{"guid": "ussr:fa83cac3-582c-4de7-9267-b6c864c5e227", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2020 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 577/2020, ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa83cac3-582c-4de7-9267-b6c864c5e227", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 577/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti\n, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká\ncesta 2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 217/2012\na základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3\nListiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Cdo 139/2018-184\nz 29. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 217/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“)\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3\nlistiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný\nopravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nč. k. 1 Cdo 139/2018-184 z 29. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nÚstavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 14. septembra 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou\nnapadnutého konania na strane navrhovateľa vedeného pred okresným súdom na základe\nnávrhu podaného 12. júna 2012, ktorým sa domáhala zaplatenia náhrady škody vo forme\nnemajetkovej ujmy proti žalovanej Slovenskej republike. Nemajetková ujma jej mala\nvzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu v inom konaní\nvedenom pod sp. zn. 42 Rob 2/04 a pod sp. zn. 23 Cb 69/06. Konanie bolo pôvodne vedené\npod sp. zn. 12 C 53/2012, pričom spis bol postúpený Okresnému súdu Bratislava I.\nZ dôvodu sporu o príslušnosť rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) tak, že miestne príslušný je okresný súd. Následne okresný súd vec viedol\npod sp. zn. 12 C 217/2012. O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd rozsudkom\n\n2\n\n22. novembra 2013 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“), ktorým návrh zamietol\na žalovanej strane nepriznal náhradu trov konania.\nOdvolaniu sťažovateľky podanému proti rozsudku okresného súdu nebolo vyhovené\na krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 Co 133/2014 z 15. februára 2017 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal žalovanej strane náhradu trov\nodvolacieho konania.\nDovolanie sťažovateľky podané proti rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu podľa § 447 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní. Krajský súd potvrdzujúcim rozsudkom\npriznal žalovanej strane nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o sume\nnáhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd. Okresný súd však ku dňu podania\nústavnej sťažnosti o sume trov odvolacieho konania nerozhodol, a teda napadnuté konanie\nnie je ako celok právoplatne skončené, a tým trvá aj stav právnej neistoty sťažovateľky.\nSťažovateľka, odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“), zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej označených práv,\nkeďže okresný súd za viac ako 3 roky nerozhodol o trovách odvolacieho konania.\nPodľa sťažovateľky tak napadnuté konanie celkovo trvá „extrémne dlho viac ako 9 rokov\na 4 mesiace...“.\n4. V súvislosti s namietaným porušením označených práv najvyšším súdom\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že postupom krajského súdu\nv odvolacom konaní jej bola odňatá možnosť riadne konať, keďže napriek tomu,\nže v odvolaní proti rozsudku okresného súdu oznámila na účely komunikácie svoju\nemailovú adresu na doručovanie písomností, krajský súd ju v primeranej lehote 5 dní\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku v jej právnej veci elektronickými\nprostriedkami neupovedomil. S touto skutočnosťou sa najvyšší súd riadne a ústavne\n\n3\n\nkonformne nevysporiadal. Najvyšší súd nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného\nsporového poriadku napriek tomu, že odvolanie sťažovateľky bolo podané ešte za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku, a teda sťažovateľke nevyplývala žiadna povinnosť\npožiadať krajský súd, aby ju o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku upovedomil aj\nelektronickými prostriedkami. Na podporu svojej námietky poukázala sťažovateľka\nna uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 26/2017 z 31. mája 2018 v identickej veci.\nPodľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu arbitrárne a nepresvedčivo\nodôvodnené.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\nv jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 3 a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu, označené rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zrušil a vrátil vec sťažovateľky najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie a priznal tiež sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €.\n6. Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal o vyjadrenie k ústavnej\nsťažnosti okresný súd. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu\nprípisom sp. zn. 2 Spr. 465/2020 z 30. októbra 2020 a zaslal vyjadrenie zákonnej sudkyne\nvo veci, ktorá v podstatnom uviedla:\n„Súd prvej inštancie uvádza, že s rozhodnutím o výške náhrady trov konania podľa\n§ 262 ods. 2 CSP v spojení s 396 ods. 1 CSP nebol v omeškaní ta,. ako to tvrdí sťažovateľ,\nnakoľko Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozhodol v II. výroku rozsudku\nč. k. 2Co/133/2014-l55 zo dňa 15.02.2017 tak, že žalovanému (SR-MS SR) priznal náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nJe nepochybne evidentné, že ústavná sťažnosť žalobcu je zmätočná, nakoľko odvolací\nsúd ako súd druhej inštancie priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\n4\n\nžalovanému, t. j. SR- MS SR a nie žalobcovi (sťažovateľovi!). Na doplnenie a objasnenie\nsúd prvej inštancie dodáva, že navyše v záujme zachovania princípu hospodárnosti\ncivilného sporového konania (čl. 17 CSP) VSÚ nebol ani povinný samostatným uznesením\nrozhodovať o výške náhrady trov odvolacieho konania, pretože žalovanému (MS SR) žiadne\ntrovy v konaní nevznikli a z obsahu spisového materiálu mu ani žiadne nevyplývajú.\nVydanie takéhoto nulitného a materiálne nevykonateľného rozhodnutia by teda nemalo\nprakticky žiadny význam.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n5\n\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n6\n\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\n16. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n18. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré bolo podľa jej názoru poznačené\nzbytočnými prieťahmi. Taktiež namieta porušenie svojich označených základných práv\nzaručených ústavou a listinou a práv zaručených dohovorom napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktoré je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\n\n7\n\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým konaním okresného súdu\n19. Sťažovateľka namieta, že konanie vedené všeobecnými súdmi trvá ako celok\nnie jej vinou extrémne dlho (viac ako 9 rokov a 4 mesiace), čo je z ústavnoprávneho\nhľadiska neprijateľné.\n20. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,\nktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Ústavný súd si pri výklade\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú\n\nodlišnosť\n\na\n\nich\n\nnamietané\n\nporušenie\n\nmožno\n\npreskúmavať\n\nspoločne\n\n(napr. IV. ÚS 90/2010, I. ÚS 190/2019, II. ÚS 27/2020).\n21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n22. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach pripomína, že čl. 6\nods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky fázy súdneho konania smerujúceho k urovnaniu sporu\no občianskom práve alebo záväzku skončili v primeranej lehote, a to vrátane fáz\nnasledujúcich po rozhodnutí v merite veci (napr. rozsudok ESĽP vo veci Hornsby v. Grécko\nz 19. 3. 1997, sťažnosť č. 18357/91).\n\n8\n\n23. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba\nkonania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť\nzbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania\nsťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá\nna ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08,\nIV. ÚS 362/09, I. ÚS 188/2019, II. ÚS 238/2020).\n24. Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v rámci\nsúdneho konania ako celku (na všetkých inštanciách), napriek tomu táto časť ústavnej\nsťažnosti smeruje iba proti postupu okresného súdu. Vychádzajúc z petitu ústavnej\nsťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, sťažovateľka teda namieta postup okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 217/2012 v podstate od začatia konania, pričom\nv odôvodnení ústavnej sťažnosti predostiera predovšetkým problém spojený s prieťahmi\nv súvislosti s rozhodovaním okresného súdu o sume trov odvolacieho konania.\n25. V danej veci ústavný súd považuje za preukázané, že v napadnutom konaní\nrozhodol okresný súd rozsudkom z 22. novembra 2013, teda v ústavne konformnej lehote,\nktorý v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 10. júla 2017.\nÚstavný súd preskúmal celé konanie okresného súdu, rešpektujúc judikatúru ESĽP,\npretože primeranosť lehoty sa musí vzťahovať aj na fázy konania nasledujúce\npo meritórnom rozhodnutí. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prebiehalo v tomto\nprípade ešte dovolacie konanie na základe sťažovateľkou podaného dovolania\nproti rozsudku krajského súdu. Dovolanie bolo najvyšším súdom odmietnuté napadnutým\nuznesením z 29. apríla 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2020, teda ešte\npred podaním ústavnej sťažnosti.\n\n9\n\n26. Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu zohľadnil skutočnosť,\nže napadnuté konanie na súde prvej inštancie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu (17. septembra 2020, pozn.) právoplatne skončené.\nPokiaľ ide o sumy trov odvolacieho konania, ktorých nárok bol priznaný žalovanej strane,\nktorou bola Slovenská republika, teda štát, okresný súd o nej nerozhodol, pretože, ako to aj\nz vyjadrenia okresného súdu (bod 6 uznesenia, pozn.) vyplýva, žalovanej strane žiadne\ntrovy v konaní nevznikli. Vzhľadom na to, že suma priznanej náhrady trov konania nemá\nvplyv na zmenu hmotnoprávneho postavenia sťažovateľky (s prihliadnutím aj na vedomosť\nsťažovateľky o tom, že žalovaná strana nie je v konaní zastúpená advokátom, ale\npovereným zamestnancom a je oslobodená od súdnych poplatkov, ktorá bola vopred\npotenciálne známa), nemožno uvažovať o zásahu do práv sťažovateľky.\n27. Ústavný súd uzatvára, že postup okresného súdu v napadnutom konaní možno\nhodnotiť ako efektívny, smerujúci k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a jej právna\nistota bola nastolená v čase pred podaním ústavnej sťažnosti. Nevydanie rozhodnutia\no priznanej sume trov odvolacieho konania žalovanej strane, ktorých suma, ak by aj\nrozhodnutie bolo vydané, bola v sume 0 €, nemá z hľadiska posudzovania zbytočných\nprieťahov ústavnoprávnu relevanciu.\n28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, listiny a práv\npodľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n29. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu odmietol sčasti ako neprípustné v súlade s § 447 písm. c) CSP po zistení,\nže v sťažovateľkinej\n\nveci\n\nnedošlo\n\nk porušeniu\n\npráva\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces,\n\nani k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu sťažovateľke, aby mohla\n\n10\n\nuskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia, a sčasti ako neprípustné podľa § 447\npísm. f) CSP.\n30. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, ktorou spochybňuje správnosť záveru\nnajvyššieho súdu o (ne)prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho súdu,\nnie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je v zásade\notázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 471/2017).\n31. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok ESĽP z 28. 10. 1998).\nOtázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak bolo toto posúdenie\nvykonané v súlade so zákonom (m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom\nnemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa\n(m. m. III. ÚS 804/2016, II. ÚS 465/2017, I. ÚS 156/2018, II. ÚS 153/2019).\n32. Najvyšší súd sa teda neodmietol zaoberať mimoriadnym opravným prostriedkom\nsťažovateľky, ale ako dovolací súd jej dovolanie riadne preskúmal so zreteľom na uplatnené\ndovolacie dôvody podľa § 420 písm. e) a f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP,\npričom dospel k záveru, že dovolanie z týchto dôvodov nie je prípustné. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu preto (na rozdiel od názoru sťažovateľky) nemožno považovať\nza svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva\nna spravodlivý súdny proces.\n\n11\n\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne\nzávery, ku ktorým dospel, a tie sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n33. Vo vzťahu k formulovanej námietke sťažovateľky o odňatí možnosti konať, ktorú\nopiera o tvrdenie nerešpektovania zákonných ustanovení § 219 ods. 3 CSP, pretože krajský\nsúd ju neupovedomil o verejnom vyhlásení rozsudku na ňou uvedenú mailovú adresu,\nústavný súd poukazuje na bod 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde najvyšší súd\nuviedol:\n«V súvislosti s dovolateľom namietaným nesprávnym procesným postupom\nodvolacieho súdu, ktorý mal spočívať v tom, že žalobcu v primeranej lehote neupovedomil\nelektronicky o mieste a čase konania verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré sa konalo\n15. februára 2017, hoci mu bola jeho elektronická adresa z obsahu spisu známa, dovolací\nsúd uvádza, že podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP „vo veciach, v ktorých súd rozhoduje\nrozsudkom bez nariadenia pojednávania, označí miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej\npäť dni pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“ Z obsahu spisu nevyplýva, že by\nžalobca, respektíve jeho právna zástupkyňa požiadala súd, aby jej oznámil miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Tvrdenie žalobcu, že jeho\nelektronická adresa bola súdu známa, ako aj to, že súd prvej inštancie predmetnú\nelektronickú adresu využíval na elektronickú komunikáciu a doručovanie písomnosti ešte\nneznamená, že odvolaciemu súdu vznikla zo zákona takáto povinnosť, vzhľadom na už\nspomenutú absenciu výslovnej požiadavky zo strany žalobcu, respektíve jeho právnej\nzástupkyne. Žiadosť žalobcu o oznámenie miesia a času verejného vyhlásenia rozsudku\nna elektronickú adresu\n\nmožno vyvodiť až z obsahu e - mailu doručeného\n\nodvolaciemu súdu 13. februára 2017, ktorej bolo obratom vyhovené 14. februára 2017.»\n34. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné na úvod pripomenúť, že ústavný súd\ndisponuje bohatou a konštantnou judikatúrou k otázke verejného vyhlasovania rozsudkov\nvšeobecných súdov a k otázke upovedomenia verejnosti a sporových strán o mieste a čase\n\n12\n\nverejného vyhlásenia rozsudku (I. ÚS 252/05, II. ÚS 169/2019, II. ÚS 152/2020,\nII. ÚS 162/2020).\n35. Vychádzajúc z citovanej konštantnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné\npredovšetkým uviesť, že sťažovateľka nenamieta, že by k verejnému vyhláseniu rozsudku\nkrajského súdu nedošlo. Nenamieta ani, že by verejnosť a strany konania neboli vôbec\ninformované o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu vhodnými\nprostriedkami (napr. na oznamovacej úradnej tabuli súdu, na jeho internetovej stránke), ale\nnamieta, že nebola upovedomená o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku krajského\nsúdu aj špecifickým spôsobom, teda v zmysle § 219 ods. 3 CSP aj elektronickými\nprostriedkami, a to v primeranom čase.\n36. Pre naplnenie dikcie princípov spravodlivého konania podľa čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 142 ods. 3 ústavy musí byť nepochybné, že došlo k verejnému vyhláseniu\nrozsudku a že o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bola verejnosť a aj strany\nsporu riadne upovedomené. Riadnym upovedomením je preukázanie, že do dispozičnej\nsféry, vedomia verejnosti a strán sporu sa dostalo oznámenie súdu o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku, a to prinajmenšom spôsobom zákonným, na takéto oznámenie\nobvyklým a legitímne očakávaným. Naplneniu týchto predpokladov pre ústavne súladný\npostup súdov pri verejnom vyhlasovaní rozsudkov konvenuje napríklad oznámenie o mieste\na čase verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu a verejnosti jeho zverejnením\nna úradnej tabuli súdu či internetovej stránke súdu.\n37. Pokiaľ strana sporu bola o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku\noboznámená zverejnením oznámenia na oznamovacej/úradnej tabuli súdu či jeho\ninternetovej stránke, avšak nie aj prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to napriek\ntomu, že strana sporu o to požiadala, ide o zjavne nezákonný postup súdu a dochádza tým\nk odňatiu možnosti strany sporu konať pred súdom a naplneniu prípustnosti dovolania\nz tohto dôvodu. Takýto nezákonný postup súdu (síce zakladajúci prípustnosť dovolania)\nvšak nemusí dosahovať intenzitu porušenia ústavných práv tejto strany sporu.\nRozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie ústavnosti takéhoto (zjavne nezákonného)\n\n13\n\npostupu súdu pri oboznamovaní sa s miestom a časom verejného vyhlásenia rozsudku teda\nje, či sa do dispozičnej sféry a vedomia strany sporu dostalo v dostatočnom časovom\npredstihu (v lehote najmenej päť dní) riadne upovedomenie o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku. Inak povedané, rozhodujúce je, či strane sporu vôbec boli oznámené\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, aj keď nie elektronickými prostriedkami\n(II. ÚS 169/2019, II. ÚS 162/2020).\n38. Z ústavnej sťažnosti teda nevyplýva, že by krajský súd vôbec neoznámil miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku, t. j. neoznámil ho ani na úradnej tabuli súdu\nči na internetovej stránke súdu. Sťažovateľka napokon ani nepreukázala, že by v zmysle\ndikcie relevantného zákonného ustanovenia § 219 ods. 3 CSP výslovne krajský súd\no doručovanie písomností, resp. o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku\nelektronickými prostriedkami požiadala skôr, ako tak učinila 13. februára 2017 (bod 14\nnapadnutého uznesenia).\n39. K námietke sťažovateľky, že krajský súd bol na odvolacie konanie povinný\naplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ústavný súd uvádza, že odvolací súd\npostupoval správne v súlade s princípom okamžitej aplikability ustanovení Civilného\nsporového poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom\njustifikácie procesných úkonov (II. ÚS 539/2020).\n40. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je v napadnutom uznesení zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako procesne neprípustné,\npričom sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľky. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. Postup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia,\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu\n\n14\n\npodstaty, zmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľky použitých procesno-právnych noriem\n(upravujúcich prípustnosť dovolania v civilných sporoch).\n41. Medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení, a preto\ntúto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\n42. K námietke sťažovateľky o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v týchto článkoch sú\nupravené základné garancie, resp. princípy fungovania štátu, majú teda charakter\nvšeobecného ústavného princípu a primárne neformulujú základné práva ani slobody\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré sú upravené v druhej hlave ústavy. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľka dáva ich porušenie do priamej súvislosti s čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy,\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, pričom ústavný súd nezistil porušenie\noznačených práv, je ústavná sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\n43. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho\nz čl. 13 dohovoru musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim)\no porušení iného práva chráneného dohovorom (Silver a ostatní proti Spojenému\nkráľovstvu, rozhodnutie ESĽP z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba\nna prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa\nstal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n\n15\n\n44. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil,\nže k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani\nk záveru, že by najvyšší súd porušil právo sťažovateľky zaručené čl. 13 dohovoru, a preto aj\nv tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nČlánok 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo\nna účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa\ndovoláva\n\nzákladných\n\npráv\n\na\n\nslobôd\n\nuvedených\n\nv\n\ndohovore.\n\nTento\n\núčinný\n\nprostriedok nápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa (podobne\nIII. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013, III. ÚS 167/2017).\n45. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "právoplatnosť", "trovy konania", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24220c3a-9aaf-4309-b57a-ac48744f39e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 539/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:9babe268-c396-4368-8dd2-f0433011ad40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1"}, {"guid": "ussr:f046e723-0c4d-48a0-ae2b-c344ae1f6a10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.162.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 162/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 162/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.162.2020.1"}, {"guid": "ussr:1a8030e8-6e03-4e51-9d4d-27f6eaf81c5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1"}, {"guid": "ussr:190f44b4-7973-4da9-9f4a-7e796890cd46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1"}, {"guid": "ussr:42160166-fe84-460c-8f6e-f8dc552578c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1"}, {"guid": "ussr:357ba827-f0d5-4752-9ce3-4791975107e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1"}, {"guid": "ussr:4f39e305-5851-491a-8253-d14a5ee526a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.188.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.188.2019.1"}, {"guid": "ussr:8fc38e66-d15e-4bcf-8cb4-bd8e5113a5c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.190.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 190/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 190/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.190.2019.1"}, {"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2c5143e-ff8f-42b3-ba7b-c686606d2eb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1"}, {"guid": "ussr:164a97d4-2dc9-4ac8-a8b9-f1a298ed2d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 804/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 804/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1"}, {"guid": "ussr:e7591a12-09c3-4083-b2a0-33ed71003e14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.103.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.103.2016.1"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-22", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:3ef9d97b-15df-45cc-b981-1542ab47d335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 177/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/04 z 21. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-21", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ef9d97b-15df-45cc-b981-1542ab47d335"}, {"guid": "ussr:81eda051-9d56-4116-8ca5-379b1559dc4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/03 z 4. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-04", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81eda051-9d56-4116-8ca5-379b1559dc4a"}, {"guid": "ussr:437f0250-cd65-4a6d-b259-d9b22d943cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 93/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 93/03 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 679, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437f0250-cd65-4a6d-b259-d9b22d943cec"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "f0495832-5633-4545-b695-2a6ac51a06ee:fc595576-08d0-4b83-8ebd-f3b28abe8d5c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8114201717.1", "spisova_znacka": "2Co/133/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/133/2014 z 5. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8114201717.1"}], "citovane_v": []}