{"guid": "ussr:9285ee23-d0b1-4d39-87d8-57a6f1ae54fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.167.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 167/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/2021 z 31. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. II. ÚS 167/2021, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.167.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9285ee23-d0b1-4d39-87d8-57a6f1ae54fd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.167.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.167.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.167.2021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 167/2021-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o spoločnej ústavnej sťažnosti sťažovateliek\n,\n,\n,a\n,\n,\n, zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Ondrej Urban MBA, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 3 Obdo 41/2019 z 29. apríla 2020 takto\nrozhodol:\n1. Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 3 Obdo 41/2019 z 29. apríla 2020 n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. septembra 2020 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37\nods. 3 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia.\nSťažovateľky navrhujú napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nZároveň navrhujú odložiť aj vykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. Návrh\nodôvodňujú hrozbou ťažkej ujmy spočívajúcou „v značne negatívnom dopade na právnu\na ekonomickú situáciu sťažovateľov“.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a rozhodnutí vo veci konajúcich súdov vyplýva nasledujúci stav\nveci. Sťažovateľky mali procesné postavenie žalobcov v konaní o určenie vlastníckeho práva\nk akciám znejúcim na meno spoločnosti\nSvoju žalobu odôvodnili tým, že sú členmi\nžalovaného v 1. rade, ktorý zmluvne previedol vlastnícke právo svojich akcií na žalovaného\nv 2. rade. Žalovaný v 1. rade je dobrovoľným neziskovým združením združujúcich podnikateľov\na firiem, ktorých predmetom činnosti je dovoz audiovizuálnej techniky. Okresný súd Bratislava III\no žalobe sťažovateliek rozhodol rozsudkom č. k. 25 Cb 241/2014 zo 14. novembra 2016\n(ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým žalobu zamietol z dôvodu nedostatku\nnaliehavého záujmu na požadovanom určení. Konštatoval, že sťažovateľky neboli účastníkmi\nzmluvy o prevode akcií. „Členstvo žalobcov v žalovanom 1 však nie je prevoditeľné\na nie je s ním spojený nárok na podiel zo zisku. Argumentácia žalobcov je založená výhradne\nna hodnote finančného majetku intervenienta. Vznik práva žalobcov na vyplatenie podielu\nna likvidačnom zostatku je podmienený likvidáciou spoločnosti žalovaného 1, čo by však znamenalo\naj zánik sprostredkovanej účasti žalobcov na\n. Práve táto sprostredkovaná účasť\nv\nprostredníctvom ktorej je vo vzťahu k členom žalovaného 1 zabezpečované kolektívne\nplnenie ich povinností ako výrobcov a distribútorov elektro odpadu je primárnym a jediným\nmateriálnym dôvodom členstva týchto osôb v žalovanom 1 a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu\nby mohli mať záujem na likvidácii žalovaného 1, keďže likvidácia žalovaného 1 je jediný\nprostriedok, ktorým sa môžu žalobcovia na hodnote akcií intervenienta podieľať. Žalobcovia\nvšak nie sú objektívne schopní likvidáciu žalovaného 1 vyvolať, keďže nedisponujú\nako 2 z celkového počtu 13 členov asociácie potrebným počtom hlasov na valnom zhromaždení\nžalovaného 1. Vzhľadom na skutočnosť, že na valnom zhromaždení v roku 2014 väčšina členov\nžalovaného 1 a to vrátane žalobcu 2 prevod dotknutých akcií zo žalovaného 1 na žalovaného\n2 za ich nominálnu hodnotu schválila je zrejmé, že členovia asociácie nemajú vôľu speňažiť\ndotknuté akcie prostredníctvom likvidácie žalovaného 1. Ani v prípade prípadnej likvidácie\nby dotknuté akcie nemohli byť prevedené inej osobe ako výrobcovi vyhradených výrobkov\na preto aj prípadnými záujemcami o dotknuté akcie by zo zákona mohli byť len výrobcovia\nvyhradených výrobkov, ktorí nie sú členmi asociácie, ale o takéto členstvo záujem majú a v takomto\nprípade by členstvo mohli nadobudnúť zaplatením členských poplatkov a nemuseli by pristúpiť\nk odkúpeniu dotknutých akcií. Žalobcovia by teda aj v prípade likvidácie žalovaného 1 nadobudli\nsíce podiel na likvidačnom zostatku, ale tento nie je možné efektívne speňažiť predajom tretej osobe\nza vyššiu ako nominálnu hodnotu, čiže akcionár\nsa nemá zákonným spôsobom ako dostať\nk majetku spoločnosti.“ (bod 17 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie).\n3. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4 Cob 84/2017 z 26. apríla 2018\n(ďalej len rozsudok odvolacieho súdu“) v odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,\nkeď sa po skutkovej aj právnej stránke s odvolaním napadnutým rozsudkom stotožnil.\nV odôvodnení na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v relevantnej časti\nodôvodnenia uviedol, že „účasť v žalovanom v 1. rade nie je prevoditeľná a nemá reálnu trhovú\nhodnotu. Členom žalovaného v 1. rade, ako záujmového združenia právnických osôb,\nsa môže fakticky stať každá právnická osoba, ktorá prijme za svoje ciele a poslanie asociácie.\nV tomto smere je úplne irelevantné, aký majetok žalovaný v 1. rade vlastní (a teda či vlastní\naj dotknuté akcie alebo nie). Cieľom členstva v žalovanom v 1. rade nie je vlastníctvo, ani správa\nakýkoľvek aktív a za takýmto cieľom žiadny z členov do žalovaného v 1. rade nevstupoval. Členmi\n\n2\n\nžalovaného v 1. rade sú osoby, ktoré sú ako výrobcovia alebo dovozcovia povinnými osobami podľa\nzákona o odpadoch, plnenie ich povinností zabezpečuje intervenient ako organizácia zodpovednosti\nvýrobcov. Na plnenie úloh, pre ktoré sa jednotliví členovia (vrátane žalobcov) v žalovanom\nv 1. rade združili, nemá vlastníctvo dotknutých akcií žiadny vplyv...“ (bod 9 odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). K argumentácii sťažovateliek o vplyve napadnutých prevodov akcií\nna ich podiel\nna\nlikvidačnom\nzostatku\nžalovaného\nv\nprvom\nrade\nuviedol,\nže «na to, aby sa žalobcovia mohli podieľať na likvidačnom zostatku žalovaného v 1. rade,\nnedisponujú potrebným počtom hlasov (2/13) na valnom zhromaždení žalovaného v 1. rade\na nemôžu vyvolať jeho likvidáciu. Členovia žalovaného v 1. rade (vrátane žalobcu v 2. rade)\nna valnom zhromaždení v roku 2014 prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade\nza ich nominálnu hodnotu schválili, z čoho je zrejmé, že členovia žalovaného v 1. rade na žiadnom\n„speňažovaní“ svojej účasti na žalovanom v 1. rade záujem nemajú. Vôľa členov žalovaného\nv 1. rade speňažiť dotknuté akcie prostredníctvom likvidácie žalovaného v 1. rade je nepodložená\na ničím preukázaná. Na druhej strane, ak by súd priznal žalobcom naliehavý právny záujem na nimi\npožadovanom určení na prevode dotknutých akcií, tento by označil za neplatný a tým poprel\nskutočnú vôľu členov žalovaného v 1. rade, žalovaným nič nebráni (prostredníctvom štatutárneho\norgánu žalovaného v 1. rade) opätovne zrealizovať prevod dotknutých akcií na žalovaného\nv 2. rade. Vzhľadom na vôľu vyjadrenú aj prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení\nv roku 2014 takýto vývoj možno očakávať. Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že predmetná\nžaloba neslúži potrebám praktického života, nie je účelná a nevytvára pevný právny základ\npre právny vzťah sporových strán, následne čoho nie je procesne prípustná.» (bod 10 odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu).\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľky podali dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v ktorom namietali, že rozsudok odvolacieho\nsúdu je arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Zároveň uplatnili\naj dôvod prípustnosti svojho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, teda záviselo od otázky,\nktorá ešte v praxi dovolacieho súdu vyriešená nebola. Najvyšší súd, pokiaľ ide o dôvod zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP, dospel k záveru, že „odôvodnenie odvolacieho súdu je zjavne dostatočne\nodôvodnené a nevykazuje žiadne znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti“ (bod 26 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu). K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP v podstatnom uviedol, že v konaní nebolo sporným, že sťažovateľky\nsú členovia žalovaného v 1. rade, ktorý je dobrovoľným neziskovým združením,\nktorého predmetom činnosti nie je podnikanie na účel zisku, sporná nebola takisto ani skutočnosť,\nže členstvo sťažovateliek nie je prevoditeľné a nie je s týmto členstvom spojený ani nárok na podiel\nna zisku. Spornou ostala otázka, či sťažovateľky preukázali naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení neplatnosti prevodu akcií, teda čo by im požadované určenie na právnej\nistote vo vzťahu medzi stranami prinieslo a akým spôsobom by sa ich právne postavenie\ns definitívnou platnosťou menilo. Najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol, že faktom\nje, že rozhodnutie v prospech sťažovateliek nemôže zabrániť žiadnemu konaniu žalovaného\nv 1. rade, teda ani prevodu jeho akcií na žalovaného v 2. rade. Nestotožnil sa s názorom\nsťažovateliek, že v prípade neurčenia požadovanej skutočnosti by sa mohlo ich postavenie stať\nneistým. Preto dospel k záveru, že sťažovateľky naliehavý právny záujem nepreukázali. Na základe\nuvedeného najvyšší súd uzavrel, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, založené\n\n3\n\nna správnych právnych záveroch. Preto dovolanie ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol\n(bod 30 až 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu).\nII.\nArgumentácia sťažovateliek\n5. Sťažovateľky v predloženej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu\nv princípe zopakovali argumentáciu predostretú v konaní pred všeobecnými súdmi, pričom závery\nnajvyššieho súdu aj naďalej považujú za svojvoľné, arbitrárne a ústavne nonkonformné, porušujúce\nich označené práva. Podobne ako v konaní pred všeobecnými súdmi poukazujú na analógiu\ns právnym posúdením postavenia spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným\na jeho naliehavým právnym záujmom na určení vyjadrenom v záveroch rozsudku najvyššieho súdu\nč. k. 5 Cdo 191/2008 zo 14. októbra 2009, tvrdiac, že najvyšší súd sa určito, jasne, zrozumiteľne\na presvedčivo s touto analógiou nevysporiadal. Aj naďalej zotrvávajú na názore, že naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení bol, a teda najvyšší súd dospel k nesprávnemu záveru\no nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Porušenie svojho práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny vidia sťažovateľky\nv diskriminácii členov záujmového združenia nezriadených na účel podnikania oproti spoločníkom\nobchodných spoločností, u ktorých záujem na určení je daný, resp. bol akceptovaný v rozhodovacej\nčinnosti najvyššieho súdu, pričom od sťažovateliek najvyšší súd vyžadoval preukázanie vplyvu\nna postavenie sťažovateliek.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je posúdenie, či najvyšší súd akceptovateľným spôsobom odôvodnil\nsvoj napadnutý rozsudok, keď odmietol argumentáciu sťažovateliek týkajúcu sa arbitrárnosti\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, podľa názoru sťažovateliek zakladajúcu vadu zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP, a keď v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru o nepreukázaní\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako otázky podstatnej pre posúdenie veci.\n7. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že nezistil taký výklad zákonných predpisov\nrozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom\nna spravodlivé súdne konanie alebo s ich právom na rovnosť účastníkov v konaní.\n8. Sťažnostná argumentácia je len opakovaním argumentácie uplatnenej sťažovateľkami v priebehu\nkonania vo veci samej a v dovolacom konaní, na ktorú vo veci konajúce súdy a najvyšší súd\nposkytli relevantné odpovede. Ústavný súd považuje dôvody a právne závery vyjadrené\nv rozhodnutiach súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu za ústavne akceptovateľné, dostatočné\nodôvodnené a zodpovedajúce preukázanému skutkovému stavu veci. Rozhodne ich nemožno\nani podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, teda také,\nktoré by zakladali uplatnený dôvod prípustnosti dovolania sťažovateliek podľa § 420 písm. f) CSP.\nPreto pokiaľ ide o označený dôvod prípustnosti dovolania a posúdenie jeho existencie, je záver\nnajvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu primerane odôvodnený a ústavne akceptovateľný.\n9. Druhým uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania bola kľúčová právna otázka\nako predpoklad prípustnosti samotnej žaloby sťažovateliek, a to či je alebo bol preukázaný právny\n4\n\nzáujem na požadovanom určení neplatnosti prevodov vlastníckych práv k akciám žalovaného\nv 1. rade na žalovaného v 2. rade. Vychádzajúc z rozhodných skutočností, na ktoré poukazovali\nvo svojich rozhodnutiach vo veci konajúce súdy a rovnako aj najvyšší súd, je podľa názoru\nústavného súdu záver najvyššieho súdu o nepreukázaní naliehavého záujmu na požadovanom určení\nprimerane odôvodnený, a tým aj ústavne akceptovateľný. Hypotetická konštrukcia sťažovateliek\nje založená na neistých budúcich možných následkoch, preto ju nemožno považovať za relevantne\npreukazujúcu právny záujem na požadovanom určení. Je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľky\nnepreukázali, v akom smere sa požadovaným určením zmení ich právne postavenie,\nteda v čom bude spočívať prípadná zmena ich právneho postavenia, a v čom sa ich právne\npostavenie zlepší alebo stane istejším najmä v kontexte toho, že nie je možné vylúčiť ani zabrániť\n(vzhľadom na menšinové postavenie sťažovateliek ako členov združenia) ďalším prevodom\nso súhlasom väčšiny členov žalovaného v 1. rade. Za špekulatívnu možno označiť aj argumentáciu,\nže v prípade rozdelenia likvidačného zostatku žalovaného v 1. rade by mali členovia hypoteticky\nväčší podiel na likvidačnom zostatku, keďže opomínajú povahu a zmysel svojej účasti v žalovanom\nv 1. rade. Pokiaľ ide o porušenie princípu rovnosti účastníkov v konaní odôvodnené diskrimináciou\nsťažovateliek oproti spoločníkom v obchodných spoločnostiach, ústavný súd konštatuje,\nže v uvedenom nevzhliadol možnosť diskriminácie ani porušenie čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže právny\nzáujem spoločníkov obchodnej spoločnosti vzhľadom na účel zriadenia je objektívne vyvoditeľný\nz povahy účasti, postavenia a práv spoločníka obchodnej spoločnosti, pokiaľ v posudzovanom\nprípade tento právny záujem nebolo možné objektívne vyvodiť ani z dôvodov uvádzaných\nsťažovateľkami.\n10. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a obsahom označených základných práv neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol\nreálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateliek v celom rozsahu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\n11. V dôsledku konštatovania zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa už ústavný súd\nostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.\n12. Ústavný súd napokon rozhodol aj o návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu tak, že mu nevyhovel. Dôvodom je v prvom rade samotné odmietnutie sťažnosti\nsťažovateliek v celom rozsahu v rámci jej predbežného prerokovania, ako aj skutočnosť,\nže aj v prípade vyhovenia návrhu by odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu nemalo vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu,\nčím by sa nedosiahol zamýšľaný cieľ sledovaný sťažovateľkami.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. marca 2021\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "akcia, akcionár", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "žaloba-určovacia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Obdo/41/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "886f9780-6e49-4160-b3e2-f00a6b635ce5:277c1dc1-a452-41db-94a4-5e00f1c665a5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314227496.2", "spisova_znacka": "4Cob/84/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/84/2017 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314227496.2"}, {"guid": "4e1fb5db-cffb-459a-8107-54e12a69d3ae:571d1562-51db-464a-b67a-e9dc53b769ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/241/2014", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/241/2014 z 14. 11. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2016-11-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e1fb5db-cffb-459a-8107-54e12a69d3ae:571d1562-51db-464a-b67a-e9dc53b769ed"}], "citovane_v": []}