{"guid": "ussr:e03ea0df-d58f-4b01-8c93-b16bed54fa0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 366/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 366/2020 z 22. 6. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2021, sp. zn. III. ÚS 366/2020, ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e03ea0df-d58f-4b01-8c93-b16bed54fa0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 366/2020-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nMartina Vernarského (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\nzastúpeného Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom,\nKominárska 2, 4, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 6Sžik/6/2019 z 13. februára 2020 vo výroku o náhrade trov kasačného konania takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžik/6/2019 z 13. februára 2020\nvo výroku o náhrade trov kasačného konania b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na právnu\npomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžik/6/2019 z 13. februára 2020\nvo výroku o náhrade trov kasačného konania z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n675,43 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. marca 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) napadnutým výrokom uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľ\nnavrhuje výrok napadnutého uznesenia o trovách kasačného konania zrušiť a vec vrátiť\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva\nnasledovný stav veci:\n3. Sťažovateľ 17. júla 2013 podal Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) správnu\nžalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“ alebo „žalovaný“) č. k. 34411/2013-23-II\nz 2. mája 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“). Krajský súd rozsudkom\nč. k. 5S/181/13 z 20. júna 2017 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti označenému rozsudku krajského\nsúdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej najvyšší súd rozhodol rozsudkom\nč. k. 6Sžik/1/2018 z 9. mája 2019, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n4. Krajský súd po vrátení veci rozhodol rozsudkom č. k. 5S/131/2019 z 3. septembra 2019 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“), ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie\nžalovaného č. 311/2013-34-I z 2. mája 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi zároveň priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %\ns tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník\nsamostatným uznesením.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný 7. novembra 2019 kasačnú sťažnosť\nspolu s návrhom na priznanie odkladného účinku. Po tom, ako krajský súd vrátil spis žalovanému\na najvyšší súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti, žalovaný\npo opätovnom preskúmaní žiadosti sťažovateľa z 28. apríla 2013 o sprístupnenie informácie\nrozhodnutím č. 311/2013-34-I zo 16. decembra 2019 predmetnej žiadosti nevyhovel a požadované\ninformácie nesprístupnil na základe ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). Žalovaný teda nesprístupnil informácie z dôvodu,\nže tieto nemá k dispozícii, hoci najvyšší súd žiadal o priznanie odkladného účinku „z dôvodu\nhroziacej závažnej ujmy v prípade, ak bude povinný predmetné informácie sprístupniť“.\nProti označenému rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, ktorý žalovaný rozhodnutím\nč. 02650/2020/42-II z 22. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie o rozklade“) zamietol.\n2\n\n6. Keďže nebolo zrejmé, či žalovaný má požadované informácie k dispozícii, sťažovateľ žiadosťou\no sprístupnenie informácií z 23. decembra 2019 požiadal žalovaného o informácie k uvedeným\nskutočnostiam. Žalovaný rozhodnutím č. 705/2019-142-I z 9. januára 2020 sprístupnil\nsťažovateľovi požadované informácie mailom, z ktorého vyplýva stanovisko organizačnej súčasti\nžalovaného pred vydaním rozhodnutia č. 311/2013-34-I z 2. mája 2013, podľa ktorého ministerstvo\nnemá požadovanú informáciu k dispozícii, preto je dôvodné žiadosť odmietnuť a informácie\nnesprístupniť podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 zákona č. 211/2000 Z. z. Napriek tomu žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím z 2. mája 2013 nesprístupnil požadovanú informáciu z dôvodu\npodľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., a nie z dôvodu, že týmito informáciami\nnedisponuje, teda podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Sťažovateľ na tieto skutočnosti\npoukázal v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného vo vyjadrení z 3. februára 2020, ktoré doručil\nnajvyššiemu súdu 4. februára 2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu.\n7. Žalovaný podaním z 24. januára 2020, teda dva dni po vydaní rozhodnutia o rozklade, vzal\nkasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť a navrhol konanie o nej zastaviť. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením konanie zastavil podľa § 460 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)\na podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. b) SSP žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu\ntrov kasačného konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Proti napadnutému uzneseniu, ktorým najvyšší súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov\nnepriznal náhradu trov kasačného konania, podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje:\na) z napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, aké boli dôvody, pre ktoré najvyšší súd nepriznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania/trov právneho zastúpenia, ale obmedzil sa len na odôvodnenie\no zastavení konania z dôvodu späťvzatia kasačnej sťažnosti. Sťažovateľovi tak nie sú známe\nkonkrétne dôvody, pre ktoré mu nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia,\nktoré mu vznikli v konaní o kasačnej sťažnosti,\nb) najvyšší súd pri rozhodovaní o priznaní, resp. nepriznaní trov konania úplne opomenul\nustanovenie § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie\nžaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\nV danom prípade je nepochybné, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v dôsledku\nspäťvzatia kasačnej sťažnosti, pričom je úplne irelevantné, že k späťvzatiu došlo pred rozhodnutím\nnajvyššieho súdu. Priznanie trov konania pri procesne zavinenom zastavení konania je v zmysle\n§ 171 ods. 1 SSP obligatórne a nedáva súdu možnosť sa od tohto ustanovenia odkloniť. Vzhľadom\nna okolnosti prípadu preto bolo povinnosťou najvyššieho súdu priznať sťažovateľovi náhradu trov\nkasačného konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 6Sžik/6/2019, v ktorom sťažovateľ\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu podal celkovo dve vyjadrenia, a síce vyjadrenie\nku kasačnej sťažnosti žalovaného a vyjadrenie k závažným skutočnostiam z 3. februára 2020,\nc) nepriznanie nároku na náhradu trov kasačného konania sťažovateľovi ako účastníkovi konania,\nktorý procesne nezavinil zastavenie konania, je v príkrom rozpore s princípom spravodlivosti.\nPrvky svojvôle a extrémneho rozporu s princípom spravodlivosti treba vidieť v tom, že najvyšší súd\n\n3\n\nnepriznal sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania, hoci žalovaný procesne zavinil\nzastavenie konania, teda v rozpore so znením § 171 ods. 1 SSP,\nd) priznanie náhrady trov kasačného konania sťažovateľovi bolo okrem ustanovenia § 171\nods. 1 SSP odôvodnené aj princípom spravodlivosti a okolnosťami, ktoré viedli žalovaného\nk späťvzatiu kasačnej sťažnosti. Z rozhodnutia žalovaného č. 311/2013-34-I zo 16. decembra 2019\ntotiž vyplýva, že požadovanými informáciami nedisponuje. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nktoré bolo pôvodne preskúmavané v kasačnom konaní, však vyplýva, že došlo k odmietnutiu\nsprístupnenia informácií na základe ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.,\na nie z dôvodu, že žalovaný touto informáciou nedisponuje. V maile z 9. januára 2020\nvšak žalovaný potvrdil, že požadovanými informáciami nedisponoval od počiatku\na o tejto skutočnosti vedel už v roku 2013. Je nepochybné, že žalovaný viedol so sťažovateľom\nneúmerne dlhé, až 7-ročné konanie o sprístupnenie informácií, o ktorých žalovaný\nnajskôr predstieral, že ich má, a následne neuvádzal najvyššiemu súdu pravdivé skutočnosti,\naby docielil priznanie odkladného účinku rozsudku krajského súdu, a po vrátení administratívneho\nspisu napokon v roku 2020 priznal, že tieto informácie nemá (resp. ich nemal od počiatku),\nčo ho viedlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. Je preto zrejmé, že konanie žalovaného bolo zjavným\nzneužitím práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n9. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol, že vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sžik/6/2019 rozhodol\no trovách konania podľa ustanovenia § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. b) SSP\ntak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd vyslovil,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania v súlade so zákonom,\npretože konanie vo veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia kasačnej sťažnosti, ku ktorému\ndošlo pred rozhodnutím vo veci.\n10. Ako vyplynulo z ústavnej sťažnosti, sťažovateľ opiera svoj právny nárok na priznanie náhrady\ntrov súdneho konania o ustanovenie § 171 SSP, podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil\nodmietnutie žaloby, resp. zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným\núčastníkom konania. Najvyšší súd je toho názoru, že aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade\nneprichádzala do úvahy, keďže nebolo preukázané procesné pochybenie „zo strany sťažovateľa“\n(najvyšší súd tu mal pravdepodobne na mysli „zo strany žalovaného“, pozn.). V danom prípade\nje podľa kasačného súdu dôležité, že účastníkovi\nreálne\núčelne vynaložené trovy konania ani nevznikli.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n11. Keďže v posudzovanom prípade je zúčastnenou osobou ministerstvo, ktoré v konaní\npred najvyšším súdom vystupovalo ako štátny orgán a nositeľ verejných úloh vyplývajúcich\nzo zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v sporoch tohto typu\nnie je nositeľom základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 187/03, II. ÚS 19/04, I. ÚS 69/04,\n\n4\n\nIV. ÚS 149/04, III. ÚS 115/06, I. ÚS 239/07, III. ÚS 329/07). Ústavný súd preto nepostupoval\npodľa § 126 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a o podanej\nústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu neupovedomil.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n12. Sťažovateľ vo svojej replike zotrval na svojom sťažnostnom návrhu a uviedol:\na) predsedníčka senátu najvyššieho súdu v stanovisku zamieňa strany konania, v dôsledku\nčoho dospela k nesprávnemu záveru. Predsedníčka senátu uvádza, že sťažovateľ zobral kasačnú\nsťažnosť späť 24. januára 2020, na základe čoho bolo konanie zastavené. Sťažovateľ nezobral\nkasačnú sťažnosť späť, pretože žiadnu nepodal. Táto zámena strán/účastníkov konania zo strany\nnajvyššieho súdu mala potom vplyv aj na ďalší obsah stanoviska, čo spôsobilo\njeho nezrozumiteľnosť,\nb) sťažovateľovi z vyjadrenia najvyššieho súdu nie je zrejmé, čo najvyšší súd teda považuje\nza procesné pochybenie účastníka konania, a taktiež o pochybenie ktorého účastníka konania\nby vlastne malo ísť. Sťažovateľ považuje za nesporné, že zastavenie konania nezavinil,\npričom k späťvzatiu kasačnej sťažnosti došlo po tom, ako vysvitlo, že žalovaný spornými\ninformáciami nedisponuje od začiatku konania. K späťvzatiu kasačnej sťažnosti došlo práve\nv kontexte uvedeného a k zastaveniu konania nedošlo jeho procesným pochybením,\nresp. zavinením. Je preto zrejmé, že mu mali byť priznané trovy kasačného konania v plnej výške,\nc) názor, že sťažovateľovi reálne účelne vynaložené trovy ani len nevznikli, považuje za zjavne\nnesprávny a majúci pôvod v zámene účastníkov/strán konania. Takéto tvrdenie predsedníčky senátu\nje nelogické, pretože sťažovateľ nebol tou stranou, ktorá konanie o kasačnej sťažnosti iniciovala,\na preto nemohol ním prakticky disponovať. Sťažovateľ v rámci jemu patriacich procesných práv\ntieto realizoval minimálne v rozsahu vyjadrenia sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n(ďalej aj „vyjadrenie“), na čo bol výslovne vyzvaný krajským súdom. Po tom, keď vyšlo najavo,\nže ministerstvo nedisponuje požadovanými informáciami od počiatku, upozornil sťažovateľ\nna túto závažnú skutočnosť najvyšší súd. Táto závažná skutočnosť mala podstatný vplyv\nna dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného a aj tento úkon bol účelný, odôvodnený a nevyhnutný,\nd) v súvislosti s úkonmi strán/účastníkov konania sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 207/2019, podľa ktorého bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a odôvodnené\npovažované výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci samej, podania realizované na výzvu\nsúdu a za zastupovanie na pojednávaní. Je teda zrejmé, že v prípade sťažovateľovho vyjadrenia išlo\nbezpochyby o riadne a účelne vynaložený náklad slúžiaci na ochranu jemu patriacich práv.\nVyjadrenie navyše v konkrétnom prípade predstavovalo podanie vo veci samej, ktoré bolo podané\nv reakcii na kasačnú sťažnosť žalovaného. Preto je podľa názoru sťažovateľa neprípustné tvrdenie,\nže sťažovateľovi žiadne reálne účelne vynaložené trovy ani nevznikli.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v spojení s právom na právnu pomoc\nv konaní pred súdom a právom na pokojné užívanie majetku výrokom napadnutého uznesenia\n5\n\no trovách kasačného konania je založená na tvrdení o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 170\npísm. b) SSP najvyšším súdom, pričom tvrdí, že konajúce súdy mali pri rozhodovaní o trovách\nkonania aplikovať ustanovenie § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovaný v dôsledku späťvzatia kasačnej\nsťažnosti procesne zavinil zastavenie konania. Priznanie trov konania sťažovateľovi\npodľa neho odôvodňovali tiež okolnosti, ktoré viedli žalovaného k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n14. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok\nna náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy\nsa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia\na náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Civilnom sporovom poriadku určuje, či je základné\nprávo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy).\nProcesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade\ns takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať\nna to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel\nmateriálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania\nbol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).\n15. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla samo\nosebe intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu\nna to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní\nsťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam všeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú\nproblematiky (náhrady) trov konania, t. j. problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania\npred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému\nzrušeniu napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo\nk porušeniu základného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť\nextrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň\naj k neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n16. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n17. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok\nporušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého práva\nje spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také\nmožno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno\ninterpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej právnej normy,\nktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti,\nalebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne\nakceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli\n(arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\n6\n\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n18. Uvedené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti\na prístupu ústavného súdu k posudzovaniu porušenia základných práv rozhodnutím všeobecného\nsúdu o náhrade trov súdneho konania, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry\nústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd\naj sťažovateľom napadnuté uznesenie najvyššieho súdu.\n19. Najvyšší súd napadnutým uznesením kasačné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia\nuviedol, že podaním z 24. januára 2020 žalovaný vzal kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť\na navrhol, aby kasačný súd konanie zastavil. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu kasačnej sťažnosti\ndošlo pred rozhodnutím kasačného súdu, najvyšší súd kasačné konanie v zmysle § 460 SSP\nzastavil. O nároku na náhradu trov konania kasačný súd rozhodol tak, že v zmysle § 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 170 písm. b) SSP žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov kasačného konania.\n20. Z obsahu súvisiaceho spisu krajského súdu sp. zn. 5S/131/2019 vyplýva, že sťažovateľ\nsa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným krajskému súdu\n16. decembra 2019 vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalovaného. Sťažovateľ 4. februára 2020\nprostredníctvom právneho zástupcu doručil najvyššiemu súdu aj podanie označené ako „Vyjadrenie\nžalobcu k závažným skutočnostiam“, v ktorom uviedol, že z rozhodnutia žalovaného\nzo 16. decembra 2019 vyplýva, že žalovaný informácie, ktorých sprístupnenie je predmetom\nkonania, nemá k dispozícii, teda vedie so žalobcom 7-ročné súdne konanie o sprístupnenie\ninformácií, o ktorých predstiera, že ich má, a vedome zavádza najvyšší súd.\n21. Podľa § 170 SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania ak a) žaloba\nbola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,\nd) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.\n22. Podľa § 171 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania (ods. 1). Ak účastník\nkonania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu\ntýchto trov ostatným účastníkom konania (ods. 2).\n23. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné\nkonanie.\n24. Ustanovenie § 171 SSP je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 170 SSP,\npodľa ktorého v prípade zastavenia konania (kasačné konanie nevynímajúc) žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, a predstavuje zákonnú výnimku zo všeobecnej\nzáujmovej zásady. V ustanovení § 171 SSP je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti\nza zavinenie, podľa ktorej trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý ich vznik zavinil.\n25. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé správne súdne konanie\nbez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah\nmedzi správnym súdom o oboma účastníkmi konania a medzi oboma účastníkmi konania navzájom.\nNázor súdnej praxe, že ak žalobca zoberie žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí,\nže zavinil zastavenie konania, sa plne uplatní aj podľa § 171 ods. 1 SSP. V tomto prípade\n7\n\nje povinný uhradiť trovy žalobca. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení\ns ustanovením § 171 ods. 1 SSP je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania\nzavinil, že konanie sa muselo zastaviť (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 841 a 842.)\n26. Odhliadnuc od faktu, na ktorý poukázal vo svojej replike aj sťažovateľ, že najvyšší súd\nsi zamieňa účastníkov konania, zo stanoviska najvyššieho súdu možno vyabstrahovať názor,\nže v okolnostiach prípadu sťažovateľa aplikácia ustanovenia § 171 SSP neprichádzala do úvahy,\nkeďže nebolo preukázané procesné pochybenie žalovaného v súvislosti so zastavením konania.\nNajvyšší súd súčasne vychádzal zo záveru, že sťažovateľovi v kasačnom konaní účelne vynaložené\ntrovy konania reálne nevznikli.\n27. Vzhľadom na zásadu, že pri späťvzatí žaloby žalobca zavinil zastavenie konania,\nbolo povinnosťou kasačného súdu pri rozhodovaní o trovách kasačného konania (postupujúc\npodľa § 467 ods. 1 SSP) primerane aplikovať zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 171\nSSP) aj na prípad späťvzatia kasačnej sťažnosti žalovaným a, prihliadajúc na samotné okolnosti,\nktoré viedli žalovaného k späťvzatiu kasačnej sťažnosti, posúdiť, či niektorý z účastníkov procesne\nzavinil zastavenie konania.\n28. Keďže najvyšší súd uvedeným spôsobom nepostupoval, navyše svoj právny záver\no nepreukázaní procesného zavinenia žalovaného v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol\na neuviedol ani dôvody na ním zvolenú aplikáciu ustanovenia § 170 SSP, zaťažil svoje rozhodnutie\narbitrárnosťou a nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktorého dôsledkom je jeho ústavná\nneudržateľnosť. Ústavný súd zároveň uvádza, že záver najvyššieho súdu uvedený v jeho stanovisku\nk ústavnej sťažnosti, že sťažovateľovi v kasačnom konaní účelne vynaložené trovy konania reálne\nnevznikli, nemožno akceptovať, keďže nemá podklad v obsahu súvisiaceho spisu krajského súdu\n(bod 20 nálezu).\n29. Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutím najvyššieho súdu o trovách kasačného konania došlo\nk procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania,\nčo je predpokladom pre možnosť ústavného súdu zasiahnuť do rozhodnutia o trovách konania.\n30. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutou časťou\nuznesenia najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).\nIV.2. K namietanému porušeniu práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu:\n31. Keďže najvyšší súd výrokom napadnutého uznesenia o trovách konania zároveň zasiahol\naj do majetkových práv sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že súčasne bolo porušené\naj právo sťažovateľa na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\npreto konštatuje aj porušenie tohto práva hmotného charakteru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n\n8\n\nIV.3. K namietanému porušeniu základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy:\n32. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy\n(súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť\núčastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu\npomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania (II. ÚS 78/03).\n33. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania,\nktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí,\npokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47\nods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 119/2012). Najvyšší súd tak napadnutým výrokom svojho uznesenia\nzasiahol aj do práva sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy\n(bod 1 výroku rozhodnutia).\n34. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého výroku uznesenia\nnajvyššieho súdu a vrátenie veci najvyššiemu súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy\nvo veci je nevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku tohto rozhodnutia). Najvyšší súd\nje v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nV.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v sťažovateľom uplatnenej sume 675,43 eur spolu s daňou z pridanej hodnoty.\n36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny\nza úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu\nje 10,62 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu,\npodanie vyjadrenia k stanovisku najvyššieho súdu).\n37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-kasačná", "trovy konania", "konanie-zastavenie", "sťažnosť-kasačná", "konanie-zastavenie", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sžik/6/2019", "guid": "9af2c44b-7e9a-488f-ac28-524a0aa36f99:2ab428b2-e63e-4a80-8764-4703ccd03768", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a12a630-4c8b-4bb7-82c4-2ad783d5a476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 329/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1"}, {"guid": "ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/04 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}, {"guid": "ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 187/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:793647da-c11b-47aa-81cc-127ae23e1aea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 537/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 537/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:7e8cbb87-804b-4348-8686-efdf31a8dbb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 537/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 537/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:3ef071be-7668-433b-9bd0-467a9b33fd5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.319.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.319.2021.2"}, {"guid": "fcad7dc7-2874-4965-b60a-7e2c2d17b0fd:f8c07685-95fe-4811-9adb-b60e84086f0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200301.1", "spisova_znacka": "7Svk/4/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/4/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019200301.1"}, {"guid": "71ee67a9-bd32-49b0-9783-fef5c7604b78:16e18dd0-abb4-4350-8757-6e41f112071f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1013201349.1", "spisova_znacka": "6Sžik/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžik/4/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1013201349.1"}, {"guid": "09c42326-cd32-4a06-8653-bd64ace8c394:c0826845-a5b9-4fe8-acb2-5b5a4b759ae1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100474.1", "spisova_znacka": "8Sas/9/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Sas/9/2025 z 9. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100474.1"}, {"guid": "1f48e5b1-c547-4802-b3d5-7414941f4624:0f22dd28-3b54-4b7c-8f2c-7719eb46da85", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100560.2", "spisova_znacka": "3S/27/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/27/2024 z 9. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100560.2"}, {"guid": "b8798d7f-e6c4-4258-adeb-a131d973c3a4:3892494a-489f-4a7c-9810-3ef3abcf27c5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100132.1", "spisova_znacka": "28Sas/7/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sas/7/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100132.1"}, {"guid": "78c6256d-29e7-4c90-b4d9-1c52f2fd70c5:b7a47537-3c91-4034-beaa-d10aebf8c085", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100189.2", "spisova_znacka": "6S/15/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/15/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100189.2"}]}