{"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. PL. ÚS 24/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1/text", "citacie_n": 53, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 24/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2020\nv pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej,\nLadislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara (sudca spravodajca), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša\nSzigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského predbežne prerokoval návrh\nKrajského súdu v Trnave na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. o súlade § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva\nštátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 20\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrh Krajského súdu v Trnave o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou\nosobou.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nArgumentácia navrhovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nbol 11. februára 2019 doručený návrh Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 4 zákona č. 66/2009\nZ. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov\npod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov“) s čl. 20 ods. 4 ústavy.\n2. Predmetná vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 260/2019 bola\npôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné\nobdobie sudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom\n5 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh\npráce“) bola vec náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi.\n3. Krajský súd podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom\nv súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 26 Co 275/2017 v sporovej veci žalobcov\na\n\nproti žalovanému mestu Trnava,\n\nktoré bolo z dôvodu podania návrhu ústavnému súdu prerušené uznesením č. k.\n26 Co 275/2017-90 z 19. decembra 2018.\n4. Krajský súd návrh na začatie konania odôvodňuje tým, že na predbežnej\nporade príslušného senátu dospel k záveru, že z nenapadnutého skutkového stavu\nje zrejmé, „že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, na ktorom je postavená stavba -\n\n2\n\nmiestna komunikácia v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. Táto miesta komunikácia bola\nnesporne zriadená pred 23. novembrom 1990, teda predo dňom, ktorý je podľa § 2\nods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. rozhodný pre posúdenie, či majetok má prejsť\ndo majetku obce, a preto bola k tomuto dňu vo vlastníctve štátu a v správe miestneho\nnárodného výboru [§ 3d ods. 1 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb.]. V dôsledku\ntoho podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. táto stavba pozemná komunikácia\nprešla do vlastníctva žalovaného mesta Trnava. Táto stavba teda napĺňa podmienky\nustanovené v § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., v dôsledku čoho sa naň tento zákon\nvzťahuje ako celok. Zároveň zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalované\nmesto bolo malo pred 1. júlom 2009 k pozemku, na ktorom je táto pozemná\nkomunikácia, iné vecné právo, ktoré by ho oprávňovalo mať tam umiestnenú stavbu miestnu komunikáciu. Na základe toho tak odvolací súd uzatvára, že v prerokúvanej\nveci sú splnené podmienky § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., v dôsledku čoho vzniklo\ndňom účinnosti tohto zákona v prospech žalovaného mesta na tomto pozemku vecné\nbremeno, ktorého výkon sú žalobcovia ako vlastníci pozemku podľa § 4 ods. 2 zákona\nč. 66/2009 Z. z. povinní strpieť.“.\nS ohľadom na vecné bremeno krajský súd uvádza: „Zákon č. 66/2009 Z. z.\nneobsahuje výslovné ustanovenie o tom, či vlastník pozemku má za toto vecné\nbremeno nárok na náhradu alebo nie. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom súdu\nprvej inštancie, ktorá je v súlade s už ustálenou judikatúrou, že vecné bremeno\nzriadené v § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa považuje za vecné bremeno zriadené\nza náhradu, ktorá patrí vlastníkovi tohto pozemku voči vlastníkovi stavby - obci alebo\nmestu (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4 MCdo 2/2014 a v ňom uvedené\ndôvody). Zároveň sa však odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného mesta, že táto\nnáhrada je jednorazová a patrí vlastníkovi pozemku od okamihu účinnosti zákona\nč. 66/2009 Z. z., teda od 1. júla 2009. Táto otázka nateraz nebola jednoznačne\nvyriešená ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 3\nC. s. p. Z uznesenia NS SR sp. zn. 4 MCdo 2/2014 výslovne nevyplýva právny záver\nNajvyššieho súdu SR k povahe náhrady, ktorá sa má poskytnúť, a rovnako nevyplýva\nani z iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Judikatúra naopak riešila právnu povahu\nnáhrady za vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 zákona NR SR č. 182/1993\n\n3\n\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V judikáte R 73/2016 bol vyslovený\nzáver, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa citovaného\nzákona vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku\nku dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia\nnevyplýva\n\nďalšiemu\n\nvlastníkovi\n\nzaťaženého\n\npozemku\n\nprávo\n\nna\n\nnáhradu\n\nza pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv. Podľa odvolacieho súdu však\nani účel, ani znenia ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. nie sú natoľko\nodlišné od účelu a znenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., aby odôvodňovali\nnatoľko odlišný výklad. Na tomto závere podľa odvolacieho súdu nič nemení ani nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 týkajúci sa nesúladu § 10 zákona\nč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Ako totiž vyslovil Ústavný súd SR v uznesení\nsp. zn. IV. ÚS 264/2018, právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z. z. nemožno stotožňovať\ns vecným bremenom podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Vlastník\npri obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona č. 657/2004 Z. z. je obmedzený\nvýkonom práv a povinností držiteľom povolenia, ktorých rozsah a frekvenciu nemožno\nvopred určiť, zatiaľ čo rozsah vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z.\nje určiteľný už pri jeho vzniku. Podľa odvolacieho súdu však to isté platí aj pre rozsah\nvecného bremena zriadeného podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Aj v tomto\nprípade je totiž vecné bremeno vymedzené ako držba a užívanie pozemku vrátane\npráva umiestniť na ňom (existujúcu) stavbu, jeho rozsah je teda určiteľný\nuž od okamihu vzniku vecného bremena, teda od účinnosti zákona 1. júla 2009.\nLogickým dôsledkom tohto záveru je ale zároveň dôvodnosť námietky\npremlčania vznesenej žalovaným mestom. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,\nktorým sa spravujú právne vzťahy vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena,\nje premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý\nraz. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti,\nteda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (porov. judikát R 1/1998).\nV prerokúvanej veci to teda znamená, že právo na náhradu za vecné bremeno\nvzniknuté v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. bolo objektívne možné uplatniť\n1. júla 2009, teda v okamihu účinnosti tohto zákona. Podľa citovaného § 101\nObčianskeho zákonníka sa tak toto právo premlčalo najneskôr 1. júla 2012,\n\n4\n\nteda v čase, kedy žalobcovia ešte neboli vlastníkmi zaťaženého pozemku. Ak teda\nžalobcovia nadobudli tento pozemok 31. marca 2015, nadobudli ho už zaťažený\nvecným bremenom, ale to neznamená, že by im znova mal vzniknúť nárok na náhradu\nza toto vecné bremeno, keďže tento vznikol už 1. júla 2009 a v čase nadobudnutia\npozemku žalobcami už bol premlčaný.“\nVo vzťahu k relevancii ústavného posúdenia napadnutého ustanovenia krajský\nsúd uzatvára, že „z uvedených právnych názorov odvolacieho súdu tak zreteľne\nvyplýva relevancia napadnutého § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. v prerokúvanej\nvec. Všetky ďalšie úvahy sa totiž odvíjajú práve od toho, že citované ustanovenia\nzriadilo „vecné bremeno“ v prospech vlastníka stavby, z čoho vyplývajú následné\nzávery o jednorazovej náhrade zaň a jeho premlčaní. Naopak, vyslovením nesúladu\ncitovaného ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky by odpadol právny základ\nžalovaného mesta pre užívanie uvedeného pozemku. Existujúca pozemná komunikácia\nby sa tak stala stavbou na cudzom pozemku, na ktorú by sa síce zrejme nevzťahovalo\nustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ale za ktorú by vlastníkovi pozemku\npatril nárok na opakovanú náhradu za užívanie tohto pozemku, či už podľa § 130\nods. 2 alebo podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto nároku by žalované\nmesto mohlo vzniesť námietku len v obmedzenom rozsahu, čo by mohlo viesť\nk úspechu žalobcov s ich nárokom. Vzhľadom na to je zrejmé, že aplikácia § 4 ods. 1\na 2 zákona č. 66/2009 Z. z. v tu prerokúvanej veci je rozhodná pre posúdenie úspechu\nodvolania žalovaného mesta.“.\n5. Krajský súd v návrhu ďalej vysvetľuje svoju domnienku o neústavnosti\nnapadnutého ustanovenia: „Vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.\nje nepochybne núteným obmedzením vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky zriadeným v prospech obce na plnenie verejných potrieb (verejné\nstavby). Tento záver podporuje aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015,\nktorý takisto posudzoval zákonné vecné bremeno zriadené § 10 zákona č. 657/2004\nZ. z. o tepelnej energetike z hľadiska jeho súladu s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tak môže byť v súlade\ns citovaným ustanovením ústavy len vtedy, ak toto vecné bremeno vyhovuje\n\n5\n\ntam ustanoveným podmienkam, teda ak bolo zriadené v nevyhnutnej miere, na základe\nzákona, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.“\nPodľa krajského súdu ustanovenie § 4 zákona o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov nevyhovuje viacerým predpokladom\nuplatnenia vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20\nods. 4 ústavy tak, ako ich vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti definoval\nústavný súd.\n6. Na základe uvedeného sa krajský súd domnieva, že v prerokúvanej veci\nboli splnené podmienky na konanie o súlade uvedených právnych predpisov podľa\nčl. 125 ústavy. Preto postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) v spojení s § 378\nCivilného sporového poriadku odvolacie konanie prerušil a navrhuje, aby ústavný súd\nprijal tento návrh na ďalšie konanie a rozhodol, že „Ustanovenie § 4 zákona\nč. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní\npozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,\na o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.“.\nII.\nNamietaná a súvisiaca právna úprava\n7. Podľa § 4 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom\nusporiadaní pozemkov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona\nk pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme\nk pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona\nv prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého\nobsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu\nalebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,\nktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom\nna vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis\n\n6\n\nnehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu.\n8. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom\nusporiadaní pozemkov vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom\nkatastrálnom území.\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.\n10. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade\nzákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými\nvyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n11. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie,\nak podá návrh súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Dňa 1. marca 2019\nnadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32\naž § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n13. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný\nprávny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka\nprejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa\nčl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe\nčl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd\nzáväzný.\n\n7\n\n14. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie\nkonania je návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125\nústavy.\n15. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\nokrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum\nnarodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa,\nak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu,\nproti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie\nnávrhu a navrhované dôkazy.\n16. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa\n§ 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu a závery ústavného súdu\n18.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nako\n\nnezávislý\n\nsúdny\n\norgán\n\nochrany\n\nústavnosti,\n\nktorý rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými\nzmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré\nboli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125\nods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy,\nako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Účelom\npredbežného prerokovania návrhu je určenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n19. K návrhu na začatie konania navrhovateľ priložil aj svoje uznesenie č. k.\n26 Co 275/2017-90 z 19. decembra 2018 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. januára\n2019), ktorým prerušil konanie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trnava\nsp. zn. 21 C 133/20016 z 12. septembra 2017, ktorým tento súd zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobcom sumu 6 745,60 eur s úrokom z omeškania, pretože považoval\nza splnené podmienky na konanie o súlade § 4 zákona o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov s čl. 20 ods. 4 ústavy. Tým bolo\npreukázané splnenie procesnej podmienky nevyhnutnej na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov na návrh všeobecného súdu vyplývajúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy,\nspočívajúcej v právoplatnom prerušení dotknutého konania pred všeobecným súdom\n(pozri sp. zn. PL. ÚS 39/2014).\n20. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel\nk záveru, že návrh krajského súdu je potrebné odmietnuť.\n21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd konanie\npreruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky\n\n9\n\nna konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh\nna začatie konania.\n22. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila\nsúhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, môže podať súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.\n23. Abstraktne normovanú požiadavku súvislosti s jeho rozhodovacou\nčinnosťou [čl. 144 ods. 2 ústavy a § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde]\nako podmienku pre vznik aktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy už ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre bližšie\ninterpretoval.\n24. Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania\npred ústavným súdom predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom\nvyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého\nsúdu. V tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné\npodľa úsudku všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis,\nktorého vyslovenie nesúladu s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou,\nktorou je Slovenská republika viazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom. Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu\npodľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde chápe preto ústavný súd ako postup,\nv ktorom po začatí konania všeobecný súd smeruje k rozhodnutiu vo veci samej,\nt. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu na začatie konania (v žalobe)\na v jeho odôvodnení. Interpretácia a aplikácia ustanovenia všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd uplatňuje v návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom, musí zároveň v tomto postupe vytvárať\nprávny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci (napr. PL. ÚS 28/05, PL. ÚS 27/06).\n\n10\n\n25. Všeobecný súd je oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona,\nktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu\nnormu vyjadrenú v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom\nrozumne očakávať (PL. ÚS 12/2012); predpokladom je teda tzv. prejudicialita\nnapadnutej normy v konaní všeobecného súdu. Prejudicialita chýba, ak je zjavné,\nže aplikácia napadnutého ustanovenia v konaní všeobecného súdu neprichádza\ndo úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené procesné podmienky (porov.\nPL. ÚS 7/04). V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej\nsú to všeobecné súdy, ktoré sú primárne zodpovedné za výklad podústavného práva,\nje nepochybne v prvom rade úlohou všeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu\nsvoj návrh, aby posúdil prejudicialitu napádaného ustanovenia a na účely konania\npred ústavným súdom ju náležite odôvodnil. Ústavný súd si však vo svojej\nuž citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu\npri predbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne posúdiť splnenie\npodmienok konania pred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť)\nnapadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel (porov.\nnapríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34, PL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 15/2016,\nPL. ÚS 1/2018).\n26. Základným predpokladom na ochranu ústavnosti poskytovanej na návrh\nvšeobecného súdu ústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy je zistenie,\nže podaniu návrhu na začatie konania na ústavnom súde predchádza konanie\npred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného\nnávrhu) k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j. k subsumpcii skutkového\nstavu pod napádanú právnu normu (m. m. PL. ÚS 7/04).\n27. Predmetom sporu na krajskom súde je odvolanie proti rozsudku Okresného\nsúdu Trnava č. k. 21 C 133/2016-59 z 12. septembra 2017, ktorým tento súd zaviazal\nžalovaného zaplatiť žalobcom sumu 6 745,60 eur s úrokom z omeškania.\n\n11\n\n28. Krajský súd v podaní konštatuje, že stavba (pozemná komunikácia),\nktorá je vo vlastníctve žalovaného a ku ktorej sa vzťahuje predmetný nárok žalobcu,\nnapĺňa podmienky ustanovené v § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov. V dôsledku toho sa naň tento zákon\nvzťahuje ako celok. Na základe uvedeného preto boli splnené podmienky § 4 ods. 1\ntohto zákona, v dôsledku čoho vzniklo vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou\nužívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka\nstavby (t. j. žalovaného) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom\nje držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo\nzmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,\nktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa § 4 ods. 2\ntohto zákona je žalobca, vlastník pozemku pod stavbou, v prospech žalovaného\npovinný strpieť výkon takéhoto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.\n29. Následne krajský súd konštatuje, že zákon o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov neobsahuje výslovné ustanovenie\no tom, či vlastník pozemku má za výkon tohto práva zodpovedajúcemu vecnému\nbremenu nárok na náhradu alebo nie. Väčšina zvyšného odôvodnenia podania\nkrajského súdu sa venuje metódam určenia právnej povahy nároku na náhradu\nza predmetné obmedzenie vlastníckeho práva. Ťažiskom návrhu krajského súdu\nje pochybnosť pri určení podstaty hmotnoprávneho nároku žalobcu na náhradu\nza predmetné právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu voči žalovanému.\n30. Krajský súd konštatuje, že dôvodom, pre ktorý sa na ústavný súd obracia,\nje otázka, ktorá sa vzťahuje na možné premlčanie žalobcovho nároku. Uvádza pritom,\nže všetky ďalšie úvahy sa odvíjajú práve od toho, či sa podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona\no niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov zriadilo\n„vecné bremeno“ v prospech vlastníka stavby, z čoho vyplývajú následné závery\no jednorazovej náhrade zaň a jeho premlčaní. Následne konštatuje, že „vyslovením\nnesúladu citovaného ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky by odpadol právny\nzáklad žalovaného mesta pre užívanie uvedeného pozemku. Existujúca pozemná\n\n12\n\nkomunikácia by sa tak stala stavbou na cudzom pozemku, na ktorú by sa síce zrejme\nnevzťahovalo ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ale za ktorú by vlastníkovi\npozemku patril nárok na opakovanú náhradu za užívanie tohto pozemku, či už podľa\n§ 130 ods. 2 alebo podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto nároku\nby žalované mesto mohlo vzniesť námietku len v obmedzenom rozsahu, čo by mohlo\nviesť k úspechu žalobcov s ich nárokom. Vzhľadom na to je zrejmé, že aplikácia § 4\nods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. v tu prerokúvanej veci je rozhodná pre posúdenie\núspechu odvolania žalovaného mesta.“.\n31. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je podstatné pre rozhodnutie\nvo veci,\n\nvzniklo\n\npodľa\n\n§\n\n4 ods.\n\n1\n\nzákona\n\no\n\nniektorých opatreniach\n\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktorý je dodnes účinný. Krajský súd\nsa v návrhu na začatie konania domáha deklarácie neústavnosti tohto ustanovenia\npreto, aby posúdil, inak medzi účastníkmi konania nesporný, hmotnoprávny základ\nnároku žalobcu na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Krajský súd však\nopomína, že právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa\nčl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva\nto zo systematickej súvislosti čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy a nadväzujúceho § 91 ods. 1\nzákona o ústavnom súde. Koncepcia tvorená vzájomným pôsobením uvedených\nprávnych noriem neodôvodňuje prijať univerzálne použiteľný záver o retroaktívnom\npôsobení nálezu, ktorým ústavný súd vysloví nesúlad preskúmavaného právneho\npredpisu. Prípadné spätné účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt\ns požiadavkou právnej istoty) explicitnú zákonnú oporu (§ 93 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n31.1 V relácii k návrhu krajského súdu ústavný súd konštatuje, že aj keby boli\nnapadnuté ustanovenia ústavným súdom posúdené ako ústavne nesúladné, účinky\ntohto rozhodnutia by boli len ex nunc a predmetný hmotnoprávny nárok žalobcu\nna náhradu za výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by nijako\nneovplyvnili, osobitne za situácie, ak je predmetom konania a rozhodovania\nvšeobecných súdov žalobcami uplatnená opakovaná náhrada za obdobie od 31. marca\n2015 do 30. marca 2017 (na základe zmeny žaloby, ktorú pripustil Okresný súd\n\n13\n\nTrnava uznesením č. k. 21 C 133/2016-45 z 11. augusta 2017, pozn.). Spätné účinky\nsvojho prípadného pozitívneho nálezu by v tejto veci ústavný súd nemohol pripustiť,\nkeďže by sa nevyhnutne negatívne dotkli právnej istoty niektorej zo sporových strán\n(v intenciách návrhu krajského súdu by ňou bol žalovaný – citácia v bode 30),\nktorej napadnutá právna úprava v minulosti založila právnu istotu o obsahu\njej hmotnoprávneho vzťahu s protistranou, a tým aj legitímne očakávania o spôsobe\nvyriešenia prípadného súdneho sporu prameniaceho v skutkových okolnostiach,\nktoré nastali v období uplatňovania prezumpcie ústavnosti napadnutého právneho\npredpisu.\n32. Podľa právneho stavu účinného 1. júla 2009 je nepochybné,\nže v okolnostiach veci prejednávanej krajským súdom vzniklo vo verejnom záujme\nk pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona\nv prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého\nobsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu\nalebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,\nktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.\n32.1 Vlastník pozemku pod stavbou je na základe § 4 ods. 2 zákona\no niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov povinný\nstrpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových\núprav v príslušnom katastrálnom území.\n33. Prípadný derogačný nález ústavného súdu vychádzajúci z návrhu krajského\nsúdu na popísaných právnych následkoch nemôže nič zmeniť, keďže je síce spôsobilý\nspochybniť ústavnosť napadnutej právnej úpravy, ale bez účinkov na prejednávanú\nvec krajského súdu. Pripustiť krajským súdom uvažovaný právny dôsledok\neventuálneho\n\npozitívneho\n\nnálezu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nby\n\nznamenalo\n\npriznať\n\nmu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte rešpektujúcom požiadavku právnej\nistoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom práve (PL. ÚS 1/2018).\n\n14\n\n34. Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní\no súlade právnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty\na stability právnych vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení\nústavnosti na strane druhej.\n35. Vyvažovanie oboch v kolízii stojacich princípov reguluje priamo zákon\no ústavnom súde v § 91, § 92 a § 93. Prípadný dopad derogačného nálezu\nna už právne posúdené skutkové stavy sa koncentruje v § 93, ktorý v odseku 1 rieši\noblasť právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a v odseku 2\nsa zameriava\n\nna iné (netrestné)\n\nprávoplatné\n\nrozhodnutia.\n\nRealizačný\n\ndopad\n\nderogačného nálezu je preto výslovne regulovaný v prípadoch vyznačujúcich\nsa predchádzajúcim autoritatívnym posúdením skutkových stavov, ktoré nastali a boli\nuzavreté pred vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá normované v § 93 zákona\no ústavnom súde nemožno analogicky (teda bez explicitného právneho základu)\naplikovať aj na skutkové situácie v minulosti uzavreté, ktoré tvorili základ pre vznik,\nzmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom mocenského\nprávneho posúdenia (rozhodovania).\n36. Ústavný súd už judikoval, že z textu § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(predtým § 41b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného do 28. februára 2019) vyplýva,\nže prednostné pôsobenie princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom\nzachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho síce na jednej strane\numožnil, ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť\n(zákaz) nútene vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami\nvydanými v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu,\nktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, t. j. jeho pôsobenie\nsa nevzťahuje na povinnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona alebo z právnych\nvzťahov medzi spornými stranami (napr. zmluvy). Ak sa teda žaloba dotýka\nsubjektívneho práva, ktoré vzniklo na základe právneho predpisu, ktorý bol v čase\n\n15\n\nvzniku tohto práva platný a účinný, nemožno na vzniknutý občianskoprávny spor\no toto subjektívne právo aplikovať ustanovenie § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(II. ÚS 40/06).\n37. Z uvedených dôvodov právny názor krajského súdu, podľa ktorého\n„vyslovením nesúladu citovaného ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky\nby odpadol právny základ žalovaného mesta pre užívanie uvedeného pozemku...\npozemná komunikácia by sa tak stala stavbou na cudzom pozemku, na ktorú by sa síce\nzrejme nevzťahovalo ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ale za ktorú\nby vlastníkovi\n\npozemku\n\npatril\n\nnárok\n\nna\n\nopakovanú\n\nnáhradu\n\nza\n\nužívanie\n\ntohto pozemku, či už podľa § 130 ods. 2 alebo podľa § 451 Občianskeho zákonníka...\nžalované mesto mohlo vzniesť námietku len v obmedzenom rozsahu, čo by mohlo viesť\nk úspechu žalobcov s ich nárokom“, ústavný súd hodnotí ako nedôvodný.\nChýba mu potrebný právny základ.\n38. Aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej\n(čl. 144 ods. 2 ústavy) i zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky\npre vznik aktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sa zakladá v prvom rade na téze o nutnosti\nsubsumpcie skutkového stavu zisteného v rozhodovacej činnosti všeobecného súdu\npod právnu normu, ktorá je podľa názoru všeobecného súdu protiústavná; a v rade\ndruhom, na spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý je navrhovaný\nvšeobecným súdom v petite jeho návrhu, viesť k záveru v merite konania\npred všeobecným súdom opačnému v porovnaní s rozhodnutím vo veci samej,\nktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej na derogáciu.\nVšeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu,\nktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu. Pri nesplnení\nuvedenej podmienky sa návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej\npolemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu návrhového\noprávnenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému\nsúdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavno-právnej povahy spadajúceho\n\n16\n\ndo výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy\n(PL. ÚS 1/2018).\n39. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa\ndospel k definitívnemu záveru, podľa ktorého by derogácia § 4 zákona o niektorých\nopatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov nebola spôsobilá viesť\nk rozhodnutiu vo veci určenia náhrady za výkon práva zodpovedajúcemu vecnému\nbremenu, ktoré vzniklo na základe tohto zákona, opačnému v porovnaní s meritórnym\nrozhodnutím v prostredí zachovávajúcom účinnosť uvedeného právneho predpisu,\nkrajský súd nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu s predloženým petitom.\nPreto ústavný súd návrh krajského súdu odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou\nosobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n40. Nad rámec doterajších záverov možno ako „obiter dictum“ poznamenať,\nže priestor pre konanie o súlade právnych predpisov, iniciované všeobecným súdom\npodľa ustanovenia čl. 144 ods. 2 ústavy, ktorého hypotéza je limitovaná požiadavkou\nprejudiciality a v nadväznosti na to účinkami nálezu ústavného súdu podľa čl. 125\nods. 3 ústavy (s odrazom v § 91 až § 93 zákona o ústavnom súde), je síce zúžený,\nnie však vyvolávajúci obsolétnosť takého postupu. Možno doň zaradiť, bez bližšieho\nobjasňovania konkrétnych podmienok (výpočet nemusí byť vyčerpávajúci), možnosť\nnapadnúť procesné ustanovenia (s okamžitou aplikabilitou zmeneného právneho stavu\nv ďalšom priebehu konania), možnosť dosiahnuť zmenu hmotnoprávneho podkladu\n(kritérií) pre konštitutívne rozhodovanie (súdov alebo orgánov verejnej správy),\nmožnosť namietať nesúlad právnych predpisov v trestných veciach v súvislosti\ns účinkami čl. 50 ods. 6 ústavy (a so sekundárnym efektom podľa § 93 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), prichádza do úvahy aj situácia, keď sa vyslovením nesúladu\nprávnych predpisov vytvorí priestor na priamu prednostnú aplikáciu medzinárodnej\nzmluvy uvedenej v čl. 7 ods. 5 ústavy. Vo všetkých týchto prípadoch ide o účinky\nnálezu ústavného súdu „ex nunc“, eventuálne modifikované v kontexte použitia\nosobitnej ústavnej alebo zákonnej úpravy (čl. 7 ods. 5, resp. čl. 154c ods. 1 ústavy,\nčl. 50 ods. 6 ústavy, § 93\n\nzákona o ústavnom súde). Zároveň platí, že účinky\n\n17\n\nderogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov musia byť\nrovnaké, bez ohľadu na návrhový subjekt, ktorému ústavný súd úplne alebo čiastočne\nvyhovel.\n41. Taktiež nad rámec veci ústavný súd pripomína, že vo svojej rozhodovacej\nčinnosti (PL. ÚS 7/02) z ústavnoprávneho hľadiska už vymedzil výkon ústavných\nprávomoci všeobecného súdnictva v zmysle § 142 ods. 1 ústavy, keď uviedol:\n,,Rozhodovacou činnosťou súdu sa podľa názoru ústavného súdu rozumie iba výkon\nústavných právomocí všeobecného súdnictva v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví\nzákon. Iba táto rozhodovacia činnosť je vykonávaním oprávnení a plnením povinností\nvšeobecného súdnictva, ktoré súvisia s podielom všeobecných súdov na výkone\nštátnej moci ústavne rozdelenej na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.“\n41.1 V nadväznosti na uvedené treba poukázať aj na čl. 152 ods. 4 ústavy,\nv ktorom sa ustanovuje interpretačné pravidlo pre výklad a uplatňovanie zákonov\na podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa okrem iného\nurčuje, že zákon sa musí vysvetliť a uplatniť tak, aby bol v súlade s ústavou.\nV situácii, keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden\nvýklad je v súlade s ústavou a druhý výklad je s ňou v nesúlade, nejestvuje ústavný\ndôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou\nurčenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou (m. m. PL. ÚS 15/98).\n41.2 Povedané inak, zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva\ntiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu\nprichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený\nten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou\ngarantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej\nmoci vrátane všeobecných súdov sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne\nnormy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd (m. m. II. ÚS 148/06).\n\n18\n\n41.3 V tejto súvislosti, vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci, možno\npoukázať aj\n\nna čl. IV Civilného sporového poriadku zakotvujúci analógiu\n\na dotváranie práva súdom v civilnom súdnom procese, s ktorými je síce potrebné\nnarábať opatrne, obozretne a metodicky korektne, ktorý však umožňuje sudcovi,\nak určitá procesná situácia nie je pokrytá výslovným textom zákona, analogicky\npoužiť inú, zákonom upravenú skutkovú podstatu po abstrahovaní tzv. účelu zákona,\nprípadne umožňuje sudcovi aj čestne právo dotvoriť na konkrétny prípad,\na dať tak signál zákonodarcovi, že je potrebné túto zákonom nepokrytú situáciu\nnormatívne riešiť prijatím všeobecne záväznej právnej úpravy. Kým tak však\nzákonodarca urobí, nemôže konkrétny spor „spočívať“ na súde do účinnosti\npotenciálnej právnej úpravy. Sudca je viazaný povinnosťou konať účinne\na spravodlivo, a nie čakať na ideálnu právnu úpravu, ktorá zodpovie všetky prípadné\notázky.\n42. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde sudca Ivan Fiačan pripája k tomuto\nrozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\n43. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde sudca Peter Straka pripája odlišné\nstanovisko, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. októbra 2020\nIvan Fiačan\npredseda pléna\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\n19", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "vecné bremeno", "súlad-súlad právnych predpisov", "legitimácia-aktívna", "účinky ex nunc", "odlišné stanovisko", "osoba-neoprávnená", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8412a3a2-79a8-4fc1-aeac-ea7c47345c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 264/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 264/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:ae974bb1-daa7-422d-92fa-70951aa17479", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 40/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/06 z 6. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae974bb1-daa7-422d-92fa-70951aa17479"}, {"guid": "ussr:3ea41bac-3218-4526-b5c7-3bd9a07b8604", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 27/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 27/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea41bac-3218-4526-b5c7-3bd9a07b8604"}, {"guid": "ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}, {"guid": "ussr:350be673-74ae-4f3c-aafb-e7415843b355", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/02 z 4. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-04", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:350be673-74ae-4f3c-aafb-e7415843b355"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ac729a3b-2e45-42e0-8895-9444315ed9e9:da1ec388-f21c-44d9-9c95-4e195dbf2f69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "spisova_znacka": "4MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5a2cb3bd-b5af-46a8-aaf3-266b8bb4f156", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.471.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.471.2026.1"}, {"guid": "ussr:c421a493-ed56-4e95-a580-387930e2cf13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.739.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 739/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 739/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.739.2025.1"}, {"guid": "ussr:81735e21-81bd-48e6-bab8-dac37dbfe68c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 670/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 670/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1"}, {"guid": "ussr:d0d90973-5332-4dd2-8013-f388dfe4da9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.228.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 228/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.228.2026.2"}, {"guid": "ussr:d56773c3-9c9b-474b-81e7-624eab7016d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.403.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 403/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 403/2025 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.403.2025.1"}, {"guid": "ussr:117e0669-8ca2-460a-b169-681785a1e8a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.360.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2025 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.360.2025.1"}, {"guid": "ussr:3b0398e8-3d7d-45a5-af42-021785546bee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1"}, {"guid": "ussr:55512265-ee91-4d2f-b9b6-8d0d090edfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1"}, {"guid": "ussr:84b22d01-e843-4ca5-9116-5cbd5e52e3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1"}, {"guid": "ussr:ca50cf41-c00c-4b19-959a-272758db5a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca50cf41-c00c-4b19-959a-272758db5a3a"}, {"guid": "ussr:85d6b46b-f027-4d35-a994-5f93b7916680", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2024 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85d6b46b-f027-4d35-a994-5f93b7916680"}, {"guid": "ussr:1904538b-9d74-467f-950d-132c6473e1b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.427.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.427.2024.1"}, {"guid": "ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a"}, {"guid": "ussr:ac6e4a01-f398-4a5b-a81b-e926a49dab31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.602.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.602.2023.1"}, {"guid": "ussr:71416b9f-19c9-4fb7-9db4-68377f7fab13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71416b9f-19c9-4fb7-9db4-68377f7fab13"}, {"guid": "ussr:a4251a5f-d3f7-4aac-9b66-5fe4bb888e5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2023 z 8. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1"}, {"guid": "ussr:da4caaec-1f9f-4968-a5db-c82f7ac2623a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1"}, {"guid": "ussr:449e9f82-5d7b-43de-ab90-5c03f36b8a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:449e9f82-5d7b-43de-ab90-5c03f36b8a0d"}, {"guid": "ussr:38a14d6e-f807-4823-87b0-adcf600d084f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38a14d6e-f807-4823-87b0-adcf600d084f"}, {"guid": "ussr:0208adaa-41d1-4530-8139-d4f5180ab1d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2023.1"}, {"guid": "ussr:125424d2-edbb-431b-bd4b-507b2f1c5d1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:125424d2-edbb-431b-bd4b-507b2f1c5d1d"}, {"guid": "ussr:2319ea94-f7dd-49a3-bd35-be63a8b637fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2018 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1"}, {"guid": "ussr:14d6117f-40d4-4f88-881d-7c862ef01e8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.564.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 564/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 564/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.564.2022.1"}, {"guid": "ussr:6779283b-c1d3-43d1-8325-e086c53334c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.590.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 590/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 590/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.590.2022.1"}, {"guid": "ussr:8fb01a60-a2d0-48c6-84c2-947ce93f0868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1"}, {"guid": "ussr:dc89d79d-f863-4bb2-8a3d-4ed2386910a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc89d79d-f863-4bb2-8a3d-4ed2386910a5"}, {"guid": "ussr:b09b920e-fe8a-4199-ab81-adc390a928b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b09b920e-fe8a-4199-ab81-adc390a928b0"}, {"guid": "ussr:6026b3ad-4171-43d9-8cca-6c762707ff06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}]}