{"guid": "ussr:02f44850-1a38-4a84-a70e-de9cff09b940", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2020 z 29. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. PL. ÚS 11/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do Národnej rady Slovenskej republiky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02f44850-1a38-4a84-a70e-de9cff09b940", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 11/2020-58\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora\nDuľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša\nMaďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského predbežne\nprerokoval návrh koalície politických strán Progresívne Slovensko, Tallerova 5/10,\nBratislava, IČO 51 224 836, a SPOLU – občianska demokracia, Tallerova 5/10, Bratislava,\nIČO 51 313 901, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pod označením Koalícia\nProgresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, právne zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Nechala & Co. s. r. o., Panenská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Pavel Nechala, PhD., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti\nvolieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 29. februára 2020 za účasti\npolitického hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA,\nKresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, Zámocká 6873/14, Bratislava, IČO 42 287 511,\npolitickej strany SMER – sociálna demokracia, Súmračná 3263/25, Bratislava,\nIČO 31 801 242, politického hnutia SME RODINA, Leškova 3005/5, Bratislava,\nIČO 42 254 515, politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Nový Svet\n5667/63, Banská Bystrica, IČO 36 127 175, politickej strany Sloboda a Solidarita,\nPriemyselná 16318/8, Bratislava, IČO 42 139 333, a politickej strany ZA ĽUDÍ, Jašíkova\n4849/2, Bratislava, IČO 52 581 675, a takto\n\nrozhodol:\nNávrh koalície politických strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska\ndemokracia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pod označením Koalícia\nProgresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnený.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a uplatnená argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. marca\n2020 doručený návrh koalície politických strán Progresívne Slovensko, Tallerova 5/10,\nBratislava, IČO 51 224 836, a SPOLU – občianska demokracia, Tallerova 5/10, Bratislava,\nIČO 51 313 901, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pod označením Koalícia\nProgresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia (ďalej len „navrhovateľka“),\nna začatie konania podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\no ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná\nrada“), ktorým namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do národnej rady konaných\n29. februára 2020.\n2. Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka je koalíciou politických\nstrán, ktorá podala platnú kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady podľa § 50 zákona\nč. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) zaregistrovanú podľa\n§ 52 volebného zákona Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických\nstrán (ďalej len „štátna komisia“) uznesením č. 56/3/8 zo 6. decembra 2019, a teda je\noprávnenou na podanie návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb\ndo národnej rady v zmysle § 41 ods. 1 druhej vety v spojení s § 157 ods. 2 zákona\n\n2\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n3. Vo voľbách do národnej rady konaných 29. februára 2020, ktoré napáda na celom\núzemí Slovenskej republiky, navrhovateľka získala podiel 6,96 % z celkového počtu\nplatných hlasov voličov.\n4. Podľa názoru navrhovateľky označené voľby do národnej rady neboli uskutočnené\nústavným a zákonným spôsobom a navrhovateľka vo vzťahu k priebehu a samotnému\nvýsledku volieb vznáša päť okruhov námietok.\nI.1 Námietka navrhovateľky týkajúca sa dôvodného podozrenia z nesprávneho\nsčítania hlasov v jej neprospech okrskovými volebnými komisiami v rozsahu\nspôsobilom ovplyvniť výsledky volieb\n5. Podstatou tejto námietky navrhovateľky je tvrdenie, podľa ktorého „minimálne\nv 631 volebných okrskoch došlo k situácii... že príslušným kandidátom... nebolo\nzapočítaných celkovo najmenej 872 preferenčných hlasov“, čo po skutkovej stránke\nodôvodňuje s poukazom na ňou zozbierané údaje, ktoré označuje ako „volebné dáta“.\nNavrhovateľka túto skutočnosť prepája s úvahou, podľa ktorej v okolnostiach danej veci\nnemuselo dôjsť len k nezapočítaniu prednostných hlasov pri započítaní hlasu kandidujúcej\npolitickej strane, ale mohlo dôjsť aj k nezapočítaniu celého hlasovacieho lístka, čo by mohlo\novplyvniť výsledky volieb. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľka navrhuje vykonať\nrekonštrukciu volebného procesu „preskúmaním volebnej dokumentácie a prepočítaním\nhlasov (vrátane hlasovacích lístkov posúdených ako neplatné)“, a to v okrskoch, ktoré\nbližšie konkretizuje v bode 26 návrhu.\n\n3\n\nI.2 Námietka navrhovateľky týkajúca sa dôvodného podozrenia o neumožnení\npoštového hlasovania voličom zo zahraničia v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok\nvolieb\n6.\n\nV rámci\n\ntejto\n\nargumentačnej\n\nlínie\n\nnavrhovateľka\n\npoukazuje\n\nna\n\nto,\n\nže zo „[z]ozbieraných volebných dát vyplýva, že minimálne v 189 prípadoch došlo\nk porušeniu ústavy a volebného zákona v súvislosti s umožnením a realizáciou poštového\nhlasovania zo zahraničia.“. Na účely preukázania predmetného tvrdenia navrhuje\nvykonanie dokazovania žiadosťou o poskytnutie súčinnosti adresovanou jednotlivým\nobciam, ktorou má byť preukázané, či došlo k včasnému zaslaniu hlasovacích lístkov\ndo zahraničia, resp. k ich zaradeniu medzi odovzdané hlasy u príslušných voličov, ktorí túto\nskutočnosť oznámili v rámci zozbieraných volebných dát. Súčasne navrhovateľka žiada\no poskytnutie súčinnosti aj Slovenskú poštu, a. s., a to uložením jej edičnej povinnosti\nvo vzťahu k zásielkam s hlasovacími lístkami zaslaným zo zahraničia a neprevzatým z pošty\ndo 29. februára 2020 vrátane povinnosti predložiť tieto nevyzdvihnuté zásielky.\n7. Navrhovateľka ďalej poukazuje aj na vyjadrenie vtedajšej ministerky vnútra\nSlovenskej republiky Denisy Sakovej, ktorá na predvolebnom mítingu strany SMER – SD\nkonanom 30. januára 2020 v Považskej Bystrici vyslovila požiadavku v tom zmysle, aby sa\nviac aktivizovali voliči žijúci na Slovensku a aby o voľbách nerozhodli voliči žijúci\nv zahraničí, ktorí sa o obraze Slovenska dozvedajú iba z médií, a to spolu s voličmi\nz hlavného mesta.\nI.3 Námietka navrhovateľky týkajúca sa dôvodného podozrenia o nezákonnom\nvyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných v rozsahu spôsobilom ovplyvniť\nvýsledok volieb\n8. V rámci tejto námietky navrhovateľka poukazuje na to, že zatiaľ čo pomer\nodovzdaných platných hlasov k celkovému počtu odovzdaných hlasov vo voľbách za celé\núzemie Slovenskej republiky bol 98,97 %, v niektorých volebných okrskoch bol hlboko\npod celoštátnym priemerom. Navrhovateľka predmetné okrsky vo volebnej sťažnosti\n4\n\nvýslovne špecifikuje, a to spolu s počtom neplatných hlasov a percentuálnym vyjadrením\npočtu zúčastnených voličov, ktorí neodovzdali platné hlasy, a tvrdí, že ústavný súd vie\n„jednoznačne\n\nretrospektívne\n\nzrekonštruovať\n\nvôľu\n\nvoliča\n\npri\n\nvolebnom\n\nakte.“.\n\nNavrhovateľka argumentuje tým, že celkový počet neplatných hlasov v predmetných\nokrskoch dosiahol počet 3 904, čo je v kontexte 926 hlasov chýbajúcich jej na prekročenie\nvolebného prahu spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb. Ako dôkaz navrhuje preskúmať\na prepočítať (prinajmenšom) hlasy z volebných okrskov, ktoré konkretizuje v bode 37\nnávrhu, a to na účely zistenia, či došlo k správnemu posúdeniu hlasovacích lístkov, ktoré\nboli vyhodnotené ako neplatné.\nI.4 Námietka navrhovateľky týkajúca sa dôvodného podozrenia o nezákonnom\nnezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov v rozsahu spôsobilom ovplyvniť\nvýsledok volieb\n9. Navrhovateľka svoj návrh v tejto časti odôvodňuje tým, že zatiaľ čo pomer\nodovzdaných hlasov k celkovému počtu voličov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky osobne\nalebo ich odovzdali na poštovú prepravu za celé územie Slovenskej republiky, bol 99,91 %,\ntak vo volebných okrskoch, ktoré identifikovala v bode 43 návrhu, bol tento pomer veľmi\nhlboko pod uvedeným celoštátnym podielom a rozdiel medzi počtom zúčastnených voličov\na odovzdaných obálok bol päť a viac hlasov. Tieto rozdiely považuje za nevysvetliteľné,\nkeďže v iných okrskoch v bezprostrednom susedstve predmetných okrskov sa podiel\nneodovzdaných hlasov tak výrazne neodlišuje od celoštátnej hodnoty.\n10. Navrhovateľka poukazuje aj na to, že z výsledkov zverejnených komisiou\nvyplýva, že v okrskoch uvedených v bode 45 návrhu dosiahla podozrivo nízke volebné\nvýsledky, ktoré boli o 50 % a viac nižšie ako výsledky dosiahnuté v celej obci, v ktorej sa\npríslušný okrsok nachádza. Navrhovateľka ďalej v bode 46 návrhu uvádza volebné okrsky,\nv ktorých nezískala ani jeden hlas napriek tomu, že v nich hlasovalo aspoň 200 voličov.\nTieto odchýlky považuje za nevysvetliteľné, ktoré v jej predstavách vyvolávajú dôvodné\npodozrenie, že vo všetkých označených okrskoch mohlo dochádzať k manipulácii\n\n5\n\ns odovzdanými hlasmi takým spôsobom, že hlasy riadne a platne odovzdané sa\ndo volebného výsledku nepremietli.\n11. Navrhovateľka ďalej uvádza, že súčet neodovzdaných, resp. nezapočítaných\nhlasov v uvedených volebných okrskoch predstavuje prinajmenšom 1 457, čo v kontexte jej\nchýbajúcich 926 hlasov na prekročenie volebného prahu predstavuje potenciálne vadu\nspôsobilú ovplyvniť vyhlásené výsledky volieb. Ako dôkazný prostriedok navrhuje\npreskúmať volebnú dokumentáciu a prepočítať hlasy (prinajmenšom) z volebných okrskov\nuvedených v bode 44 návrhu, a to na účely preskúmania, či došlo k správnemu posúdeniu\nhlasovacích lístkov vyhodnotených za neplatné. Zároveň navrhuje výsluch svedkov –\nčlenov príslušných okrskových volebných komisií k vysvetleniu dôvodov disproporčného\npočtu neodovzdaných hlasov.\nI.5 Námietka navrhovateľky týkajúca sa menej priaznivého zaobchádzania\ns ňou ako koalíciou v porovnaní s inými (faktickými) koalíciami, ktoré sa zúčastnili\nvolieb\n12. Navrhovateľka tvrdí, že kandidovala ako koalícia dvoch strán, a preto musela\nna vstup do národnej rady splniť podmienku získania aspoň 7 % platne odovzdaných\nhlasov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že iné kandidujúce strany mali na svojich\nkandidátnych listinách aj kandidátov, ktorí neboli ich členmi, a teda takto obchádzali\nzákonnú úpravu, pretože im na vstup do parlamentu postačovalo prekonať volebný prah 5 %\nplatne odovzdaných hlasov. Táto časť volebnej sťažnosti má vplyv aj na formuláciu\neventuálneho petitu návrhu, pretože ak by ústavný súd prijal túto jej argumentáciu, tak by sa\nlen zmenili počty mandátov, ktoré získali jednotlivé politické strany, a to v dvoch možných\nalternatívach, ako to žiada v petite svojho návrhu. Keďže ide o právnu otázku, dôkazy\nk tejto časti svojho návrhu nenavrhuje.\n\n6\n\n13. Na základe už uvedeného navrhovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej\nnávrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Zrušuje výsledky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných dňa\n29. februára 2020 vyhlásené Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania\npolitických strán dňa 1. marca 2020.\n[alebo alternatívne...]\nVyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konané dňa 29. februára\n2020, ktorých výsledky boli vyhlásené Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania\npolitických strán dňa 1. marca 2020, za neplatné.\n[alebo alternatívne...]\nI. Zrušuje rozhodnutie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických\nstrán (uznesenie č. 60/6/1) zo dňa 1. marca 2020 v časti, v ktorej (a) sa konštatuje, že\nkoalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia nezískala zastúpenie\nv Národnej rade Slovenskej republiky pre nedosiahnutie prahu 7% odovzdaných platných\nhlasov, (b) sa rozdeľujú získané mandáty v Národnej rade Slovenskej republiky medzi\npostupujúcich účastníkov volieb bez účasti koalície Progresívne Slovensko a SPOLU občianska demokracia a (c) sa prideľujú mandáty v Národnej rade Slovenskej republiky\njednotlivým kandidátom postupujúcich účastníkov volieb bez účasti koalície Progresívne\nSlovensko a SPOLU - občianska demokracia v nasledovnom rozsahu:\nv prípade OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVÁ , Kresťanská\núnia (KÚ), ZMENA ZDOLA posledných 5 pridelených mandátov,\nv prípade SMER - sociálna demokracia posledné 3 pridelené mandáty,\nv prípade SME RODINA posledný 1 pridelený mandát,\nv prípade Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko posledné 2 pridelené mandáty,\nv prípade Sloboda a Solidarita posledný 1 pridelený mandát, a v prípade ZA ĽUDÍ\nposledný 1 pridelený mandát.\nv prípade ZA ĽUDÍ posledný pridelený mandát.\nII. Vyhlasuje koalíciu Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia za\nzvolenú do Národnej rady Slovenskej republiky s 13 mandátmi poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, ktoré sa prideľujú nasledovným kandidátom kandidujúcim na\nkandidátnej listine koalíciu Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia...“\n7\n\nII.\nRelevantná právna úprava v konaní vo volebných veciach\n14. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti\nvolieb do národnej rady.\n15. Podľa čl. 130 ods. 2 ústavy zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie\nkonania podľa čl. 129.\n16. Podľa § 42 ods. 2 písm. j) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je\nnávrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady podľa čl. 129\nods. 2 ústavy.\n17. Podľa § 156 zákona o ústavnom súde účelom konania vo volebných veciach je\nnapraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť napadnutých volieb, a tým zabezpečiť\nslobodnú súťaž politických síl.\n18. Podľa § 157 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa\nčl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady môže podať\npolitická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali platnú kandidátnu\nlistinu podľa osobitných predpisov.\n19. Podľa § 159 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania vo volebných\nveciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb.\n20. Zo skutočností uvedených v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,\nže navrhovateľka je oprávnenou na podanie návrhu na začatie konania o ústavnosti\na zákonnosti volieb do národnej rady a svoj návrh podala včas.\n\n8\n\n21. Podľa § 163 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\na) vyhlásiť voľby za neplatné,\nb) zrušiť napadnutý výsledok volieb,\nc) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne\nzvolený,\nd) návrhu na začatie konania nevyhovieť.\n22. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n23. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n24. Predmetom aktuálneho návrhu na začatie konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy\no ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady je navrhovateľkou tvrdené porušenie čl. 1\nods. 1, čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 74 ods. 1 ústavy a § 2, § 42, § 43 a § 61 volebného zákona\npostupom príslušných volebných orgánov vo volebnom procese.\n25. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n9\n\n26. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\n27. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame\na vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.\n28. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám.\n29. Podľa čl. 74 ods. 1 ústavy poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych\nvoľbách s tajným hlasovaním.\n30. Podľa § 2 volebného zákona voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného\na priameho volebného práva tajným hlasovaním.\n31. Podľa § 42 volebného zákona právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky\nmá občan Slovenskej republiky.\n32. Podľa § 43 volebného zákona za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky\nmôže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši\n21 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.\n33. Podľa § 61 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková\nvolebná komisia rozdeľuje hlasovacie lístky podľa politických strán a koalícií. Sčítava\nhlasovacie lístky odovzdané pre každú politickú stranu a koalíciu, vylúči neplatné\nhlasovacie lístky a zisťuje počet voličov, ktorí využili právo prednostného hlasu\npre kandidátov politickej strany alebo koalície. Ďalej okrsková volebná komisia sčítava\nprednostné hlasy, ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom na hlasovacích lístkoch.\nVýsledky uvádza v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.\n\n10\n\n34. Vzhľadom na charakter námietok navrhovateľky, ktorými spochybňuje\nneústavnosť a nezákonnosť volieb do národnej rady a ktorý sám osebe vyvolal rozhodnutie\no veci bez prijatia návrhu na ďalšie konanie, ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať\noznačených účastníkov konania (politické strany a hnutia, ktoré získali zastúpenie\nv národnej rade), aby sa vyjadrili k obsahu návrhu na začatie konania o ústavnosti\na zákonnosti volieb do národnej rady.\nIII.\nJudikatúrne východiska\n35. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana\npráv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné\nvolebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom\nštáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe\nzastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena\nniektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva\nznamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie\n(PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 45/2014, PL. ÚS 25/2015).\n36. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03,\nPL. ÚS 82/07) právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby\nza neplatné podľa § 163 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu\nzákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo\nzávažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh\nvolieb. Každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb.\nÚstavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel\nvolebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb\nmôže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb\na ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom\nskutočnej vôle voličov (PL. ÚS 62/07, PL. ÚS 20/2011, PL. ÚS 6/2015).\n11\n\n37. Rozhodnutie voličov ako suveréna môže teda ústavný súd zmeniť len\nvo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili alebo mohli\npreukázateľne spôsobiť, že (by) voliči rozhodli inak a bol (by) zvolený iný kandidát (tu\npolitická strana alebo politické hnutie, príp. ich koalícia). Zrušenie výsledkov volieb alebo\nvyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest za porušenie volebného zákona,\nale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu (PL. ÚS 12/2015,\nPL. ÚS 52/2018). Volebné súdnictvo Slovenskej republiky je založené na princípe ochrany\nmandátu, a preto nie každé porušenie zákona musí nutne viesť k takým závažným\ndôsledkom, ako je neplatnosť volieb, resp. zrušenie ich výsledku.\n38. V rámci konania vo volebných veciach (agendy volebného súdnictva aj\nvo vzťahu ku konaniam ústavného súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv.\n„absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali\nza následok automatické zrušenie volieb (výsledku hlasovania) alebo vyhlásenie volieb\nza neplatné. Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia\na vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich\nvplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu. Overovanie volieb je založené\nna predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a obsadením zastupiteľského\norgánu alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality,\nobdobne PL. ÚS 7/2010, PL. ÚS 3/2018). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba\nvykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať\n(PL. ÚS 16/2011, PL. ÚS 28/2014, PL. ÚS 3/2018).\n39. V zmysle judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 68/2014, PL. ÚS 22/2017,\nPL. ÚS 2/2018, PL. ÚS 39/2018) voľby môžu byť spochybnené v zásade troma spôsobmi,\na to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly),\nk volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas\nich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (napr. oblasť\nnekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane).\n\n12\n\n40. Z judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 17/2015)\nďalej vyplýva, že na to, aby ústavný súd vyhovel návrhu vo volebnej veci (podľa čl. 129\nods. 2 ústavy), musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti\nvolieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne zákonov\nbezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou\nvolieb a navrhovateľom namietanou neplatnosťou volieb a c) intenzita protizákonnosti\nvolieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť\no tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Dôležitým\nkomponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov\nz hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb\n(PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 32/2014).\n41. Vychádzajúc z argumentácie navrhovateľky, už uvádzanej právnej úpravy\na judikatúrnych\n\nzáverov\n\nústavného\n\nsúdu\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\njednotlivým\n\nnámietkam\n\nnavrhovateľky, ústavný súd uvádza nasledujúce skutočnosti.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom a závery ústavného súdu\nIV.1\n\nK\n\nnámietke\n\nnavrhovateľky\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\ndôvodného\n\npodozrenia\n\nz nesprávneho sčítania hlasov v jej neprospech okrskovými volebnými komisiami\nv rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledky volieb\n42. Možno v úvode podotknúť, že navrhovateľkou predložené „volebné dáta“\nobsahujú aj evidentne nekorektné údaje znižujúce ich vierohodnosť, čo zodpovedá zberu dát\nna webovom sídle <www.kontrola2020.sk> (recesistické, pejoratívne a vulgárne prejavy).\nTo však nemá podstatný vplyv na závery ústavného súdu.\n43. V súvislosti s označenou námietkou navrhovateľky ústavný súd predovšetkým\nuvádza, že voľby do národnej rady upravuje volebný zákon. Zákonodarca sa rozhodol\npri týchto voľbách aplikovať systém pomerného zastúpenia ponímaný v tom zmysle,\n13\n\nže volič odovzdáva svoj hlas priamo politickej strane, teda nie priamo osobe kandidujúcej\nna kandidátnej listine politickej strany (doplnený o možnosť odovzdania prednostných\nhlasov).\n44. Podľa § 55 ods. 1 volebného zákona sa hlasovací lístok vyhotoví pre každú\npolitickú stranu a koalíciu, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná.\n45. Podľa § 53 ods. 3 druhej vety volebného zákona poradie kandidátov\nna hlasovacom lístku určuje politická strana, pretože poradie kandidátov na hlasovacom\nlístku musí byť zhodné s poradím na zaregistrovanej kandidátnej listine.\n46. Podľa § 58 ods. 4 volebného zákona volič môže zvýhodniť kandidáta tak,\nže na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla\nnajviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému\nz kandidátov dáva prednosť.\n47. Zákonodarca umožnil výkon aktívneho volebného práva pri voľbách do národnej\nrady aj voličom, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 59 volebného\nzákona), a tiež aj voličom, ktorí síce majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,\nale v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia (§ 60 volebného zákona).\n48. Pokiaľ ide o zákonné kritériá posudzovania platnosti hlasovacích lístkov, tieto sú\nupravené v § 62 ods. 1 volebného zákona, z obsahu ktorého vyplýva, že ak je v obálke\nniekoľko hlasovacích lístkov, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj\nhlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive, a hlasovacie lístky politických strán\nalebo koalícií podľa § 55 ods. 8 volebného zákona.\n49. V prípade, ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako štyrom\nkandidátom, hlasovací lístok sa počíta v prospech politickej strany alebo koalície,\nna prednostné hlasy sa však neprihliada (§ 62 ods. 2 volebného zákona).\n\n14\n\n50. Samotné posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov a obálok upravuje volebný\nzákon pre všetky druhy volieb na území Slovenskej republiky v § 29 volebného zákona tak,\nže po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nevydané\nhlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná\nkomisia na žiadosť použila aj prenosnú volebnú schránku, obsah schránok po ich otvorení\nzmieša (§ 29 ods. 1 volebného zákona). Okrsková volebná komisia následne sčíta obálky\na porovná ich počet so záznamami v zozname voličov. Obálky, ktoré nemajú náležitosti\npodľa § 22 ods. 3, a hlasovacie lístky, ktoré neboli v obálke, okrsková volebná komisia\nvylúči (§ 29 ods. 2 volebného zákona).\n51. Podľa § 29 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístka alebo obálky\nnemá vplyv na ich platnosť. Na prečiarknutie a dopisovanie hlasovacieho lístka sa\nneprihliada. V sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka a obálky\nokrsková volebná komisia s konečnou platnosťou (§ 29 ods. 4 volebného zákona).\n52. Z označenej právnej úpravy vyplýva, že nezastupiteľnú úlohu vo volebnom\nprocese plnia volebné komisie. Voľby riadi štátna komisia (§ 12 ods. 1 volebného zákona).\nPre voľby do národnej rady sa ďalej zriaďujú okresné volebné komisie a okrskové volebné\nkomisie (§ 12 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou volebného zákona).\n53. Navrhovateľka mala možnosť mať zastúpenie vo všetkých okresných volebných\nkomisiách a tiež aj vo všetkých okrskových volebných komisiách, pretože z označenej\nprávnej úpravy vyplýva, že do okresnej volebnej komisie môže delegovať politická strana\nalebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná, jedného člena a jedného\nnáhradníka (§ 47 ods. 1 prvá veta volebného zákona) a do okrskovej volebnej komisie môže\ndelegovať politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná,\njedného člena a jedného náhradníka (§ 48 ods. 1 prvá veta volebného zákona).\n54. Okrem iných činností okresná volebná komisia vyhotovuje zápisnicu o výsledku\nhlasovania [§ 47 ods. 8 písm. e) volebného zákona] a okrsková volebná komisia aj sčítava\nhlasy a vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku [§ 49\n15\n\nods. 8 písm. c) volebného zákona]. Ak niektorý z členov okrskovej volebnej komisie\nzápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku nepodpíše, môže\nv zápisnici uviesť dôvody nepodpísania (§ 30 ods. 4 prvá veta volebného zákona).\nV prípade, ak niektorý z členov okresnej volebnej komisie nepodpíše zápisnicu, môže v nej\nuviesť dôvody jej nepodpísania (§ 32 ods. 4 tretia veta volebného zákona).\n55. Navrhovateľka vo svojom návrhu ani netvrdí (o to menej preukazuje), že by jej\nbola upretá možnosť mať zastúpenie vo volebných komisiách kreovaných pre voľby\ndo národnej rady, ktoré sa konali 29. februára 2020. Takisto z podaného návrhu nevyplýva\nžiadne tvrdenie, ktorým by namietala akékoľvek vady pri posudzovaní hlasovacích lístkov\na sčítavaní hlasov v jej neprospech. Je prirodzené, že zastúpenie vo volebných komisiách\nslúži aj na to, aby bola zabezpečená kontrola zákonnosti a ústavnosti priebehu volebného\nprocesu (férovosti volieb). Zákonná úprava predpokladá, že v procese volieb môže dôjsť\nk nedostatkom a práve preto umožňuje aktérom volieb, ktorými sú v prípade volieb\ndo národnej rady politické strany a politické hnutia a ich koalície, aby prostredníctvom\nsvojich zástupcov vykonávali dohľad nad ich priebehom. Zistené nedostatky môžu\nzástupcovia politických strán a politických hnutí a ich koalícií namietať, čo sa následne\npremietne do zápisníc volebných komisií. Taktiež nemožno opomenúť ani tú skutočnosť,\nže voľby podliehajú aj tzv. občianskej kontrole.\n56. Podozrenie navrhovateľky o volebnej manipulácii má podľa jej tvrdení primárne\nvyplývať z voličmi signalizovaných nepresností pri sčítaní prednostných hlasov. Ako\nnavrhovateľka sama uvádza, nesprávne sčítanie prednostných hlasov na jednotlivých\nvolebných lístkoch nemôže zmeniť stav nedosiahnutia potrebného počtu hlasov\nna prekročenie volebného prahu dotknutej politickej strany alebo koalície. Túto námietku\npreto ústavný súd nepovažuje za takú, ktorá by bola spôsobilá vstupovať do jeho úvahy\no možnej nezákonnosti, prípadne neústavnosti označených volieb.\n57. Za chybnú považuje ústavný súd aj jej nadväzujúcu úvahu, podľa ktorej ňou\nindikované nesprávnosti pri sčítavaní prednostných hlasov vyvolávajú odôvodnený\npredpoklad o možnosti nesprávneho sčítania voličských hlasov v jej neprospech, teda\n16\n\nže v uvedených\n\nprípadoch\n\nnebol\n\nsprávne\n\nzapočítaný\n\ncelý\n\nhlasovací\n\nlístok.\n\nNeopodstatnenosť navrhovateľkinej úvahy vyplýva predovšetkým zo spôsobu hlasovania\nupraveného v § 58 ods. 4 volebného zákona, pri ktorom volič vkladá do obálky jeden\nhlasovací lístok znejúci na určitú politickú stranu. Nesprávne posúdenie prednostných\nhlasov na hlasovacom lístku neznamená nepričítanie tohto hlasovacieho lístka dotknutej\nstrane (čo je praktickým dôsledkom zákonodarcom aplikovaného proporcionálneho\nvolebného systému pre voľby do národnej rady). Z toho vyplýva, že zaoberať sa otázkou\nprednostných hlasov je zmysluplné len v prípade platne odovzdaného hlasovacieho lístka,\nkeďže chybné vyznačenie prednostných hlasov, či už v podobe prekročenia volebným\nzákonom ohraničeného počtu štyroch prednostných hlasov, alebo pri nedodržaní\nustanovenej formy vyznačenia prednostného hlasu (zakrúžkovanie), právna úprava spája len\ns neprihliadnutím na prednostné hlasy, avšak nie je tým negované pričítanie hlasovacieho\nlístka politickej strane alebo koalícii (§ 62 ods. 2 volebného zákona). To znamená, že vady\npri vyznačovaní alebo posudzovaní prednostných hlasov nepredstavujú okolnosť, ktorá by\nbola spôsobilá ovplyvniť celkový počet hlasov odovzdaných pri voľbách pre predmetný\nvolebný subjekt.\n58. Inými slovami povedané, neplatnosť hlasovacieho lístka je možná prakticky len\nvhodením do volebnej schránky prázdnej obálky, obálky s iným než predpísaným\nhlasovacím lístkom alebo s dvoma alebo viacerými hlasovacími lístkami. Oproti tomu\nsčítanie prednostných hlasov poskytnutých zakrúžkovaním poradového čísla najviac štyroch\nkandidátov na jednom hlasovacom lístku môže byť v okrskovej volebnej komisii\nproblematické s oveľa vyššou mierou pravdepodobnosti (rolu tu môže zohrať viacero\nfaktorov vrátane až druhotného významu prednostných hlasov pre politickú stranu alebo\nkoalíciu z hľadiska jej celkového, nepersonalizovaného výsledku ako subjektu politickej\nsúťaže). Ako teda už bolo uvedené, aj v prípade nesprávneho (zmätočného) zakrúžkovania\nna hlasovacom lístku alebo v prípade nesprávneho posúdenia takého zakrúžkovania\nokrskovou volebnou komisiou, príslušná politická strana hlas získa.\n\n17\n\n59. Z hľadiska posudzovania navrhovateľkinho návrhu je relevantný aj rozdiel medzi\nňou prezentovanou konkrétnou množinou voličmi avizovaných nepresností pri sčítaní\nprednostných hlasov na strane jednej a nulovou množinou voličmi indikovaných nepresností\nv tej časti jej argumentácie, ktorá sa týka volebných obvodov, v ktorých navrhovateľka\nnedosiahla žiaden hlas, na strane druhej. Za podstatnú v tomto zmysle považuje ústavný súd\npráve okolnosť, že navrhovateľka neuvádza, že by ktokoľvek tvrdil (a ani to samo osebe\nnemusí byť postačujúce, ale táto okolnosť predstavuje kvalitatívny rozdiel oproti údajom\ntýkajúcim sa prednostných hlasov), že v dotknutých volebných obvodoch navrhovateľku\nvolil, čo by za ďalších podmienok mohlo vytvárať relevantnú argumentačnú platformu\nna spochybnenie zákonnosti a ústavnosti priebehu a výsledku volieb.\n60. Ústavný súd preto za základ svojho rozhodovania o návrhu navrhovateľky proti\nvýsledkom napadnutých volieb v tejto časti považoval oficiálny výsledok sčítania,\nku ktorému dospeli volebné komisie a o ktorom navrhovateľka neuvádza, že by bol\nspochybnený niektorým z ich členov. Navrhovateľka teda vo svojom návrhu netvrdí, že by\nzápisnice volebných komisií nepodpísal ktorýkoľvek člen týchto komisií s využitím\nmožnosti odmietnutia podpisu a uvedením dôvodu odmietnutia alebo bez neho. Takto\nzistený výsledok volieb preto nemožno spochybňovať alebo považovať za nezákonný\nbez toho, aby existovali konkrétne dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov alebo\no nesprávnom sčítaní hlasovacích lístkov.\n61. Navrhovateľka tak v rozsahu tejto námietky neuniesla bremeno tvrdenia (a teda\nani dôkazné bremeno) vo vzťahu k relevantným okolnostiam. Dôvody namietanej\nneústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb založila len na hypotetických tvrdeniach,\nktoré však ani v prípade ich pravdivosti nemohli viesť k odlišnému volebnému výsledku.\n62. Súčasťou zákonných náležitostí návrhu sú dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,\ns označením dôkazov [§ 158 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom\nna význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich\nústavnosti a zákonnosti je na navrhovateľovi, aby v záujme prijatia jeho návrhu ústavným\nsúdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil\n18\n\ntaké dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia\no neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné\na zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom\nlegitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia\nústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak\nextenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne\ndoplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere,\nže iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne\nrekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).\n63. Sumarizujúc už uvedené, je potrebné uzavrieť, že v rozsahu tejto námietky\nnemôže návrh z povahy veci (pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi prednostnými\nhlasmi a výsledkom volieb pre navrhovateľku, a teda ani pre výsledok volieb v širšom\nzmysle) spochybniť ústavnosť ani zákonnosť volieb, teda ani vyvolať záver o možnosti\nnamietaného porušenia čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 ústavy a § 61 volebného zákona,\nčo podmieňuje posúdenie návrhu v tejto časti ako zjavne neopodstatneného.\nIV.2\n\nK\n\nnámietke\n\nnavrhovateľky\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\ndôvodného\n\npodozrenia\n\no neumožnení poštového hlasovania voličom zo zahraničia v rozsahu spôsobilom\novplyvniť výsledok volieb\n64. Navrhovateľkou uvádzané údaje o znemožnení hlasovania voličmi zo zahraničia\npredpokladajú porušenie povinností orgánmi, ktoré vykonávali pôsobnosť pri zabezpečení\nvoľby poštou zo zahraničia podľa § 59 a § 60 volebného zákona, keď množstvo\nnamietaných pochybení zistených navrhovateľkou zberom údajov je v jej návrhu\nkvantitatívne ohraničený počtom 189.\n65. Vzhľadom na charakter údajov prezentovaných navrhovateľkou možno reálne\npripustiť aj skutkové alternatívy, že (v prípade pravdivosti tvrdení osôb poskytujúcich\núdaje) k znemožneniu hlasovania zo zahraničia mohlo dôjsť inak, než uvádza\nnavrhovateľka, a to bez súčasného porušenia povinností obcí alebo okrskových volebných\n19\n\nkomisií (v intenciách bodu 33 návrhu ide o súvislosť s voľbou poštou voličmi, ktorí majú\ntrvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavali mimo jej územia\npodľa § 60 volebného zákona, kde je činná obec a v nadväznosti na obec okrsková volebná\nkomisia, nie o voľbu poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej\nrepubliky podľa § 59 volebného zákona, kde je činné Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky a v nadväznosti na toto ministerstvo okrsková volebná komisia utvorená\npre osobitný okrsok).\n66. V tejto súvislosti možno uvažovať o celom rade potenciálnych faktorov, ktoré\nsúvisia s možným nesprávnym postupom voličov podľa označeného ustanovenia, či už\npri podaní žiadosti podľa § 60 ods. 1 volebného zákona, alebo pri postupe voliča podľa § 60\nods. 5 a 6 volebného zákona; z rámca zmysluplných úvah nemožno opomenúť ani okolnosti\nsúvisiace s poštovou prepravou v zahraničí, konkrétne s jej celkovým zlyhaním alebo\noneskoreným priebehom, ktoré majú povahu „vis maior“ a z hľadiska spochybnenia\nlegálneho priebehu volieb nie sú relevantné. Samozrejme, nemožno vylúčiť ani situáciu,\nže k zlyhaniu môže dôjsť aj v prípade dotknutých tuzemských orgánov – ako všeobecne, tak\naj v intenciách konania o volebnej sťažnosti, je však primárne potrebné vychádzať\nz predpokladu ich postupu v súlade s právnym poriadkom. Taká domnienka je síce\nvyvrátiteľná, ale na jej spochybnenie a vyvolanie dokazovania na tento účel by muselo byť\npodozrenie dostatočne určité. Muselo by byť prezentované aj vo vzťahu k fakticky\nkonkretizovanému konaniu alebo opomenutiu, ktoré je porušením právnych povinností\n(nielen ako hypotetický predpoklad znemožnenia voliť určitým typom nesprávneho\npostupu). Bez toho nemôžu byť navrhovateľkou zozbierané dáta interpretované so záverom,\nže je potrebné plošným alebo minimálne rozsiahlym dokazovaním zisťovať, či sa volebné\nlístky do zahraničia naozaj (a spolu aj s obálkami) odoslali, či pri ich spätnom odoslaní\nv návratovej obálke boli obcami prevzaté na pošte, odovzdané po vyhlásení hlasovania\nza začaté príslušným okrskovým volebným komisiám a riadne zaradené medzi odovzdané\nhlasy (spôsobom predpokladaným v § 60 ods. 9 volebného zákona), ako je to po obsahovej\nstránke vymedzené v bodoch 32 a 33 návrhu.\n\n20\n\n67. Dôležitým kritériom pre rozhodnutie v prospech návrhu navrhovateľky je aj\nhodnotenie intenzity protiprávnosti, ktorá by umožňovala racionálne spochybniť oficiálne\nvýsledky volieb a dôvodne vyvolať pochybnosť o tom, či sú prejavom skutočnej vôle\nvoličov.\n68. Ústavný súd už uviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu\nvolebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť\npolitických strán a hnutí zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy\npo voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu\nzastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie\nich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení volebného zákona totiž vytvára\nmožnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. Ú S 19/94, PL. Ú S 85/07).\n69. Vo veci navrhovateľky by sa potrebná intenzita protiprávnosti dosiahla iba\nv prípade, ak by evidentnou príčinou jej neúčasti na procese prideľovania mandátov v novo\nkreovanej národnej rade boli (a primárne aspoň mohli byť) tvrdené porušenia zákonných\nustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (tu predovšetkým už počtom\nindikovaných prípadov nezapočítania odovzdaného hlasovacieho lístka). Tvrdené porušenie\nvolebných pravidiel, ktoré teda nebolo ani spôsobilé privodiť iný konečný výsledok volieb\nvo vzťahu k navrhovateľke, než aký bol oficiálne oznámený, stráca potenciál byť úspešne\nnamietaným v konaní o volebných veciach.\n70. Zhrnúc už uvedené, počet navrhovateľkou indikovaných podozrení z volebnej\nprotiprávnosti v rozsahu 189 individuálnych prípadov je nepostačujúci na to, aby táto časť\nargumentácie navrhovateľky mohla viesť k záveru o možnosti ovplyvnenia výsledku volieb,\nčo sa následne premieta aj do záveru o nemožnosti porušenia čl. 30 ods. 1 a 3 a čl. 31 ústavy\na § 59 a § 60 volebného zákona.\n71. Je potrebné ešte dodať k čiastkovej námietke pripojenej k argumentom\no hlasovaní zo zahraničia, že výroky v dotknutom období úradujúcej ministerky vnútra\nSlovenskej republiky boli touto osobou prednesené na politickom mítingu ako kandidujúcou\n21\n\nčlenkou politickej strany a evidentne neprekročili rámec korektného vedenia volebnej\nkampane (výzva na aktivizáciu na Slovensku žijúcich voličov).\nIV.3\n\nK\n\nnámietke\n\nnavrhovateľky\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\ndôvodného\n\npodozrenia\n\no nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných v rozsahu spôsobilom\novplyvniť výsledok volieb\n72. Rozhodujúcim kritériom, od ktorého sa odvíja predpoklad navrhovateľky\no protiprávnosti volebného procesu, je štatistický údaj o pomere odovzdaných platných\nhlasov (hlasovacích lístkov) k celkovému počtu odovzdaných hlasov a odchýlka pre tento\núdaj v niektorých volebných okrskoch od celoštátneho priemeru. Tento priemer je\nvyjadrený hodnotou 98,97 %, čo znamená, že pomer neplatných hlasovacích lístkov má\nv celoštátnom priemere zodpovedať hodnote 1,03 %, a pritom v navrhovateľkou uvádzanej\ntabuľke sú prezentované údaje o 106 volebných okrskoch, v ktorých tento pomer zodpovedá\nhodnote od 3,06 % do 28,82 %, čo je podľa nej nevysvetliteľné.\n73. Ústavný súd vychádza z premisy, že štatistický priemer je vždy ohraničený\nvyššími aj nižšími hodnotami (vrátane tých, ktoré sú pri hranici alebo tvoria hranicu pásma\nodchýlky) a hodnota priemeru je od konkrétneho počtu, resp. percenta neplatných\nhlasovacích lístkov v konkrétnom volebnom okrsku nezávislá (okrem súvislostí\nmatematického výpočtu priemeru), a naopak. Námietka o selektívnych a miestne\norientovaných štatistických odchýlkach od celoštátneho priemeru môže byť vhodným\npodnetom na rôzne zameraný spoločenskovedný (napr. politologický alebo sociologický)\nvýskum, ktorý daný fenomén môže popísať aj ako prejav negativistického postoja istého\nspektra voličov, nemôže však predstavovať relevantnú argumentačnú bázu spôsobilú\nspochybniť zákonnosť priebehu volieb a ich celkového výsledku.\n74. Na tejto úrovni teda nemožno relevantne vyvolať pochybnosť o činnosti\nstošiestich okrskových volebných komisií s uvádzaným geografickým rozmiestnením\nvo všetkých regiónoch, resp. vyšších územných celkoch. Politicky pluralitné zloženie\nokrskových volebných komisií podľa § 49 ods. 1 až 4 volebného zákona, spôsob sčítania\n22\n\nhlasov v okrskovej volebnej komisii podľa § 61 volebného zákona, posudzovanie platnosti\nhlasovacích lístkov podľa § 62 volebného zákona a overovanie zápisníc okresnou volebnou\nkomisiou (za možnej prítomnosti členov a zapisovateľov volebných komisií, členov ich\nodborných sumarizačných útvarov, zástupcov kandidujúcich politických strán a koalícií,\npozorovateľov vyslaných medzinárodnými organizáciami, ako aj iných komisiou\nodsúhlasených osôb) stavia úvahy o možnom nesprávnom posudzovaní platnosti volebných\nlístkov podľa § 62 volebného zákona do pozície krajnej nepravdepodobnosti. Pre možnosť\nnielen vyhovenia volebnej sťažnosti, ale aj pre pristúpenie k dôkaznému prieskumu\nhlasovania v dotknutých volebných okrskoch ústavným súdom by musel taký záver vyznieť\npráve opačne.\n75. Pokiaľ navrhovateľka uvádza možnosť nesprávneho posudzovania platnosti\nhlasovacích lístkov v rozpore s aktuálnou judikatúrou ústavného súdu so zameraním\nna materiálny prístup pri takom posudzovaní, uvedená otázka je aktuálna pri zisťovaní\nskutočne prejavenej vôle voliča pri úprave hlasovacích lístkov z hľadiska možnosti\npersonálneho výberu z viacerých kandidátov zakrúžkovaním ich poradového čísla. To\npodmieňuje rôzne situácie posúdenia platnosti/neplatnosti nedokonalej, nepresnej alebo\natypickej úpravy hlasovacieho lístka (m. m. PL. ÚS 34/2014, PL. ÚS 22/2014,\nPL. ÚS 52/2018).\n76. Popísaná situácia môže ovplyvniť výsledok volieb prezidenta, predsedu\nsamosprávneho kraja, starostu obce, ale aj poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov\na obcí, keď sa vyhotoví spoločný hlasovací lístok pre všetkých kandidátov (§ 105 ods. 1,\n§ 143 ods. 1, § 148 ods. 1, § 175 ods. 1 a § 180 ods. 1 volebného zákona) a hlasuje sa\nzakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, resp. viacerých kandidátov (§ 107 ods. 5, § 150\nods. 3 a § 182 ods. 3 volebného zákona). V tomto kontexte navrhovateľka argumentuje\nna pozadí rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa týkali volieb do orgánov územnej\nsamosprávy, teda volieb vybudovaných na väčšinovom volebnom systéme, pri ktorom má\nnesprávne posúdenie úpravy hlasovacieho lístka priamy vplyv na volebný výsledok\nkandidáta. Uvedené závery však nemožno prenášať do procesu volebného kreovania\n\n23\n\nnárodnej rady, pretože nesprávna úprava hlasovacieho lístka takýto dôsledok, ako je už\nuvedený, nemá.\n77. V prípade volieb do národnej rady (rovnako pri voľbách do Európskeho\nparlamentu) sa hlasovací lístok vyhotoví pre každú politickú stranu a koalíciu, ktorej\nkandidátna listina bola zaregistrovaná, a až v nadväznosti na to sú potom na nej uvedené\nporadové čísla, mená, priezviská a ďalšie údaje jednotlivých kandidátov za dotknutú stranu\nalebo koalíciu (§ 55 ods. 1 a 3 volebného zákona). Hlasuje sa prostredníctvom vloženia\ndo obálky len jedného hlasovacieho lístka (pre dotknutú stranu alebo koalíciu)\na zakrúžkovaním poradových čísel sa pritom vyznačujú prednostné hlasy výberom medzi\nkandidátmi uvedenými na tomto lístku (§ 58 ods. 4 volebného zákona). Skúmanie reálne\nprejavenej vôle voliča pri posudzovaní platnosti hlasu vo vzťahu k politickej strane alebo\nkoalícii (o čo ide v aktuálne posudzovanom prípade) je relevantné podľa § 62 ods. 1\nvolebného zákona a je jednoduché (musí ísť len o jeden hlasovací lístok na predpísanom\ntlačive). Chyby pri krúžkovaní poradových čísel môžu vyvolať len neprihliadnutie\nna prednostné hlasy (§ 62 ods. 2 volebného zákona) a táto okolnosť nemôže ovplyvniť\nvýsledok politickej strany alebo koalície.\n78. Predmetná argumentácia navrhovateľky preto nie je spôsobilá ovplyvniť záver\no zákonnosti a ústavnosti dosiahnutého výsledku volieb, a preto ani prijať záver o možnom\nporušení čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ústavy a § 61 a § 62 volebného zákona.\nIV.4\n\nK\n\nnámietke\n\nnavrhovateľky\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\ndôvodného\n\npodozrenia\n\no nezákonnom nezapočítaní odovzdaných hlasov v rozsahu spôsobilom ovplyvniť\nvýsledok volieb\n79. V tomto prípade je prvým z troch rozhodujúcich kritérií, od ktorého sa odvíja\nnavrhovateľkin predpoklad protiprávnosti volebného procesu, štatistický údaj o pomere\nodovzdaných hlasov k celkovému počtu voličov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky osobne\nalebo ich odovzdali poštou, a odchýlka pre tento údaj v niektorých volebných okrskoch\nod celoštátneho priemeru. Celoštátny priemer je v návrhu vyjadrený hodnotou 99,91 %, to\nznamená, že pomer prevzatých a neodovzdaných hlasovacích lístkov má v celoštátnom\n24\n\npriemere zodpovedať hodnote 0,09 %. V navrhovateľkou pripojenej tabuľke sú potom\nprezentované údaje o 87 volebných okrskoch s celoštátnym geografickým rozložením,\nv ktorých tento pomer zodpovedá hodnote od 0,46 % do 15,27 % (z toho v 12 prípadoch\nnad 3 %), čo je podľa navrhovateľky nevysvetliteľné.\n80. Druhým kritériom predpokladu navrhovateľky o protiprávnosti volebného\nprocesu je štatistický údaj o jej „podozrivo“ nízkych volebných výsledkoch v 31 volebných\nokrskoch (opäť s celoštátnym geografickým rozložením), ktoré boli minimálne o 50 %\nnižšie ako jej volebné výsledky dosiahnuté v celej obci, v ktorej sa volebný okrsok\nnachádza. Aj tento údaj považuje navrhovateľka za nevysvetliteľný.\n81. Napokon tretím z týchto kritérií je štatistický údaj o 18 volebných okrskoch\n(geograficky\n\nsa\n\nnachádzajúcich\n\nv\n\nKošickom,\n\nPrešovskom\n\na\n\nBanskobystrickom\n\nsamosprávnom kraji), v ktorých nedosiahla žiaden hlas napriek tomu, že v nich hlasovalo\naspoň 200 voličov, čo sa má líšiť aj od výsledkov v celom okrese.\n82. V súvislosti s označenými námietkami je potrebné uviesť, že tieto sa týkajú\nspochybnenia legálneho priebehu volebného procesu a sú založené výlučne na číselných\nštatistických údajoch formulovaných ako odchýlka od štatistického priemeru daného\nukazovateľa a ako nulový počet hlasov odovzdaných navrhovateľke v určitých volebných\nokrskoch.\n83. V nadväznosti na uvedené považuje ústavný súd za potrebné poukázať\nna východiskové tézy, ktoré sú súčasťou obsahu časti IV.3 (predovšetkým body 73 a 74),\na upresniť ich pre aktuálne riešený, druhovo rovnorodý okruh problematiky. V zmysle\nuvedeného\n\núdaje\n\nprezentované\n\nnavrhovateľkou\n\nsamy\n\nosebe\n\nporušenie\n\nústavy\n\na ani volebného zákona nepredstavujú, majú len vyvolať pochybnosť o dodržaní volebného\nzákona (resp. záver o jeho porušení) orgánmi, ktoré sa na priebehu volieb podieľali.\nNavrhovateľkou uvádzané údaje pritom mohli byť generované aj pri riadnom priebehu\nvolieb (štatistický priemer je vytváraný aj jeho krajnými hodnotami pre určitý údaj), a teda\nústavne a zákonne súladný priebeh volieb nie je, ako to uvádza navrhovateľka,\n25\n\n„nepredstaviteľný“. Naopak, návrh predstavuje snahu navrhovateľky vzhľadom na relatívne\nnízky počet chýbajúcich hlasov pre prekročenie volebného prahu zistiť, či sa tieto hlasy\nnenájdu dôkazným preverovaním akýchkoľvek, hoci aj hypoteticky možných, skutkových\nverzií týkajúcich sa pochybení dotknutých orgánov (tzv. preverenie „pre istotu“).\n84. Neboli tvrdené skutočnosti a označené dôkazy, ktoré by mohli zakladať aspoň\nnáznak dôvodného a konkrétne individualizovaného podozrenia, že k zneužitiu hlasovacích\nlístkov, resp. nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami došlo, a preto túto námietku\nmožno označiť ako hypotetickú, nemajúcu žiaden právny význam. Výsledky hlasovania,\nktoré sú v niektorých prípadoch a parametroch odlišné od štatistického priemeru alebo sú\npre navrhovateľku (vzhľadom na jej iné volebné výsledky) nadpriemerne nepriaznivé,\nnevedú k dôvodnému záveru o možnosti ovplyvnenia výsledku volieb.\n85. Ani nulové hodnoty dosiahnuté navrhovateľkou v niektorých volebných okrskoch\nnie sú nevysvetliteľné, ako už bolo uvedené, navrhovateľka v prípade svojich nulových\nhodnôt ani len neuvádza, že by ktokoľvek tvrdil (čo samo osebe nemusí byť postačujúce,\nale táto okolnosť predstavuje rozdiel oproti údajom týkajúcim sa prednostných hlasov),\nže v dotknutých obvodoch volil navrhovateľku.\n86.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nteda,\n\nvychádzajúc\n\nz\n\nodôvodnenia\n\nnávrhu,\n\nkonštatuje,\n\nže navrhovateľka ani v tejto jeho časti neuviedla okolnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by\nmohli viesť k záveru o protiprávnosti napadnutých volieb, teda ani o protiprávnosti\nz hľadiska namietaného porušenia čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ústavy a § 61 a § 62 volebného\nzákona.\nIV.5 K námietke navrhovateľky týkajúcej sa menej priaznivého zaobchádzania\ns ňou ako koalíciou v porovnaní s inými (faktickými) koalíciami, ktoré sa zúčastnili\nvolieb\n87. Podstatou argumentácie navrhovateľky je námietka účasti tzv. faktických\nzoskupení iných politických strán vo voľbách, keď ich kandidáti kandidovali na kandidátnej\n26\n\nlistine jednej z nich, čím podľa navrhovateľky obchádzali zákonnú úpravu, pretože im\nna vstup do národnej rady postačovalo prekonať volebný prah 5 % platne odovzdaných\nhlasov a v skutočnosti išlo o koalíciu, ktorá mala byť podrobená vyššiemu volebnému prahu\nrovnako ako navrhovateľka.\n88. Pravidlá ustanovené volebným zákonom sú jednoznačné a v praxi doterajších\nvolieb sú aj jednoznačne akceptované.\n89. Pokiaľ ide o kandidátnu listinu či už politickej strany alebo koalície politických\nstrán, musí obsahovať zoznam kandidátov s údajmi uvedenými v § 50 ods. 3 písm. b)\nvolebného zákona, medzi ktorými nie je údaj o členstve v dotknutej politickej strane.\nZnamená to, že na kandidátnej listine politickej strany, ale aj koalície politických strán\nmôžu kandidovať aj členovia iných strán alebo osoby bez členstva v politickej strane\n[členstvo v politickej strane je relevantné len z hľadiska § 50 ods. 4 písm. c) bodu 2 a ods. 7\nvolebného zákona, čo nesúvisí s kandidátmi uvedenými na kandidátnej listine]. Obmedzenie\ntýkajúce sa kandidátov vyplýva len z § 50 ods. 4 písm. a) volebného zákona, a to v tom\nsmere, že žiaden kandidát nesmie kandidovať na inej kandidátnej listine. Prípustná je teda\nlen „monokandidatúra“ spojená s jednou volebnou listinou, avšak bez požadovania členstva\nv (ktorejkoľvek) politickej strane. Sankciou za „polykandidatúru“ je postup štátnej komisie\npodľa § 51 ods. 2 písm. d) volebného zákona, ktorá vyčiarkne z kandidátnej listiny\nkandidáta, ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo\nkoalícií.\n90. Rovnako je zrejmé, že koalícia sa z hľadiska právnej úpravy volieb definuje jej\nčlenskými politickými stranami, ktoré podľa § 50 ods. 2 volebného zákona môžu na účely\nvolieb utvoriť koalíciu a podať spoločnú kandidátnu listinu, a pritom politická strana, ktorá\nje súčasťou koalície, nemôže podať kandidátnu listinu samostatne. Koalícia však musí byť\npre jej účasť vo voľbách potvrdená registráciou jej kandidátnej listiny štátnou komisiou\npodľa § 52 volebného zákona.\n\n27\n\n91. Z uvedeného vyplýva, že aj politická strana (strany) si môže podľa vopred\nurčených pravidiel vybrať, či bude kandidovať samostatne a umožní alebo neumožní\nna svojej kandidátnej listine kandidovať aj členom inej politickej strany (strán) alebo\nosobám bez straníckej príslušnosti (poprípade určeným inou politickou stranou po dohode\ns ňou), alebo či s inou politickou stranou (stranami) vytvorí koalíciu, podá spoločnú\nkandidátnu listinu a prijme tým obmedzenia podľa § 66 ods. 2 písm. b) a c) volebného\nzákona. Je nad rámec týchto úvah rozoberať preferenčné faktory politických strán pre voľbu\nniektorého z uvedených prístupov a jeho právne či iné výhody alebo nevýhody počas volieb\na po vyhlásení ich výsledkov.\n92. Koalíciou v právnom zmysle, resp. s právnou relevanciou pre výsledky volieb\n[vrátane volebného prahu podľa § 66 ods. 2 písm. b) a c) volebného zákona] je teda len to\nzoskupenie politických strán, ktoré je určené zaregistrovaním kandidátnej listiny koalície\nštátnou komisiou, ktorá podľa § 52 ods. 6 volebného zákona po zaregistrovaní kandidátnych\nlistín odovzdáva zoznam kandidátov podľa politických strán a koalícií ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky.\n93. Iné ponímanie koalície politických strán, ktoré prezentuje navrhovateľka, je\nprávne irelevantné. Pokiaľ navrhovateľka zastáva názor, že popísané pravidlá ustanovené\nzákonom nie sú v súlade s ústavou, je potrebné poukázať na prezumpciu súladu platného\na účinného zákona s ústavou, pokiaľ nedôjde k opačnému záveru ústavný súd, a to v konaní\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. To sa netýka len\nsamotného volebného prahu, ale aj už pertraktovaných otázok možnosti politických strán\nkandidovať vo voľbách samostatne alebo v koalícii a podmienok takej kandidatúry, resp. jej\ndôsledkov.\n94. Navrhovateľka, resp. členské strany dotknutej koalície podľa zákona aj\npostupovali, keď sa rozhodli pre koaličnú formu kandidatúry, hoci sa mohli rozhodnúť inak.\nAk iná strana postupovala odlišne, podľa vopred zákonom ustanovených, a teda\npredvídateľných, právne záväzných pravidiel, nemožno hovoriť o obchádzaní zákona (a to\nbez ohľadu na okolnosť, že pri využití verejnoprávnej normatívnej formy by tu obchádzanie\n28\n\nzákona muselo byť normatívne aj sankcionované, ako je tomu napr. v súkromnoprávnych\nvzťahoch úpravou § 39 Občianskeho zákonníka). Využitie celého rámca verejnoprávne\nvytvoreného priestoru politickou stranou (alebo spoločne kandidujúcimi stranami) je\npodčiarknuté okolnosťou, že aj keď je volebný zákon predpisom verejného práva,\nkandidujúci subjekt (subjekty) nie je v pozícii štátneho orgánu striktne obmedzeného\nlegálnou licenciou podľa čl. 2 ods. 2 ústavy (tie môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon). Pre politické strany kandidujúce\nvo voľbách je v zásade limitom, resp. obmedzením len neprekročenie zákazu, ako to\n(pre „každého“ okrem orgánov verejnej moci) zodpovedá čl. 2 ods. 3 ústavy. Ak by ústavu\nobchádzal zákon, riešením je konanie o súlade právnych predpisov, ako už bolo uvedené,\nani na jeho základe by však výsledok volieb nebolo možné revidovať spätne.\n95. Pluralita a demokracia sú už zo svojej podstaty založené na kompromise, čo platí\npredovšetkým vo vzťahu k volebnému systému, ktorý má pre akýkoľvek demokratický štát\nprvoradý význam. Princíp rovnosti nemá absolútny (abstraktný) charakter, ide len o rovnosť\nrelatívnu. Nemožno ju preto chápať mechanicky. Obzvlášť rovnosť volebného práva nie je\nabsolútnym princípom, dokonca možno považovať za preukázané, že ide o zvláštny prípad\nrovnosti. Táto špecifická rovnosť sa prejavuje najmä v otázkach, ako sú napr. uzavieracie\nklauzuly, podmienky podávania kandidátnych listín, volebná kampaň, volebná geometria\na volebná aritmetika (m. m. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nI. ÚS 360/98). Z tohto pohľadu je rovnosť vo voľbách zabezpečená už tým, že sú vopred\nznáme podmienky volebnej súťaže. Zákonodarca ustanovil „pravidlá hry“, ktoré boli\ndostatočne známe vopred a ktorých súčasťou je aj existencia uzavieracej klauzuly, ktorá je\niná pre samostatne kandidujúce politické strany a iná pre koalície. Dôvodom na existenciu\nuzavieracích klauzúl je legitímny zámer zákonodarcu, aby národná rada netrpela prílišnou\nroztrieštenosťou. Existencia uzavieracej klauzuly vo volebnom zákone so sebou prináša aj\nďalšie dôsledky, napr. minimálny počet členov poslaneckého klubu (8), ako to stanovuje\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku\nNárodnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na druhej strane je\npotrebné rešpektovať aj skutočnosť, že princíp pluralizmu, ktorý je jedným zo základných\nprincípov slovenského konštitucionalizmu, so sebou prináša požiadavku, aby zloženie\n29\n\nnárodnej rady odrážalo aj preferencie voličov, ktoré sa premietajú do minoritných\npolitických prúdov.\n96.\n\nVolebné\n\nzákonodarstvo\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npreto\n\nnebráni\n\ntomu,\n\naby na kandidátnej listine kandidujúceho politického subjektu kandidoval člen inej\npolitickej strany alebo aj nečlen akejkoľvek politickej strany, a túto otázku ponecháva\nzákonodarca na samotnej kandidujúcej politickej strane. Je jej vecou, akú stratégiu do volieb\nzvolí. Volebný výsledok potom verifikuje, či zvolená stratégia bola efektívna alebo nie.\n97. Z uvedeného vyplýva, že argumentácia navrhovateľky napätím medzi\n„formalistickým“ prístupom v kontrapozícii ňou presadzovaného „materiálneho“ prístupu je\nbez relevantného právneho významu. Volebné pravidlá sú určené kogentnými\nustanoveniami volebného zákona, ktoré neumožňujú štátnej komisii buď zaregistrovať ako\nkoalíciu samostatnú (nekoaličnú) kandidátnu listinu politickej strany, ktorá obsahuje\nzoznam kandidátov vytvorený po dohode s inou politickou stranou, alebo odmietnuť z tohto\ndôvodu registráciu kandidátnej listiny. Také odmietnutie je možné podľa § 52 ods. 2\nvolebného zákona len pre nesúlad so zákonom, resp. za podmienok popísaných\nv označenom ustanovení, k čomu v prípade politických strán uvedených v návrhu ako\n„koaličných“ nedošlo. Naopak, došlo k registrácii ich kandidátnych listín so všetkými\nprávnymi účinkami, ktoré v kontexte výsledkov parlamentných volieb pretrvávajú.\nAj bez ohľadu na uvedené platí, že s navrhovateľkou a so všetkými volebnou kandidatúrou\ndotknutými stranami bolo naložené podľa rovnakých, vopred určených zákonných pravidiel\ninterpretovaných ústavne konformne, ktorým mohli prispôsobiť svoju kandidatúru. Taký\npostup je súladný aj s ochranou slobodnej súťaže politických síl a nemohol ním byť\nporušený charakter volebného práva ako všeobecného, rovného, priameho, s tajným\nhlasovaním a vykonávaného podľa zákonom ustanovených podmienok ani porušené\npodmienky prístupu občanov k voleným a iným verejným funkciám. Námietka porušenia\nčl. 30 ods. 3 a 4, čl. 31 a čl. 152 ods. 4 ústavy a § 66 ods. 2 písm. b) a ods. 3 volebného\nzákona je preto zjavne neopodstatnená, a to aj vo vzťahu k postupu štátnej komisie\npri prideľovaní mandátov alebo pri iných jej čiastkových postupoch.\n\n30\n\n98. Neostáva teda iné, než konštatovať, že navrhovateľka žiada ex post zmeniť\n„pravidlá hry“, ktoré boli známe vopred a ktorým sa aktéri volebnej súťaže prispôsobili –\nvyhovením jej návrhu by teda došlo k zmareniu ich legitímnych očakávaní. Naopak,\nnavrhovateľka nemohla mať legitímne očakávanie, že ak neprekročí uzavieraciu klauzulu\nustanovenú pre volebnú koalíciu dvoch politických strán, nezískajú poslanecké mandáty\nani politické strany, na kandidátnych listinách ktorých kandidovali členovia iných\npolitických strán, alebo že navrhovateľka získa zastúpenie v národnej rade tak, ako keby sa\nna ňu vzťahovala 5 % uzavieracia klauzula.\n99. Pokiaľ ide o navrhovateľkou označené rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu\nč. k. W 16/2016-125 z 1. júla 2016, je potrebné uviesť, že situácia, ktorá bola predmetom\nkonania pred rakúskym ústavným súdom, nie je analogická s tou, ktorá je predmetom\nkonania v prejednávanej veci. Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý rakúsky ústavný súd\nzrušil výsledok druhého kola prezidentských volieb, bolo zistenie protiprávnosti volebného\nprocesu v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb. Vzhľadom na toto zistenie sa už\nnezaoberal možnosťou prípadnej volebnej manipulácie. Navrhovateľka v predmetnom\nkonaní argumentuje opačne, keď z nepodloženej domnienky o volebnej manipulácii\nvyvodzuje záver o porušení volebného procesu, avšak aj to nie v intenzite spôsobilej\nspochybniť výsledok napadnutých volieb.\nV.\nZáver\n100. Tvrdenia navrhovateľky, v rámci ktorých uvádza, že voľby do národnej rady\nuskutočnené 29. februára 2020 boli protiústavné a protizákonné, resp. na základe ktorých sa\npokúša vyvolať pochybnosť, či výsledky volieb boli skutočným prejavom vôle voličov,\nnemajú potrebnú oporu ani v použitej argumentácii, ani v návrhoch na vykonanie\ndokazovania. Ostávajú tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti\nprivodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie ústavného súdu podľa § 163 ods. 1\nzákona o ústavnom súde. Ústavný súd uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb\nod neho vyžaduje okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť a , zohľadniac svoju judikatúru,\n31\n\nkonštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú\nna rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol\nzrušený alebo zmenený ich výsledok.\n101. Jediným dôvodným záverom je teda konštatovať, že medzi namietaným\nporušením volebných predpisov a výsledkom volieb neexistuje taká príčinná súvislosť,\nktorá by umožnila podanému návrhu vyhovieť. To viedlo k jeho odmietnutiu ako zjavne\nneopodstatnenému podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. apríla 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n32", "vazby": {"registre": ["volebné veci - parlamentné", "ústavnosť", "voľby-koalícia", "voľby-volebné výsledky", "voľby-zisťovanie výsledkov volieb", "volebné právo-rovnosť", "zákonnosť", "volebná komisia", "voľby-hlasovacie lístky"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01e0b764-f99e-4d0e-a5ec-6fe5b87b2594", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.52.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.52.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af34a56-dc43-40d6-94c7-193a9191cfe7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.39.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.39.2018.1"}, {"guid": "ussr:5ae1c903-feda-403a-9efe-f990381002a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.2"}, {"guid": "ussr:d320892d-a1f7-4cef-aa16-e701ebd80427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1"}, {"guid": "ussr:61e5ddca-680c-4c98-a807-0c4d2083c308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.68.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 68/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 68/2014 z 18. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.68.2014.1"}, {"guid": "ussr:b37a589d-97da-450a-8afa-eb424a09f7bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2015 z 18. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-18", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b37a589d-97da-450a-8afa-eb424a09f7bc"}, {"guid": "ussr:153554c6-538b-41db-938d-01efdbe25b9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2015 z 28. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153554c6-538b-41db-938d-01efdbe25b9d"}, {"guid": "ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2011 z 19. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-19", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd"}, {"guid": "ussr:b97696a5-8468-4643-b74d-4fe8e6f6d85b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2011 z 12. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-12", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b97696a5-8468-4643-b74d-4fe8e6f6d85b"}, {"guid": "ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 82/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 82/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d"}, {"guid": "ussr:1400d7b8-54d8-40f0-a315-5a75b08c28c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 62/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 62/07 z 10. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1400d7b8-54d8-40f0-a315-5a75b08c28c8"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ac2f8c1c-bf4a-439b-a537-0192ea61db92:5e12343e-1a47-4de6-8519-c60b08531282", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200307.1", "spisova_znacka": "13Svp/22/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/22/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200307.1"}, {"guid": "1f96a6ff-53d4-4951-b428-b88dca9e2f75:d64fd4f1-87fe-4e56-afea-df30d6273c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200222.1", "spisova_znacka": "11Svp/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 11Svp/2/2022 z 18. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200222.1"}, {"guid": "68dfda21-0986-4d27-80d0-3ff8e56bdf8d:c1c0421b-321d-4e6f-b357-cd12b9ed711e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200286.1", "spisova_znacka": "14Svp/17/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 14Svp/17/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200286.1"}]}