{"guid": "ussr:62d24b67-0a7a-4c5e-bd9a-5df49d5b1d4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2019 z 18. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. decembra 2019, sp. zn. PL. ÚS 24/2019, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2019-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/62d24b67-0a7a-4c5e-bd9a-5df49d5b1d4b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 24/2019-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2019\nv pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Ľuboša Szigetiho\na Martina Vernarského predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Lipšicom a advokátom\nJUDr. Petrom Kubinom, obaja Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konania o vyslovenie\nnesúladu časti slov „prvého stupňa“ v ustanovení § 24 ods. 2 písm. b) a časti slov\n„I. stupňa“ v ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní\n(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns čl. 12 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 v spojení s čl. 42 ods. 1 a čl. 41 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 28 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 3 písm. a)\nDohovoru proti diskriminácii vo vzdelávaní a s čl. 14 v spojení s čl. 2 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto\nrozhodol:\n\n1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti, v ktorej\nnamietajú nesúlad časti slov „prvého stupňa“ v ustanovení § 24 ods. 2 písm. b) a časti slov\n„I. stupňa“ v ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní\n\n(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns čl. 12 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 v spojení s čl. 42 ods. 1 a čl. 41 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 28 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a s čl. 14 v spojení\ns čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo zvyšnej časti\no d m i e t a pre nedostatok právomoci na jeho prerokovanie.\n3. Návrhu na pozastavenie účinnosti časti slov „prvého stupňa“ v ustanovení § 24\nods. 2 písm. b) a časti slov „I. stupňa“ v ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.\no výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. apríla\n2018 doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) na vyslovenie nesúladu označených zákonných\nustanovení, ktoré upravujú individuálne, resp. domáce vzdelávanie, pričom podľa\nnavrhovateľov skutočnosť, že takáto forma vzdelávania je k dispozícii len žiakom prvého\nstupňa a nie aj žiakom druhého stupňa, nie je v súlade so zákazom nerovnosti (žiakov\na sprostredkovane ich rodičov) na základe veku. Navrhovatelia žiadajú domácu výchovu\naj pre žiakov druhého stupňa.\n2.\n\nZ formálno-procesného\n\nhľadiska\n\n(petitórne)\n\nnavrhovatelia\n\nžiadajú,\n\naby\n\nz ustanovenia, ktoré vymedzuje výlučne žiakov prvého stupňa ako tých, ktorých sa môže\ntýkať tento typ vzdelávania, bolo vypustené pre protiústavnosť zužujúce slovné spojenie\n,,prvého stupňa“, čím by sa ‒ samotným vymazaním týchto slov zo zákona č. 245/2008 Z.\n2\n\nz. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,školský zákon“) ‒ individuálne vzdelávanie vzťahovalo na\nvšetkých žiakov základných škôl. Taktiež žiadajú vypustiť slovné spojenie I. stupňa v časti\nustanovenia, ktoré vyžaduje, aby individuálnu domácu výuku zabezpečovala osoba\ns učiteľským vzdelaním pre I. stupeň.\n3. Navrhovatelia v sťažnosti predstavujú svoj výklad (a) základného práva (detí)\nna vzdelanie, ako aj (b) práva rodičov zabezpečiť výchovu a vzdelávanie detí v súlade s ich\npresvedčením a následne argumentujú, že (c) umožnenie individuálneho vzdelávania len\nžiakom prvého stupňa, a nie aj žiakom stupňa druhého, je diskriminačné na základe kritéria\nveku, pretože nie je legitímny dôvod, aby takúto možnosť mali mladšie deti, a nie staršie\ndeti.\n(a) práva detí\n4. Školský zákon umožňuje od jeho prijatia v roku 2008 individuálne vzdelávanie.\nJednou z foriem individuálneho vzdelávania je domáce vzdelávanie žiakov prvého stupňa,\na to na základe rozhodnutia riaditeľa kmeňovej školy, na ktorú deti patria, s tým, že\nvzdelávanie zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné\npredpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa\nzákladnej školy. Ide o tzv. home-schooling.\n\n5. Základný zákonný rámec predmetnej veci s podčiarknutím napadnutých\nustanovení tvorí nasledujúce znenie § 24 školského zákona:\n«Individuálne vzdelávanie\n(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol\nžiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu\nmaloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.\n(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci\nrozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného\npredpisu... O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme\n\n3\n\nduálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa\ntento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje\nb) žiakovi prvého stupňa základnej školy,\n(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a)\nzákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti\na dorast. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho\nvzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.\n(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku\n2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné\npredpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa\nzákladnej školy.»\n6. Individuálne vzdelávanie zákonodarca podľa dôvodovej správy k školskému\nzákonu zaviedol s ohľadom na požiadavky verejnosti (strana 10 dôvodovej správy k § 23 až\n§ 25). Podľa navrhovateľov bližšie dôvody zákonodarcu z dôvodovej správy nie je možné\nidentifikovať.\n7. Ako bolo uvedené, navrhovatelia otvárajú argumentáciu citáciou referenčných\nnoriem týkajúcich sa práva na vzdelanie. Pokračujú tým, že právo na vzdelanie zaručené\nústavou a referenčnými medzinárodnými zmluvami zahŕňa právo na prístup k vzdelaniu\na zároveň aj právo na poskytovanie určitej úrovne a kvality vzdelania.\n8. Základné školstvo sa prirodzene vyznačuje určitou uniformitou. Navrhovatelia,\nvychádzajúc z čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, v kontraste s tým zmieňujú individualitu\ndieťaťa a individuálny prístup k dieťaťu. Z perspektívy Dohovoru o právach dieťaťa\ndisponujú štáty značným priestorom pri zabezpečovaní prístupu k vzdelaniu s tým, že miera\núvahy štátu je nižšia pri základnom vzdelávaní.\n9. Pod voľnú úvahu štátu s prihliadnutím na sociálne a ekonomické možnosti\nverejných rozpočtov možno zahrnúť také otázky prístupu ku vzdelaniu, ako sú napr.\nexistencia školného, prijímacie skúšky, obmedzenie počtu prijímaných študentov\n\n4\n\ndo určitého typu školy. Aj v prípade týchto „ďalších aspektov školskej politiky a úpravy“\nv rámci zmluvných strán platí všeobecná zásada otvoreného a rovnakého prístupu.\n10. Navrhovatelia ďalej zdôrazňujú význam základného vzdelávania. Ústava,\nDohovor o právach dieťaťa, ako aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych\na kultúrnych právach pri základnom vzdelávaní požadujú bezpodmienečnú garanciu\npovinného, slobodne prístupného a bezplatného vzdelávania bez ohľadu na sociálne\na ekonomické možnosti verejného rozpočtu. Z toho je zrejmé, že základné vzdelávanie\nje priorizované, pretože má najväčší význam pre dosiahnutie cieľov vzdelávania. Význam\nzákladného vzdelávania vo vzdelávacom systéme preto do istej miery môže odôvodniť\nvyššiu mieru ingerencie štátu do základného vzdelávania (napr. v podobe povinnej školskej\ndochádzky) ako pri ďalších stupňoch vzdelania.\n(b) práva rodičov\n11. Domáce vzdelávanie detí je jednak realizáciou základného práva detí na\nvzdelanie, ako aj realizáciou práva rodičov na výchovu detí, resp. slobody rodičov\nrozhodovať o výchove a vzdelávaní detí.\n12. Článok 2 druhá veta Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd garantuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie detí\nv zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (totožné s § 30 zákona\nč. 36/2005 Z. z. o rodine). Rozsah garancií účasti a slobody rodičov rozhodovať o výchove\na vzdelávaní detí sa líši v rôznych referenčných medzinárodných zmluvách. Rodičia môžu\nmať napríklad prednostné právo vzdelávať svoje dieťa (Všeobecná deklarácia ľudských\npráv), ktoré bude zahŕňať aj právo rodiča slobodne sa rozhodnúť, či dieťa bude navštevovať\nškolu alebo nie. Prípadne môže byť úloha rodičov a štátu pri zabezpečovaní výchovy\na vzdelávania dieťaťa rovnocenná alebo nachýlená v prospech štátu, čo sa prejavuje najmä\nv bezvýnimočnej povinnej školskej dochádzke. Medzinárodné dokumenty tak zdôrazňujú\nrôzne body na škále medzi pozíciou rodičov na jednej strane a štátu na strane druhej.\n\n5\n\n13. Navrhovatelia zmieňujú rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen ,,ESĽP“) Konrad v. Nemecko (sťažnosť č. 35504/03, rozhodnutie z 11. 9. 2006),\ntýkajúce sa úplnej nemožnosti domáceho vzdelávania v Nemecku. ESĽP to nepovažoval\nza porušenie práva na rešpekt k viere rodičov z hľadiska vzdelávania ich detí.\n14. Navrhovatelia argumentačne idú takpovediac oproti prípadnej argumentácii\ntýmto rozhodnutím. Navrhovatelia tvrdia, že rozhodnutie ESĽP Konrad v. Nemecko\nnemožno vykladať formalisticky v tom zmysle, že štát sa môže rozhodnúť, či niektorým\ndeťom umožní domáce vzdelávanie a iným nie, prípadne za akých podmienok. Toto\nrozhodnutie ESĽP je potrebné vnímať v súvislostiach s platnou nemeckou právnou úpravou.\nNemecko v relevantnom čase a ani dnes neumožňuje domáce vzdelávanie detí vôbec\na ustanovuje povinnú školskú dochádzku.\n15. Mnoho európskych krajín umožňuje domáce vzdelávanie s rôznym stupňom jeho\nregulácie (napr. Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Francúzsko,\nMaďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Litva, Luxemburg, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko,\nVeľká Británia a Slovensko). Iné krajiny zakazujú alebo de facto vylučujú domáce\nvzdelávanie bez ohľadu na práva rodičov (napr. Nemecko, Švédsko, Albánsko, Grécko,\nMacedónsko, Bielorusko, Cyprus, Chorvátsko, Bulharsko, Holandsko).\n16. Skutočnosť, že sa štát môže rozhodnúť pre domáce vzdelávanie, ako rozhodol\nESĽP, neznamená podľa navrhovateľov, že môže určiť aj ľubovoľné podmienky pre účasť\nna ňom. Týmto navrhovatelia naznačili záťaže z hľadiska ústavného príkazu rovnosti\na pokračujú v rekapitulácii ústavných príkazov rovnosti vo všeobecnosti, ako aj konkrétne\nvo vzťahu k nediskriminácii vo vzdelávaní. Navrhovatelia citujú test rovnosti ústavného\nsúdu, ako aj ESĽP.\n\n6\n\n(c) zákaz diskriminácie medzi deťmi na základe ich veku a s tým súvisiaci zákaz\ndiskriminácie rodičov týchto detí\n17. Vo vzťahu k diskriminácii navrhovatelia poukazujú na to, že úvaha štátu pri\nurčovaní spôsobu vzdelávania nie je podľa ich názoru bezbrehá. Akékoľvek podmienky\nrealizácie práva na vzdelávanie (a) musia sledovať ciele vzdelávania, (b) nesmú zasahovať\ndo iných základných práv a slobôd, (c) nesmú zasahovať do samotnej podstaty práva\nna vzdelávanie a (d) nesmú byť diskriminačné.\n18. Štátna moc rozhodla, že umožní domáce vzdelávanie ako alternatívu k povinnej\nškolskej dochádzke. Podmienky prístupu k domácemu vzdelávaniu sú však podľa\nnavrhovateľov diskriminačné, pretože sa prístup umožňuje len pre určité kategórie žiakov,\nresp. ich rodičov.\n19. Navrhovatelia tvrdia, že norma vyčleňuje skupinu žiakov, resp. ich rodičov,\nna základe veku, s tým, že na takéto vyčlenenie neexistuje legitímny cieľ. Ak by takýmto\ncieľom mala byť (a) potreba sociálnej integrácie alebo (b) personálne zabezpečenie, tak\npodľa navrhovateľov tieto ciele nie sú dostatočným dôvodom na vyčlenenie.\n20. Podľa štátneho vzdelávacieho programu je (a) sociálna integrácia cieľom pre\nobidva stupne základnej školy. Ak štát umožní výnimku z tohto kritéria na prvom stupni,\nnie je dôvod na ňom trvať na stupni druhom, zvlášť, ak podľa navrhovateľov je súčasťou\nštátneho dozoru aj preverovanie tohto kritéria pod sankciou zrušenia domáceho vzdelávania.\n21. (b) Zo skutočnosti, že rodičia na svoje náklady musia zabezpečiť kvalifikovaných\nučiteľov, vyplýva, že zabezpečenie expertnosti výuky nemôže byť primeraným legitímnym\ncieľom.\n22. S ohľadom na už uvedené argumenty a skutočnosť, že rozlišovanie medzi žiakmi\nprvého a druhého stupňa nemá legitímny cieľ, navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal\ntakýto nález:\n\n7\n\n«Ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) v časti, v ktorej sa v tomto ustanovení používajú\nslová „prvého stupňa“ a § 24 ods. 4 v časti, v ktorej sa používajú slová „l. stupňa“ zákona\nč. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších zákonov nie sú v súlade s článkom 12 ods. 1, prvá veta, článkom\n12 ods. 2, článkom 13 ods. 3 v spojení s článkom 42 ods. 1 a s článkom 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, s článkom 28 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, s článkom 3 písm.\na) Dohovoru proti diskriminácii vo vzdelávaní a s článkom 14 v spojení s článkom 2\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»\nII.\nK prijatiu návrhu na ďalšie konanie\n23. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)\nústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou... a s medzinárodnými zmluvami,\ns ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n24. Podľa § 246 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nak nie je ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára\n2019.\nPodľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n25. Podľa § 74 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže\npodať najmenej pätina poslancov národnej rady.\n\n8\n\n26. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri\npredbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní\nodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n27. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a okrem nedostatku právomoci\nvo vzťahu k Dohovoru proti diskriminácii vo vzdelávaní dospel k záveru, že návrh skupiny\nposlancov obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 43 a § 75 zákona o ústavnom súde\na spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a o nej\nrozhodnúť. Návrh podala aktívne legitimovaná skupina poslancov, ustanovenia, ktoré\nnapadajú, sú platnou súčasťou platného poriadku a sú samostatne preskúmateľnou\nzmysluplnou normou a referenčné normy sú riadne vymedzené (k Dohovoru o právach\ndieťaťa porovnaj PL. ÚS 14/05, PL. ÚS 11/2013). Na základe uvedeného ústavný súd podľa\n§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\n28. Ústavný súd sa musí vysporiadať s argumentáciou navrhovateľov týkajúcou\nsa Dohovoru proti diskriminácii vo vzdelávaní ako referenčnou normou.\n29. Navrhovatelia v návrhu žiadajú posúdiť súlad napadnutých ustanovení, okrem\niných aj s referenčnou normou – Dohovorom proti diskriminácii vo vzdelávaní, konkrétne\ns čl. 3 písm. a), ktorý znie: „Aby byla vyloučena a odstraněna veškerá diskriminace podle\ntéto Úmluvy, státy, které se jí účastní, se zavazují a) odvolat všechna zákonná a správní\nopatření a zrušit každou správní praxi, jež by mohla vést k diskriminaci v oblasti vzdelaní.“\n\n9\n\n30. Ústava v čl. 125 ods. 1 písm. a), ako aj v čl. 154c ods. 1 ustanovuje, že pre\nprieskum súladu sú referenčnými len také medzinárodné zmluvy, ktoré boli vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom.\n31. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že Dohovor proti diskriminácii\nvo vzdelávaní nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bol vyhlásený\nv Zbierke zákonov alebo v inom oficiálnom vestníku. Text Dohovoru proti diskriminácii\nvo vzdelávaní je k dispozícii len vo forme prílohy parlamentnej tlače 99, III. Volebné\nobdobie Národného zhromaždenia z roku 1962 (Vládní návrh, kterým se předkládá\nNárodnímu shromáždění Československé socialistické republiky k projevu souhlasu Úmluva\no boji proti diskriminaci v oblasti vzdělání, přijatá v Paříži dne 14. prosince 1960 na\njedenáctém zasedání Generální konference Organizace spojených národů pro výchovu,\nvědu a kulturu. https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=54660). Ústavný\nsúd už v uznesení sp. zn. PL. ÚS 5/93 uviedol, že táto zmluva nebola uverejnená v Zbierke\nzákonov, a použil ju len pre účely interpretačnej podpory.\n32. V čase prijatia Dohovoru proti diskriminácii vo vzdelávaní bol spôsob vyhlásenia\nmedzinárodných zmlúv právne upravený v zákone č. 77/1959 Zb. o Zbierke zákonov\na Úradnom liste. Podľa § 2 písm. f) tohto zákona sa v Zbierke zákonov vyhlasujú „vyhlášky\no dojednaní medzinárodných zmlúv a dohôd, o ich ratifikácii alebo výpovedi alebo o iných\notázkach ich sa týkajúcich, ak je ich vyhlásenie v Zbierke nutné alebo účelné; spolu\ns vyhláškou možno za tej istej podmienky vyhlásiť i znenie medzinárodnej zmluvy alebo\ndohody“. Vtedajšie štátne autority zmluvu nezverejnili, a nestalo sa tak ani neskôr,\ndodatočne.\n33. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že z ústavného textu (slová „vyhlásená“)\nvyplýva, že pre vnútroštátnu aplikovateľnosť medzinárodnej zmluvy ako takej\n(inkorporácia) sa vyžaduje pozitívna, zákonom upravená forma vyhlásenia medzinárodnej\nzmluvy.\n\n10\n\n34. V širšom kontexte možno uviesť, že súčasťou našej právnej kultúry je striktná\npožiadavka\n\nna publikáciu\n\nvnútroštátnych právnych\n\npredpisov\n\n(porovnaj Bobek,\n\nM. Publikace obecně závazných právních předpisů v historickém a srovnávacím pohledu.\n1., Pohled historický. Jurisprudence, 2007, 16(1), s. 13 ‒ 21., Bobek, M. Publikace obecně\nzávazných právních předpisů v historickém a srovnávacím pohledu. 1.: pohled srovnávací.\nJurisprudence, 2007, 16(2), s. 13, 14 a 18. ISSN 1802-3843). Bez publikácie nemôžu\nnadobudnúť platnosť (porovnaj čl. 87 ods. 4 ústavy: „Zákon nadobúda platnosť vyhlásením.\nPodrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov\nmedzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.“). Ústavný súd to zdôraznil\nv náleze sp. zn. PL. ÚS 17/96, v ktorom považoval za neústavné, ak mal zákon stanovenú\núčinnosť ešte pred publikovaním v Zbierke zákonov.\n35. Zbierka zákonov je v Slovenskej republike oficiálnym „nosičom“ tak pre\nvnútroštátne predpisy [čl. 87 ods. 4 ústavy; „Zbierka zákonov je štátnym publikačným\nnástrojom Slovenskej republiky“ ‒ § 12 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych\npredpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 400/2015 Z. z.“)], ako aj pre\ninkorporáciu medzinárodných zmlúv (§ 20 zákona č. 400/2015 Z. z.). Keďže Dohovor proti\ndiskriminácii vo vzdelávaní nebol vyhlásený, a to ani dodatočne, v žiadnom oficiálnom\nvestníku, nemôže ho ústavný súd akceptovať ako referenčnú normu, a preto o nesúlade\nvo vzťahu k takejto norme nemá ústavný súd právomoc rozhodovať (porov. I. ÚS 23/98,\nďalej nedostatok právomoci, resp. dobovej príslušnosti pri rozhodovaní o súlade predpisov\nrovnakej právnej sily PL. ÚS 3/98, PL. ÚS 13/2000, PL. ÚS 14/2000, PL. ÚS 15/2000;\nporov. tiež II. ÚS 18/97 a II. ÚS 41/99; vo vzťahu ku smernici porov. PL. ÚS 8/2010).\n36. Ústavný súd len na doplnenie uvádza, že obdobnú právnu situáciu prevzatú\nzo spoločnej štátnosti riešil aj český ústavný súd v náleze sp. zn. Pl. ÚS 35/93 („Ústavní\nsoud má rovněž za to, že v projednávané věci nelze aplikovat ani ustanovení článku 4\nÚmluvy o boji proti diskriminaci v oblasti vzdělání, neboť tato Úmluva nebyla dosud\nvyhlášena, a proto vzhledem k článku 10 Ústavy ČR by stejně nemohla mít přednost před\nzákonem.“).\n\n11\n\n37. Ústavný súd dodáva, že berie osobitne na zreteľ, že predmetná medzinárodná\nzmluva je na prospech pozície jednotlivca a že z medzinárodnoprávneho hľadiska je pre\nSlovenskú republiku záväzný (záväznosť vyplýva z notifikácie o sukcesii Slovenskej\nrepubliky do Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní, ktorá bola doručená do UNESCO\n31. marca 1993, je účinná k 1. januáru 1993; Slovenská republika danú medzinárodnú\nzmluvu aj reálne vykonáva, čoho dôkazom je, že podáva správy o implementácii Dohovor\nproti diskriminácii vo vzdelávaní, naposledy k roku 2017). Ústavný súd však konštatuje, že\nnie je potrebné zaoberať sa úvahami o vnútroštátnom účinku namietanej normy na prospech\njednotlivcov, pretože relevantný čl. 3 písm. a) Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní\nnezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám, je viac\ninštitucionálnou ako hmotnoprávnou normou a cieľ, ku ktorému má smerovať,\nje zabezpečený ostatnými referenčnými normami namietanými navrhovateľmi a taktiež\ninými ústavnými normami.\n38. V časti, v ktorej skupina poslancov navrhuje nesúlad označených noriem\ns Dohovorom proti diskriminácii vo vzdelávaní, musel ústavný súd návrh odmietnuť podľa\n§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci, čo je uvedené\nv bode 2 výroku tohto uznesenia.\nIII.\nK návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\n39. Navrhovatelia žiadajú pozastavenie napadnutých ustanovení. Argumentujú tým,\nže ak ústavný súd uvedené ustanovenia nepozastaví a neskôr návrhu na nesúlad vyhovie,\nzmeny v školských predpisoch sa budú môcť realizovať vždy až ku začiatku ďalšieho\nškolského roka.\n40. Navrhovatelia upozorňujú na klesajúcu kvalitu školstva, na zložitý vstup žiakov\nprvého stupňa po domácej výchove na druhý stupeň a taktiež upozorňujú na nemožnosť\nvrátiť sa z druhého stupňa, na ktorý už nastúpili, späť do domácej výchovy, ak by ústavný\n\n12\n\nsúd návrhu vyhovel. Napokon navrhovatelia argumentujú aj čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa, ktorý ustanovuje povinnosť autorít zohľadňovať záujem dieťaťa.\n41. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie o súlade\nprávnych predpisov, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné\npráva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný\nnásledok. Navrhovatelia v zásade argumentujú ohrozením základných práv dotknutých\nosôb.\n42. Ústava v čl. 125 ods. 2 ukladá súdu vyvažovať medzi nutnosťou chrániť základné\npráva na jednej strane a na strane druhej hodnotou záväznosti platného práva, ktorého\nporušenie sa namieta, resp. princípom demokracie.\n43. Článok 125 ods. 2 ústavy viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodovať\no pozastavení účinnosti na existenciu jedného z troch alternatívnych predpokladov:\nohrozenie základných práv a slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody alebo iný vážny\nnenapraviteľný následok. Je zrejmé, že každý z týchto predpokladov je iný a iné musia byť\naj podmienky ich aplikácie. Ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že ďalším\nuplatňovaním napadnutého právneho predpisu bude zúžený chránený rozsah chráneného\npriestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude podmieňovaný (sťažovaný) ich\nvýkon neprimeranými podmienkami či prekážkami (porovnaj napr. PL. ÚS 1/02 –\nobmedzovanie slobody slova kriminalizáciou ohovárania, PL. ÚS 29/05 – hrozba, že\nprebiehajúce konania priamo zasiahnu do ochrany súkromia a majetku). Naopak, za značnú\nhospodársku škodu treba považovať najmä hrozbu zániku, resp. vážneho postihnutia celého\nalebo podstatnej časti určitého odvetvia (napr. PL. ÚS 13/2012 – zvýšenie miezd sestier,\nktorého dôsledkom podľa analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo, že\npríjmy zdravotníctva budú kryť približne len 80 % celkových výdavkov, PL. ÚS 114/2011 –\nzavedenie 80 % dane), jednoznačný a likvidačný vplyv na všetky alebo aspoň citeľnú časť\npodnikateľských subjektov, prípadne hrozba výrazného zaťaženia verejných rozpočtov\ns rizikom, že dôjde k ohrozeniu niektorých funkcií štátu. Konečne, pod pojem iný vážny\n\n13\n\nnenapraviteľný následok možno zahrnúť zvyšné hrozby podobnej naliehavosti a intenzity\n(porovnaj PL. ÚS 18/06 – nezvratný následok ustanovenia, ktoré upravovalo územnú zmenu\nkonkrétnych obcí, PL. ÚS 95/2011 – hrozba vykonania voľby podľa neústavného právneho\npredpisu, PL. ÚS 115/2011 – hrozba nastolenia nezvratného stavu v exekúcii v dôsledku\naplikácie napadnutého ustanovenia).\n44. Z uvedenej kategorizácie predpokladov pozastavenia účinnosti je zrejmá\naj rozdielna miera preukazovania (osvedčenia) a skúmania konkrétnych skutkových\nokolností a vplyvov napadnutej právnej úpravy. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať\npredovšetkým medzi priamymi a nepriamymi dôsledkami právnej normy (porovnaj\nuznesenie PL. ÚS 17/2014-51 ‒ platba za prístup do distribučnej sústavy ). Priame dôsledky\nspočívajú v samotnej existencii a účinkoch napadnutých ustanovení už v ich abstraktnej\npodobe, v interferencii s inými právnymi normami právneho poriadku. Priamym dôsledkom\nzodpovedá spravidla ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ktorých rozsah ochrany\nje upravený priamo v ústave; priame dôsledky možno často ustáliť už základným\nporovnaním napadnutej právnej normy, resp. jej výkladu, s nadradenými právnymi normami\na ich výkladom.\n45. Ústavný súd musí pri úvahách o ohrození slobôd vziať taktiež do úvahy (a)\nštandard práv (právnu pozíciu) jednotlivcov pred napadnutou právnou úpravou, (b) rozsah,\nv akom bol daný štandard zmenený novou právnou úpravou, a k (c) čomu smeruje návrh na\npozastavenie a návrh meritórneho rozhodnutia. Ďalej je dôležité prihliadať na (d)\nreverzibilnosť právnej pozície jednotlivcov [(ne)napraviteľnosť záťaží spôsobených\nnapadnutou právnou úpravou] a prirodzene tiež na (e) charakter základného práva,\no ohrozenie ktorého ide.\n46. Právo na vzdelanie je základným právom spadajúcim pod režim čl. 51 ods. 1\nústavy (Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto\nústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú; porovnaj\nPL. ÚS 11/2013 – priemer známok ako kritérium na prijatie na strednú školu;\nPL. ÚS 3/2008 – externé štúdium na vysokej škole; PL. ÚS 19/08 – zdravotnícke\n\n14\n\nvysokoškolské štúdium). V základnom práve na vzdelanie sa prelína stránka subjektívnych\npráv so stránkou inštitucionálnou. Zákonodarca práva podľa čl. 51 napĺňa, dotvára,\nstanovuje ich reálnu podobu, na rozdiel od priamo aplikovateľných „obranných“ práv\n(Abwerrechte), ktoré sú ochranou pred mocou a ktoré zákonodarca zákonom limituje\na vyvažuje. Pri právach podľa čl. 51 je chránená ich esencia (bod 113, PL. ÚS 13/2012),\nnie ich detailná demokratická realizácia. Pre rozhodovanie o pozastavení je dôležité, že\nprejavy a efekty práva na vzdelanie sú často dlhodobé a komplexné než okamžité\na priamočiare, to platí i v prípadoch, keď ústavný súd rozhodoval o akútnych otázkach\npráva na vzdelanie (PL. ÚS 5/05 – obsah maturitnej skúšky). Z hľadiska diskriminácie\nna základe kvalifikačného kritéria veku je potrebné uviesť, že\n\nide o menej citlivé\n\na exponované antidiskriminačné kritérium.\n47. Podľa aktuálnej právnej úpravy možno výlučne žiakom prvého stupňa základnej\nškoly povoliť domáce vzdelávanie. To je aktuálny štandard od 1. septembra 2008,\nod nadobudnutia účinnosti aktuálneho školského zákona, teda viac než 11 rokov. Podanie\nnavrhovateľov smeruje k poskytnutiu tohto štandardu aj inej skupine žiakov, a to žiakom\ndruhého stupňa základnej školy.\n48. Predmetný návrh teda nesmeruje k zachovaniu zaužívaného právneho štandardu,\nale k jeho zvýšeniu, čo smeruje proti obvyklému účelu inštitútu pozastavenia účinnosti,\na to napriek skutočnosti, že navrhovatelia podávajú vec z toho hľadiska, že úprava je podľa\nich názoru už 11 rokov subštandardná a pozastavenie to má len napraviť. Táto otázka však\nmá byť predmetom meritórneho rozhodovania. Okrem toho sa predmet veci týka nielen\nústavnosti, ale aj koncepcie školstva – školského vzdelávania. Nejde o špecifickú technickú\notázku, ale o samotnú koncepciu vzdelávania.\n49. Ústavný súd by pozastavením účinnosti dotknutých noriem mohol predčasne\nvzbudiť nádej, že domáce vzdelanie je možné aj na druhom stupni základnej školy, ale\nzároveň vyvolať neistotu, či tento stav pretrvá. Ústavný súd by tak spustil sociálny pohyb\nv dotknutých domácnostiach, aj v školskej správe, čím by vystavil aj svoje rozhodovanie\npod tlak spočívajúci v starosti o osudy žiakov druhého stupňa a ich rodičov. Pozastavenie\n\n15\n\na prípadné následné nevyhovenie by chránenej skupine detí a ich rodičom mohlo spôsobiť\nväčšiu škodu ako nepozastavenie a následné vyhovenie alebo nevyhovenie návrhu.\n50. Otázka domáceho vzdelávania potrebuje premyslené rozhodnutie. Ústavný súd\nvníma konštantný sled školských rokov. V minulosti ústavný súd upustil od procesných\nštandardov platných pre konanie o súlade a vo veci sp. zn. PL. ÚS 5/05 týkajúcej sa zmeny\nmaturít rozhodol bezodkladne, bez prijatia na ďalšie konanie, aby nevnášal neistotu\ndo podoby maturitných skúšok. Predmetná vec však potrebu takejto bezodkladnosti\nnevykazuje.\n51. Ústavný súd konštatuje, že ďalšie uplatňovanie napadnutých noriem nemôže\nohroziť základné práva a slobody a zároveň z ich uplatňovania nehrozí iný vážny\nnenapraviteľný následok, a preto návrhu na ich pozastavenie nevyhovuje (bod 3 výroku).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 18. decembra 2019\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n16", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na vzdelanie", "diskriminácia-zákaz", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "medzinárodné právo-medzinárodná zmluva (dohovor)", "publikácia", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky", "diskriminácia-zákaz", "právny predpis-platnosť", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na vzdelanie", "právny predpis-účinnosť", "škola-základná", "konanie-zastavenie", "konanie pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c1937f9f-629e-4dd7-b803-21253d5e8500", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 115/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 115/2011 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1937f9f-629e-4dd7-b803-21253d5e8500"}, {"guid": "ussr:1adc1caf-290a-40bf-a3cb-2f35d3f339a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2010 z 2. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1adc1caf-290a-40bf-a3cb-2f35d3f339a2"}, {"guid": "ussr:6b14c0ea-a41d-4556-bc17-e66ba54c50b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/05 z 18. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b14c0ea-a41d-4556-bc17-e66ba54c50b2"}, {"guid": "ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/05 z 24. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e"}, {"guid": "ussr:39a7b8e6-afcd-4cf6-a875-3a35e7ab8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/02 z 4. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39a7b8e6-afcd-4cf6-a875-3a35e7ab8f1d"}, {"guid": "ussr:78a751fb-a201-439b-97e4-dad50040a8c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1999.1"}, {"guid": "ussr:bcd1dd82-c5d7-413b-9526-2b01fc362150", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.23.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 23/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/98 z 20. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.23.1998.1"}, {"guid": "ussr:0ab79d65-2733-480e-a80e-11e45a9306b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/96 z 4. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-04", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ab79d65-2733-480e-a80e-11e45a9306b2"}, {"guid": "ussr:b6c7eeff-9a88-46dd-b0e8-c07c705b2a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/98 z 12. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1"}, {"guid": "ussr:4fb511b9-aadc-4e0e-b9a0-5b17ada7cd5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/97 z 25. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fa748a4d-9c73-4236-9997-195780844094", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.11.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.11.2025.1"}, {"guid": "ussr:e6e2c43a-de79-4f1c-8ffe-4097dc2036c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.1"}, {"guid": "ussr:aa51f0c8-3371-47a8-b5bf-5fcbc14d6e88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2018 z 17. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2018.1"}]}