{"guid": "ussr:51341e6a-93e7-44ca-80f9-6b0bd5c36a97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2019 z 29. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. PL. ÚS 21/2019, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do Európskeho parlamentu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/51341e6a-93e7-44ca-80f9-6b0bd5c36a97", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 21/2019-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2020 v pléne\nzloženom z predsedu súdu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,\nLibora Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra\nStraku (sudca spravodajca), Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského predbežne prerokoval\nnávrh\n\nKresťanskodemokratického\n\nhnutia,\n\nŠafárikovo\n\nnámestie\n\n77/4,\n\nBratislava,\n\nIČO 00 586 846, zapísaného v registri politických strán a hnutí vedenom Ministerstvom\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npod\n\nč.\n\nNWS/2-382/1990\n\na zastúpeného\n\nadvokátmi\n\nJUDr. Petrom Kubinom a JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M., obaja Štefánikova 15,\nBratislava, na začatie konanie podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnosti\na zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu konaných na území Slovenskej republiky\n25. mája 2019, za účasti Koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia,\nSMER – sociálna demokracia, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Sloboda\na Solidarita, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, a takto\nrozhodol:\nNávrh Kresťanskodemokratického hnutia na začatie konania sa z a m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júna 2019\ndoručený návrh Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava,\nIČO 00 586 846, zapísaného v registri politických strán a hnutí vedenom Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky pod č. NWS/2-382/1990 (ďalej len „navrhovateľ“),\na zastúpeného advokátmi JUDr. Petrom Kubinom a JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M.,\nobaja Štefánikova 15, Bratislava, ktorým navrhovateľ napadol ústavnosť a zákonnosť volieb\ndo Európskeho parlamentu konaných na území Slovenskej republiky 25. mája 2019 (ďalej\nlen „voľby“), a to v rozsahu uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania\npolitických strán (ďalej len „komisia“) č. 49/6/2 prijatého na zasadnutí komisie konanom\n25. – 26. mája 2019, ktorým komisia konštatovala, že kandidátkou, na ktorú sa aplikuje\n§ 220a zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“),\nje kandidátka\n\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n\n2. Uznesením č. k. PL. ÚS 15/2019-46 z 26. júna 2019 (ďalej len „uznesenie\nústavného súdu z 26. júna 2019“) ústavný súd rozhodol, že návrh navrhovateľa zo 4. júna\n2019 sa zamieta pre nedosiahnutie väčšiny členov pléna podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 57 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n3. Dňa 10. októbra 2019 bol ústavnému súdu doručený nový návrh navrhovateľa,\nktorým tento napadol ústavnosť a zákonnosť volieb, a to v rozsahu napadnutého uznesenia.\n4. Navrhovateľ v návrhu z 10. októbra 2019 uviedol, že dôvodom na podanie tohto\nnávrhu je predovšetkým skutočnosť, že uznesenie ústavného súdu z 26. júna 2019 nie je\n\n2\n\nrozhodnutím, ktoré zakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), keďže išlo\no rozhodnutie\n\no\n\nzamietnutí\n\nnávrhu\n\nz\n\ndôvodu\n\nnedosiahnutia\n\nväčšiny\n\npotrebnej\n\npre rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí návrhu na ďalšie konanie. Poukázal tiež\nna skutočnosť, že k prijatiu tohto uznesenia došlo v situácii, keď plénum ústavného súdu\nmalo len 7 členov. Z týchto dôvodov považoval navrhovateľ za zachovanú lehotu\nna podanie volebnej sťažnosti vyplývajúcu z ustanovenia § 159 zákona o ústavnom súde,\nktorá uplynula 4. júna 2019.\n5. Navrhovateľ v návrhu z 10. októbra 2019 tvrdí, že takéto rozhodnutie ústavného\nsúdu v čase, keď plénum ústavného súdu malo len 7 členov z dôvodu nezvolenia ústavných\nsudcov Národnou radou Slovenskej republiky, porušilo jeho základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré zahŕňa i právo na meritórne rozhodnutie\nsúdu, ďalej jeho právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) spočívajúce v práve\nna nesvojvoľné preskúmanie volebnej sťažnosti a tiež právo na účinnú právnu ochranu\na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“).\n6. Podľa názoru navrhovateľa ak by v čase rozhodovania o návrhu zo 4. júna 2019\nmalo plénum ústavného súdu 13 sudcov, ako to predpisuje ústava, k zamietnutie návrhu\nz dôvodu nedosiahnutia väčšiny by nemohlo dôjsť, pretože pri 13-člennom pléne\na podmienke dosiahnutia väčšiny 7 hlasov pre rozhodnutie sa hlasovanie vždy musí skončiť\nminimálnym pomerom 7 : 6 v prospech určitého rozhodnutia.\n7. Zachovanie lehoty na podanie návrhu navrhovateľ zakladá na názore, že návrh\nzo 4. júna 2019 bol podaný v zákonom ustanovenej lehote podľa § 159 zákona o ústavnom\nsúde. Zároveň tvrdí, že stav neúplného pléna ústavného súdu, ktorý rozhodol o zamietnutí\nnávrhu zo 4. júna 2019 z dôvodu nedosiahnutia väčšiny, trval do 10. októbra 2019, keď\nprezidentka Slovenskej republiky vymenovala 6 sudcov ústavného súdu, a až od tohto\ndátumu mohla byť teda navrhovateľovi poskytnutá ústavným súdom riadna súdna ochrana\nv ústavou i zákonom predpokladanej kvalite. Navrhovateľ sa preto domnieva, že zachovanie\n\n3\n\nlehoty pri návrhu z 10. októbra 2019 vyplýva práve z tejto skutočnosti a že splnenie\npodmienky včasnosti podania naplnil včasným podaním návrhu zo 4. júna 2019.\n8. Navrhovateľ sa na podporu svojich záverov dovoláva i rozhodovacej praxe\nústavného súdu, ktorý pri posudzovaní splnenia podmienky včasnosti podania sťažnosti\npri súbehu dovolania a ústavnej sťažnosti uprednostnil materiálny výklad ústavy pred\nformalistickým zachovaním lehoty na podanie ústavnej sťažnosti.\n9. Navrhovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že návrhy iného navrhovateľa vedené\npod sp. zn. Rvp 652/2019 a Rvp 559/2019 neboli v zákonom ustanovenej 90-dňovej lehote\nrozhodnuté, a to len z dôvodu podania námietky zaujatosti voči jednému zo sudcov.\nNavrhovateľ sa teda dovoláva i princípu rovnakého zaobchádzania a povinnosti ústavného\nsúdu uprednostniť v danom prípade materiálnu ochranu ústavnosti.\n10. Napokon navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutie ústavného súdu o návrhu zo 4. júna\n2019 porušuje právo Európskej únie a toto porušenie je odstrániteľné jedine uprednostnením\nmateriálnej ochrany ústavnosti. Tento svoj názor opiera o rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Texdata Software, v zmysle ktorého čl. 47 charty obsahuje\npovinnosť štátu zabezpečiť účinnú súdnu ochranu každému, koho práva a slobody zaručené\nprávom Európskej únie boli porušené, teda povinnosť zabezpečiť účinný prostriedok\nnápravy pred porušovaním týchto práv a slobôd zo strany vnútroštátnych orgánov.\n11. Navrhovateľ sa domnieva, že Slovenská republika zakotvením možnosti\nrozhodnutia ústavného súdu vo forme zamietnutia návrhu pre nedosiahnutie väčšiny túto\nsvoju povinnosť porušila. Podľa jeho názoru teda ústavný súd nemal aplikovať v\npredmetnej veci ustanovenie čl. 131 ústavy v situácii, keď plénum ústavného súdu nebolo\nobsadené 13 sudcami.\n12. Pokiaľ ide o samotnú podstatu – predmet volebnej sťažnosti ‒ navrhovateľ\nnapáda voľby ako celok, týkajúce sa celého územia Slovenskej republiky, a to čo sa týka ich\nvýsledku (teda nie ich prípravu ani výkon, sčítanie hlasov a jeho výsledky a ani počet hlasov\n\n4\n\nzískaných jednotlivými subjektmi zúčastnenými na voľbách), a to iba v časti uznesenia\nkomisie č. 49/6/2 ‒ napadnutého uznesenia.\n13. Navrhovateľ, odkazujúc na oficiálne výsledky volieb vyhlásené komisiou\n26. mája 2019, tak ako boli zverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky,\nkonštatuje, že na základe týchto výsledkov bolo podľa § 94 ods. 1 volebného zákona určené\nrepublikové volebné číslo (ďalej len „RVČ“) v hodnote 47 634. RVČ je pritom podielom\ncelkového súčtu platných hlasov získaných postupujúcimi účastníkmi volieb (714 507)\na celkového počtu prideľovaných mandátov (14) zvýšeného o 1. Toto číslo je v podstate\n„hodnotou“ jedného mandátu vyjadrenou počtom voličských hlasov.\n14. Následne sa uskutočnilo prvé kolo prideľovania mandátov (prvé skrutínium)\npodľa § 94 ods. 2 volebného zákona. V prvom skrutíniu boli mandáty pridelené tak, že\nnavrhovateľovi boli pridelené 2 mandáty a strane Sloboda a solidarita 1 mandát.\n15. Keďže v prvom skrutíniu nebolo pridelených všetkých 14 mandátov, ale len 13,\nna pridelenie štrnásteho mandátu sa uskutočnilo druhé skrutínium v zmysle § 94 ods. 4\nvolebného zákona. V druhom skrutíniu bol tento štrnásty mandát pridelený strane Sloboda\na Solidarita, pretože po prvom skrutíniu vykázala najvyšší zostatok delenia (t. j. najvyšší\npočet hlasov „neskonzumovaných“ mandátmi pridelenými v prvom skrutíniu).\n16. Navrhovateľovi teda boli na základe výsledkov volieb správne pridelené 2\nmandáty, a to obidva už v prvom skrutíniu. Druhý z týchto mandátov pripadol podľa § 94\nods. 5 volebného zákona kandidátke\n\n, ktorá kandidovala na 2. mieste\n\nkandidátnej listiny navrhovateľa. Keďže štrnásty mandát patrí Slovenskej republike iba\nza predpokladu uskutočnenia odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného\nÍrska z Európskej únie, tzv. brexitu, po pridelení všetkých mandátov bolo ešte potrebné\nurčiť, ktorý mandát bude podmienený uskutočnením brexitu podľa § 220a volebného\nzákona. Na ten účel komisia prijala napadnuté uznesenie, ktorým určila, že takto\npodmieneným bude práve mandát pridelený navrhovateľovi a jeho kandidátke\nz dôvodu, že navrhovateľ vykázal najnižší zostatok delenia.\n\n5\n\n17. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že postupom podľa § 220a volebného\nzákona bola podľa jeho tvrdenia (prinajmenšom dočasne) prakticky aj právne odobrená\nmožnosť vykonávať získaný mandát, keď sa táto možnosť stala podmienenou a závislou\nod budúcej možnej no neistej udalosti brexitu. Týmto postupom komisia nad rámec\nštandardných pravidiel prerozdeľovania mandátov závislých od matematickej náhody\nupravených v § 94 volebného zákona zasiahla do výsledku demokratických volieb (t. j.\ndo vyjadrenej vôle voličov), ktorý sa v prípade každého ich účastníka meria jedine počtom\nzískaných hlasov a jeho porovnaním so ziskami ostatných účastníkov.\n18. Navrhovateľ v návrhu dodáva, že je neakceptovateľné, ak účastník volieb\ns vyšším počtom získaných hlasov získa menej mandátov, resp. v tomto konkrétnom\nprípade menej nepodmienených mandátov, než iný účastník tých istých volieb s nižším\npočtom získaných hlasov. Podľa názoru navrhovateľa postup podľa § 220a volebného\nzákona mal byť uplatnený voči tomu mandátu, ktorý bol získaný za najnižší počet hlasov,\nkeďže mandát nadobudnutý za „plnú cenu“ vyjadrenú RVČ má vyššiu demokratickú\nlegitimitu\n\nnež\n\nmandát\n\nnadobudnutý\n\nza\n\nnajvyšší\n\nzostatok\n\ndelenia\n\n(zostatok\n\nneskonzumovaných hlasov) po prvom skrutíniu, pretože za prvým mandátom stojí viac\nplatných voličských hlasov než za druhým.\n19. Navrhovateľ tvrdí, že postup podľa § 220a volebného zákona, ktorý privodí\núčastníkovi volieb horší volebný výsledok, než dosiahol iný účastník tých istých volieb\ns nižším\n\npočtom\n\nzískaných\n\nhlasov,\n\nide\n\npriamo\n\nproti\n\nvôli\n\nvoličov\n\nvyjadrenej\n\nv demokratických voľbách a ide preto o zásah do volebného práva, ktorý nespĺňa test\nproporcionality, keďže existuje možnosť iného riešenia (výkladu), ktoré je spravodlivejšie\na viac šetrí demokratické princípy a rovnosť volebného práva.\n20. Podľa navrhovateľa by sa ustanovenie § 220a volebného zákona malo ústavne\nkonformným spôsobom vykladať tak, aby postihovalo toho účastníka volieb, ktorý vykáže\nnajnižší počet hlasov neskonzumovaných pridelenými mandátmi (najmenší zostatok\ndelenia) až po rozdelení všetkých 14 mandátov. Takýto postup by zabezpečil, že ak už má\n\n6\n\nbyť nejaký mandát dočasne alebo trvalo neuplatniteľný a podmienený (t. j. oslabený), bude\nto práve ten mandát, ktorý sa opiera o najslabšiu demokratickú legitimitu spomedzi\nvšetkých rozdelených mandátov. Takýto výklad by podľa navrhovateľa nebol v rozpore ani\ns textom § 220a volebného zákona, len ústavne súladným spôsobom by vyplnil medzery,\nktoré v texte zákona zanechal zákonodarca.\n21. Uplatnenie navrhovateľom prezentovaného výkladu v prerokúvanej veci by\npodľa jeho názoru znamenalo, že ustanovenie § 220a volebného zákona by sa uplatnilo\nvo vzťahu k mandátu\n\n, ktorý kandidoval za stranu Sloboda a Solidarita,\n\nktorá po rozdelení všetkých mandátov (po poslednom skrutíniu) mala najmenší zostatok\ndelenia, pretože jej po pridelení posledného (štrnásteho) mandátu v druhom/poslednom\nskrutíniu neostal žiadny neskonzumovaný hlas a jej zostatok delenia bol (v závislosti\nod pohľadu) buď nulový alebo záporný.\n22. Nesprávnym a ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 220a volebného\nzákona komisiou proti navrhovateľovi vznikla navrhovateľovi ujma, keď namiesto\n2 nepodmienených mandátov mu bol pridelený 1 mandát nepodmienený a 1 podmienený.\n23. Navrhovateľ tiež poukázal na čl. 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\n(ďalej len „ZFEU“) a čl. 1 ods. 1 Aktu o voľbách členov Európskeho parlamentu prijatého\nrozhodnutím Rady č. 76/787/ECSC dňa 20. septembra 1976 v znení neskorších zmien\na doplnení (ďalej len „Akt“), ktorý stanovuje základné pravidlá organizácie volieb\ndo Európskeho parlamentu, v zmysle ktorého i keď právo Európskej únie ponecháva\npodrobnú úpravu pravidiel pre voľby členov Európskeho parlamentu na národnú legislatívu\nčlenských štátov, ustanovuje podstatnú a základnú požiadavku, že musí ísť o voľbu\nsystémom pomerného zastúpenia. Túto požiadavku musia členské štáty pri prijímaní\nnárodnej legislatívy rešpektovať. Volebný systém pomerného zastúpenia je pritom založený\nna vzťahu priamej úmernosti medzi počtom získaných hlasov účastníka volieb a počtom\nmandátov pridelených na základe získaných hlasov. V tomto systéme teda platí, že čím\nväčší počet hlasov účastník volieb získa, tým väčší získa i počet mandátov.\n\n7\n\n24. Navrhovateľ uzatvára, že prijatím napadnutého uznesenia komisia spôsobila, že\nvo voľbách sa v rozpore s čl. 223 ods. 1 ZFEU a čl. 1 ods. 1 Aktu nepoužil volebný systém\npomerného zastúpenia ale iný, právom Európskej únie nepovolený volebný systém,\nv ktorom bol jeden účastník volieb za vyšší volebný zisk potrestaný arbitrárnym oslabením\njedného z mandátov, ktoré získal, zatiaľ čo iný účastník tých istých volieb, ktorý získal\nmenej hlasov, získal viac nepodmienených mandátov, a teda v konečnom dôsledku dosiahol\nlepší volebný výsledok ako prvý účastník volieb s vyšším počtom získaných hlasov. Tým\nkomisia porušila uvedené ustanovenia ZFEU a Aktu.\n25. Podľa názoru navrhovateľa tak komisia svojím výkladom spôsobila, že\nvo voľbách sa v rozpore s čl. 223 ods. 1 ZFEU a čl. 1 ods. 1 Aktu nepoužil systém\npomerného zastúpenia, ale iný právom Európskej únie nepovolený systém.\n26. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ žiada, aby v prípade, že ústavný súd síce\nrozhodne o prijatí jeho návrhu na ďalšie konania, ale následne dospeje k záveru, že\nnapadnuté uznesenie je v súlade s ústavou a volebným zákonom, prerušil konanie pred\nústavným súdom a podal návrh na prejudiciálne konanie na Súdny dvor Európskej únie\ns predbežnou otázkou nasledujúceho znenia:\n„Možno vykladať článok 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 1\nods. 1 Aktu o voľbách členov Európskeho parlamentu prijatého rozhodnutím Rady\nč. 76/787/ECSC dňa 20. septembra 1976 v znení neskorších zmien a doplnení a v nich\nuvedenú požiadavku volieb systémom pomerného zastúpenia tak, že umožňuje členskému\nštátu vykonať voľby členov Európskeho parlamentu takým spôsobom, že účastník volieb,\nktorý vo voľbách získal v určitom volebnom obvode určitý počet hlasov, dosiahne za tieto\nhlasy menej mandátov resp. horší konečný volebný výsledok než iný účastník tých istých\nvolieb, ktorý získal v tom istom volebnom obvode menej hlasov ?“\n27. Jadrom návrhu je teda tvrdenie, že komisia napadnutým uznesením vyložila\na aplikovala § 220a volebného zákona ústavne nekonformným spôsobom, keď tzv.\npodmienený mandát určila podľa zostatku delenia po prvom skrutíniu, namiesto zostatku\ndelenia po druhom skrutíniu, a to napriek skutočnosti, že k určeniu podmieneného mandátu\n\n8\n\ndošlo nie po prvom skrutíniu, ale po druhom skrutíniu. V dôsledku tohto nesprávneho\nvýkladu došlo na neurčitú dobu, kým nadobudne právnu účinnosť odchod Spojeného\nkráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, v rozpore s princípom\npomerného zastúpenia k znemožneniu výkonu mandátu riadne zvolenej kandidátky\nnavrhovateľa\n\n, a zároveň došlo k protizákonnému a protiústavnému\n\nzvýhodneniu politickej strany Sloboda a Solidarita a jej kandidáta\n\n,\n\na teda k porušeniu slobodnej súťaže politických síl.\n28. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I. Uznesenie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán\nč. 49/6/2 prijaté na jej 49. zasadnutí konanom v dňoch 25. – 26. mája 2019 zrušuje.\nII. Konštatuje, že kandidátom za Slovenskú republiku zvoleným vo voľbách\ndo Európskeho parlamentu konaných v Slovenskej republike dňa 25. mája 2019, ktorý sa\nujme funkcie poslanca Európskeho parlamentu až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva\nVeľkej Británie a Severného Írska nadobudne právnu účinnosť, je kandidát zvolený\nza politickú stranu Sloboda a Solidarita\n\n.“\n\n29. Dňa 3. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie navrhovateľa\noznačené ako „Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania“, v ktorom s ohľadom\nna skutočnosť, že 31. januára došlo k odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie\na severného Írska z Európskej únie (ďalej len „brexit“) a zvolená kandidátka navrhovateľa\nsa tak s účinnosťou od 1. februára 2020 stala poslankyňou\nEurópskeho parlamentu, vzal späť svoj návrh z 10. októbra 2019 v časti II petitu, ktorým\nžiadal ústavný súd, aby konštatoval, že kandidátom za Slovenskú republiku zvoleným\nvo voľbách do Európskeho parlamentu konaných v Slovenskej republike 25. mája 2019,\nktorý sa ujme funkcie poslanca Európskeho parlamentu, až keď vystúpenie Spojeného\nkráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nadobudne právnu účinnosť, je kandidát\nzvolený za politickú stranu Sloboda a Solidarita\nv tejto časti konanie o návrhu zastaviť.\n\n9\n\n. Navrhovateľ navrhol\n\n30. Navrhovateľ však zároveň v podaní uviedol, že naďalej trvá na tom, aby ústavný\nsúd rozhodol o časti návrhu I petitu, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie. Svoj návrh odôvodnil tým, že takéto rozhodnutie ústavného súdu by\nmohlo byť pre navrhovateľa podkladom pre konanie o náhrade škody alebo nemajetkovej\nujmy spôsobenej výkonom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, a taktiež tým, že rozhodnutie ústavného súdu o merite veci bude mať\ndôležitý vplyv na legislatívnu činnosť, ako aj rozhodovaciu činnosť komisie v otázkach\nvolebného práva do budúcna. Ako príklad takéhoto postupu ústavného súdu v minulosti\nuviedol rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 397/2014.\n31. V zmysle uvedeného teda navrhovateľ žiada, aby ústavný súd\n„a) Návrh podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súdu predbežne prerokoval a podľa\n§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde v časti petitu I. tento prijal na ďalšie konanie a v časti\npetitu II. konanie zastavil.\nb)Vo veci samej návrhu vyhovel a vydal nález: Uznesenie Štátnej volebnej komisie\npre voľby a kontrolu financovania politických strán č. 49/6/2 prijaté na 49. zasadnutí\nv dňoch 25. – 26. mája 2019 sa zrušuje.“.\nII.\nRelevantná právna úprava\n32. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n33. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti\nvolieb do Európskeho parlamentu.\n34. Podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy plénum ústavného súdu sa uznáša\nnadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa\nzamietne.\n\n10\n\n35. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\n36. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám.\n37. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej\nvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti.\n38. Podľa § 156 zákona o ústavnom súde účelom konania vo volebných veciach je\nnapraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť napadnutých volieb, a tým zabezpečiť\nslobodnú súťaž politických síl.\n39. Podľa § 159 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania vo volebných\nveciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb.\n40. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n41. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\nf) ktorý je podaný oneskorene.\n42. Podľa § 57 zákona o ústavnom súde [zamietnutie návrhu na začatie konania] ak\nide o vec patriacu do pôsobnosti pléna ústavného súdu, plénum ústavného súdu sa uznáša\nnadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov ústavného súdu. Ak sa táto väčšina pri\npredbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania alebo pri rozhodovaní o veci samej\nnedosiahne, návrh na začatie konania sa zamietne.\n\n11\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n43. Voľby, resp. princíp vlády na čas sú podstatou demokracie, pretože ústavným\nautoritám vymeriavajú čas a zaručujú legitimitu. Voľby sú prostriedkom pravidelného\nobnovovania verejnej moci občanmi (PL. ÚS 18/99). V európskych voľbách je členský štát\nsprostredkovateľom prenosu moci z občanov Európskej únie na Európsky parlament s tým,\nže Európska únia dôveruje v riadny priebeh a inštitucionálne zabezpečenie volieb členskými\nštátmi. Ústavný súd vníma citlivo požiadavku, aby voľby prebehli riadne v súlade\ns ustanovenými pravidlami.\n44. V prerokúvanom prípade je podstatou posúdenie opätovne podaného návrhu\nna začatie konania vo volebnej veci, v ktorej politická strana Kresťanskodemokratické\nhnutie namieta nesprávny výklad § 220a volebného zákona komisiou po tom, ako bol skorší\nobsahovo zhodný návrh tejto politickej strany zamietnutý na základe § 57 zákona\no ústavnom súde v skoršom konaní v čase neúplného obsadenia pléna. Navrhovateľ\nopätovným podaním z 10. októbra 2019 po procesnom zamietnutí pôvodného návrhu\nústavným súdom žiadal, aby ústavný súd vec prerokoval a riadne rozhodol (bod 28).\n45. Vo vzťahu k návrhu na zúženie predmetu konania (bod 31) ústavný súd\nkonštatuje, že otázkou späťvzatia, resp. čiastočného späťvzatia návrhu v konaní o volebných\nveciach sa s ohľadom na prijaté rozhodnutie nezaoberal.\n46. Prvý návrh v tejto veci bol na ústavnom súde zo strany navrhovateľa podaný\n4. júna 2019. O tomto návrhu rozhodol ústavný súd na základe § 57 zákona o ústavnom\nsúde tzv. procesným zamietnutím návrhu s odôvodnením, že návrh síce spĺňal všetky\nvšeobecné aj osobitné náležitosti návrhu vo volebnej veci, no návrh sudcu spravodajcu\nna prijatie veci na ďalšie konanie nezískal nadpolovičnú väčšinu sudcov pléna ústavného\nsúdu, čoho dôsledkom bolo zamietnutie návrhu bez vecného odôvodnenia (uznesenie sp. zn.\nPL. ÚS 15/2019 z 26. júna 2019).\n\n12\n\n47. Pri predbežnom prerokovaní veci, a to vyústilo i k procesnému zamietnutiu\nnávrhu zo 4. júna 2019, sa môžu pri rozhodovaní zmiešať hľadiská procesné\na kvázimeritórne. I keď sú splnené procesné podmienky, časť sudcov môže byť presvedčená\no tom, že z meritórneho hľadiska je vec natoľko zjavne nedôvodná, že nie je nutné ju ani\nprijímať a následne jej nevyhovieť. Dôjde tak k situácii, že za prijatie návrhu nehlasuje\nzákonom požadovaný počet sudcov.\n48. Ústavný súd pred samotným vyjadrením právneho názoru považuje\nza nevyhnutné zdôrazniť, že predmetná vec nie je z procesného hľadiska obvyklou. Zákon\no ústavnom súde vyžaduje, aby rozhodnutie o tom, či vec je prijatá na ďalšie konanie, bolo\nvždy výslovne pozitívne vyjadrené. Pri plenárnych návrhoch, pri ktorých niet sporu o tom,\nže spĺňajú podmienky pre ich prijatie na ďalšie konanie, je následné uznesenie o prijatí veci\nna ďalšie konanie len potvrdením jednoznačnosti právneho stavu. Rovnako v prípadoch,\npri ktorých je nesplnenie procesných podmienok evidentné, o odmietnutí veci taktiež\nnevyvstáva medzi členmi pléna ústavného súdu spor. Už zriedkavejšie sa vyskytujú prípady,\npri ktorých nie je zhoda už čo sa týka prijatia veci na ďalšie konanie a sú predmetom\ndiskusie o rozsahu prijatia (charakter napádanej normy, rozsah referenčných noriem,\nprejudicialita, v konaní o návrhu na začatie volieb skúmanie ďalších podmienok typických\npre rozhodovanie o subjektívnych právach).\n49. Predmetná vec nespadá pod uvedené prípady, pretože v pléne ústavného súdu už\nv štádiu predbežného prerokovania veci podnietila dva protichodné a jednoznačne vyjadrené\nprávne názory. Väčšinová časť pléna zdôrazňovala, že o skoršom návrhu už plénum\nústavného súdu právoplatne rozhodlo jeho zamietnutím na základe § 57 zákona o ústavnom\nsúde. Väčšinová časť pléna ústavného súdu z tohto dôvodu považuje posudzovaný návrh\nza prerokúvaný v úplne novom konaní, a teda za podaný oneskorene po uplynutí lehoty\nuvedenej v § 159 zákona o ústavnom súde (návrh bol podaný 10. októbra 2019, 10-dňová\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti začala plynúť po vyhlásení výsledku volieb, ktoré sa\nuskutočnili 25. mája 2019). Za týchto okolností väčšina pléna ústavného súdu považuje\nza neprípustné prijatie návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie. Väčšina pléna odmietla\nzároveň i argumenty o vplyve rozhodnutia neúplne obsadeného pléna z 26. júna 2019\n\n13\n\nna otázku zachovania lehoty pri opakovane podanom návrhu. Väčšina pléna považuje\nrozhodnutie neúplne obsadeného pléna z 26. júna 2019 za plnohodnotné, vyvolávajúce\nvšetky právne účinky s ním spojené, tak ako to bolo vo všetkých ostatných prípadoch\nv histórii ústavného súdu, keď plénum nebolo obsadené trinástimi sudcami (inak by sa tieto\nrozhodnutia museli považovať za nulitné).\n50. Sudca spravodajca poukazoval na špecifické okolnosti prípadu, z ktorých vyvodil\nneexistenciu procesných prekážok a predložil návrh uznesenia, ktorým navrhoval vec prijať\nna ďalšie konanie s cieľom dať navrhovateľovi vecnú odpoveď. Návrhu sudcu spravodajcu\nsa však nepodarilo získať v pléne podporu zákonom stanoveného počtu väčšiny sudcov,\nteda 7 hlasov.\n51. Ako nepriamo, ale nepochybne vyplýva z rozpravy a následného rozhodnutia\npléna ústavného súdu, dôvodom, pre ktorý väčšina sudcov nepodporila návrh sudcu\nspravodajcu na prijatie veci na ďalšie konanie, bola skutočnosť, že väčšina pléna zastávala\nnázor o oneskorenosti návrhu na začatie konania.\n52. Väčšina pléna ústavného súdu tak svojím hlasovaním proti návrhu sudcu\nspravodajcu na prijatie veci na ďalšie konanie vyjadrila právny názor o oneskorenosti\nnávrhu, ktorého podstatu vecne vyjadruje v odôvodnení tohto rozhodnutia.\n53. K samotným dôvodom zamietnutiu návrhu ústavný súd opakovane podotýka, že\nod podania predmetného návrhu v pléne prevládali dva právne názory na riešenie veci. Ako\nje už uvedené, jeden vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ splnil podmienku včasnosti\npodania návrhu ako i ostatné procesné predpoklady k riadnemu prerokovaniu veci už\npodaním zo 4. júna 2019, pričom procesné zamietnutie, ktorým o tomto návrhu rozhodol\nústavný súd (uznesenia č. k. PL. ÚS 15/2019-46 z 26. júna 2019), nevytvorilo prekážku\nres iudicata.\n54. Argumentácia väčšinového názorového spektra sa opierala o skutočnosť, že\nkonanie o volebných veciach je z hľadiska jeho začatia obmedzené kogentne ustanovenou\n\n14\n\n10-dňovou lehotou, ktorej význam spočíva predovšetkým v tom, aby sa návrhom podaným\npo jej uplynutí už nemohli zvrátiť mocenské pomery vygenerované voľbami. Prerokúvaný\nnávrh väčšina pléna preto považovala za podaný opakovane (po zamietnutí skoršieho\nnávrhu navrhovateľa v tej istej veci), a to už po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Práve\nuvedená okolnosť neumožňuje prijať návrh na ďalšie konanie, a to bezvýnimočne.\n55. Ústavný súd tak stál pred rozhodnutím, či prijať návrh na ďalšie konanie, čo by\numožnilo preskúmať návrh vecne a rozhodnúť o ňom pozitívne (vyhovením) alebo\nnegatívne (nevyhovením návrhu).\n56. Účelom konania vo volebných veciach je podľa zákona o ústavnom súde (§ 156)\nnáprava prípadnej neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečenie\nslobodnej súťaže politických síl, s tým, že takáto neústavnosť alebo nezákonnosť musí mať\nvplyv na výsledok volieb (PL. ÚS 14/94). V rámci konania vo volebných veciach (agendy\n\nvolebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavného súdu o týchto veciach) sa\nneuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení\nvolebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (výsledku\nhlasovania) alebo vyhlásenie volieb za neplatné. Vzhľadom na túto skutočnosť treba\npovažovať všetky pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp.\nzohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského\norgánu (obdobne PL. ÚS 7/2010, PL. ÚS 3/2018).\n57. Ústavný súd napokon prihliadol i na mimoriadnu a historicky neopakovateľnú\nsituáciu tzv. brexitu a skutočnosť, že zákonodarca prerozdelil – pridelil všetkých\n14 mandátov patriacich slovenským voličom, i keď jeden z nich dočasne suspendoval.\nZároveň však ústavný súd reflektoval skutočnosť, že vývojom situácie (aktuálnej v čase\nrozhodovania o návrhu) bolo suspendovanie mandátu už eliminované ujatím sa kandidátky\nnavrhovateľa p.\n\njej mandátu v Európskom parlamente. Väčšinovému názoru teda\n\nvecne konvenuje aj argument, že keďže v čase rozhodovania (aj podľa samotného\nnavrhovateľa) už nie je potrebné návrhom napadnuté uznesenie nahradiť, potom platí, že ho\nvo vzniknutej situácii výkonu oboch mandátov nie je potrebné ani zrušiť. Účelom konania\n15\n\no volebnej sťažnosti je napraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť napadnutých\nvolieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl (§ 156 zákona o ústavnom súde).\nAk by teda aj bol návrh vecne dôvodný, k náprave už došlo samotným vývojom udalostí.\nV tejto situácii vydané rozhodnutie o zrušení pôvodného určenia podmieneného mandátu by\nbolo samoúčelné (resp. mimo účelu konania o volebných veciach, ktorým je náprava\nnelegálneho stavu vo výsledku volieb, nie platová náhrada, ako to prezentuje navrhovateľ).\nI na základe tohto hľadiska nemohla väčšina pléna prijatie návrhu na ďalšie konanie\npodporiť.\n58. S ohľadom na uvedené argumenty väčšina pléna považovala návrh z 10. októbra\n2019 za oneskorený, a keďže neúplné obsadenie pléna ústavného súdu sudcami nemôže\nzaložiť navrátenie zákonnej lehoty na podanie návrhu ani v danej veci, návrh na prijatie veci\nna ďalšie konanie tak nezískal zákonom ustanovený počet väčšiny sudcov. Dôsledkom bolo\nzamietnutie návrhu na prijatie veci na ďalšie konanie podľa § 57 zákona o ústavnom súde.\n59. K výroku, ako aj odôvodneniu tohto rozhodnutia pripája podľa § 67 zákona\no ústavnom súde odlišné stanovisko sudca Peter Straka.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 29. apríla 2020\nIvan Fiačan\npredseda pléna\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\n16", "vazby": {"registre": ["volebné veci - parlamentné - EU", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "voľby-do Európskeho parlamentu", "európske právo", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "voľby-do Európskeho parlamentu", "podmienky konania", "volebné právo-pasívne", "odlišné stanovisko", "politické strany a hnutia", "poslanec, poslanecký mandát"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c6ed52fc-997f-4b33-a071-9a1305471c19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2019 z 26. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714"}, {"guid": "ussr:67ff0025-5e16-4a36-bc68-1e42f6a17a91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/99 z 18. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-18", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1"}, {"guid": "ussr:3be0baf5-fa79-4aa0-b4f9-c23e563fb564", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/94 z 27. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3be0baf5-fa79-4aa0-b4f9-c23e563fb564"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5998110-f427-4de7-b5dc-33b9d4f971d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2"}]}