrokom z omeškania, a výrokom II, že sťažovateľka má proti\n\n2\n\nžalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Pri vydávaní kontumačného rozsudku\nokresný súd zastával názor, že boli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku\nv súlade s § 273 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), keďže žalovaná bola\nvyzvaná na písomné vyjadrenie k žalobe a na použitie prostriedkov procesnej obrany\na zároveň aj poučená o svojich procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia\no možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a relevantné výzvy a poučenia jej boli\ndoručené do vlastných rúk, avšak na tieto v stanovenej lehote nereagovala.\n4. O návrhu žalovanej na zrušenie kontumačného rozsudku rozhodol okresný súd\nuznesením č. k. 13 Cb 10/2018-103 z 20. novembra 2018 (ďalej len „uznesenie\nz 20. novembra 2018“) tak, že ho zamietol. Považoval pritom za preukázané, že žalovanej\nboli všetky relevantné písomnosti s výzvou na vyjadrenie riadne doručené postupom podľa\n§ 105 ods. 1 CSP do elektronickej schránky. Údajnú chybu v komunikácii medzi\nzamestnancami žalovanej a štatutármi žalovanej, v dôsledku ktorej sa žalovaná nedozvedela\no žalobe, okresný súd nevyhodnotil ako objektívny a ospravedlniteľný dôvod na zrušenie\nkontumačného rozsudku. O odvolaní žalovanej proti uzneseniu okresného súdu\nz 20. novembra 2018 rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že citované\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a kontumačný rozsudok vydaný okresným súdom\nzrušil.\n5. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za nedostatočne\nodôvodnené predovšetkým z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej\nneaplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku a zákona č. 305/2013 Z. z.\no elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o e-Governmente“) týkajúce sa existencie ospravedlniteľných dôvodov na zrušenie\nkontumačného rozsudku a doručovania písomností do elektronickej schránky ústavne\nsúladným spôsobom.\n6. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že dôvodmi\nzrušenia kontumačného rozsudku vydaného okresným súdom boli skutočnosti, podľa\n\n3\n\nktorých žalovaná ešte pred podaním žaloby mala k pohľadávke sťažovateľky námietky,\ntakže bolo zrejmé, že medzi stranami sporu bol rozpor (bod 41 napadnutého uznesenia\nkrajského súdu), a podľa ktorých existovali ospravedlniteľné dôvody na zrušenie\nkontumačného rozsudku, „pretože nedostatočná komunikácia medzi preberateľom zásielky\na vedúcim pracovníkom, aj keď je to vecou spoločnosti, takýmto dôvodom je, prihliadajúc\nna vyššie uvedenú zásadu spravodlivosti“ (bod 42 napadnutého uznesenia krajského súdu).\n7. Sťažovateľka sa v ďalšom odvoláva na odôvodnenie obsiahnuté v náleze\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. septembra 2019, ktorý sa podľa jej názoru\n„podrobne zaoberá obdobným prípadom“.\n8. Sťažovateľka nesúhlasí s odôvodnením krajského súdu, podľa ktorého sú dôvody\nuvádzané žalovanou ospravedlniteľné, a teda aj spôsobilé vyvolať zrušenie kontumačného\nrozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente\na skutočnosť, že žalovanej bola aktivovaná elektronická schránka. Žalovaná, ktorej\nboli písomnosti zo strany okresného súdu doručované do elektronickej schránky\na ktorá zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, mala podľa\nsťažovateľky povinnosť preukázať, že si elektronickú úradnú správu nemohla objektívne\nprevziať z dôvodu, ktorý nenastal na jej strane alebo jej pričinením [§ 33 ods. 1 písm. a)\nzákona o e-Governmente], alebo z dôvodu, ktorý jej objektívne neznemožnil prevziať\nsi elektronickú úradnú správu, ale takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými\nťažkosťami [§ 33 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente].\n9. Tvrdenie o nedostatočnej komunikácii (bod 6 tohto uznesenia) nie je podľa\nsťažovateľky pre rozhodnutie krajského súdu podľa § 277 ods. 1 a 2 CSP relevantné.\nV tomto kontexte namieta, že „odhliadnuc od maximálne stručného odôvodnenia\nnapádaného uznesenia KS KE, sú vyvodené závery zjavne neodôvodnené a arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.“.\n\n4\n\n10. Podľa sťažovateľky bolo vydanie kontumačného rozsudku okresným súdom\nadekvátnym a primeraným rozhodnutím predstavujúcim procesnú sankciu za pasivitu\nžalovanej v spore.\n11. Existenciu rozporu medzi stranami sporu, na ktorú poukázal v napadnutom\nuznesení krajský súd (k tomu pozri bod 6 tohto uznesenia), nepovažuje sťažovateľka\nza prekážku vydania kontumačného rozsudku.\n12. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského\nsúdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľke prizná\nnáhradu trov konania.\n13. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 88/2020-55 z 13. marca 2020\nbola ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť odmietnutá\nako zjavne neopodstatnená v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nII.\nVyjadrenia krajského súdu a zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n14. Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn.\n1 SprV 281/2020\n\nz 28.\n\napríla\n\n2020\n\nvyjadril\n\npodpredseda\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\nktorý predovšetkým zdôraznil, že argumentáciu sťažovateľky nepovažuje za dôvodnú,\nkeďže „svoje uznesenie č. k. 3Cob/24/2019 zo dňa 24. júla 2019 odôvodnil ustanovením\n§ 277 ods. 1 Civilného sporového poriadku o zrušení rozsudku pre zmeškanie,\n\n5\n\npre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe. Uviedol, že ak medzi stranami sporu\nje rozpor o dôvodnosti uplatnenej pohľadávky žalobcu, súd musí pri rozhodovaní prihliadať\nna to, aby rozhodnutie zodpovedalo základným požiadavkám spravodlivosti, preto zrušil\nrozsudok pre zmeškanie vydaný súdom prvej inštancie.“.\n15. Podpredseda krajského súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti v súlade s § 58 ods. 3\nzákona o ústavnom súde.\n16. Podľa § 126 zákona o ústavnom súde ústavný súd po prijatí časti ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu\nvystupujúcu v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 Cob 24/2019 v procesnom\npostavení žalovanej, pričom ju zároveň vyzval na prípadné vyjadrenie k ústavnej sťažnosti.\n17. Zúčastnená osoba zastúpená advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA,\ns. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Igor Vranka, LL.M.,\nv reakcii na výzvu ústavného súdu podaním zo 17. apríla 2020 ústavnému súdu navrhla\nodmietnutie ústavnej sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, prípadne nevyhovenie\nústavnej sťažnosti a zároveň ústavný súd požiadala o priznanie náhrady trov právneho\nzastúpenia v sume 1 543,18 €.\n18. Zúčastnená osoba predovšetkým zdôrazňuje s odkazom na právnu úpravu\nobsiahnutú v § 277 ods. 1 a 3 CSP, že konala v súlade so zákonom, a nie nad jeho rozsah,\nkeďže po tom, ako jej bol doručený kontumačný rozsudok okresného súdu, podala proti\nnemu\n\nv zákonom\n\nstanovenej\n\nlehote\n\nnávrh\n\nna\n\njeho\n\nzrušenie\n\npre\n\nexistenciu\n\nospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zúčastnená osoba ako žalovaná zmeškala lehotu\nna vyjadrenie k žalobe sťažovateľky. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že len uvedená\nskutočnosť (existencia ospravedlniteľného dôvodu) je pre posúdenie veci návrhu\nna zrušenie kontumačného rozsudku rozhodujúca. Podľa zúčastnenej osoby je samotný\nskutkový a právny stav prejednávanej veci bezvýznamný.\n\n6\n\n19. Zúčastnená osoba ďalej upriamuje pozornosť na podľa jej názoru zavádzajúcu\ninformáciu obsiahnutú v ústavnej sťažnosti, podľa ktorej «okresný súd elektronicky\n(cez ústredný portál slovensko.sk) zaslal žalovanej „do vlastných rúk s fikciou doručenia“\nvýzvu na vyjadrenie, žalobu a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu;\nvypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania bola správa úspešne doručená\nžalovanému». Zúčastnená osoba v tomto kontexte zdôrazňuje, že samotný okresný súd\npotvrdil, že zúčastnená osoba si žalobu s výzvou na vyjadrenie k nej riadne prevzala 9. mája\n2018. Z napadnutého uznesenia krajského súdu pritom rovnako nevyplývajú skutočnosti\no vypršaní úložnej lehoty s fikciou doručenia.\n20. Podľa zúčastnenej osoby je nepravdivé konštatovanie sťažovateľky aj účelové,\nvykonané len z dôvodu, aby mohla poukázať na zákon o e-Governmente, ktorý by sa mal\nv prejednávanej veci aplikovať, a zároveň aj na závery obsiahnuté v náleze ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 238/2019. Zúčastnená osoba argumentuje, že skutkové okolnosti touto\nústavnou sťažnosťou prejednávanej veci a veci prejednávanej ústavným súdom pod sp. zn.\nI. ÚS 238/2019 sú rozdielne, keďže zúčastnená osoba nikdy netvrdila, že „portál\nslovensko.sk bol nefunkčný a/alebo, že by cez daný portál nebolo spoločnosti\ndoručené uznesenie zo dňa 30.04.2018 – výzva na vyjadrenie sa k žalobe\nsťažovateľa.“.\n21. Zúčastnená osoba vzhľadom na už uvedené skutočnosti nesúhlasí s podpornou\naplikáciou záverov ústavného súdu obsiahnutých v jeho náleze sp. zn. I. ÚS 238/2019\nv touto ústavnou sťažnosťou prejednávanej veci. Ďalej tvrdí, že žaloba sťažovateľky spolu\ns výzvou na vyjadrenie boli 9. mája 2018 prevzaté „nesprávnym systémovým zlyhaním\npracovníkmi\n\n, čo znamená, že vedúci zamestnanci\n\nsa touto vecou objektívne zaoberať nemohli, keďže sa s touto vecou nemohli objektívne\nani oboznámiť, nakoľko im nebola doručená a prevzatá zásielka zo súdu riadne predložená,\npretože zo strany zamestnancov\n\npreberajúcich poštu nebola príslušná\n\nzásielka zo súdu ani interne zaevidovaná a zažurnalizovaná do došlej pošty.“.\n\n7\n\n22. Na podklade uvedených skutočností zúčastnená osoba nepovažuje napadnuté\nuznesenie krajského súdu, ktorý sa správne zameral na posúdenie toho, či na strane\nzúčastnenej osoby bol alebo nebol ospravedlniteľný dôvod na zrušenie kontumačného\nrozsudku, za svojvoľné či arbitrárne.\n23. Následne na výzvu ústavného súdu zaujala k vyjadreniam podpredsedu krajského\nsúdu a zúčastnenej osoby stanovisko sťažovateľka, ktorá v prípise doručenom ústavnému\nsúdu 25. mája 2020 predovšetkým v podstatnom zdôraznila, že považuje napadnuté\nuznesenie krajského súdu za arbitrárne a neospravedlniteľné predovšetkým z dôvodu,\nže nedostatočnú komunikáciu medzi preberateľom zásielky a vedúcim pracovníkom\nnemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia\npodľa § 273 písm. a) CSP tak, ako to tvrdí krajský súd.\n24. Sťažovateľka považuje argumenty zúčastnenej osoby za sekundárne a vo vzťahu\nk predmetu ústavného prieskumu v konaní o ústavnej sťažnosti aj za irelevantné.\nSťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že zúčastnená osoba mala o žalobe a výzve\nna vyjadrenie k nej vedomosť, keďže právny zástupca sťažovateľky tieto informácie\nposkytol zamestnankyni zúčastnenej osoby. Uvedené skutočnosti sťažovateľka podľa\njej názoru preukázala e-mailovou výzvou zo 17. mája 2018 adresovanou právnemu\nzástupcovi zúčastnenej osoby. V ďalšom sťažovateľka cituje obsiahly komentár k zákonnej\nprocesnej úprave vydania kontumačného rozsudku z knižnej publikácie ŠTEVČEK,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.\n25. V závere svojho vyjadrenia sťažovateľka zdôrazňuje, že v okolnostiach\nprejednávanej veci nie je sporné, že žalovaná je právnickou osobou, ktorej v zmysle § 13\nods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente bola automaticky aktivovaná schránka\nna doručovanie elektronických úradných dokumentov vrátane dokumentov doručovaných\nvšeobecnými súdmi. Ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, všeobecný súd musí\nprioritne doručovať do tejto schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takomto prípade\nustanoveniami zákona o e-Governmente, ktorý je v časti upravujúcej elektronické\n\n8\n\ndoručovanie lex specialis k Civilnému sporovému poriadku. Sťažovateľka si zároveň\nuplatňuje náhradu trov konania v celkovej sume 1 928,97 €.\n26. V závere svojho podania sťažovateľka ústavnému súdu oznámila, že súhlasí\ns upustením od ústneho prejednania veci ústavnej sťažnosti.\n27. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od\nprípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n28. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n29. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n30. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti uzneseniu\nsúdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku a zrušení\nkontumačného rozsudku okresného súdu. Sťažovateľka argumentuje neústavným výkladom\nvo veci aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente.\n\n9\n\n31. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n32. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n33. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nsústavu završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n34. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným\n\n10\n\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto\nprípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy\nmusí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu\ntohto znenia so zmyslom a s účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet\npochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým\n(jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje\niba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\nÚstavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu\nk všetkým účastníkom konania (stranám sporu) a zároveň garantovať ich primeranú\nrovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska\npožiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských\nprávach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n35. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (m. m. I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\n\n11\n\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n36. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n37. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť\nlen so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov\nodôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Okrem\niného je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať\nna súdoch, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou,\nzvyklosťami, právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP\nvo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91).\nSkutočnosť, že súd neprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama\nosebe v rozpore s požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je,\naby sa neprehliadlo právo strany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany\nkonania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82\nz 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74).\n\n12\n\n38. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní vo veci návrhu\nžalovanej na zrušenie kontumačného rozsudku aj krajský súd (ako súd odvolací), preto bolo\núlohou ústavného súdu v rámci rozhodovania o ústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne\nrešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná\na udržateľná.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n39. Podstatou vecného posúdenia ústavnej sťažnosti je ústavná udržateľnosť\nkrajským súdom podaného výkladu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty\nna podanie vyjadrenia k žalobe.\n40. V súlade s § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť\no žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť\nsa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,\npripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení\na žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,\nb) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto\nuloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a\nc) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.\n41. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a)\nna návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas\npredvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia\nsa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n\n13\n\n42. Podľa § 277 ods. 1 a 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal\nlehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu\nvyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (odsek 1).\nAk žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom\nbol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením\nzruší a nariadi nové pojednávanie (odsek 2).\n43. Ústavný súd už uviedol, že kontumačný rozsudok ako osobitný druh súdneho\nrozhodnutia je dôsledkom procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní.\nSkutkovým základom kontumačného rozsudku vydaného v neprospech žalovaného\n(ustanovenia § 273 až § 277 CSP) je žalobcom tvrdený skutkový stav – kontumačne\nsa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Aj napriek tomu, že zákonná právna úprava\nvýslovne nerieši to, či kontumačný rozsudok možno vydať aj v situácii, keď sú tvrdenia\nžalobcu rozporné, uvedené spadá pod výraz „súd môže“ v hypotéze § 273 CSP. Všeobecný\nsúd teda disponuje mierou voľnej úvahy, v rámci ktorej pri uplatnení citovaného\nustanovenia Civilného sporového poriadku má možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok\nvo fáze pred nariadením pojednávania a bez návrhu žalobcu vydá alebo bude v konaní\npokračovať, pričom zohľadňuje aj skutočnosť spornosti tvrdení žalobcu. Všeobecný súd\nvšak možnosť takejto úvahy vo fáze pojednávania za predpokladu, že sú splnené podmienky\nstanovené v § 274 CSP a žalobca o vydanie kontumačného rozsudku požiada, nemá. Je teda\npovinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom\nvyhovieť (m. m. I. ÚS 238/2019 a odkaz na dielo v ňom citované – ŠTEVČEK, M. a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1001 a 1002.).\n44. V konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci okresný súd kontumačný\nrozsudok bez nariadenia pojednávania (§ 273 CSP) vydal, zohľadňujúc skutočnosť\ndoručenia výzvy na písomné vyjadrenie k žalobe sťažovateľky a na použitie prostriedkov\nprocesnej obrany, ako aj poučenia o procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia\no možnosti vydania kontumačného rozsudku do vlastných rúk žalovanej (9. mája 2018).\nVzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa v stanovenej lehote nevyjadrila, okresný súd\n\n14\n\nzastával názor, že boli splnené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku\npre zmeškanie žalovanej. Ústavný súd len pre úplnosť zdôrazňuje s prihliadnutím na obsah\nvyžiadaného spisu vzťahujúceho sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.\n13 Cb 10/2018, že relevantné písomnosti boli okresným súdom doručované žalovanej\n(zúčastnená osoba) do elektronickej schránky a podľa doručenky zažurnalizovanej v spise\naj úspešne doručené 9. mája 2018 o 8.49 h.\n45. Súc viazaný návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku podaného žalovanou\nv súlade s § 277 ods. 1 CSP, je existencia ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty\nna podanie vyjadrenia k žalobe výlučným predpokladom na zrušenie kontumačného\nrozsudku. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaná povinná tvrdiť a preukázať, pretože\nbude predmetom posudzovania všeobecného súdu. V samotnom návrhu žalovanej\nna zrušenie kontumačného rozsudku okresného súdu zo 14. septembra 2018 (č. l. 58 až 64)\ntáto v podstatnom zvýraznila skutočnosť, že zamestnanci žalovanej poverení spracovaním\npošty z elektronickej schránky si pre pracovnú vyťaženosť nevšimli technickú chybu,\nv dôsledku ktorej bola táto došlá pošta z elektronickej schránky zaevidovaná nesprávne,\nresp. nebola vôbec zaevidovaná a zažurnalizovaná do interného systému žalovanej,\nčo spôsobilo, že sa informácia o začatom súdnom konaní a výzve okresného súdu\nna vyjadrenie k žalobe k vedúcim zamestnancom žalovanej vôbec nedostala. K riadnemu\noboznámeniu sa\n\nvedúcich\n\nzamestnancov podľa\n\nžalovanej došlo\n\naž doručením\n\na oboznámením sa s kontumačným rozsudkom vydaným okresným súdom. Okrem\nuvedeného žalovaná zvýraznila aj aktuálny stav v čase doručovania výzvy charakterizovaný\nprípravami na letný režim a dovolenkové obdobie.\n46. V uznesení z 20. novembra 2018 vo veci návrhu žalovanej na zrušenie\nkontumačného rozsudku okresný súd okrem už v bode 4 tohto uznesenia zdôraznených\nskutočností akcentoval aj to, že\n„doručenie dňa 09.05.2018 nie je podľa názoru súdu doručením v čase letného\na dovolenkového režimu, pričom ani dovolenkový režim nepovažuje súd za ospravedlniteľný\ndôvod, nakoľko každá spoločnosť si musí zabezpečiť chod aj počas čerpania dovoleniek\na zvlášť preberanie pošty je dôležité v každom období.“.\n\n15\n\n47. Navyše podľa názoru okresného súdu už „zo samotnej žaloby je zrejmé,\nže žalobca poukazoval na spornosť faktúry, ktorú si žalovaný uplatňoval na započítanie\na že žalovaný mal vedomosť ešte pred začatím súdneho konania o spornosti započítania\nposkytnutej fakturovanej služby, pretože faktúra a zápočet bol žalobcom žalovanému\nvrátené s poukazom, že túto pohľadávku nepovažuje za oprávnenú. Pokiaľ ide\no pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, k tomu súd poukazuje,\nže žalovaný sám podľa ním vyhotoveného Oznámenia o jednostrannom započítaní\npohľadávok zo dňa 06.12.2017 ako aj Dohody o zápočte pohľadávok zo dňa 06.12.2017,\ntúto pohľadávku uviedol ako započítania schopnú a splatnú. S prihliadnutím na uvedené\nskutočnosti a na to, že boli splnené všetky podmienky podľa § 273 CSP rozhodol súd\nbez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.“.\n48. Zo stručného odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva,\nže dôvodmi na zmenu uznesenia okresného súdu z 20. novembra 2018 vo veci zrušenia\nkontumačného rozsudku vydaného okresným súdom boli skutočnosti, podľa ktorých\nžalovaná ešte pred podaním žaloby mala k pohľadávke sťažovateľky námietky, takže bolo\nzrejmé, že medzi stranami sporu bol rozpor [teda, že uplatňovaný nárok je sporný (bod 41\nnapadnutého uznesenia krajského súdu)], a podľa ktorých existovali ospravedlniteľné\ndôvody na zrušenie kontumačného rozsudku, „pretože nedostatočná komunikácia medzi\npreberateľom zásielky a vedúcim pracovníkom, aj keď je to vecou spoločnosti, takýmto\ndôvodom je, prihliadajúc na vyššie uvedenú zásadu spravodlivosti.“ (bod 42 napadnutého\nuznesenia krajského súdu).\n49. V konaní o zrušenie kontumačného rozsudku sa všeobecný súd nezaoberá tým,\nči boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie takéhoto rozsudku, ale je oprávnený\nposúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené všeobecným súdom)\n(ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe\nzo strany žalovaného či jeho neprítomnosti na pojednávaní. Príčina zmeškania lehoty\nna vyjadrenie\n\nči\n\npojednávania\n\nžalovaným\n\nmusí\n\nmať\n\ns\n\nohľadom\n\nna\n\npovahu,\n\nnepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti\n\n16\n\n(k tomu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 26/2019\nz 29. januára 2020).\n50. Samotný pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 277 ods. 1 a 2 CSP nie je\nprávnou normou definovaný, a preto je na úvahe všeobecného súdu, ktoré okolnosti\nv intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia nevyjadrenia\nsa žalovaného k žalobe či jeho neúčasti na pojednávaní.\n51. S odkazom na už uvedené bolo pre krajský súd, ktorý rozhodoval vo veci návrhu\nna zrušenie kontumačného rozsudku, podstatné len to, či v konkrétnych podmienkach\nokolnosti uvádzané a preukázané žalovanou (zistené všeobecným súdom) možno/nemožno\npovažovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe. V konaní\nvo veci návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku všeobecného súdu vydaného\npre zmeškanie lehoty na vyjadrenie k žalobe je teda skutočnosť spornosti tvrdení žalobkyne\n(sťažovateľky) právne irelevantná.\n52. V napadnutom uznesení krajský súd ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie lehoty\nna vyjadrenie identifikuje v konštatácii o „nedostatočnej komunikácii medzi preberateľom\nzásielky a vedúcim pracovníkom“.\n53. Odhliadnuc od extrémnej strohosti, je uvedená konštatácia krajského súdu podľa\nnázoru ústavného súdu nedostatočná, a tým aj ústavne neudržateľná. Miera voľnej úvahy\nvšeobecného súdu nie je ani v prípade posúdenia ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania\nlehoty na podanie vyjadrenia neobmedzená. Uskutočňuje sa v hraniciach existujúceho\nprávneho rámca a jednotlivých právnych noriem.\n54. Sťažovateľka v tomto kontexte poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu vydané\nvo veci sp. zn. I. ÚS 238/2019 a zdôrazňuje obdobnosť prejednávaného prípadu s vecou,\nktorá je predmetom tohto konania. Podľa názoru ústavného súdu dôvodne.\n\n17\n\n55. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 238/2019 bola predmetom\npreskúmavania ústavná udržateľnosť rozhodnutia vydaného vo veci návrhu na zrušenie\nkontumačného\n\nrozsudku\n\npodľa\n\n§\n\n277\n\nods.\n\n1\n\nCSP\n\nz\n\ndôvodu,\n\nže\n\nžalovaná\n\nz ospravedlniteľného dôvodu zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia, ako aj pojednávanie\nvo veci samej, na ktorom bol kontumačný rozsudok vyhlásený. Všeobecný súd v konkrétnej\nveci aj napriek konštatovaniu o riadnom doručení všetkých relevantných písomností\ndo elektronickej schránky samotné doručenie (jeho účinky) de facto spochybnil existenciou\nospravedlniteľného\n\ndôvodu,\n\nktorý\n\npodľa\n\nnázoru\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nspočíval\n\nvo všeobecných pochybnostiach o prevádzkových nedostatkoch portálu slovensko.sk (body\n3 a 4 nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. septembra 2019).\n56. Aj v konaní o tejto ústavnej sťažnosti je predmetom posúdenie ústavnej\nudržateľnosti rozhodnutia vydaného vo veci návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku\npre procesnú nečinnosť žalovanej (zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia), pričom\naj v tomto prípade vo veci konajúce všeobecné súdy nemali pochybnosti o riadnom\ndoručení všetkých relevantných písomností do elektronickej schránky (z bodu 8 uznesenia\nokresného súdu z 20. novembra 2018 vyplývajúcu skutočnosť riadneho doručenia\npísomností žalovanej 9. mája 2018 krajský súd v napadnutom uznesení nespochybnil).\nAj v tomto prípade však napriek konštatovaniu o riadnom doručení relevantných písomností\nkrajský súd doručenie, resp. jeho účinky de facto spochybnil existenciou ospravedlniteľného\ndôvodu spočívajúceho v nedostatočnej komunikácii „medzi preberateľom zásielky\na vedúcim pracovníkom“. Ústavný súd s prihliadnutím na podobnosť skutkových\na právnych okolností oboch vecí konštatuje, že závery vyslovené ústavným súdom v náleze\nsp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. septembra 2019 sú plne aplikovateľné aj v tomto konaní.\n57. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. septembra 2019 (k tomu pozri\nbod 65 citovaného rozhodnutia) pritom zdôraznil, že v prípade doručovania podľa § 105\nods. 1 CSP do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente (o ktoré\ns prihliadnutím na body 4 a 44 tohto nálezu ide aj v tejto veci) musí žalovaný preukázať\ndôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP,\nteda že si elektronickú úradnú správu nemohol objektívne prevziať z dôvodu, ktorý nenastal\n\n18\n\nna jeho strane alebo jeho pričinením [§ 33 ods. 1 písm. a) zákona o e Governmente], alebo\nz dôvodu, ktorý mu objektívne neznemožnil prevziať si elektronickú úradnú správu,\nale takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami [§ 33 ods. 1 písm. b)\nzákona o e-Governmente].\n58. Odhliadnuc od jeho strohosti, odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení\nkrajského súdu v kontexte výkladu (ne)existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania\nlehoty na vyjadrenie v prípade doručovania písomností do elektronickej schránky právnu\núpravu obsiahnutú v príslušných ustanoveniach zákona o e-Governmente v konkrétnych\nokolnostiach veci, a tým ani závery obsiahnuté v náleze sp. zn. I. ÚS 238/2019\nz 10. septembra 2019 nezohľadňuje. Na podklade uvedeného preto napadnuté uznesenie\nkrajského súdu nie je vo vzťahu k požiadavke ústavnej udržateľnosti záveru o existencii\nospravedlniteľného dôvodu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej odôvodnené\nústavne súladným spôsobom.\n59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že napadnutým\nuznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku tohto nálezu).\n60. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n61. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n\n19\n\n62. Na podklade uvedeného bude úlohou krajského súdu opätovne rozhodnúť vo veci\nodvolania podaného proti uzneseniu okresného súdu z 20. novembra 2018 vydanému\nvo veci návrhu žalovanej na zrušenie kontumačného rozsudku, majúc na zreteli,\nže spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom\nukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej\nveci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných vo veci\naplikovaných zákonných ustanovení (ustanovení Civilného sporového poriadku a zákona\no e-Governmente). Úlohou krajského súdu bude predovšetkým po vrátení veci v kontexte\nposúdenia (ne)existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie\nv prípade doručovania písomností do elektronickej schránky prihliadať na právnu úpravu\nobsiahnutú v príslušných ustanoveniach zákona o e-Governmente. Len týmto spôsobom\nsa totiž naplní požiadavka toho, aby v konkrétnych okolnostiach veci posudzovaná príčina\nzmeškania\n\nlehoty\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nmala\n\nv sebe\n\nnevyhnutný\n\naspekt\n\n(objektívnej)\n\nospravedlniteľnosti.\nV.\nTrovy konania\n63. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\n64. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n65. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n66. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € a za jeden úkon právnej\n20\n\nslužby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\na tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej\nslužby za rok 2019 v sume 9,80 € a za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd priznal náhradu trov konania za tri úkony\nprávnej služby (prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie doručené\nústavnému súdu 25. mája 2020). Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje\nsumu 533,88 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n67. Keďže sťažovateľka požadovala priznanie náhrady trov konania v celkovej\nsume 1 928,97 €, ústavný súd relevantnej časti návrhu na rozhodnutie vo veci priznania\nnáhrady trov konania nad sumu 533,88 € nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n68. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n69. Keďže podľa § 73 ods. 2 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným\nsúdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená osoba, bolo bez právneho\ndôvodu zaoberať sa návrhom zúčastnenej osoby na náhradu trov, ktoré jej v konaní\npred ústavným súdom vznikli.\nVI.\n70. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "rozsudok-zrušenie", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "rozsudok-pre zmeškanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/24/2019", "guid": "347cf715-021b-4bff-a55a-58970850d504:0109e0fa-9f9c-4da9-8aa9-b287af7124a5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27b9106a-6ce2-4173-aa2d-4ceda42c0de1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "347cf715-021b-4bff-a55a-58970850d504:0109e0fa-9f9c-4da9-8aa9-b287af7124a5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7618201148.1", "spisova_znacka": "3Cob/24/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/24/2019 z 23. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7618201148.1"}, {"guid": "2946d30a-45c1-4410-98ac-7d1968a38bb8:ac886f1f-4f87-4a1f-afff-cdb446d2c4e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cb/10/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/10/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2946d30a-45c1-4410-98ac-7d1968a38bb8:ac886f1f-4f87-4a1f-afff-cdb446d2c4e1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41deffcf-d996-4fb2-9fa6-aeef3380e5e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.407.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.407.2024.1"}, {"guid": "ussr:955906c2-f3b3-4075-88d6-ed0e1eb03dc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.176.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.176.2024.1"}, {"guid": "ussr:939f48fb-dfc4-4a98-a26b-e2078a8cd78c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.477.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 477/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 477/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.477.2022.1"}, {"guid": "e5774eb0-aa07-4874-813b-db89bb3e8197:48cad712-b740-47c0-b42d-002ba40e2cf5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7618201148.3", "spisova_znacka": "3Cob/78/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/78/2020 z 14. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7618201148.3"}, {"guid": "0a2947b5-08fc-4e20-af66-dd7a946d2991:8c1f600e-f5b5-4593-9b1c-0f4b0953577c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4119215817.1", "spisova_znacka": "5Co/101/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/101/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4119215817.1"}, {"guid": "0a2947b5-08fc-4e20-af66-dd7a946d2991:357a32d0-9c5b-40fe-b4c2-3e54b5987a3d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4119215817.1", "spisova_znacka": "5Co/101/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/101/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4119215817.1"}, {"guid": "efac831a-97fc-49e7-ac4d-209f279078fd:22b217d7-028f-4eea-8401-b5a45fc99787", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6123339509.3", "spisova_znacka": "63Cb/81/2023", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 63Cb/81/2023 z 26. 5. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6123339509.3"}, {"guid": "912b5b04-503f-476a-9212-e04f77815761:4293b919-eed4-4429-96ce-bc1a4247ff07", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1121207748.5", "spisova_znacka": "B1-33Cb/105/2021", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-33Cb/105/2021 z 3. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1121207748.5"}]}