{"guid": "ussr:79777a3b-83ea-4ad1-bfbc-e8c1a9488880", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.95.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2019 z 22. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 95/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.95.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-22", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/79777a3b-83ea-4ad1-bfbc-e8c1a9488880", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.95.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.95.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.95.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 95/2019-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nZahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka\na konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 176/2008 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 176/2008 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet\nadvokátskej kancelárie Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 176/2008 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním z 31. augusta 2008\n(písomne doplneným 2. septembra 2008) podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu\noznačenú ako „žaloba o určenie neplatnosti vylúčenia zo štúdia z dôvodu dlhodobého\nporušovania základných práv a slobôd“, v ktorej ako žalovaného označil Fakultu riadenia\na informatiky Žilinskej univerzity v Žiline.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 8 C 176/2008 z 11. septembra 2008 (ďalej aj\n„uznesenie okresného súdu“) zastavil konanie pre neodstrániteľnú podmienku konania,\nktorou bol nedostatok spôsobilosti označeného žalovaného byť účastníkom konania. Proti\nuzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom spresnil správne označenie\nžalovaného ako Žilinská univerzita v Žiline. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti, t. j. po viac\nako 10 rokoch odo dňa podania odvolania proti uzneseniu okresného súdu, nebolo o tomto\nodvolaní sťažovateľa rozhodnuté.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ tiež uviedol, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu listom z 24. júla\n2013 podal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi okresného súdu, ktorý\nna jeho sťažnosť nereagoval.\n4. Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nsťažovateľ odôvodňuje tým, že „... v prípade konania pod sp. zn. 8C/176/2008 okresný súd\nnekoná vôbec, je pasívny a za obdobie presahujúce 10 rokov nevykonal žiadne úkony,\no ktorých by sťažovateľ mal objektívnu vedomosť.“.\n5. Z už uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna to, aby sa jeho\n\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky nečinnosťou Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/176/2008\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/176/2008 sa prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\nsa priznáva primerané finančné\n\nzadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť do 15 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na\núčet právneho zástupcu sťažovateľa, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika\nsťažovateľa\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 95/2019-17 z 5. novembra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.\n\n3\n\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril\npodpredseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprS 445/2019 z 22. novembra 2019.\nVo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 29. novembra 2019 podpredseda okresného súdu\nuviedol:\n„Nesporne v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 8C/176/2008 došlo k prieťahom\nv konaní v súvislosti s predložením spisu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nOkresného súdu Žilina č. k. 8C/176/2008-14 zo dňa 11.09.2008. Spis nebol predložený\nodvolaciemu súdu v primeranej dobe.\nVýzvu zo dňa 21.12.2017 nie je možné považovať za efektívnu, rovnako ako ďalšie\nvýzvy po zmene zákonného sudcu. Efektívne začal súd konať až po predložení veci na\nodvolanie a po vrátení spisu ako predčasne predloženého. V tomto rozsahu však mám za to,\nže ak súd druhej inštancie dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je nevyhnutné zrušiť\npre absenciu vecnej príslušnosti, bolo nadbytočné a neúčelné, aby vrátil spis súdu prvej\ninštancie na doplnenie rozhodnutia o trovách konania. Teda mám za to, že prieťahy od\n10.1.2019 do 30.5.2019, nemožno pripisovať zodpovednosti tunajšiemu súdu.\nNepochybne prevažná zodpovednosť za spôsobené prieťahy pripadá na ťarchu\ntunajšieho súdu. K prieťahom došlo nesústredenou činnosťou pôvodného zákonného sudcu\nMgr. Dušana Chamulu, ktorý veci nevenoval náležitú pozornosť a až do kontroly spisov\nnariadenej v súvislosti s podaným návrhom na disciplinárne konanie a návrhom na uloženie\nodvolania z funkcie bolo zistené, že spis sa nachádzal po celú dobu u sudcu a nebol\npredložený na rozhodnutie o odvolaní. Súd začal konať až po účinnosti Dodatku č. 12\nk Rozvrhu práce na rok 2017, ISprR/l 111/2017, ktorým pôvodné spisy pridelil ostatným\nsudcom tunajšieho súdu.\nSťažovateľovi nemožno pričítať žiadnu zodpovednosť za spôsobené prieťahy.\nNakoľko však uznesením č. k. 8C/176/2008-77 zo dňa 28.6.2019 došlo k postúpeniu\nveci vecne príslušnému Krajskému súdu v Žiline, ako vecne a miestne príslušnému\nsprávnemu súdu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2019, spis bol postúpený,\n\n4\n\nnie je dôvod ukladať tunajšiemu súdu navrhovanú povinnosť konať bez zbytočných\nprieťahov.\nK výške náhrady na primerané finančné zadosťučinenie tiež chcem uviesť, že ju\npovažujem za neprimeranú k celkovým okolnostiam konania a následkom... Je zrejmé, že\ndošlo k nesprávnemu uplatneniu nárokov, ktorým ani po postúpení nemožno vyhovieť\nv správnom súdnictve, mimo prípadného zrušenia rozhodnutia o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepochybne súd prvej inštancie musí niesť v určitom\nrozsahu zodpovednosť aj za to, že neskoro vec predložil na rozhodnutie, a tým spôsobil\nrozsiahle prieťahy, avšak tunajší súd, na ktorý žalobca podal žalobu voči organizačnej\nzložke, nebol nikdy vecne príslušný a o nároku posudzovaného podľa obsahu nemohol\nrozhodnúť, navrhujem priznať nárok v primeranej výške spôsobenej neistoty v sume 1.000,eur s povinnosťou náhrady trov konania.“\n8. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 5. decembra 2019, ktorým reagoval\nna vyjadrenie podpredsedu okresného súdu, uviedol, že „predovšetkým poukazujem na to,\nže sám porušovateľ priznáva, že vo veci sťažovateľa došlo k prieťahom v konaní, keďže\npríslušný spis súdu nebol predložený odvolaciemu súdu v primeranej dobe. Podstatným je\nv danom prípade aj tá skutočnosť, že táto doba predstavuje vyše desať rokov; vo veci\nodvolania sťažovateľa zo dňa 22.09.2008 porušovateľ až do roku 2019 neuskutočnil žiadne\núkony smerujúce k riadnemu prejednaniu odvolania sťažovateľa.\nVyše desaťročné prieťahy v konaní sú okolnosťou, ktorá významnou mierou\novplyvňuje určovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia a úvaha porušovateľa\no tom, či sťažovateľ správne alebo nesprávne uplatnil svoje nároky žalobou je v tomto\nkontexte bez právneho významu, keďže porušovateľ nie je osobou oprávnenou o veci\nsťažovateľa rozhodovať, ale takouto osobou je jemu nadradený Krajský súd v Žiline.\nPorušovateľom navrhovaná výška finančného nároku sťažovateľa v sume 1.000,EUR je zrejme neprimeraná; finančné zadosťučinenie v porušovateľom navrhovanej výške\npopiera jeho základné funkcie.\nPrimerané zadosťučinenie totiž plní dvojakú funkciu, a to sankčnú a preventívnu.\nKým sankčná funkcia má u porušovateľa docieliť určitý postih v danom prípade peňažného\ncharakteru, ktorý má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení sťažovateľa, ktorého sa\n\n5\n\nporušenie ústavného práva nečinnosťou porušovateľa dotklo, preventívna funkcia by mala\nodradiť porušovateľa od porušovania základných ústavných práv smerom do budúcnosti\nv rámci výkonu ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov\nv konaní pred súdom.\nPreto sťažovateľom navrhovaná výška zadosťučinenia v sume 10.000,- EUR je\nnielenže primeraná (v podstate ide len o 1.000,- EUR za jeden rok prieťahov v konaní), ale\naj plní základné funkcie primeraného zadosťučinenia a zmierňuje následky protiústavného\na protizákonného postupu porušovateľa vo veci sťažovateľa.“.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráva uvedeného v bode 1.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaných zberných spisov\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 9/2019 a sp. zn.\n11 Co 107/2019 zistil tento priebeh napadnutého konania okresného súdu:\n- 31. augusta 2008 bol okresnému súdu faxom doručený návrh sťažovateľa na začatie\nkonania, ktorý bol doplnený v písomnej forme 2. septembra 2008;\n- uznesením okresného súdu č. k. 8 C 176/2008-14 z 11. septembra 2008 bolo\nnapadnuté konanie zastavené;\n- 25. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu okresného súdu;\n- 11. januára 2019 bol spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia o odvolaní\nproti uzneseniu okresného súdu;\n- 17. januára 2019 krajský súd prípisom vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia\nz dôvodu jeho predčasného predloženia;\n\n6\n\n- uznesením okresného súdu č. k. 8 C 176/2008-56 z 5. marca 2019 bolo rozhodnuté\no trovách napadnutého konania;\n- 29. apríla 2019 bol spis opätovne doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia\no odvolaní proti uzneseniu okresného súdu;\n- uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 107/2019-63 z 23. mája 2019 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“) bolo zrušené uznesenie okresného súdu a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie;\n- uznesením okresného súdu č. k. 8 C 176/2008-77 z 28. júna 2019 bola vec\npostúpená krajskému súdu ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu a spis bol\npritom doručený krajskému súdu 27. júla 2019.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n\n7\n\n14. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu\na sudcu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť\nvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie\ndôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa\nktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nbol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nOd 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny\nporiadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa § 157\nods. 1 CSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 100 ods. 1 OSP).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd\nzohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\n\n8\n\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n16. Pri posudzovaní prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že v tejto veci okresný\nsúd bezodkladne rozhodol o zastavení konania. Ústavný súd neskúmal právnu a skutkovú\nzložitosť tejto veci, lebo tá po procesnom rozhodnutí okresného súdu nemohla mať vplyv\nna celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu.\n17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri posudzovaní, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd vidí\npodiel zodpovednosti sťažovateľa na nedostatočnej plynulosti konania v tom, že podal\nžalobu na vecne nepríslušnom súde a navyše v nej označil žalovaného takým\nnedostatočným spôsobom, ktorý viedol k rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania.\nSťažovateľ pritom opravu označenia žalovaného vykonal až v podanom odvolaní proti\ntomuto uzneseniu. Pokiaľ ide o ďalší priebeh konania, ústavný súd nezistil také skutočnosti,\nktoré by signalizovali nevykonanie súdom alebo zákonom určených procesných úkonov či\nneposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.\nSťažovateľovi však ústavný súd vytýka úplnú pasivitu po podaní odvolania spočívajúcu\nv tom, že sa nezaujímal o stav konania, a to predovšetkým s prihliadnutím na jeho predmet,\nv ktorom sa domáha okrem iného neplatnosti jeho vylúčenia zo štúdia na vysokej škole.\n18. Posledným hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní. Ústavný súd zistil, že okresný súd predložil spis krajskému súdu\nna účely rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu až po viac ako 10 rokoch\nod podania odvolania. Tento postup považuje ústavný súd za absolútne neakceptovateľný,\npretože procesné úkony súvisiace s predložením spisu krajskému súdu možno považovať\nza jednoduché. V tejto súvislosti ústavný súd tiež konštatuje, že orgány riadenia a správy\nokresného súdu mali napadnuté konanie už dávno identifikovať ako nevybavenú reštančnú\nvec s osobitným režimom a pozornosťou.\n\n9\n\n19. Ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť na odôvodnenie uznesenia krajského\nsúdu, ktorý v relevantnej časti skonštatoval:\n„Súd musí v každom štádiu konania skúmať aj bez námietky svoju vecnú príslušnosť.\nV prípade, ak nie je vecne príslušný, je povinný postúpiť vec inému vecne príslušnému súdu.\nHoci žaloba žalobcu obsahuje viacero petitov, sčasti aj nevykonateľných, čo je\ndôvodom pre odstraňovania vád žaloby, základným uplatneným nárokom, od ktorého sa\nodvíjajú ostatné nároky, je nárok, ktorým sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia o jeho\nvylúčení zo štúdia na vysokej škole. V danom prípade nejde o civilnoprávny nárok, ale\no preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie o vylúčení zo štúdia je\ntotiž rozhodnutím orgánu verejnej správy a ako každé rozhodnutie orgánu verejnej správy\nje v súlade s ustanovením § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky preskúmateľné súdom,\npokiaľ ho zákon výslovne nevylúčil z prieskumu (čo o uvedenom type rozhodnutia nemožno\nkonštatovať). Ide tak o vec správneho súdnictva, ktorá sa v súčasnosti spravuje zákonom\nč. 162/2015 Z. z. - Správnym súdnym poriadkom. V čase podania žaloby išlo o konanie\npodľa piatej časti OSP, upravujúcej Správne súdnictvo. Na preskúmanie orgánu\nrozhodnutia verejnej správy bol v čase podania žaloby, podľa ktorého času sa posudzujú\npodmienky príslušnosti, vecne príslušný krajský súd (§ 246 ods. 1 OSP). Bolo preto\npovinnosťou súdu prvej inštancie postúpiť vec vecne a miestne príslušnému súdu.\nPokiaľ Okresný súd Žilina vo veci konal ako vecne nepríslušný súd, zaťažil svoje\nkonanie vadou dotýkajúcou sa podmienky konania, na ktorú musel odvolací súd prihliadnuť\nex offo.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súde prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\nPovinnosťou súdu prvej inštancie bude postúpiť vec miestne a vecne príslušnému\nsúdu, Krajskému súdu v Žiline ako konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy.“\n20. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolací súd\nvytkol okresnému súdu, že postupoval procesne nesprávne, keď sám posudzoval podmienku\nkonania spočívajúcu v právnej subjektivite označeného žalovaného, hoci mal najskôr\n\n10\n\nposudzovať procesnú podmienku vecnej príslušnosti. Tento nesprávny postup mal takisto\nvplyv na dĺžku napadnutého konania okresného súdu.\n21. Ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté konanie okresného súdu možno už len\nna základe celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Iba dostatočne včasná ochrana subjektívnych práv môže byť\npovažovaná za spravodlivú a účinnú, ktorá hospodárnym a efektívnym postupom šetrí\nnáklady účastníkov konania aj súdnych orgánov a pôsobí aj preventívno-výchovne či\nstabilizujúco a dôveryhodne na verejnosť.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n22. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,\nže postupom okresného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný viac ako 10 rokov v súvislosti\ns predložením odvolania proti uzneseniu okresného súdu krajskému súdu, došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n11\n\n24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 € z dôvodu „ďalekosiahlych následkov nesprávneho a protiprávneho\nkonania okresného súdu voči nemu.“.\n26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.\n27. Ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej\nstrane najmä zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a na druhej\nstrane aj povahu práv sťažovateľa a rozsah, v akom boli porušené, ale aj predmet konania\na jeho význam pre sťažovateľa. V neposlednom rade prihliadol aj na postoj sťažovateľa\nk namietanému konaniu (pozri bod 17 odôvodnenia). Na základe komplexného posúdenia\nspomínaných kritérií dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé\na konkrétnym\n\nokolnostiam\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nprimerané\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 2 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\n28. Ústavný súd zároveň nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nžiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €, toto\nrozhodnutie je obsiahnuté v bode 4 výrokovej časti nálezu.\n\n12\n\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľovi ústavný súd vychádzal\nz ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\na zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2018 v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným\nsúdom v celkovej sume 390,50 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“\n(ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH)],\na to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2018 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie\na príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky]\na písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dve paušálne\nnáhrady hotových výdavkov v roku 2018 zvýšené o 20 % DPH.\nÚstavný súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu a režijný paušál za podanie\nz 5. decembra 2019 (replika k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľa).\nTúto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca sa v tomto podaní\nnevyjadril k meritu veci, ale v prevažnej väčšine argumentoval, prečo sťažovateľom\nnavrhovanú výšku zadosťučinenia možno považovať za primeranú.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 3 výroku tohto nálezu.\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\n\n13\n\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 135 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n33. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd 27. júla 2019\nna základe uznesenia sp. zn. 8 C 176/2008 z 28. júna 2019 postúpil vec krajskému súdu\nako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto\nčasti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVII.\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 22. januára 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "vec (v procesnom zmysle)-postúpenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "vec (v procesnom zmysle)-postúpenie", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-zastavenie", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/176/2008", "guid": "0c1fa584-2345-43a9-950e-85beadf10738:78f19056-03d5-48df-a50a-eb0603df8228", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "0a3d7c8d-126e-411c-a709-b0c5a34a75e2:f1d16c2e-88e3-413d-a041-919986f8a210", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2219200554.1", "spisova_znacka": "11Co/107/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/107/2019 z 5. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2219200554.1"}, {"guid": "c275d80e-5a66-4e1b-981c-90dbb62721e1:95ffb9a4-2993-4a49-8f91-72661ac1d844", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2118205337.1", "spisova_znacka": "11Co/9/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/9/2019 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2118205337.1"}], "citovane_v": []}