{"guid": "ussr:720a889b-14a8-4529-b302-9a2a84ce85cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2021 z 13. 10. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2021, sp. zn. I. ÚS 369/2021, ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2021-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/720a889b-14a8-4529-b302-9a2a84ce85cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 369/2021-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka\na sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Adrián Kucek, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/375/20/K z 10. marca 2021 takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nč. VP/375/20/K z 10. marca 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e p o v i n n ý nahradiť\nnavrhovateľovi trovy konania 691,34 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi navrhovateľa\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) 12. augusta 2021 domáha zrušenia rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/375/20/K z 10. marca 2021 vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenia\nveci výboru na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje priznať mu náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n2. Z návrhu navrhovateľa, jeho príloh a pripojeného spisu výboru (č. VP/375/20/K, pozn.) vyplýva,\nže uznesením č. 403 z 5. novembra 2020 výbor začal konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\n\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ústavný zákon“) proti verejnému funkcionárovi – navrhovateľovi,\ngenerálnemu riaditeľovi Slovenskej inšpekcie životného prostredia, pre porušenie povinnosti podať\noznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie. V zmysle napadnutého rozhodnutia\nnavrhovateľ „...oznámenie v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie, do ktorej bol menovaný\n15.5.2020 mal podať do 15.6.2020, oznámenie podal 25.11.2020“.\n3. Po začatí označeného konania výbor požiadal navrhovateľa o stanovisko pre účely konania\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“).\nZ napadnutého rozhodnutia výboru vyplýva, že navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania\nnevyjadril.\n4. Výbor rozhodol vo veci navrhovateľa 10. marca 2021 tak, že navrhovateľ ako generálny riaditeľ\nSlovenskej inšpekcie životného prostredia tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona\nv lehote stanovenej v ústavnom zákone, porušil povinnosť stanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona, za čo mu výbor uložil v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona zaplatiť pokutu\nv sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára vo výške 2 486,11 eur.\n5. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 369/2021-14 zo 6. septembra 2021 bol návrh prijatý\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n6. Navrhovateľ v podanom návrhu argumentuje, že výška uloženej pokuty bola určená nesprávne,\nkeďže je závislá od výšky príjmu za výkon verejnej funkcie v predchádzajúcom kalendárnom roku,\nza ktorý je na ten účel podľa jeho názoru potrebné považovať kalendárny rok, ktorý predchádza\nroku, v ktorom došlo k porušeniu zákonnej povinnosti, a nie rok, ktorý predchádza roku, v ktorom\ndošlo k vydaniu rozhodnutia. Takýto postup je podľa názoru navrhovateľa v rozpore so zásadami\nsprávneho trestania, stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, v rozpore\nso zásadou primeranosti a zdržanlivosti, právom na spravodlivý proces, zásadou rýchlosti konania\na materiálnej rovnosti, čo porušuje ústavné práva navrhovateľa, ako je aj v rozpore s doktrínou\nlegitímnych očakávaní, keď je výška pokuty závislá od rýchlosti konania výboru, a teda účastník\nkonania nevie legitímne očakávať, v akej výške mu bude pokuta uložená. Podľa tvrdenia\nnavrhovateľa si výbor vykladá čl. 9 ods. 10 v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona ústavne\nneudržateľným spôsobom, ktorý nemá oporu v ústave, ako ani v ústavnom zákone.\nIII.\nVyjadrenie výboru a replika navrhovateľa\nIII.1. Vyjadrenie výboru:\n7. Výbor k návrhu uviedol, že v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového\nstavu, vecne správne a v lehote stanovenej v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona. S poukazom\nna rozhodnutia ústavného súdu (uznesenie č. k. IV. ÚS 69/2012-33 z 2. februára 2012 a uznesenie\nč. k. II. ÚS 284/2014-14 z 11. júna 2014, pozn.) výbor konštatoval, že ústavným zákonom\n2\n\nstanovená lehota na rozhodnutie je lehotou poriadkovou a s jej prekročením nie sú spojené žiadne\nprávne následky, hoci v danom prípade bola zachovaná. V dôsledku uvedených skutočností výbor\npovažuje tvrdenie navrhovateľa o tom, že môžu nastať zásadné rozdiely medzi tým, aká výška\npokuty bude uložená verejnému funkcionárovi v prípade, ktorý výbor stihol prejednať v roku 2020,\na tým, ktorý prejednal až v roku 2021 za zavádzajúce. Zároveň poukázal na skutočnosť,\nže navrhovateľ nepodal príslušné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov\nv lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie, t. j. do 15. júna 2020, ale podal\nho až 25. novembra 2020.\n8. Výbor považuje ustanovenie čl. 9 ods. 16 ústavného zákona v časti „... za predchádzajúci\nkalendárny rok za výkon verejnej funkcie...“ za problematické a nejednoznačné, v dôsledku čoho\nprerokoval spôsob uloženia pokuty na pracovnej komisii 30. novembra 2020 so záverom,\nku ktorému sa podľa výboru prikláňali členovia komisie, a teda, že rokom rozhodným pre určenie\npokuty je rok, ktorý predchádza tomu, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia. Výbor je toho názoru,\nže iný výklad (prezentovaný navrhovateľom) tejto časti ústavného zákona by bol neprijateľným\nextenzívnym vyplnením nedostatku právnej úpravy, v nadväznosti na čo poukázal na závery nálezu\nústavného súdu č. k. III. ÚS 312/2021-31 z 29. júna 2021, ktorého časť bodu 8 vo vyjadrení citoval\ntakto: «„Právne východisko... je výsledkom právneho posúdenia, ktoré nie je v súlade s ústavným\nzákonom, keďže ide o neprijateľné extenzívne vyplnenie nedostatku prechodného ustanovenia\nv novele ústavného zákona, ktoré by obsahovalo jasné stanovenie povinností...“ „Vyvodzovanie\nprávnej zodpovednosti spojenej s uložením sankcií nemôže byť výsledkom právneho posúdenia\nbez jasnej normatívnej opory, a to aj v rovine noriem ústavného práva.“»\nIII.2. Replika navrhovateľa:\n9. Navrhovateľ v replike zotrval na svojej argumentácii prednesenej v samotnom návrhu.\nNad jej rámec vyjadril nesúhlas s právnym názorom výboru, čo sa týka možnej analogickej\naplikácie nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 312/2021-31 z 29. júna 2021 na prerokúvaný prípad,\navšak súhlasí s nasledujúcim princípom, ktorý v ňom bol vyslovený: „Vyvodzovanie právnej\nzodpovednosti spojenej s uložením sankcií nemôže byť výsledkom právneho posúdenia bez jasnej\nnormatívnej opory, a to aj v rovine noriem ústavného práva.“ Práve výbor bol podľa navrhovateľa\nten, kto v súvislosti s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona pristúpil k jeho extenzívnemu výkladu,\nktorý je prejavom svojvôle. Rovnako uvádza, že v prípade pochybností by nejasnosť právnej úpravy\nmala zaťažovať štát, a nie jednotlivca.\n10. Z napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi nie je zrejmé, akými úvahami sa výbor riadil\npri interpretácii a aplikácii čl. 9 ods. 16 ústavného zákona, keď až z jeho vyjadrenia k návrhu\nsa dozvedel, že predmetné ustanovenie výbor považuje za problematické. V nadväznosti na uvedené\nje toho názoru, že výbor konal v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 a čl. 152 ústavy.\n11. Vo vzťahu k argumentácii o zachovaní tzv. poriadkovej lehoty pre rozhodnutie vo veci\nnavrhovateľ uviedol, že jej dodržanie ani nenamietal.\n\n3\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n12. Podstata námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že výška uloženej pokuty bola určená\nnesprávne, keďže pri jej výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky príjmu navrhovateľa za výkon\nverejnej funkcie za kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom došlo k porušeniu zákonnej\npovinnosti, a nie za rok predchádzajúci tomu, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia.\n13. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky\npokuty uloženej verejnému funkcionárovi (PLz. ÚS 1/2016).\n14. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor stanovil navrhovateľovi pokutu podľa čl. 9\nods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona. Pri aplikácii čl. 9 ods. 16 ústavného\nzákona v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mesačným platom verejného funkcionára\nsa rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon\nverejnej funkcie, ktorým výbor rozumie rok 2020, t. j. rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo\nk vydaniu rozhodnutia, a teda aj k určeniu pokuty. Z listu ministra životného prostredia Slovenskej\nrepubliky považoval výbor za preukázaný ročný príjem navrhovateľa ako verejného funkcionára\nza rok 2020, z ktorého jednu dvanástinu (a teda pokutu, pozn.) určil vo výške 2 486,11 eur.\nNavrhovateľ naopak tvrdí, že mesačným platom verejného funkcionára sa rozumie jedna dvanástina\nz jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, ktorým je rok\n2019, t. j. rok predchádzajúci tomu, v ktorom došlo k porušeniu zákonnej povinnosti. Spornou\nje v danom prípade správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, a to konkrétne\nspôsob jej výpočtu.\n15. Ústavný súd považuje na tomto mieste za nevyhnutné poukázať na znenie dotknutých\nustanovení ústavného zákona. Pokuta bola navrhovateľovi uložená podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)\nústavného zákona, a teda v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide\no porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote ustanovenej v čl. 7\nústavného zákona. V súlade s týmto článkom (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pozn.) je verejný\nfunkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu\ndo 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny\nrok. Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona sa na jeho účely mesačným platom verejného\nfunkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok\nza výkon verejnej funkcie a v prípade uloženia pokuty v zmysle odseku 15 sa mesačným platom\nverejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci\nkalendárny rok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu orgánov\nverejnej moci a orgánov právnických osôb.\n16. Zo znenia predmetných ustanovení ústavného zákona je zrejmé, že tento zákon explicitne\nnevymedzuje, či sa tzv. „predchádzajúcim kalendárnym rokom za výkon verejnej funkcie“ rozumie\nrok predchádzajúci tomu, v ktorom dochádza k vydaniu napadnutého rozhodnutia, alebo rok\npredchádzajúci samotnému porušeniu ústavným zákonom stanovenej povinnosti. Pokiaľ teda\nnormatívny text právnej normy nie je dostatočne zrejmý, výklad a aplikácia právnej normy má\nzodpovedať požiadavke právnej istoty (ako imanentnej súčasti princípu právneho štátu ‒ čl. 1 ods.\n\n4\n\n1 ústavy) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré ňou majú byť\nregulované.\n17. Ústavný súd už v súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny\nmechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení\nvzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne\nzneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (m. m.\nIV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014). Podľa ústavného súdu má ústavný zákon\no ochrane verejného záujmu ako celok celkom nepochybne verejnoprávny charakter, čo zásadným\nspôsobom predurčuje uplatňovanie jeho zodpovednostného (sankčného) mechanizmu. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v konaní vedenom pod sp. zn.\nII. ÚS 185/2014, podľa ktorého nesplnenie či porušenie povinnosti alebo obmedzení ustanovených\nústavným zákonom o ochrane verejného záujmu síce nie je trestným činom, ale je iným\nverejnoprávnym deliktom, resp. deliktom sui generis, a preto je aj vzhľadom na z neho vyplývajúce\nobligatórne ukladanie sankcií (alebo iných povinností) za porušenie ním ustanovených konkrétnych\npovinností alebo obmedzení nevyhnutné pri rozhodovaní podľa tohto ústavného zákona\nzohľadňovať (v širšom kontexte) princípy vzťahujúce sa na správne trestanie.\n18. Navrhovateľ poukazuje (okrem iného, pozn.) na zásadu rýchlosti a rozpor postupu výboru\ns doktrínou legitímnych očakávaní. Judikatúra ústavného súdu definuje legitímne očakávania\nako užšiu kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti, resp. predvídateľnosti\nsprávania sa orgánov verejnej moci (m. m. PL. ÚS 16/06).\n19. Vo vzťahu k prejednávanej veci je možné uviesť, že pokiaľ by výbor rozhodoval v roku 2020,\nkedy začal konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, podľa\npostupu prijatého jeho pracovnou komisiou by o výške pokuty rozhodoval podľa mesačného platu\nverejného funkcionára za výkon verejnej funkcie za rok 2019. Nakoľko vo veci rozhodoval\naž v roku 2021, vychádzal z mesačného platu verejného funkcionára za výkon verejnej funkcie za\nrok 2020. V predmetnom je teda nutné prisvedčiť námietke navrhovateľa, že výška pokuty\nv okolnostiach prejednávanej veci závisela aj od rýchlosti konania výboru, pričom navrhovateľ\nv danom nemohol s istotou očakávať výšku stanovenej pokuty.\n20. Na podporu uvedeného záveru ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že pre ukladanie sankcií\npodľa ústavného zákona absentuje stanovenie premlčacej doby, tak ako to je u iných\nverejnoprávnych deliktov (pozri prvú vetu § 20 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo § 87 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov). Nesúhlas so zavedením objektívnej a subjektívnej lehoty\npre rozhodnutie príslušného orgánu o strate mandátu, funkcie alebo uložení pokuty podľa ústavného\nzákona bol vyslovený pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, ktorým sa menil a dopĺňal ústavný\nzákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\n(III. volebné obdobie, parlamentná tlač č. 1282), pričom z príslušnej dôvodovej správy vyplynulo,\nže účelom ustanovenia týchto lehôt malo byť zamedzenie „bezbrehého“ uplatňovania sankčnej\nzodpovednosti. Záver vyvoditeľný z takéhoto rozhodnutia tak nepriamo zodpovedá právnemu\n\n5\n\nzáveru ústavného súdu o kontinuálnom uplatňovaní sankčného postihu podľa ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu závislom aj na rýchlosti konania. Predmetný právny názor vyslovil\nústavný súd už vo svojom náleze č. k. II. ÚS 789/2016-60 z 2. marca 2017 (č. 50/2017 ZNaU)\na je možné ho podľa názoru ústavného súdu analogicky uplatniť aj v danom prípade. To znamená,\nže nie je možné ignorovať námietku navrhovateľa, ktorý poukazuje na právnu neistotu, čo sa týka\nvýšky stanovovania pokuty, pokiaľ táto závisí najmä od rýchlosti začatia konania výboru podľa\nčl. 9 a jeho následného rozhodnutia v zákonom stanovenej tzv. poriadkovej lehote. Na uvedených\nskutočnostiach nič nemení ani fakt, že vo veci bola táto lehota podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona\ndodržaná.\n21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru týkajúcu sa uplatňovania zásady\nprednosti ústavne konformného výkladu. Túto zásadu uplatnil ústavný súd najprv v konaní o súlade\nprávnych predpisov, keď vyslovil právny názor: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma\nspôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi podľa\nčl. 11 Ústavy SR a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej\nprávnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy Ústavou SR určenú povinnosť uplatňovať právnu\nnormu v súlade s Ústavou SR“ (PL. ÚS 15/98). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva\ntiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú\ndo úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí\nplnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo\nprávnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach\nvykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07).\n22. Pokiaľ výbor argumentuje skutočnosťou, že na predmetný prípad je možné aplikovať právne\nzávery, ktoré ústavný súd vyslovil v náleze č. k. III. ÚS 312/2021-31 z 29. júna 2021, ústavný súd\nuvádza, že jeho argumentácia vyslovená v uvedenom rozhodnutí sa opierala o inú skutkovú\npodstatu, a teda o prípad novely ústavného zákona, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2020 rozšírila\njeho pôsobnosť. Ústavný súd sa tu zaoberal aplikačnými komplikáciami súvisiacimi s účinnosťou\nnovely s rezultátom, že sankcia uložená navrhovateľovi výborom v danom prípade (sp. zn.\nIII. ÚS 312/2021, pozn.) bola výsledkom konštrukcie povinnosti navrhovateľa, ktorá z novely\nústavného zákona bez pochybností nevyplývala. Aplikujúc závery vyslovené ústavným súdom\nvo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 312/2021 na aktuálne prejednávaný prípad, výbor konštatoval,\nže ak by sa ústavný súd stotožnil s názorom navrhovateľa o správnom spôsobe výpočtu pokuty,\nišlo by o neprijateľné extenzívne vyplnenie nedostatku právnej úpravy. Ústavný súd upriamuje\npozornosť na to, že v okolnostiach prejednávaného prípadu na rozdiel od veci vedenej pod sp. zn.\nIII. ÚS 312/2021 prichádzajú do úvahy rôzne výklady normatívneho textu právnej normy, pričom\noba z nich by bolo možné v istom zmysle hodnotiť ako extenzívne.\n23. Ústavný súd sumarizuje, že pri rozhodovaní podľa tohto ústavného zákona je potrebné\nzohľadňovať (v širšom kontexte) princípy vzťahujúce sa na správne trestanie, pod ktoré je možné\nsubsumovať aj namietanú rýchlosť konania. Keďže bola týmto nálezom vyslovená závislosť\nrozhodovania výboru práve aj od jeho rýchlosti, a keďže dotknutý čl. 9 ods. 16 ústavného zákona\nneobsahuje explicitnú úpravu, ktorá by dávala jednoznačnú odpoveď na spôsob výpočtu výšky\npokuty, za plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv ústavný súd považuje\nv okolnostiach prejednávanej veci takú, ktorú mu predostrel práve navrhovateľ. V kontexte\n6\n\nuvedených skutočností ústavný súd poukazuje aj na svoje rozhodnutie v konaní vedenom\npod sp. zn. III. ÚS 53/2015 (v nadväznosti na sp. zn. III. ÚS 51/2015), ktorým zrušil rozhodnutie\nvýboru z roku 2014, v ktorom bola verejnému funkcionárovi uložená pokuta (za porušenie\npovinnosti v rokoch 2012 a 2013) vychádzajúca z jeho príjmu v roku 2013, čo ústavný súd posúdil\nako rozpor s čl. 9 ods. 16 (v tom čase čl. 9 ods. 15 ústavného zákona, pozn.), pričom konštatoval,\nže použiť príjem navrhovateľa za rok 2013 na výpočet pokuty by bolo možné iba v prípade,\nak by sa sankcia ukladala za rok 2014, čo v tomto prípade nenastalo. Predmetné rozhodnutie\nbolo zrušené za konštatovania prednosti ústavne konformného výkladu pri aplikácii a interpretácii\nustanovenia čl. 9 ods. 16 ústavného zákona (v tom čase čl. 9 ods. 15 ústavného zákona, pozn.)\na s poukazom na nižšie uvedený metodický postup, ktorý výbor použil pri výpočte pokút v už skôr\nrozhodnutých veciach: keď bolo rozhodnutie výboru vydané v roku 2014, z dôvodu porušenia\nzákonnej povinnosti v roku 2012, pri určení výšky pokuty výbor vychádzal z priemernej mzdy\nv hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2011; keď bolo rozhodnutie výboru vydané v roku\n2014, z dôvodu porušenia zákonnej povinnosti v roku 2013, pri určení výšky pokuty vychádzal\nz výšky príjmov navrhovateľa za predchádzajúci rok, ktorým bol rok 2012.\n24. Vo vzťahu k argumentácii výboru o zachovaní tzv. poriadkovej lehoty pre rozhodnutie vo veci\nje potrebné konštatovať, že navrhovateľ jej nedodržanie ani nenamietal. Pokiaľ ide o tvrdenie\nvýboru o pracovnej skupine, o ktorej závery oprel svoje rozhodnutie o spôsobe stanovenia výšky\npokuty, je potrebné uviesť, že v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996\nZ. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení účinnom do 31. decembra\n2020 si výbor môže zriadiť komisiu na konzultovanie otázok a na prípravu stanovísk k veciam,\nktoré patria do jeho pôsobnosti, z čoho je zrejmé, že komisia nie je obligatórne zriaďovaný orgán,\nktorého výsledky rokovania by mali mať pre výbor zákonnú záväznosť a ústavný súd by na ne mal\nvo väčšej miere prihliadať.\n25. Pre doplnenie referenčných súvislostí prejednávanej veci ústavný súd uvádza, že v priebehu\nroka 2021 už rozhodoval o návrhoch, v ktorých navrhovatelia namietali (okrem iného, pozn.) výšku\npokuty určenej výborom podľa rovnakých zásad ako v tomto prípade. V uvedených konaniach\nale ústavný súd nepristúpil k zrušeniu rozhodnutí a k vráteniu vecí výboru na ďalšie konanie\n(III. ÚS 274/2021, I. ÚS 332/2021, II. ÚS 404/2021), keďže sa navrhovatelia obmedzili\nlen na namietanie primeranosti, resp. neprimeranosti výšky uloženej pokuty, prípadne bližšiu\nústavnoprávne relevantnú argumentáciu neuviedli vôbec. V prejednávanej veci však bol rozsah\nprieskumu ústavného súdu vo vzťahu k výborom uloženej pokute zo strany navrhovateľa zreteľne\nartikulovaný v podobe námietky nesprávne určeného rozhodného obdobia, z ktorého sa pokuta\nvypočítava. In concreto navrhovateľ rozhodnutiu v tomto prípade vyčítal, že pri výpočte pokuty\nbolo potrebné vychádzať z výšky príjmu navrhovateľa za výkon verejnej funkcie za kalendárny rok,\nktorý predchádza roku, v ktorom došlo k porušeniu zákonnej povinnosti, a nie za rok\npredchádzajúci tomu, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia. Keďže je však ústavný súd v zmysle\n§ 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) viazaný\nrozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, takto vymedzený problém pri určení výšky pokuty\nverejnému funkcionárovi nebol oprávnený preskúmať, keďže by tým zreteľne prekračoval rozsah\nsamotných návrhov v dotknutých prípadoch (napr. III. ÚS 274/2021, I. ÚS 332/2021,\nII. ÚS 404/2021).\n\n7\n\n26. Ústavný súd uzatvára, že hoci sa navrhovateľ nevyjadril k výzve výboru na vyjadrenie\nsa k začatiu konania podľa čl. 9 ústavného zákona, je nutné konštatovať, že pokiaľ ide o námietky\nrozporujúce výšku uloženej pokuty, tieto je možné vzhľadom na špecifický charakter predmetného\nkonania uplatniť aj priamo v samotnom návrhu.\n27. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti nie je napadnuté rozhodnutie v súlade s ústavným\nzákonom a ako také bolo podľa § 239 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde zrušené s tým, že vec\nsa vracia výboru na ďalšie konanie, v ktorom bude výbor podľa § 239 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v obsahu tohto nálezu.\nV.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd priznal navrhovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu\ntrov konania v celkovej sume 691,34 eur.\n29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu\na z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021\nje 181,17 eur a hodnota režijného paušálu je 10,87 eur. Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu\ntrov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie návrhu ústavnému súdu, replika navrhovateľa), čo spolu s 20 % DPH, ktorej platiteľom\nje právny zástupca navrhovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje celkom sumu 691,34 eur.\n30. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je výbor povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nnavrhovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku)\noznačeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2021\nRastislav Kaššák\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta", "pokuta-uloženie", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "verejná funkcia", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:087b0edc-6956-4c9c-b542-c44ef4127286", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.404.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.404.2021.1"}, {"guid": "ussr:4d572fb0-eb3f-442d-a271-bcc620c47495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.332.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.332.2021.1"}, {"guid": "ussr:eae65e0e-076b-4fc2-b0c6-00aa02aaf574", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.312.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 312/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 312/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.312.2021.2"}, {"guid": "ussr:7b365aec-7931-4fa9-a412-dc42cf156775", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.274.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.274.2021.2"}, {"guid": "ussr:9a7780dd-c76a-4b04-815b-6ca3fc95bd40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 789/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1"}, {"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:e27244cd-0a00-4bbd-8112-5937783b434c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.53.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2015 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.53.2015.1"}, {"guid": "ussr:2c1955b8-1729-4cab-ac05-1676692edbd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2015 z 10. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c1955b8-1729-4cab-ac05-1676692edbd3"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:204dd2c0-1c6d-4a2e-9662-c63b009cd923", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2014 z 11. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:204dd2c0-1c6d-4a2e-9662-c63b009cd923"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:080f0955-8ecd-4032-8a03-0c3a9d2dab0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.728.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 728/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 728/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.728.2025.1"}, {"guid": "ussr:ce7631fc-abd3-4aff-9dee-dc8ac2776190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 301/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb72fc67-91a3-4488-a46a-98ee6a804390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.456.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 456/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 456/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.456.2024.2"}, {"guid": "ussr:a9cb554c-479d-41b3-8d75-80737599f89c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.174.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 174/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.174.2024.2"}, {"guid": "ussr:d595b6ef-39bd-4243-af69-2cbf0447d2ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.473.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 473/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 473/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.473.2023.2"}, {"guid": "ussr:659824b0-0d30-4444-8c33-1f9b40a93ed8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1"}, {"guid": "ussr:c532a731-1e67-459f-b022-a55e7846d0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2"}, {"guid": "ussr:387443d7-7a21-4352-8147-c4beaf73e7ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.373.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 373/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.373.2021.2"}, {"guid": "ussr:b93365c5-4b12-42e3-a392-29119abfb18b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.356.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 356/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.356.2021.2"}, {"guid": "0a2e232d-c69c-45f2-b38a-e1b46ea157f5:7b3a5332-22cb-4f2f-b9e7-5570133bf816", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106222.1", "spisova_znacka": "5S/46/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/46/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106222.1"}, {"guid": "e430a634-4529-426d-939e-066a41afc6b6:e8c2d6f4-5277-476d-888c-55f8aa8307bd", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122376431.5", "spisova_znacka": "74Ek/2037/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2037/2022 z 24. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122376431.5"}]}